Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118270885
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118270885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
I. poisťovňa, a.s., E.: XX XXX XXX, so sídlom Z. XX, M., zastúpený SEDLAČKO&PARTNERS, s.r.o.,
IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: Z. X., nar. XX. novembra XXXX,
trvale bytom S. Z. 196, o zaplatenie 4.314,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 12Csp/117/2018-91 zo dňa 16. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 12Csp/117/2018-91 zo dňa 16. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca pôvodne podal na Okresný
súd Banská Bystrica ako súd upomínací návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy

4.314,94 Eur, ktorú odôvodnil tým, že ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poistníkom poistnú
zmluvuč.610/164666-0opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla. C. mal zaviniť dopravnú nehodu dňa 18.04.2015, k vzniku poistnej udalosti došlo
vo I. v Nemecku, bolo poškodené motorové vozidlo R. Müller, skutočná škoda predstavovala 8.011,89
Eur. Žalobca uhradil poškodenej uvedenú sumu. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, žalobca v žalobe tvrdil,
že žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti v lehote 30 dní od jej vzniku, a preto žalobca voči nemu v
zmysle ustanovenia § 12 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č.381/2001 Z.z.“) uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 4.464,94 Eur. Súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v upomínacom konaní bol vydaný pod č. 16Up/290/2018
dňa 14.05.2018 platobný rozkaz; z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk, upomínací súd platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená Okresnému súdu Rimavská
Sobota ako vecne a miestne príslušnému súdu na prejednanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe
túto žiadal zamietnuť a tvrdil, že nehodu v Nemecku nezapríčinil on, ale nemecký vodič. Žalovaný

poukázal na to, že je bez vzdelania a vie len po maďarsky a po slovensky, po nemecky nerozumie vôbec;
zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 26.11.2018.1.2 Okresný súd aplikoval ustanovenia § 2 písm. d), e), f), g), § 4 ods.1, 2, 5, § 10 ods.1 písm.
d), § 12 ods.1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. Dokazovanie vykonal oboznámením zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 26.11.2014,

oznámením pre R. Müller o poistnom plnení, výpisom z účtu o platbách XX.XX.XXXX a 31.07.2015,
uplatnením postihu žalobcom pre žalovaného zo dňa 04.08.2015, urgenciami zo 04.11.2015 a
04.12.2015.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca so žalovaným uzavreli

dňa 26.11.2014 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla J. L., O.: RS XXX PL a ustálil, že ak by bol žalovaný vinníkom dopravnej nehody
dňa 18.04.2015 v Nemecku a poškodenej R. X. vznikla v dôsledku dopravnej nehody škoda, žalobca by
mal na základe aplikovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. nárok voči žalovanému na náhradu
poistného plnenia vyplateného poškodenej, keď žalovaný porušil povinnosť oznámiť vznik poistnej
udalosti do 30 dní. Žalovaný sa však v spore bránil tým, že dopravnú nehodu nespôsobil; dôkazné

bremeno bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, že nenahlásil
poistnú udalosť v zákonnej lehote a že plnil za žalovaného poškodenej. Žalobca však pred podaním
žaloby preukazoval len to, že žalovaný mal s ním uzavretú poistnú zmluvu, že poškodenej vyplatil sumu
8.011,89 Eur a že žalovaného vyzýval na zaplatenie náhrady.

1.4 Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca k žalobe nepriložil dôkazy, resp. nenavrhol ich vykonanie
na tú skutočnosť, že žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu, ani dôkazy, že pri tejto nehode mala byť
poškodená Ramona X., teda dôkazy ohľadom výšky škody. Predložené oznámenie pre R. X. nie je
dôkazom toho, že žalovaný skutočne spôsobil dopravnú nehodu, ani dôkazom toho v akej výške bola
škoda spôsobená. Žalobca nereagoval ani na vyjadrenie žalovaného, k námietkam žalovaného sa

nevyjadril. Na termín pojednávania 16.01.2019 sa zástupca žalobcu dostavil, dôkazy o tom, že žalovaný
bol vinníkom dopravnej nehody, prípadne ohľadom výšky škody nepredložil, žiadal o poskytnutie lehoty
na ich predloženie, nakoľko nejaké dôkazy má, ale v nemeckom jazyku. V tomto smere okresný súd
poukázal na ustanovenie § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

1.5 Okresný súd s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. pojednávanie za účelom umožnenia
predloženia ďalších dôkazov neodročil z dôvodu, že tieto mohol žalobca predložiť už skôr, na návrh
na doplnenie dokazovania tak neprihliadol, vyžadovalo by si to nariadenie ďalšieho pojednávania.
Zdôraznil, že ak žalobca má dôkazy, ktoré najneskôr na pojednávaní nepreložil a nie sú preukázané
žiadne okolnosti, ktoré by bránili žalobcovi tieto dôkazy predložiť už skôr, žalobca nekonal starostlivo so

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na základe uvedeného musí znášať procesné dôsledky,
súd pri rozhodovaní vychádzal len z prostriedkov procesného útoku, ktoré žalobca predložil včas. Súd
prvejinštancieuzavrel,žežalobcanepreukázal,žežalovanýspôsobildopravnúnehodudňa18.04.2015,
a preto už nie je rozhodujúce, či túto škodovú udalosť v zákonnej lehote nahlásil, či túto škodovú udalosť
v zákonnej lehote nahlásil a či bola poškodená R. X., resp. že nie je preukázané, v akej výške jej vznikla

škoda. Žalobca podľa záverov okresného súdu neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že mal povinnosť za neho plniť. Z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1

C.s.p.. Nakoľko však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy
nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f)
a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konkrétnostiach namietal, že
uplatnený nárok žalobcovi vyplýva priamo zo zákona, nemá povahu nároku zo spotrebiteľskej zmluvy,
čo vyplýva aj z toho, že bol vydaný platobný rozkaz. V konaní nejde o spor s ochranou slabšej strany.2.1 Zdôraznil, že spôsob akým súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu je svojvoľný,
arbitrárny a zasahujúci do práva žalobcu na spravodlivý proces. V upomínacom konaní bol úspešný,

platobný rozkaz bol zrušený iba z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému. Vo veci
samej sa žalovaný síce vyjadril, vyslovene však nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ani nenavrhol
vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca preto legitímne očakával, že jeho skutkové tvrdenia neboli
relevantne spochybnené a nie je osobitne potrebné tieto ďalej preukazovať. Žalobca nemohol objektívne
vedieť, akým spôsobom súd prvej inštancie interpretuje vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.11.2018; o

predbežnom právnom posúdení sa dozvedel až na pojednávaní dňa 16.01.2019. Následne navrhol
vykonanie dôkazných prostriedkov, z ktorých by vyplynuli skutočnosti, ktoré mal súd za nepreukázané.
Súd prvej inštancie vystavil žalobcu situácii, kedy ho oboznámil so svojim predbežným právnym
posúdením a neumožnil mu nijakým spôsobom svoj nárok ďalej preukazovať.

2.2 Poukázal tiež na dielčie práva vyplývajúce z práva na spravodlivý proces, ktorými sú okrem iných

právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca údajne
nepreukázal spôsobenie dopravnej nehody zo dňa 18.04.2015 žalovaným, žalobca zdôraznil, že
žalovaný v priebehu sporu pohľadávku žalobcu nespochybňoval čo do výšky a právneho dôvodu,
výslovne nepoprel skutkové tvrdenia a neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, v liste žalobcovi zo dňa

18.09.2015 uznal pohľadávku, chcel ju uhradiť a žiadal o poskytnutie splátkového kalendára. Skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprie, sa pritom považujú za nesporné. Žalobca mal za
to, že súd prvej inštancie neprípustným spôsobom suploval procesnú obranu žalovaného.

2.3 Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací, vydal

platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu; platobný rozkaz bol zrušený len z dôvodu,
že nebolo možné ho doručiť žalovanému do vlastných rúk. S poukazom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 17.10.2011, sp.zn. 7Cdo/42/2010 zdôraznil zákaz prekvapivých súdnych rozhodnutí.
V rozpore s týmto však súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania odmietol. Súd prvej inštancie pritom žalobcovi neudelil ani dodatočnú lehotu

podľa § 181 ods.4 C.s.p., takýto postup však nesmie byť prejavom justičnej svojvôle, musí byť procesne
opodstatnený. Žalobca tak považoval postup súdu za arbitrárny; hospodárnosť a rýchlosť konania
nemôže ísť na úkor náležitého objasnenia skutkového stavu veci.

2.4 Žalobca uzavrel, že postup súdu nemožno hodnotiť inak, ako flagrantné porušenie princípu

kontradiktórnosti konania, princípu rovnosti sporových strán a porušenie práva na spravodlivý súdny
proces. Aj z uvedeného dôvodu žalobca považoval napadnutý rozsudok za prekvapivý.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu opakovane poukázal na to, že je bez
vzdelania, vie len po maďarsky a po slovensky, po nemecky nerozumie vôbec. Vo veci sa cíti nevinným a

bezbrannou obeťou. Žije sám v obecnom sociálnom byte, je dlhodobo nezamestnaný a jeho príjmom je,
žeobčasnesiprivyrábaakopouličnýmuzikantvzahraničívNemecku.VNemeckudošloajkautonehode
a jej následky sú zdrojom sporu so žalobcom v tejto veci. Je nemajetný, pohľadávku žalobcu pokladá za
zveličenú a neopodstatnenú a neodôvodnenú, žalobu a odvolanie namieta v celom rozsahu. Žiadal, aby
jeho vyjadrenia boli považované za opodstatnené a pravdivé vo vzťahu k opisom poškodenia zo strany

poisťovateľov, nepravdivých, podvodných a nekalých postojov zo strany nemeckých úradov a polície.

4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v nej uvedených.

5. Žalovaný v duplike na repliku žalobcu opätovne poukázal na svoj sociálny stav, skutočnosť, že je

nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky. V jeho možnostiach je splácať mesačne po 50,-Eur.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaniach a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a

zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, zistené skutočnosti riadne a dostatočne vyhodnotil, odôvodnil z akého
dôvodu žalobu zamietol vrátane dôvodu, pre ktorý nevykonal ďalšie navrhované dôkazy zo strany
žalobcu. Odvolací súd sa s postupom a zo závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje

a poukazuje na ne. Reagujúc na odvolacie dôvody strán sporu odvolací súd uvádza nasledovné
skutočnosti:

8.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento svoje rozhodnutie
založil na konštatovaní, že žalobca nepreukázal, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu; neuniesol

dôkazné bremeno, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a žalobca mal povinnosť za žalovaného plniť ním označenej poškodenej. S takýmto záverom sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, žalobca zodpovednosť žalovaného ako prvotný predpoklad
uplatneného regresného nároku nepreukázal a v konečnom dôsledku to v podanom odvolaní ani
netvrdil (že preukázal zodpovednosť žalovaného sa spôsobenie dopravnej nehody). Dôkazy, ktoré

žalobca produkoval v konaní pred súdom prvej inštancie majú význam iba pre posúdenie regresného
nároku; absentuje preukázanie zodpovednosti žalovaného za škodovú udalosť. Nepreukázanie tejto
zodpovednosti, najmä ak žalovaný svoju zodpovednosť v písomnom vyjadrení namietol, spôsobuje, že
žalobca v spore úspešný byť nemohol.

8.2 Odvolacie tvrdenie, že žalovaný uplatnený nárok nespochybnil, neobstojí. Žalovaný v písomnom
vyjadrení namietol, že nehodu nezapríčinil. V konkrétnostiach v písomnom vyjadrení tvrdil, že: „cítim
sa úplne nevinným, autonehodu som nezapríčinil ja, išiel som priamo v intraviláne obci len 20km/h,
nečakane som sa zrazil s iným motorovým vodidlom..., ...našu zrážku zapríčinil iný nemecký vodič,
ktorý do mňa nečakane narazil...“. Písomné vyjadrenie žalovaného nemožno vykladať inak, ako tak,

že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu; skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne podstatnej právnej
skutočnosti, zodpovednosti za škodovú udalosť, bolo spochybnené. Písomné vyjadrenie žalovaného
bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 26.11.2018. Žalobca na uvedené tvrdenia
relevantným spôsobom nereagoval, dôkazné bremeno neprešlo na žalovaného, ktorý poprel podstatné
skutkové tvrdenie žalobcu; úspešné uplatnenie nároku žalobcu predpokladalo, aby svoj nárok, ktorý

žalovanývpísomnomvyjadreníspochybnil,preukázal.Adôkazy,ktoréžalobcadosúdnehospisudoložil,
zodpovednosť žalovaného za spôsobenie dopravnej nehody nepreukazujú, ako to správne konštatoval
súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného správne interpretoval, nebolo možné
z neho vyvodiť iný záver ako ten, že žalovaný popiera svoju zodpovednosť za spôsobenie dopravnej
nehody. Podstatné je, že o tejto obrane žalovaného sa žalobca dozvedel pri doručení písomného

vyjadreniakžalobe,vdostatočnompredstihu,abynatakétotvrdeniežalovanéhorelevantnýmspôsobom
reagoval. Neobstojí tak ani odvolacie tvrdenie, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a súd
prvej inštancie suploval procesnú obranu žalovaného.

8.3Žalobcazároveňnamietal,ževkonanípredsúdomprvejinštanciedošlokprelomeniuzásadyzákazu

prekvapivých rozhodnutí. Odvolací súd uvádza, že o prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak
odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie; proti
týmto iným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana sporu možnosť vyjadriť sa, argumentovať,
prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu prvej inštancie nejaviliako významné. Odvolaním napadnutým rozhodnutím je ale rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu
ku ktorému by bolo možné prekvapivosť vyvodiť v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo založené na
prostriedkoch procesného útoku alebo procesnej obrany, o ktorých strana sporu vedomosť nemala. Z

obsahu spisu však vyplýva, že všetky písomné podania žalovaného, obsahujúceho aj skutkové tvrdenia,
boli žalobcovi včas pred termínom pojednávania doručené. Niet takého skutkového tvrdenia alebo
dôkazu zo strany žalovaného, na ktorom by súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie a o ktorom
by žalobca nemal vedomosť, nemal možnosť vyjadriť sa, prípadne argumentovať, resp. v reakcii na
tvrdenia žalovaného predložiť dôkaz a navrhnúť jeho vykonanie. Zo strany súdu prvej inštancie tak k

prekvapivému rozhodnutiu nedošlo, napadnuté rozhodnutie založil na záveroch vyplývajúcich z tvrdení
sporových strán a dôkazov nimi predložených, ktoré boli v súdnom spise nimi založené ešte pred
termínom pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok.

8.4 Neobstojí aj tvrdenie žalobcu o legitímnom očakávaní pozitívneho rozhodnutia v jeho prospech
aj z dôvodu, že vo veci bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz. Odvolací súd uvádza, že

upomínací súd platobný rozkaz vydá v prípade, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej
povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu; dôvodom pre odmietnutie návrhu je skutočnosť,
že uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať. Z charakteru upomínacieho konania však
vyplýva, že upomínací súd logicky rozhoduje na základe žalobných tvrdení a pripojených dôkazov; bez
vyjadrenia protistrany. V sporovom konaní podľa ustanovení C.s.p. vychádza z uplatnených prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany. Ak v danom prípade žalovaný v rámci procesnej obrany poprel
tvrdenie žalovaného ohľadne podstatnej skutkovej okolnosti (zavinenie dopravnej nehody) a žalobca na
toto popretie procesne nereagoval, nemožno dôvode tvrdiť, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k
vydaniu prekvapivého rozhodnutie tým, že súd prvej inštancie rozhodol odlišne, ako bolo rozhodnuté v
upomínacom konaní.

8.5 Pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.01.2019 vyjadril svoj predbežná názor, správne
aplikoval ustanovenie § 181 ods.2 C.s.p., podľa ktorého po úkonoch podľa ods.1 súd určí, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak

tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (§ 181 ods. 2 C.s.p.). Z citovaného ustanovenia
Civilného sporového poriadku vyplýva, že je potrebné, aby predbežné právne posúdenie súdom bolo
dostatočne určité a zrozumiteľné; pre strany sporu z neho vyplýva, aké rozhodnutie vo veci samej možno
očakávať. Pri predbežnom právnom posúdení súd vychádza zo žalobných tvrdení žalobcu, vyjadrenia
žalovaného, dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe a žalovaný k vyjadreniu k žalobe. Pri predbežnom

právnom posúdení súd nevychádza z riadne vykonaného dokazovania; predbežné právne posúdenie
dokazovaniu predchádza. Z komentára k Civilnému sporovému poriadok (Civilný sporový poriadok; W.
· Ficová · Baricová · Mesiarkinová · Bajánková · Tomašovič a kol.; C.H.BECK, 2016, str. 672) vyplýva,
že predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného
súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán,

ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných
návrhov. Pokiaľ však ide o koncentráciu konania, jej účelom je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali
spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi; prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany v
zásade nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo a
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zásade platí, že nie je prípustné, aby strana

sporu predkladala ďalšie prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany až na pojednávaní,
čo by znamenalo zmarenie už nariadeného a prebiehajúceho pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie
pojednávanie vo veci. Vykonané dokazovanie však môže priniesť zmenu skutkových okolností; ak v
takom prípade strana sporu preloží nové dôkazy (doposiaľ súdu neznáme) ako reakciu na skutočnosti,
ktoré vyplynuli z dokazovania a o ktorých strana nevedela a ani ich nemohla predvídať, súd musí tieto

prostriedky procesného útoku a procesnej obrany považovať za uplatnené včas, ak nové skutočnosti
vyšli najavo až potom, ako mala strana sporu povinnosť označiť a predložiť dôkazy. V danom prípade
ale o takúto situáciu nejde, návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu neboli reakciou na
dovtedy žalobcovi neznáme tvrdenia alebo dôkazy žalovaného. Aj súd prvej inštancie pri predbežnom
posúdení vychádzal žalobných tvrdení žalobcu, vyjadrenia žalovaného, dôkazov, ktoré žalobca pripojil

k žalobe a žalovaný k vyjadreniu k žalobe. Žalobca mal dostatok času na tvrdenie žalovaného reagovať
prostriedkami procesného útoku. Ak tak včas neurobil, nemožno tvrdiť, že postup súdu prvej inštancie,
ktorý pojednávanie za účelom predloženia (nových) dôkazov neodročil a neposkytol žalobcovi ďalšiu
lehotu na predloženie dôkazov, bol nesprávny.9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie,

ktorý správne poukázal na pomer úspechu v spore, avšak prihliadol na skutočnosť, že žalovaný nárok
na náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu účasťou v konaní nejaké
trovy vznikli.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil. Zo súdneho spisu
ani nevyplýva, že by žalovanému v odvolacom konaní vznikli akékoľvek trovy.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).