Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210605
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119210605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne R. T., nar. XX.XX.XXXXX,

bytom Š. XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému Platiť sa opatí, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO:45 684 618, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.03.2019 domáhala voči žalovanému

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 250 eur a náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdila, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/216/2014 o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľa úspešná. Rozsudok
bol potvrdený Krajským súdom v Prešove v konaní sp. zn. 3Co/67/2016. Ako spotrebiteľ si uplatňuje
satisfakciuzaporušeniespotrebiteľskýchpráv,keďsvojeprávamuselabrániťvsúdnomkonanípodaním
žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ
nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať funkciu relutárnu.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/216/2014 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2016.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol vzniesol námietku premlčania, ktorú zdôvodnil tým,
že žaloba bola podaná oneskorene, lebo za uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom je možné
považovať iba podanie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a nie až rozhodnutie
prípadného odvolacieho súdu o uplatnenom nároku. Keďže k uplatneniu práva žalobkyne došlo dňa
03.06.2014, podľa žalovaného premlčacia doba uplynula 03.06.2017. Ďalej žalovaný namietal, že

nedošlo k porušeniu zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, pričom porušenie práva má vyplývať
z výrokovej časti rozhodnutia. Jedinou povinnosťou bolo nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky.
Túto povinnosť logicky mohol porušiť iba POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý predmetnú neprijateľnú zmluvnú
podmienku do zmluvy inkorporoval a použil. Ak nebolo právoplatne rozhodnuté o porušení zákona
žalovaným, nemôže byť ani pasívne legitimovaným. Zároveň poukázal na to, že pohľadávku voči
žalobkyni mal v majetku iba do 28.12.2012. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 27.11.2019, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý

svojuneprítomnosťospravedlnil,pričomsúhlasil,abysasúdnekonanieuskutočnilovjehoneprítomnosti.
Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením
§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.6. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/216/2014 - 117 zo dňa 23.11.2015 určil, že zmluvná
podmienka v Zmluve uzatvorenej dňa 03.06.2008 č. zmluvy 9630438 bod 13) o tej časti poplatku, ktorej

zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania, ktoré špecifikoval. Ako
žalovaný v 1. rade vystupovala spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. a ako žalovaný v 2. rade spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o.

8. V odôvodnení okrem iného súd uviedol, cit.: „Žalobkyňa Zmluvou o úvere č. 8630438 dňa 03.06.2008
uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmluvu, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura) za poplatok 9.680,- Sk (321,32 eura), ktorý mala
uhrádzaťv12splátkachpo1.640,-Sk.Celkovúsumu,ktorámalazaplatiťbola19.680,-Sk(653,26eura).
Predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN, úrokovú sadzbu, ani priemernú RPMN... Tretina poplatku
predstavuje dosiahnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z uvedeného vyplýva, že úrok mal
predstavovať 3.226,66 Sk a poplatok za administratívu 6.453,33 Sk, čo predstavuje 64,53 % z predmetu
poplatku. Zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ platí poplatok, aj keď výška administratívneho poplatku
je rozhodujúcou časťou celkového poplatku a zodpovedá zhruba dvojnásobku sumy dojednanej ako
úrok. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Takáto zmluvná podmienka je

neurčitá a pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, pri
ktorých nie je spotrebiteľovi poskytnuté reálne protiplnenie. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobkyne pre
jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Naviac, takýto poplatok je v rozpore s dobrými mravmi, je úžerný,
neprimeraný a nedostatočne transparentný. Nie je z neho zrejmé, za čo spotrebiteľ platí. Zo žiadneho

zmluvného dojednania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenie dodávateľ žalobkyni poskytol za
žiadaný poplatok, pričom je poplatok vopred žiadaný za úkony, ktoré spotrebiteľovi nie sú známe. Súd
preto vyhovel návrhu žalobkyne a určil, že táto zmluvná podmienka je neprijateľnou a z tohto dôvodu
neplatnou.“.
9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Co/67/2016 - 157 zo dňa 03.11.2016 potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. V odôvodnení odvolací súd poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov predmetného spotrebiteľského úveru (RPMN), čo spôsobuje, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je potrebné takýto

úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o podmienku v zmluve v časti poplatku je
potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký,
a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu
činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide. V porovnaní s
praktikami bánk, ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a

v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné súhlasiť aj s určením
absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z
úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie úveru v zmysle bodu 13

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov... K odvolacím
námietkam žalovaného v 1. rade o nedostatku pasívnej legitimácie odvolací súd uviedol, že zmluva o
postúpení pohľadávky uzatvorená medzi postupcom žalovaným v 2.rade a postupníkom žalovaným v
1.rade z 10.05.2012 a ani následná zmluva o postúpení pohľadávky z 28.12.2012 medzi postupcom

žalovaným v 1.rade a postupníkom žalovaným v 2.rade, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka s
príslušenstvom voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2008 je neplatná (§ 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Takéto neprípustné postupovanie pohľadávky so špekulatívnym úmyslom
(vyhnúť sa konaniu pred súdom) spôsobuje, že žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, lebo existuje nebezpečenstvo, že ktorýkoľvek zo žalovaných môže na súde uplatniť nárok vo

vzťahu k žalobkyni o plnenie.
11. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2016.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon oochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,

b) upierať práva podľa § 3.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súdne rozhodnutia
už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu
spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a
ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS, ktorý bol prebratý

aj do Občianskeho zákonníka, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení
voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne
informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo
poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo
fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby

poskytuje.
14. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom na
vyváženiefaktickejprevahydodávateľazakotvilpomerneprísnepravidláanáležitostí,ktorémusízmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňať. Bolo preto povinnosťou súdu podrobiť kontrole obsahové náležitosti
zmluvy o úvere. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/216/2014 - 117 zo dňa 23.11.2015 vyslovil

neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2008 č. 8630438 v bode 13
o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd prvej inštancie zároveň poukázal
na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obsahové náležitosti v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch. S uvedenými závermi sa stotožnil odvolací súd, ktorý napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1CSP.
15. Súd poukazuje na to, že zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná
funkcia, ktorá sa vzťahuje na konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie
priznané v relutárnej podobe. Okrem toho má však primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu
funkciu, ktorá nie je o nič menej významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od

porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon existuje tu sankčná funkcia
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá má viesť k tomu, aby dodávatelia boli postihnutí
aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje už niekoľkoročná súdna prax, konštatovanie absencie
požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi, resp. vyhlásenie zmluvných
podmienok za neprijateľné (ide de facto o morálne odsúdenie), javí sa byť nedostatočným. Nemožno

zabúdať na to, že bol to práve žalovaný, kto sa dopustil konania v rozpore so zákonom a vopred
naformuloval zmluvné podmienky zmluvy o úvere, ktoré zjavne boli v neprospech spotrebiteľa a boli
spôsobilé spôsobiť ujmu v majetkovej sfére za situácie, keď spotrebiteľ bol povinný platiť za službu
(odklad splátok) ktorú nevyužil, resp. ani v budúcnosti nemienil využiť.
16. Súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého

kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je spôsobilosť konania
porušiteľa privodiť ujmu spotrebiteľovi. Postačuje hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená skutočnosť v
danom prípade vyplýva z vyššie citovaného rozsudku č. k. 17C/216/2014 - 117.
17. Preukázanie vzniku ujmy nie je nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačovala už len
hrozba vzniku ujmy. Uvedený právny názor je plne v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 21Co/168/2016 zo dňa 25.01.2017 podľa ktorého, cit.: „V prejednávanej veci je predmetom
konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o

existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“
18. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na to, že
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie práva
na súde. Rozsudok sp. zn. 17C/216/2014 nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2016 a žaloba bola

podaná na súde dňa 18.03.2019, teda v rámci všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby.
19. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd poukazuje na to, že rozsudok sp.
zn. 17C/216/2014 bol vydaný proti obom žalovaným, teda aj voči žalovanému Platiť sa oplatí, s.r.o. a
preto je pre neho záväzný. Žaloba voči žalovanému nebola zamietnutá. Okrem toho s pasívnou vecnou
legitimáciou sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal odvolací súd, keď poukázal nato, že je neprípustné

postupovanie pohľadávky so špekulatívnym úmyslom (vyhnúť sa konaniu pred súdom) spôsobuje, že
žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu.
20. Vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia, súd uvádza, že samotná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže má
vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať

o ochranu svojich práv. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 29Odo 652/2001, podľa ktorého, cit: „Právní praxe i právní teorie jsou zajedno v tom, že nárok na
přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento aspekt vyvěrá
již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby se již v názvu
zdůraznila jeho imateriální povaha.“

21. V danom prípade súd považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 150 eur. Pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia súd vychádzal z intenzity
porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový aspekt závadného konania žalovaného. K
porušeniu spotrebiteľských práv došlo v dôsledku (i) neuvedenia všetkých náležitosti úverovej zmluvy
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a (ii) naformulovania neprijateľnej zmluvnej podmienky

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa musel svojich práv domáhať na súde, pričom v konaní o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol úspešný. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe
a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 150 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje
žalobkyni ako spotrebiteľke primeranú satisfakciu. Súd na záver pripomína, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu

jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016 zo dňa 24.05.2017). V danom
prípadepodľanázorusúdupriznanímprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške150eurnedôjde
na strane žalobkyne k majetkovému obohateniu, ale bude slúžiť ako odškodnenie za to, že sa žalobkyňa
na súde musela domáhať svojich práv voči veriteľovi.

22. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho

slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné

usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
23. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že jej nepriznal ňou

požadovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V
danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré
sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku, ten bol
daný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa pritom vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia
(obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 20/2017 zo dňa 05.05.2017). O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa

§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).