Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217853
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118217853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Ľ. I., C..

X.X.XXXX, S. D.I. XXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Nám.
SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.185,80 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od
24.1.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2018 domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.185,80 eur s prísl., ktorá suma tvorí rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými
prostriedkami a tým, čo žalovanému zaplatil. Úver považoval žalobca za bezúročný a bez poplatkov,
nakoľko zmluva obsahovala úrokovú sadzbu v rozpore s dobrými mravmi vo výške 70,01 % a

neobsahovala správny údaj o RPMN, keďže bol vo výške 69,95 % a tento údaj nemôže byť nižší ako
úrok. Dôvodil, že žalovaný mu reálne poskytol finančné prostriedky vo výške 1.963,01 eur a formou
splátok zaplatil žalovanému 5.148,81 eur. Poukázal na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 9 Csp 60/2018 bola medzi totožnými účastníkmi žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že zmluva bola platne uzavretá, pričom hodnota RPMN

nie je žiadnym spôsobom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Konštatoval, že RPMN
nepredstavuje predmet záväzku. Uviedol, že žalobca použil nesprávne štatistické údaje vo vzťahu k
výške úrokovej sadzby, resp. RPMN. Tvrdenie žalobcu, že výška RPMN nesmie byť nižšia ako ročná
úroková sadzba je nesprávne. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o úhrady realizované
pred 13.12.2016, teda dva roky pred podaním žaloby a zvyšok nároku považoval za premlčaný z dôvodu
uplynutia premlčacej doby. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním z 12.3.2019 žalobca, ktorý uviedol, že
žalovaný si hneď po poskytnutí úveru vo výške 1.500 eur stiahol spracovateľský poplatok vo výške
215,75 eur, teda RPMN by reálne predstavovala 88,02 %. Dôvodil, že RPMN, ktorá je tvorená okrem
ďalších premenných aj úrokovou sadzbou, nemôže byť nižšia ako táto úroková sadzba. Námietkupremlčania považoval za nedôvodnú, nakoľko objektívna premlčacia doba je desaťročná, pretože
bezdôvodné obohatenie žalovaného je potrebné považovať za úmyselné, nakoľko žalovaný opakovane
používa nekalú obchodnú praktiku. K subjektívnej premlčacej dobe uviedla, že žalobca sa dozvedel o

bezdôvodnom obohatení 17.10.2018, teda po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu 9 Csp 60/2018.
V ďalšom zotrval na žalobe.

4. Súd prvej inštancie vykonal listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza
samotná žaloba, na č. l. 5 sa nachádza zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, resp. zmluva o

revolvingovom úvere, na č. l. 6 je stanovisko veriteľa k zmluve o revolvingovom úvere, na č. l. 7 a nasl.
je rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9Csp/60/2018-68 zo dňa 10.9.2018, na č. l. 22 a nasl. je vyjadrenie
žalovaného k žalobe, na č. l. 31 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 39 je
ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 13.9.2011 strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8300040644. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísala žalobca ako dlžník dňa 10.9.2011 s vyplnením
údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500
eur s mesačnou splátkou 80,37 Eur, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedená predpokladaná RPMN
za úver vo výške 70,01 %, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba, priemerná RPMN vo výške 45,11

%. V tejto kolónke sa uvádza aj poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur. Celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť je 1.928,88 eur. Zo strany žalovaného bola zmluva podpísaná až 13.9.2011.

6. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako
v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá v bode 5 je vo výške 70,01 % a pri revolvingu v bode 6 je vo

výške 69,95 %.

7. Zo stanoviska veriteľa k zmluve a prehľadu obratov vyplýva, že žalobca celkovo na účet žalovaného
poukázal sumu 5.148,81 eur, čo napokon žalovaný ani nespochybnil.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod č. k. 9 Csp 60/2018-68 zo dňa 10.9.2018 medzi
totožnými stranami sporu o zdržanie sa zrážok zo mzdy súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy z rovnakej zmluvy, z ktorej vydania bezdôvodného obohatenia sa
žalobca domáha. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.10.2018.

9. Na pojednávaní konanom 30.5.2019 v neprítomnosti žalovaného a žalobcu právny zástupca žalobcu
v podstate uviedol totožné argumenty, ako vo svojich písomných podaniach, pričom len doplnil, že
subjektívna premlčacia doba začala plynúť od právoplatnosti rozsudku sp. zn. 9Csp/60/2018, t.j. od
17.10.2018 a pri objektívnej premlčacej lehote zastával právny názor, že je potrebné aplikovať 10-
ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko žalovaný vykonal viacero zásadných pochybení v zmluve, pričom

ide o úmyselné nesprávne uvedenie RPMN ako už bolo uvedené, používanie právoplatne judikovanej
neprijateľnej zmluvnej podmienky v bodoch 8.1 a 8.4 zmluvy, ktorá bola opakovane judikovaná. Zároveň
krátkou cestou predložil súdu rozsudok KS PO sp. zn. 7Co/307/2014 na podporu svojich argumentov.
Konštatoval,ževprípadežalovanéhoideominimálnenepriamyúmysel.Navrholžalobevcelomrozsahu
vyhovieť, uplatnil si v prípade úspechu nárok na náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie

dokazovania.

10. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

11. Nepochybne predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver

uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda
spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve je inak uvedený tento údaj v bode 5 a

v bode 6. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba
korektné uvedenie povinného údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ a okrem toho aj uvedenie všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN.

17. Súd prvej inštancie teda považoval za dôvodný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z

predmetného úveru. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované, ako už
bolo uvedené, v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy a medzi nimi pod písm. j) je ročná percentuálnu mieru nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov.

18. Súd prvej inštancie ešte konštatuje, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve absentuje zrozumiteľné
uvedenie RPMN, pričom RPMN za schválený úver (69,95 %) je nižšia ako ročná úroková sadzba (70,01
%), čo viac-menej technicky nie je možné, pričom táto úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi.

Uvedené taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru.

19. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

21. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

22. V danom prípade z dokazovania vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy
zo strany žalovaného (70,01 %) a iná v akceptácii žalobcom (69,95%). Je pritom bezvýznamné, že
ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o
RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto zmeny

RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobca
musel písomne akceptovať k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje
absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K totožnému právnemu záveru
dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014.23. Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorý
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už
pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym

podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

26. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uvádza, že suma 3.185,80 eur predstavuje

rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému a výškou skutočne poskytnutého úveru
(5.148,81 eur - 1.963,01 eur).

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca sa domáhal úhrady úrokov z omeškania zo sumy
bezdôvodného obohatenia od 20.4.2017, kedy sa žalovaný na jeho úkor poslednýkrát obohatil. Súd mal
však za to, že až doručením žaloby je možné požadovať úrok z omeškania od žalovaného, nakoľko až
týmto momentom sa žalovaný dozvedel o uplatnení nároku, teda súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
od 24.1.2019, t. j. deň nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanému a v prevyšujúcej časti vo vzťahu

k úroku z omeškania žalobu zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

29. Následne sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania.

30. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na
uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo).

33. Čo sa týka subjektívnej lehoty žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení 17.10.2018, teda po
právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu 9 Csp 60/2018 medzi totožnými stranami sporu o zdržanie sa
zrážok zo mzdy, pričom žaloba v aktuálne prebiehajúcom konaní bola na súd podaná 17.12.2018, teda
počas plynutie premlčacej doby.

34. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd má za to, že žalovaný ako nebankový subjekt
dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských
úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovanýmako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými
ustanoveniami právnych predpisov.

35. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t. j. v danom prípade od
úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z
desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa
vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto
minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť
vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad,
že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo
o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledné úhrady boli vykonané v roku 2017,
desaťročná premlčacia lehota uplynie až v r. 2027. Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote
bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach v typovo obdobných sporoch napr. rozsudku

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013,
sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo
dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012. Súd tak námietku premlčania vznesenú
žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
proti žalovanému plne úspešný, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % o výške, ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.