Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010570.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného H. L., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 23.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

H. L. narodený XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom U. - C., N. XXX/XXX,
.

r o z h o d o l :

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako otec G. L., narodenej XX.XX.XXXX a maloletého G. L., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom

u matky K. L., W. XXX, hoci má k týmto vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Q. o rodine, ktorej
výška mu bola určená rozsudkom O. súdu v U. sp. zn. XXC/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, tak, že počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku je
povinný prispievať na výživu G. L. sumou XXX eur mesačne vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky K. L. a na výživu maloletého G. L. sumou XXX eur mesačne vždy do XX-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky K. L., pričom z dôvodu hroziacej hmotnej núdze S. práce, sociálnych vecí
a rodiny v U. rozhodnutím č. U zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX,
počnúc dňom XX.XX.XXXX priznal matke na syna G. L. náhradné výživné v sume XXX eur mesačne a

rozhodnutím č.Uzodňa03.09.2015,ktorénadobudloprávoplatnosťdňaXX.XX.XXXXpočnúc
dňom XX.XX.XXXX priznal G. L. náhradné výživné v sume XXX eur mesačne, čím si takto vedome
riadne neplní vyživovaciu povinnosť, a tak od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX dlhuje na výživnom k
rukám matky K. L. sumu X.XXX eur (po odrátaní zaplateného výživného vo výške XXX eur) a k rukám
dcéry G. L. sumu X.XXX eur, pričom už bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek X
F. zákona odsúdený rozsudkom O. súdu U. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu určenú na XX mesiacov,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a vydal
oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a takto konal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á ch a l :prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek X písmeno a), písmeno c) F. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

D. § 207 odsek X F. zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 F. zákona a nezistiac

žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 F. zákona, s použitím § 38 odsek X F. zákona trest odňatia
slobody vo výmere X (dva) roky nepodmienečne.

D. § 48 odsek X písmeno a) F. zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby O. prokurátora v U. prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému H. L. a za
splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom
realizoval dokazovanie prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom svedkyne K. L. ako
i prečítaním výpovede svedkyne G. L. a prečítaním listinných dôkazov.

O. H. L. sa na hlavné pojednávanie, ktorého termín bral na vedomie, nedostavil a svoju neúčasť súdu
žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či nevyslovil sa,
že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný.
Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 F. poriadku súd vykonal hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek X F. poriadku prečítal jeho výpoveď

z prípravného konania. F. súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že dlh na
výživnom chce zaplatiť, a to najneskôr do XX.XX.XXXX.

E. K. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný z dlhu na výživnom zaplatil dohromady XXX eur
a predložila o tom originálne poštové poukážky zo septembra XXXX a októbra XXXX, pričom žiadne iné

peniaze od neho nedostala a nemala vedomosť ani o tom, že by nejaké peniaze poslal dcére G., pretože
obžalovaný s deťmi nie je v žiadnom kontakte. Z predchádzajúceho odsúdenia tiež ešte nezaplatil dlh
na výživnom.
E. dodala, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na deti neprispieval sumou, ktorú mu určil súd,
bola nútená požiadať S. práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie náhradného výživného, pretože

sama by deti neuživila a toto náhradné výživné je jej aj naďalej vyplácané na syna a už samostatne ho
poberá aj dcéra.

Z výpovede svedkyne G. L., prečítanej na hlavnom pojednávaní podľa § 263 odsek X F. zákona, súd
zistil, že svedkyňa ponechala preberanie platieb výživného na matku, pričom obžalovaný ako jej otec

toto mamine riadne a včas neplatil a ani k jej vlastným rukám žiadne výživné naplatí ani neposiela.

Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku O. súdu U. sp. zn. XXC/X/XXXX, rodných listov
detí, správ zo školy a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo
správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom dvoch detí, maloletého

G. a plnoletej G., ktorá po maturitnej skúške pokračuje v štúdiu na vysokej škole, pričom obe deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť obžalovaného stále trvá tak, ako mu
bola súdom určená na syna v sume XXX eur mesačne vždy do XX.dňa v mesiaci vopred k rukám matky
a v rovnakej sume XXX eur mesačne vždy do XX.dňa v mesiaci aj na dcéru G.. S. práce, sociálnych
vecí a rodiny U. rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX U a U priznal náhradné výživné vo výške XXX eur

mesačne svedkyni K. L., ktoré jej prináleží ako oprávnenej osobe na syna G. a tiež náhradné výživné
vo výške XXX eur mesačne dcére G., ktorá je oprávnenou osobou toto poberať. O. v kritickom období
nebol zamestnaný (naposledy pracoval v apríli roku XXXX), živnosť mu zanikla v roku XXXX, nebol
poberateľom dávok v nezamestnanosti ani nemocenských dávok, nepoberal úrazové dávky a ani dávky
garančného poistenia, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani žiadne iné majetkové práva. O.

v rozhodnom období nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľom dôchodku.Za zažalované obdobie zaplatil k rukám matky podľa poštových poukážok sumu XXX eur, a to dňa
XX.XX.XXXX konkrétne XXX eur a dňa XX.XX.XXXX konkrétne XXX eur.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný už bol v čase pred spáchaním skutku súdne

trestaný, naposledy rozsudkom O. súdu U. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, a to pre prečin zanedbania povinnej výživy, pričom mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov a skúšobnou dobou na XX mesiacov, ktorá
mu plynula do XX.XX.XXXX. D. správy z S. evidencie priestupkov bol obžalovaný jedenkrát priestupkovo
riešený a aj sankcionovaný, pričom sa jednalo o priestupok na úseku dopravy. Z miesta bydliska

obžalovaný hodnotený nebol.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. E. mal z vykonaného dokazovania
jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a

vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obdobie, v ktorom prichádzalo
k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku
zanedbaného výživného a následne aj nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné
zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek X písmeno a), písmeno c) F. zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov (od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a takým
konaním vydal oprávnené osoby (syna a dcéru) do nebezpečenstva núdze (odstraňovaného vyplácaním

náhradného výživného priznaného úradom práce na obe deti) a tohto konania sa dopustil napriek tomu,
že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený (rozsudok O. súdu U.
sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

O., ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne

možnej výške splnila, a to bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala
príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výšky vyživovacej povinnosti.

O. sa ku spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní a na svoju obranu už vtedy ale následne aj v
konaní pred súdom uviedol, že dlh na výživnom by chcel zaplatiť čo najskôr. D. z tohto dôvodu mu súd

dňa XX.XX.XXXX poskytol ďalšiu lehotu na účely dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti, s cieľom
umožniť obžalovanému využiť ustanovenie § 86 F. zákona o účinnej ľútosti. Na hlavné pojednávanie
nariadené súdom na XX.XX.XXXX sa však obžalovaný bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepredložil
súdu hodnoverný dôkaz o dodatočnom zaplatení dlhu na výživnom.
Z výpovede svedkyne K. L. mal súd za preukázané, že obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku

dňu konania hlavného pojednávania vyživovaciu povinnosť riadne a pravidelne neplnil a zo vzniknutého
dlhu na výživnom uhradil výživné vo výške XXX eur. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sa jedná
o zaplatenie v prepočte jednej osminy z celkovej výšky dlhu a navyše, nejednalo sa o zaplatenie
dlhu, ale reálne len o zaplatenie bežného výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť práve v
čase odo dňa odročenia termínu hlavného pojednávania do nariadenia nového termínu (tzn. v čase od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), pričom o deti sa nezaujíma a z dôvodu absencie pravidelných platieb
výživného musela svedkyňa požiadať o vyplácanie náhradného výživného z S. práce, sociálnych vecí
a rodiny, ktoré jej aj bolo priznané a ktoré jej je aj vyplácané na syna G. a ktoré je zároveň vyplácané
aj priamo dcére G..

H. tejto svedkyne však nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej výpoveď
vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia (rozsudok
O. súdu U. sp. zn. XXC/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX), z ktorého
obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú
skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom

napriek tomu tak pravidelne nerobil.
K., z listinných dôkazov súd tiež zistil, že obžalovaný nielenže matke detí, prípadne priamo dieťaťu
(dcére) výživné pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu
potriebjehodetíinýmspôsobom.O.toho,vovecinebolprodukovanýžiadendôkaz,ktorýbynasvedčovaltomu, že sa obžalovaný snažil nájsť si prácu alebo iný zdroj pravidelného príjmu, z ktorého by riadne
plnil vyživovaciu povinnosť. U. žiadnu činnosť nasvedčujúcu jeho záujmu riešiť situáciu ohľadne jeho
vyživovacej povinnosti, napríklad návrhom podaným na súd na zníženie vyživovacej povinnosti z

dôvodu, že mu aktuálna finančná situácia neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške.
E. tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný
nepredložil súdu doklad o splnení si tejto povinnosti v celom rozsahu ku dňu konania termínu hlavného
pojednávania, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie
začínajúce dňom XX.XX.XXXX až ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, teda do XX.XX.XXXX.

O. bol naviac súdom upozornený nielen písomne (v predvolaní), ale aj ústne dňa XX.XX.XXXX na
ustanovenie § 86 F. zákona o účinnej ľútosti, kedy by v dôsledku dodatočného splnenia vyživovacej
povinnosti mohlo prísť k zániku trestnosti činu, samozrejme za predpokladu, že neprišlo k trvale
nepriaznivým následkom v dôsledku riadneho neplnenia tejto povinnosti. K., pokiaľ obžalovaný výslovne
požiada súd o zhovievavosť spočívajúcu v poskytnutí ďalšej lehoty na zaplatenie dlhu na výživnom, ktorú

mu súd aj preukázateľne poskytne a následne sa bez ospravedlnenia na súd nedostaví, niet žiadneho
dôvodu usudzovať, že by v danom prípade boli bývali vznikli nejaké pochybnosti ohľadne samotného
skutku, alebo jeho právnej kvalifikácie vrátane zavinenia, či výšky zanedbaného výživného.

D. úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 3X odsek X až odsek 4 F.

poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 F. zákona a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 F.
zákona súd u obžalovaného žiadne nezistil.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) F. zákona, teda že

konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený
trestným zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. V danom prípade
nebolo možné usudzovať na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného podľa § 16 F. zákona, pretože
obžalovaný nepochybne musel vedieť, aký následok spôsobí jeho nečinnosť ohľadne pravidelného a
riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, a keďže nerobil všetko pre to, aby taký následok nenastal, bol

istouzrozumenýsosituáciou,oktorejvedel,ževdôsledkujehokonania(respektívenekonania)nastane,
ergo neexistovali žiadne také dôvody, pre ktoré by sa mohol spoliehať, že taká situácia nenastane.

R. do úvahy okolnosti uvedené v § 3X odsek X až odsek 4 F. zákona ako aj všetky okolnosti prípadu,
dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej

veci účel trestu dosiahnutý jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere dva
roky, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože obžalovaný spáchal úmyselný
trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, berúc do
úvahy aj fakt, že sa jednalo o trest uložený za rovnakú trestnú činnosť ako aj fakt, že ku dňu rozhodnutia
súdu obžalovaný stále nesplnil ani už skôr uloženú povinnosť zaplatiť zanedbané výživné (ako uviedla

svedkyňa K. L.). Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného ani predchádzajúci právoplatne uložený trest
nesplnil účel, neprimäl ho k náprave a k uvedomeniu si dôležitosti a významu plnenia jeho rodičovských
povinností. E. považuje za zvlášť závažné a aj za spoločensky nebezpečné (generálna prevencia),
pokiaľ sa oprávnené osoby musia opakovane domáhať svojich práv na polícii a následne na súde, zatiaľ
čo páchateľ má k dispozícii opakovane poskytovaný a neúmerne predlžovaný čas na dodatočné plnenie

jeho povinností, jednoznačne a nepochybne určených Q. o rodine a aj právoplatným rozhodnutím súdu.
V súvislosti s ustálením výšky zanedbaného výživného rozhodol súd s poukazom na vykonané
dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti zostal obžalovanému dlh
na výživnom k rukám matky vo výške X.XXX eur (po odpočítaní sumy XXX eur, ktorú zaplatil v dňoch
XX.XX.XXXX - XXX eur a XX.XX.XXXX - XXX eur) a k rukám dcéry G. vo výške X.XXX eur.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.