Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215219043.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: Miroslav Bakala - ATTACK
PREDAJŇA, so sídlom Andreja Hlinku 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 774 391, zastúpený advokátom: JUDr.
Nikolaj Bonda, so sídlom Ul. Sucháčkova 6, 036 01 Martin, proti žalovanému: ENERGY PROJECT
s.r.o., so sídlom Narcisová 5442/2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 948 546, zastúpený: zselinszky

s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 007, o zaplatenie 2.000 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. februára 2017, č.k.
11Cb/346/2015-72, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 5.729,73 eur s príslušenstvom.

2. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2015 zobral žalobcu čiastočne späť v
časti istiny vo výške 729,73 eur spolu s úrokmi z omeškania, ktorým podaním žalobca žiadal, aby súd

v predmetnej časti konanie zastavil.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 04.03.2016 platobný rozkaz č.k. 11Cb/346/2015-15, ktorým zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi istinu vo výške 5.000 eur s príslušenstvom a trovy konania, proti ktorému
podal dňa 30.03.2016 žalovaný odpor, keď v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. podaním odporu sa platobný
rozkaz zrušil v plnom rozsahu. Následne súd uznesením zo dňa 01.04.2016 č.k. 11Cb/346/2015-46

uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 300 eur a to v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia.

4. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.03.2016 zobral žalobu čiastočne späť v
časti o zaplatenie istiny vo výške 3.000 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo
sumy 1.000 eur od 22.12.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.000 eur od

30.12.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.000 eur od 05.03.2016, ktorým
žalobca žiadal, aby súd v predmetnej časti konanie zastavil.

5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.04.2016, č.k. 11Cb/346/2015-46 konanie v časti o zaplatenie
istiny vo výške 3.000 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.000 eur od
22.12.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.000 eur od 30.12.2015, s úrokom

z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.000 eur od 05.03.2016 zastavil a vrátil časť súdneho
poplatku.6. Žalobca ďalším podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.08.2016 zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na súd postupne

uhradil žalobcovi celú istinu (dňa 21.12.2015 sumu 1.000 eur, dňa 29.12.2015 sumu 1.000 eur, dňa
04.03.2016 sumu 1.000 eur, dňa 07.04.2016 sumu 1.000 eur a dňa 02.05.2016 sumu 1.000 eur).

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu konanie v zmysle § 145 ods. 1 a § 146 ods.
1 C.s.p. zastavil bez toho, aby zisťoval súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, nakoľko na nesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie.

8. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o 6,70 eur.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch uznesenie, č.k. 11Cb/346/2015-46 o vyrubení
súdneho poplatku za odpor zrušil, nakoľko žalovaný súdny poplatok za podaný odpor neuhradil.
10. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 256 ods. 1,2 C.s.p. a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi istinu až po podaní

žaloby a tým žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

11. Žalovaný podal proti výroku IV. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 23.02.2017 odvolanie a
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. Odvolateľ

namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysvetlil, ako posúdil
podstatné tvrdenia žalovaného a to, že žalovaný z dôvodu, že žalobca s ním nekomunikoval a z dôvodu,
že svoj dlh nebol schopný pre svoju druhotnú platobnú schopnosť uhradiť naraz, začal ho postupne
splácať ešte pred začatím súdneho konania a žalovaný uhradil väčšiu časť žalobou uplatňovanej
pohľadávky ešte pred tým, ako sa dozvedel o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie a zvyšná časť

žalobou uplatňovanej pohľadávky bola z časového hľadiska uhradená až potom, čo už žalovaný mal
vedomosť o súdnom konaní, bola uhradená nie príčinou súdneho konania, ale jej úhrada bola dovŕšením
už skôr začatého procesu plnenia dlhu v splátkach. Odvolateľ má za to, že práve žalobca je ten, kto
zavinil to, že sa vôbec vo veci konalo, a teda zavinil tým trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Súd
prvej inštancie úplne prehliadol aj to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je povinný

aj skúmať, či v spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo všetkých jeho výrokoch za vecne správne. Žalobca poukázal na to, že sa domáhal proti žalovanému

zaplatenia peňažnej pohľadávky, a že k jej úhrade žalovaným došlo až po začatí súdneho konania
v priebehu vyvolaného súdneho sporu. Žalobca svoje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči
žalovanému uplatnil po 13 mesiacoch od splatnosti pohľadávky a po márnej písomnej výzve na
zaplatenie celého dlhu. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne len pre správanie sa žalovaného, ktorý plnil
až v priebehu súdneho konania. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 256

ods. 1 a 2 C.s.p. a priznal na strane žalobcu ním uplatnené a vynaložené trovy konania. Žalobca v
súlade s Ústavným právom na súdnu ochranu vyvolal súdne konanie, keď doručil na príslušný súd
žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky, nakoľko jeho právo na peňažnú pohľadávku nebolo zo
strany žalovaného uspokojené ani po márnom uplynutím lehoty splatnosti. Uvedené správanie a postup
žalobcu nemožno hodnotiť ani ako okolnosť pre apl. § 257 C.s.p., lebo takéto správanie žalobcu nemá

charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcovi by nemala byť priznaná náhrada
uplatnených trov súdneho konania. Na použitie tohto ustanovenia by muselo ísť nepochybne o celkom
výnimočný prípad. Súd správne vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania zo zásady zodpovednosti
za výsledok súdneho konania. Pokiaľ žalovaný poukazuje na jeho druhotnú platobnú neschopnosť a
jeho návrh na splácanie dlhu na základe splátkového kalendára, táto skutočnosť je právne bezvýznamná

pre uplatnenie práva žalobcu na súdnu ochranu, najmä ak žalovaný viac ako rok po lehote splatnosti
neplnil svoj záväzok a na písomnú výzvu žalobcu posledný pokus o zmier neuhradil žiadnu sumu
a nenavrhol žiadny konkrétny návrh, z ktorého by boli zrejmé jeho možnosti splácania. Zmyslom a
účelom náhrady trov konania z konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovináhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložil. Žalobca bol nútený
obrátiť sa na súd so svojou splatnou pohľadávkou z dôvodu platobnej nedisciplinovanosti žalovaného,
ktorý neposkytol žalobcovi viac ako rok už po lehote splatnosti žiadne plnenie. Žalobca v súvislosti

s posúdením celkového správania žalobcu poukazuje na to, že žalovaný neuhradil žalobcovi žiadne
úroky z omeškania. Avšak žalobca vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný po podaní návrhu postupne v
priebehu 6 mesiacoch uhradil celú istinu, ako aj vzhľadom na vzájomné obchodné vzťahy žalobca
prehodnotil uplatnenie príslušenstva úrokov z omeškania a tieto nežiadal priznať. Žalobca žiada, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný začal krátko
(42 dní) po lehote splatnosti svoj dlh splácať. Teda žalobcom tvrdený dôvod na podanie žaloby, že
žalovanýviacakorokpolehotesplatnostineplnilsvojzáväzokniejepravdivý,atedaniejeaniskutočným
dôvodom, pre ktorý žalobca súdne konanie voči žalovanému začal. Zo spisu vyplýva, že žalovaný

reagoval na písomnú výzvu žalobcu, svoj dlh voči žalobcovi uznal a navrhol možnosť jeho splácania.
Teda žalobcom tvrdený dôvod na podanie žaloby, že žalovaný na písomnú výzvu žalobcu posledný
pokus o zmier neuhradil žiadnu sumu a nenavrhol žiadny konkrétny návrh, z ktorého by boli zrejme
jeho možnosti splácania nie je pravdivý a teda nie je ani skutočným dôvodom, pre ktorý žalobca súdne
konanie voči žalovanému začal. Zo spisu vyplýva, že žalovaný začal splácať svoj dlh voči žalobcovi ešte

pred začatím súdneho konania a väčšia časť žalobcom vymáhanej pohľadávky vo výške 3.729,73 eur
bola uhradená ešte predtým, ako sa žalovaný vôbec dozvedel o tom, že je voči nemu vedené súdne
konanie. Zvyšná časť žalobou uplatňovanej pohľadávky, ktorá bola z časového z hľadiska uhradená až
potom, čo už žalovaný mal vedomosť o súdnom konaní bola uhradená nie príčinou súdneho konania,
ale iba z dôvodu dovŕšeniu už skôr začatého procesu plnenia dlhu v splátkach. Žalobca dobre vedel,

že žalovaný mu platí v splátkach preto, lebo jeho druhotná platobná neschopnosť mu iný spôsobom
úhrady dlhu neumožňuje. Napriek tomu sa však rozhodol, že úplne odignoruje všetky čiastočné úhrady
žalovaného a úplne odignoruje všetky návrhy žalovaného na splátkové plnenie dlhu. Žalovanému síce
formálne poskytol dodatočnú lehotu na splnenie dlhu, avšak poskytol mu takú lehotu, ktorú fakticky
nebolo možné splniť, nakoľko skôr uplynula než bola poskytnutá. Takéto konanie žalobcu je v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku. V skutočnosti teda žalobca vyvolal súdne konanie, ktoré na
správaniesažalovanéhonemalžiadenvplyv,onbeztakbysvojdlhuhradil,keďžehonikdynerozporoval,
ale práve naopak písomne ho uznal. Žalobca je ten, kto zavinil, že sa vôbec vo veci konalo, a teda zvinil
kým trovy, ktoré by inak neboli vznikli.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z

ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretožeodvolacísúdpreberávcelomrozsahusúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,ktorývykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o trovách konania, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné preposúdenie nároku žalobcu na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, a pretože odvolací
súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozhodnutia.

17. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude

zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách konania podľa § 256 C.s.p.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o trovách konania, dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu trov konania, nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

20. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ak súd zastavuje
konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv
tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§ 256 C.s.p.). Zavinenie treba
posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

Podľa C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť
podanej žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného
do 30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.
Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie

konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného
žalobca.

21. V danej veci súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil už uznesením č.k. 11Cb/346/2015-43

v časti o zaplatenie istiny v sume 3.000 eur s príslušenstvom ako aj napadnutým uznesením v časti
istiny 2.000 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní
žaloby zaplatil istinu 5.000 eur a to dňa 21.12.2015 sumu 1.000 eur, dňa 29.12.2015 sumu 1.000 eur,
dňa 04.03.2016 sumu 1.000 eur, dňa 07.04.2016 sumu 1.000 eur a dňa 02.05.2016 sumu 1.000 eur,
teda procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, a preto trovy konania pred súdom prvej inštancie

znáša žalovaný.

22. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania (tak ako je tomu v prejednávanej veci), avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť

o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a treba vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávnenej strany a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu

práva na súde a ich postoj v konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.3.2011, sp.
zn. 3 Sži/2/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 MCdo 19/2010).

23. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by dôvodne
viedli k záveru o možnosti aplikácie § 257 C.s.p. a nepriznaní trov konania žalobcovi.

Odvolací súd nemá za to, že dôvody uvedené žalovaným v odvolaní sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. V tejto právnej veci sa jednalo o klasický spor o zaplatenie žalovanej sumy a nemožno povedať,
že by sa jednalo o zložitú, doposiaľ neriešenú právnu problematiku.Odvolací súd musel v ďalšom prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobca svojím prístupom v konaní
nezavdal príčinu na späťvzatie žaloby, a teda bol v konaní procesne činný, keď sa v súdom stanovenej
lehote v zmysle výzvy súdu vyjadril k odporu žalovaného. V prístupe žalobcu (a k sporu) teda nebolo

takisto možné vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania. Pre postup
podľa § 257 C.s.p. bol teda významný aj postoj sporových strán (plnenie si procesných povinností) v
konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová strana, ktorej sa priznáva náhrada
trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto
skutočnostiadôkazyuplatniť),pričomvtomtosmerenemožnožalobcovivytknúťprípadnújehoprocesnú

nečinnosť, resp. že by sa svojím prístupom ku konaniu snažil odďaľovať meritórne rozhodnutie vo veci.
Podporne odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri
posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu. Žalovaný svoje tvrdenie o jeho druhotnej platobnej neschopnosti,
ktorým odôvodňoval aplikáciu ust. § 257 C .s. p., v konaní naviac ani žiadnym spôsobom nepreukázal,
keď odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalobca až rok po splatnosti žalovanej

pohľadávky sa domáhal jej zaplatenia súdnou cestou, teda žalovaný mal dostatok času na jej zaplatenie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §
257 C .s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
prípadu ako sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

27. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol procesne úspešný v odvolacom
konaní,priznalprotižalovanémunároknanáhradutrovkonaniapredodvolacímsúdomvplnomrozsahu.
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

28. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.