Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118211823
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118211823.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: M. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I.

XX, zastúpený: JUDr. Renáta Pankievičová, nar. 20.4.1987, bytom Varhaňovce 169, p r o t i žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie neplatnosti zmluvy
o úvere a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 15.10.2018 sa domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti úverovej zmluvy

zo dňa X.X.XXXX a tiež určenia, že úver, ktorý mu bol poskytnutý touto zmluvou je bezúročný a bez
poplatkov. V žalobe uviedol, že žalovaný pri uzavretí úverovej zmluvy zneužil to, že mal živnosť napriek
tomu, že úver nebral na podnikanie, ale na osobnú spotrebu. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje
nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a preto je neplatná. Sám však uviedol len
jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku a to sprostredkovateľský poplatok 378 Eur, ale vôbec tento názor
nevysvetlil. Zmluvu považoval za neplatnú aj pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, čo však opäť
nevysvetlil. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru odôvodnil § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z

dôvodu absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/, keďže podľa neho mala byť v zmluve
rozlíšená splátka úveru na istinu, úrok a poplatky. K žalobe pritom nepripojil žiadny listinný dôkaz.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe s tým, že v danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty. Z celého tohto vyjadrenia
vyplynulo, že uznáva postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ale nesúhlasí s tým, že by v zmluve o
úvere chýbala náležitosť ohľadom výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov. Uviedol, že

žalovaný splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. s spotrebiteľských
úveroch. V ďalšej časti vyjadrenia citoval ďalšie ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a to §
53 ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru považuje za primeraný,
keďže je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania je oproti bankám vyššie.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zopakoval, že úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ,
keďže v nej bolo uvedené aj jeho rodné číslo, občiansky preukaz a adresa. Dôkazné bremeno na

preukázanie nespotrebiteľskej zmluvy je podľa neho na dodávateľovi. Poukázal aj na rozhodnutie SOI
z 10.6.2011, ktoré sa týkalo nekalej obchodnej praktiky žalovaného práve v súvislosti s vyznačovaním
účelu poskytnutého úveru na výkon podnikania bez reálneho stotožnenia podnikania žiadateľa o úver a
zistenia, aký konkrétny súvis s týmto podnikaním má. Nepochopiteľne poukazuje na zákon č. 258/2001Z.z., aj keď ten v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy už neplatil a na chýbajúce náležitosti ako je
termín konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba, RPMN, celkové náklady a priemerná hodnota
RPMN.

4. Žalovaný až v duplike na repliku žalobcu reagoval už adekvátne na konkrétny úver. Poukázal na
procesnú neprípustnosť určovacej žaloby s poukazom na § 137 písm. c/, d/ CSP, keďže vyhovujúci
rozsudok by neriešil stav právnej neistoty medzi stranami. Žalobca nepreukázal žalovanému žiadnu
úhradu. Až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti. Zdôraznil,

že úverovú zmluvu uzatvoril žalobca ako podnikateľ označený identifikačným číslom a finančné
prostriedky boli poskytnuté na výkon jeho podnikania. Preto ide o obchodnoprávny a nie spotrebiteľský
vzťah, čo zreteľne vyplýva z listinných dôkazov. Žalobca vlastnoručne podpísal prehlásenie, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a preto dôkazné bremeno na preukázanie
spotrebiteľského charakteru zmluvy zaťažuje žalobcu, ktorý to však nepreukázal. Zdôraznil, že dôležité
je to, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil.

K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku 14Co/975/2015 zo dňa
21.2.2017 alebo Okresný súd Bratislava v rozsudku 10Csr/2/2016 zo dňa 16.1.2017. Žalobca preto nie
je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský úver.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu a svedkyne Ing. D. E.,

zmluvou o úvere zo dňa X.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

6. Dňa X.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná úverová zmluva medzi žalovaným ako veriteľom
pod č. XXXXXXXXX, pričom ako dlžník v tejto zmluve bol označený M. K. - Y., uvedené bolo jeho IČO,

ako aj číslo živnostenského registra. Zo zmluvy vyplývalo, že už predtým mal uzavretú so žalovaným
úverovú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.400 Eur, ktorý bol dlžníkovi
vyplatený v hotovosti 7.1.2011 a dlžník sa ho zaviazal vrátiť s poplatkom 378 Eur, teda spolu 1.778 eur
v dvoch mesačných splátkach po 889 Eur počnúc dňom 13.2.2011. Pod týmito údajmi, ktoré boli rukou
dopísané do formulára je predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na

výkon podnikania a vedľa tohto prehlásenia je podpis žalobcu.

7. Žalobca na pojednávaní si na jednej strane nepamätal, kedy uzavrel predmetnú zmluvu o úvere, ktorú
v mene žalovaného s ním uzatvárala p. E. a na druhej strane uviedol, že vôbec sa spolu nebavili o
účele úveru. Tvrdil, že jej povedal len to, že chce úver 1.400 eur a nepamätal si presne ako mal úver

splatiť. Údaje do zmluvy vypisovala p. E. a on si nepamätal, že by jej poskytol informácie ohľadom
svojho podnikania, teda obchodného názvu, pod ktorým podniká alebo IČO. Domnieval sa však, že tieto
údaje opísala z predchádzajúcej úverovej zmluvy, ktorú taktiež uzatvárala s ním v mene žalovaného.
Predmetnú zmluvu pritom podpísal bez toho, aby si ju prečítal, hoci podniká už 20 rokov, má obchod
s potravinami. Uviedol, že úver si nedal do nákladov a že ho použil na kúpu nejakých spotrebičov a

bytového zariadenia do novovybudovaného rodinného domu.

8. Predchádzajúca úverová zmluva bola medzi stranami uzavretá XX.X.XXXX, bola uzavretá za tých
istých podmienok (1400 Eur úver za poplatok 379 Eur), v nej je ako dlžník uvedený žalobca s
údajmi pre fyzickú osobu, ale zároveň údajmi aj ako podnikateľa (uvedený je tiež obchodný názov, č.

živnostenského registra a IČO).

9. Svedkyňa Ing. D. E. uviedla, že pre žalovanú spoločnosť uzatvárala zmluvy na základe dohody asi
8 rokov a túto činnosť ukončila asi v roku 2015. Potvrdila, že údaje do predmetnej úverovej zmluvy
vypisovala ona, ale prehlásila, že rozhodne sa žalobcu pýtala na účel poskytnutého úveru a na to, či

je stále podnikateľom, pretože spoločnosť mala 2 typy formulárov zmluvy. Ak sa úver poskytoval na
podnikanie, potom bol použitý ten formulár zmluvy ako aj v tomto prípade, ale ak nešlo o podnikanie a
úver bol poskytnutý fyzickej osobe ako nepodnikateľovi bol používaný iný formulár zmluvy. Na základe
informáciíodsamotnéhožalobcu,žeúverchcenapodnikanieažejepodnikateľomvypísalatútoúverovú
zmluvu a následne pri osobnom stretnutí mu ju dala k nahliadnutiu. Prehlásila, že v každom prípade

klienta upozornila na to, aby si zmluvu prečítal, pretože mohlo by sa stať, že sa pomýlila pri niektorých
údajoch, takže túto možnosť nepochybne mal aj žalobca, ktorý zmluvu podpísal. Pamätala si aj to, že
išlo o tzv. opakovanú zmluvu, pri ktorej už neoverovala údaje o žalobcovi ako podnikateľovi, keďže tie
boli overované a uvedené už v predchádzajúcej zmluve.10. Žalobca uplatnil nárok na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zároveň na určenie bezúročného a
bezpoplatkového úveru, pričom je potrebné konštatovať, že oba tieto nároky sa vzájomne vylučujú. Ak

by totiž mala byť úverová zmluva v celosti neplatná, nie je možné určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Žalobu pritom žaloba odôvodnil tým, že úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a že teda jedná
sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež spotrebiteľský úver, ktorý
je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podobná definícia spotrebiteľa je vymedzená aj v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. V danom prípade žalobca bol jasne v spornej úverovej zmluve označený ako podnikateľ s uvedením
jeho obchodného názvu, IČA a čísla živnostenského registra. Navyše v zmluve je jasne uvedené hneď

vedľa podpisu žalobcu aj účel úveru a to podnikanie. Je potrebné si uvedomiť to, že nie je dôležité na
aký účel v skutočnosti dlžník peniaze použil (teda či na súkromný účel), ale rozhodujúce je to na aký účel
bol úver poskytnutý a či dlžník uzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ. Vyplýva to z vyššie citovaných
zákonných ustanovení a napokon je to aj logické, keďže veriteľ nemá možnosť overiť, na čo skutočne
dlžník úver použil a teda musí byť chránená jeho dobrá viera vyplývajúca z dohody s dlžníkom o účele

poskytnutia úveru.

16. Súd pripomína, že aj podľa európskej judikatúry je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa pri
zmluvnom vzťahu s osobou, ktorá sa domáha priznania statusu spotrebiteľa. Napr. z rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-464/01 z 20.1.2005 vov eci Johann Gruber proti Bay Wa AG vyplýva, že súd za účelom

posúdenia charakteru zmluvy (či ide i spotrebiteľskú zmluvu) musí zohľadniť všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Nie je potrebné zohľadňovať okolnosti, o ktorých
mohol 2.účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa
dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u 2.účatníkca zmluvy mohla oprávnene vzbudiť
dojem, že koná na podnikateľské účely.

17. Žalobca vlastne žiadny dôkaz o tom, že uzatvoril úverovú zmluvu ako spotrebiteľ, okrem svojej
vlastnej výpovede, nepredložil a za tejto dôkaznej situácie súd nemohol dospieť k inému záveru, než
ktorý bol prejavený v písomnej zmluve podpísanej samotným žalobcom. Napokon výpoveď žalobcu
nepotvrdila ani svedkyňa Ing. D. E.V., ktorá v mene žalovaného spornú úverovú zmluvu uzatvárala,

pritom súd nemal najmenší dôvod spochybňovať jej výpoveď vzhľadom na to, že tá už nie je osobne
zainteresovanávdanomprípade,keďžeužniekoľkorokovprežalovanéhonepracuje.Samotnávýpoveď
žalobcu, ktorý zmluvu podpísal s vysvetlením, že si ju neprečítal a že o účele úveru sa vôbec nebavili
nepostačuje a navyše je vyvrátená výpoveďou svedkyne Ing. E.. Argumentácia žalobcu opierajúca sa o
§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka alebo zákon č. 129/2010 Z.z. je preto nedôvodná.

18. Súd preto posúdil úverovú zmluvu podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Nezistil pritom
žiadny dôvod jej absolútnej neplatnosti, ktorú posúdil aj v zmysle všeobecných ustanovení o platnosti
právneho úkonu - § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť dodáva, že aj keby sa jednalo
o spotrebiteľskú zmluvu, rozhodne súd nevidí dôvod pre vyslovenie neplatnosti celej úverovej zmluvy.

Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania vočineúspešnému žalobcovi, ale keďže preukázateľne žiadne trovy konania mu nevznikli, súd rozhodol o
nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.