Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.IvetouGildeinovouvprávnejvecižalobcuY.K.,nar.XX.X.XXXX,

bytom Č. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti
žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, zast. Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín o zaplatenie primeraného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.1.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
uhradiť mu primerané zadosťučinenie vo výške 600 eur. Vo svojej žalobe uviedol, že v upomínacom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 22Up 159/2018 bol ako žalovaný v
postaveníspotrebiteľaúspešný.UpovedomenímOkresnéhosúduBanskáBystrica zodňa16.5.2018mu
bolodanéoznámenie,žedošlokmárnemuuplynutiulehotynapodanienávrhunapokračovanievkonaní

a upomínancie konanie sa zastavilo. V tomto konaní po doručení platobného rozkazu podal žalobca
odpor, kde namietal, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX z 26.63.2002 neobsahuje údaj o sume, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4, ods. 2, písm. e) zákona o spotrebiteľských
úverov a neobsahuje ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a preto je bez úrokov a bez
poplatkov.Žalovanýsachcelnajehoúkorobohatiť,pretoževčasepodaniažalobymalúveružuhradený,
uhradil sumu 8 999,88 eur, pričom z úverového finančného rámca čerpal finančné prostriedky vo výške
6 294,82 eur, teda úver už v čase podania žaloby uhradil. Na námietky žalobcu žalovaný v pôvodnom

konaní nijako nereagoval. Žalobca poukázal v žalobe na ustanovení § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
a § 4 ods. 1, písm. b) rovnakého zákona. Žalovaný sa na jeho úkor, porušením spotrebiteľského práva
chcel obohatiť o sumu 1 141,68 eur. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil žalobca s
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 3Co 53/2016 zo dňa 4.10.2016, kde sa uvádza:
„16. Podľa názoru odvolacie súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50%
sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa
chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť“.

2. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu platobný rozkaz č. 22Up/159/2018 zo dňa 13.3.2018, odpor
žalovanéhoprotiplatobnémurozkazuzodňa3.4.2018,upovedomenieOkresnéhosúduBanskáBystrica
zo dňa 16.5.2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 3Co/53/2016 zo dňa 4.10.2016.3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.2.2019 uviedol, že so žalobou
nesúhlasí, nakoľko nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie považuje za nedôvodný, a to

z nasledujúcich dôvodov:
Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe
však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne

ustanoveniaosobitnéhoprávnehopredpisužalovanýsvojimkonanímporušil.Akovyplývazosamotného
pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať a
sankcionovaťnásledky,ktorébolineoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuspotrebiteľaspôsobené.
Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia
práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť
pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch

úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými zákonmi.
Predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove
práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si
súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou

so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval.
V prípade žalovanej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX neexistuje už prvý predpoklad, ktorý na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje zákon č. 250/2007 Z.z. a to úspešné uplatnenie
porušenia práv alebo povinností zo strany žalobcu ako spotrebiteľa na súde. V upomínacom konaní
vedenom pod sp.zn. 22Up/159/2018 bolo doručené len „Upovedomenie“ o zastavení konania, čo

v žiadnom prípade nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný má totiž za to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa
v súdnom konaní, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. V žiadnom prípade teda nešlo

o uplatnenie porušenia práv alebo povinností žalobcom. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že konanie
vedené pod sp. zn. 22Up/159/2018 nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností spotrebiteľom, ktoré je nevyhnutné na splnenie podmienky priznania primeraného finančného
zadosťučinenia.
Jazykovým a systematickým výkladom ust. §3 ods. 5 cit. zákona možno dospieť k záveru, že právo na

primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatní porušenie práva na súde, čo
je konkrétne uvedené v tomto zákonnom ustanovení v poslednej vete, že „spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva“ čo systematicky korešponduje s prvou vetou, že „spotrebiteľ sa môže
domáhať“, to znamená, že spotrebiteľ musí byť žalobcom a musí v konaní uspieť.
Teda toto zákonné ustanovenie (§3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z.) má na mysli situáciu, keď je

spotrebiteľ aktívny a podá žalobu na súde a v tomto konaní aj úspešne uplatní porušenie práva, t.j. žaluje
a uspeje. Práve takýto spotrebiteľ má zo zákona nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto zodpovedá za toto porušenie práva spotrebiteľa, teda takému spotrebiteľovi je potom možné tento
nárok na finančné zadosťučinenie priznať. V postavení žalobcu je spotrebiteľ aj vtedy, ak bol označený
za žalovaného, ale v konaní podal vzájomný návrh - vzájomnú žalobu a v prípade vzájomnej žaloby

bol úspešný.
K obdobnému záveru ako uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný smeruje aj rozsudok OS Prešov
zo dňa 20.01.2017 sp.zn. 29C/105/2016, ktorý žalobu o primerané finančné zadosťučinenie zamietol
z dôvodu, že „...súd s poukazom aj na vyššie uvedené skutočnosti nemohol dospieť k záveru, že
žalovaný pri koncipovaní a uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom nepostupoval

s odbornou starostlivosťou s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto neboli splnené podmienky na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.“.

4. Zást. žalobcu na pojednávaní uviedol, že výška finančného zadosťučinenia sa odvíja od sumy, o ktorú
sa chcel žalovaný v pôvodnom konaní obohatiť a ide takmer o polovicu tejto sumy. V neposlednom

rade znášal v tomto konaní aj psychický stres, pretože nemohol vedieť ako konanie dopadne, či nebude
musieť uhrádzať trovy tohto konania a sumu, ktorú od neho žalovaný v tomto konaní požadoval. Žalobca
má 74 rokov a jeho zdravotný stav nie je dobrý, pohybuje sa o barlách a už v čase podpisovania zmluvynemal vedomosť o právnych predpisoch a nemohol vedieť, či zmluva, ktorú podpisuje je v súlade s
právnymi predpismi.

5. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania.

7. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti bez
právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.Podľa§53ods.1a5Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Podľa Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čl. 3, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

15. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,
ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

16. V danej súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru týkajúcu sa oslobodenia spotrebiteľa

domáhajúceho sa svojho práva od súdneho poplatku. V uznesení Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17Co/33/2010-116, tento súd uviedol, že: „Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového
súdu,ktorépodalodporcaakospotrebiteľ,jemožnépovažovaťpodľanázoruodvolaciehosúdu,zaúkon,
ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave osôb, a preto sa naňho
vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb.“

17. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v upomínacom konaní na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 22Up 159/2018 bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa.
Upovedomením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.5.2018 mu bolo dané oznámenie, že došlo
k márnemu uplynutiu lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a upomínancie konanie sa

zastavilo.Vtomtokonanípodoručeníplatobnéhorozkazupodalžalobcaodpor,kdenamietal,žeúverová
zmluva č. XXXXXXXXXX z 26.63.2002 neobsahuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 4, ods. 2, písm. e) zákona o spotrebiteľských úverov a neobsahuje
ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a preto je bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný sa
chcel na jeho úkor obohatiť, pretože v čase podania žaloby mal úver už uhradený, uhradil sumu 8

999,88 eur, pričom z úverového finančného rámca čerpal finančné prostriedky vo výške 6 294,82
eur, teda úver už v čase podania žaloby uhradil. Na námietky žalobcu žalovaný v pôvodnom konaní
nijako nereagoval. Žalobca poukázal v žalobe na ustanovení § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a
§ 4 ods. 1, písm. b) rovnakého zákona. Žalovaný sa na jeho úkor, porušením spotrebiteľského práva
chcel obohatiť o sumu 1 141,68 eur. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil žalobca

s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 3Co 53/2016 zo dňa 4.10.2016, kde sa
uvádza: „16. Podľa názoru odvolacie súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca
nad 50% sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty,
keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť“. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že
Upovedomenie o zastavení konania nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo

povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Súd s v tomto prípade s názorom žalovaného
nestotožňuje. Na základe žaloby žalovaného bol riadne vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalobcaodporvpôvodnomkonaní.Návrhnapokračovanievkonanízostranyžalovanéhopodanýnebol.
Z toho súd môže odôvodniť, že žalovaný zobral do úvahy dôvody uvedené v odpore a v konaní už
nepokračovať. Žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý netrval na pokračovaní v konaní, ktoré sám

iniciovalpodanímžaloby.Keďženávrhnapokračovanievkonanímôžepodaťibažalobcavupomínocom
konaní a tento tak neurobil, nemohol ani žalobca v tomto konaní nijakým spôsobom zabezpečiť, aby sa
v začatom konaní pokračovalo na základe ním podaného odporu. Preto mal súd za to, že bol žalobca v
tomto upomínacom konaní úspešný, pretože žalovaný spôsobil zastavenie konania.

18. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvekproblematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

19. Žalobcovijednoznačnevzniklaujmavnemajetkovejsfére,keďžekonaniežalovanéhobolospôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť
žalobcovi, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď
si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobca bol
nedôvodne vystavený psychickému vypätiu, pretože samotné súdne konanie je náramne stresujúcim

faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.

20. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a
spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne

dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 600 eur, na ktorej zaplatenie
žalovaného zaviazal.

21. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok
je v zadosťučinení obsiahnutý.

22. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. V danom spore mal žalobca úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na plnú náhradu
trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.