Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206881
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114206881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu PANTEX, spol. s r.o.,
Roľníckej školy 1, Komárno, IČO: 34 099 158, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o.,
Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 36 m866 687, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 89.439,41 EUR s prísl., o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/27/2014-269 zo
dňa 12.11.2018 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o odvolaní žalobcu proti výroku II. z a s t a v u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/27/2014-269 zo dňa
12.11.2018 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.892,55 EUR s 5,5% úrokom z omeškania zo sumy 5.892,55 EUR od 7.6.2013 do zaplatenia, vo zvyšku

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 86,8% trov konania.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zo Zmluvy o preprave, montáži a morských skúškach
č. P-ZM-MPS/PX/AMISIA-3801/2011 zo dňa 5.8.2011 uzatvorenej medzi objednávateľom Slovenské

lodenice Komárno, a.s. a prepravcom - žalovaným vyplýva, že žalobca sa zaviazal prepraviť loď po trase
Komárno - Čierne more, na znovumontáž lode, tankovanie ťažkého paliva v prístave Constanta - RO,
vzkonať plavebné skúšky na Čiernom mori, uvedenie modulu ťažkého paliva a úpravovne pitnej vody
do prevádzky a objednávateľ sa za tieto činnosti zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Z článku VI. Zmluvy
vyplýva, že prepravca je zodpovedný za škody spôsobené prevádzkou lode na základe tejto zmluvy
tretím osobám, zapríčinené prepravcom, resp. posádkou prepravcu, na životnom prostredí zapríčinené
prepravcom, resp. posádkou prepravcu. Medzi stranami nebol sporný skutkový stav, t.j. uzavretie

poistnej zmluvy, preprava lode žalobcu na trase Bratislava - Čierne more, priebeh nehodového deja,
uplatnenie nárokov žalobcu u žalovaného, vyplatenie poistného plnenia žalovaným vo výške 5.560,59
EUR. Medzi stranami bolo sporné, či žalobcovi vzniklo právo na úhradu sumy vyplatenej rumunskej
spoločnosti SC RIVERLINE SHIPPING SRL titulom mimosúdneho vyrovnania a sumy 30.000,- EUR,čo predstavuje sumu vyplatenú žalobcom spoločnosti Slovenské lodenice Komárno. Súčet týchto súm
po odrátaní už vyplateného plnenia žalovaného predstavuje žalovanú sumu. Súd v prvom rade skúmal,
či námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Žalovaný mal za to, že nárok uplatnený

v žalobe je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčal. Súd však dospel k
záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
454 Občianskeho zákonníka (ako tvrdí žalovaný). V tomto prípade však nenastala situácia, že žalobca
„omylom“ plnil za žalovaného. Súd dospel k záveru, že žalobca plnil, pretože sám mal povinnosť plniť.
Voči žalovanému si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla a ktorá

bola podľa neho krytá uzavretou poistnou zmluvou. Je nepochybné, že tento nárok žalobcu nie je
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je premlčaný.

3.
Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posudzoval, či náklady žalobcu - vo výške 65.000,- EUR
(vyplatené rumunskej spoločnosti za poškodenie lode) a vo výške 30.000,- EUR (vyplatené spoločnosti

Slovenské lodenice Komárno a.s. ako škody vzniknuté z dôvodu neskoršieho odovzdania plavidla)
sú škodou, ktorá je krytá uzavretou poistnou zmluvou. Z citovaných ustanovení Poistnej zmluvy a
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu vyplýva, že žalobca má
právo, aby žalovaný za neho nahradil škodu, ktorá vznikla poškodením veci, pokiaľ poistený za škodu
zodpovedá v dôsledku svojho konania. Je nepochybné, že v uvedenom prípade došlo k nehode,

za ktorú zodpovedá žalobca, a teda vznikol mu nárok na náhradu škody v zmysle dohodnutých
podmienok. Žalovaný túto skutočnosť nespochybnil a na základe Expertnej správy zo dňa 26.4.2013
vyplatil žalobcovi 5.560,59 EUR. Z predmetnej správy vyplývalo, že náklady na opravu predstavujú
sumu 5.892,54 EUR bez DPH (po odpočítaní 50% amortizácie), pričom na strane 5 správy je uvedený
presný popis uplatnených nárokov a ich vyčíslenie a zároveň je uvedená aj výška uznaných nárokov.

Okrem iného je v správe uvedené: „Upozorňujeme, že poistená spoločnosť pri osobnom rokovaní dňa
19.3.2013 predložila množstvo dokumentov, na základe ktorých deklarovala, že za škodu na lodi ORCA
bola nárokovaná celková suma prevyšujúca sumu 65.000,- EUR, čo bola hodnota súdnej zábezpeky
odovzdaná v Rumunsku po vzniku havárie. Detailnou kontrolou týchto dokladov však bolo zistené, že
sa nejedná len o faktúry, ale aj o dobropisy a rôzne cenové ponuky. Tieto boli posúdené ako nesúvisiace

s uvedenou udalosťou, duplicitné alebo forma ich vyhotovenia (bez podpisu, pečiatky, dátumu) bola
pochybná. Preto neboli započítané do vyššie uvedeného výpočtu škody.“ Žalovaný teda žalobcovi
vyplatil náklady na opravu lode (ktoré vyčíslil na sumu 5.560,59 EUR) po odpočítaní spoluúčasti.

4.

Žalobca v konaní pred súdom a vo svojich podaniach opakovane uvádzal, že „nastala reálna hrozba
vznikuškôdomnohoväčšiehorozsahuakosumy65.000,-EUR,ktorúvyplatil“,avšakžiadnymspôsobom
nepreukázal výšku škody spôsobenej na lodi ORCA. Jediné doklady, z ktorých pri určení výšky škody
na lodi ORCA mohol súd vychádzať neboli predložené žalobcom, ale tvorili Prílohu Expertnej správy.
Uvedené doklady neboli vyhotovené v slovenskom jazyku a súd ich nemohol vyhodnotiť. Pri svojom

rozhodovaní vychádzal teda z vyššie citovaného ustanovenia správy, z ktorého vyplýva, že sa nejedná
len o faktúry, ale aj o ďalšie listiny, ktorých hodnota je pochybná a výšku škody na základe uvedených
dokladov nemal za nepochybne a jednoznačne preukázanú. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že nová
práva úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v OSP
a podľa tejto právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.

Proces dokazovania je v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto
sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Žalobca v konaní nepreukázal výšku škody
spôsobenej na lodi ORCA a rovnako nepreukázal, že oprava lode ORCA dosiahla ním uplatnenú
sumu. V uvedenom prípade teda dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý mal preukázať existenciu

škody v sume 65.000,- EUR, resp. mal preukázať, že úhradou sumy 65.000,- EUR odvrátil škodu
„mnohonásobne vyššiu“ (ako tvrdí vo svojich vyjadreniach). Dôkazné bremeno ohľadne skutočností leží
práve na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky. Žalobca bol teda primárne nositeľom povinnosti tvrdenia, súd však dospel k záveru, že
dôkaznú povinnosť v konaní neuniesol. Práve naopak - z Expertnej správy spoločnosti INSERVIS

Slovakia s.r.o. vyplývalo, že škoda, ktorá vznikla na strane rumunskej spoločnosti (na lodi ORCA), ktorej
vek bol cca 60 rokov, predstavovala sumu 11.785,08 EUR.

5.Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
kryje škody spôsobené žalobcom jeho činnosťou, v tomto prípade kryje poškodenia na rumunskej lodi
ORCA. Žalobca si uplatnil škodu vo výške 65.000,- EUR po odpočítaní poskytnutého plnenia vo výške

5.560,59 EUR. Výšku škody v stanovenej výške nepreukázal a rovnako nepreukázal účelnosť týchto
nákladov ako nákladov vynaložených za účelom odvrátenia hroziacej škody (jednalo sa o náklady zjavne
neprimerané, keďže škoda spôsobená na lodi ORCA bola podstatne nižšia ako suma 65.000,- EUR).
Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť, a to znamená, že jeho konanie
zaväzujejehosamého.Žalobcasámnesievlastnúzodpovednosťzaporušeniepovinností,ktorénaseba

prevzal. Vlastná zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je úzko spojená s podnikateľským rizikom.
Žalobca svoje podnikateľské riziko v uvedenom prípade obmedzil poistením, avšak to neznamená, že
ho tým odstránil a preniesol svoje podnikateľské riziko na poisťovňu. Čo sa týka výšky vyplateného
poistného plnenia, z Expertnej správy vyplýva, že škoda na lodi ORCA predstavovala sumu 11.785,08
EUR. Žalovaný odpočítal od uvedenej škody 50% amortizáciu. Žalobca voči tomuto namietal vo svojej
korešpondencii, ako i v samotnej žalobe a súd jeho námietky v tejto časti akceptoval. Podľa názoru

súdu opravou lode ORCA nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, pretože táto oprava nezvýšila
úžitkové vlastnosti lode. Nie je možné neprihliadnuť ani na to, že poškodenému bolo toto „zhodnotenie“ v
podstate vnútené protiprávnym konaním poisteného u žalovaného (teda konaním žalobcu). Odstránenie
poškodenia a uvedenie lode do pôvodného stavu bolo účelné a smerovalo výlučne k odstráneniu
následkov škodovej udalosti. Z ustanovení Poistnej zmluvy vyplývalo, že poisťovňa je povinná pokiaľ

nastane poistná udalosť, vyplatiť poistenému náhradu škody po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti.
Poisťovňa (žalovaný) vyčíslila škodu na sumu 11.785,08 EUR, a teda po odpočítaní dohodnutej
spoluúčasti 331,94 EUR mala žalobcovi vyplatiť 11.453,14 EUR. Vzhľadom k tomu, že vyplatila sumu
5.560,59 EUR, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie rozdielu, tj. 5.892,55 EUR. Nakoľko bol žalovaný
povinný v zmysle článku VIII bod 8 poistných podmienok vyplatiť uvedenú sumu v lehote do 15 dní po

skončení vyšetrovania a vyšetrovanie skončilo 22.5.2013, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov
z omeškania z uvedenej sumy od 7.6. 2013. Sadzba zákonných úrokov z omeškania pre občiansko-
právne vzťahy v čase od 8.5.2013 bola 5,5%, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v uvedenej
výške. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň mal súd za preukázané, že poisťovňa nekryje
škodu spôsobenú na ušlom zisku alebo zo záväzkového vzťahu, a preto je žaloba v časti, ktorou si

žalobca uplatňuje škody spoločnosti Slovenské lodenice Komárno bezdôvodná a súd ju v tejto časti
zamietol.

6.
Proti rozsudku v časti výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť. Uviedol, že predmetnom prípade žalobca ako škodca uhradil spoločnosti SC
RIVERLINE SHIPPING SRL, vlastníkovi poškodenej rumunskej lode ORCA 65 000,- eur (október 2011)
a následne vystavil dobropis na 30 000,- EUR (júl 2012). V takom prípade je potrebné nárok žalobcu
na doplatenie plnenia 5 892,55 EUR voči žalovanej, aj keby bol oprávnený (čo žalovaný spochybňuje),
považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzťah medzi žalobcom a žalovanou

vyporiadať podľa ust. § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení. Žalobcom uplatňovaný nárok je
vzhľadom na dátum podania žaloby 5.3.2014, resp. zmeny žaloby 6.8.2015 premlčaný a žalovaná v
spore vzniesla námietku premlčania. Pokiaľ by aj nárok žalobcu uplatnený v žalobe bol nárokom na
náhradu škody, resp. nárokom podľa § 419 OZ, aj v prípade takejto právnej kvalifikácie by bol nárok
premlčaný z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný taktiež vyjadril názor,

že v predmetnom prípade bolo legitímne znížiť plnenie o 50% práve z dôvodu značného opotrebenia
rumunskej lode ORCA v čase škodovej udalosti.

7.
Proti výroku II., ktorým súd zamietol v časti nároky uplatnené žalobcom podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca, ktoré následne dňa 17.1.2019 zobral späť.

8.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého žalovaný v rámci podaného odvolania
poukázal na svoj právny názor, že v predmetnom prípade malo ísť o bezdôvodné obohatenie. S

uvedeným žalobca nesúhlasí a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nejde o
bezdôvodné obohatenie, keďže nevyhnutným predpokladom na vznik bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka je to, že pri bezdôvodnom obohatení nesmie existovať
povinnosť na plnenie na strane toho kto plnil a napriek neexistencii povinnosti plniť vedome poskytneplnenie za iného. Neexistencia povinnosti plniť na strane toho kto plnil je jedným zo znakov skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že
nemôže ísť v danom prípade o bezdôvodné obohatenia je daná tým, že žalobca mal povinnosť plniť, a to

z vyššie uvedených dôvodov, a preto nie je možné uvažovať o tom, že žalovaný sa obohatil, a to len preto
že žalobca poskytol plnenie skôr ako samotný žalovaný. Navyše v čase plnenia žalobcu v prospech
poškodeného dokonca hypotetický dlh žalovaného ani neexistoval, pretože žalovaný nemal vedomosť
o tom, že poistná udalosť nastala, resp. udalosť nebola žalovaným zlikvidovaná, a teda nebolo vôbec
zrejmé koľko má žalovaný plniť. Pokiaľ však nešlo v predmetom prípade o bezdôvodné obohatenie, nie

je možné hovoriť ani o premlčaní nároku, ako nesprávne argumentoval žalovaný. Podľa názoru žalobcu
je jednoznačne vylúčené, aby došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, nakoľko táto bola uplatnená
žalobou na príslušnom súde pred uplynutím premlčacej lehoty.

9.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.5.2019. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10.
Podľa § 369 ods. 1, C.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 3, C.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.
Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že dispozičný princíp, ktorým je
ovládané začatie odvolacieho konania, sa prejavuje v jeho priebehu, a to jednak možnosťou rozširovať
či inak meniť rozsah odvolania a dôkazy, ako aj možnosťou vziať podané odvolanie späť. Druhá z

uvedených dispozícií je však časovo ohraničená - odvolanie možno vziať späť, len dokiaľ o ňom
nebolo rozhodnuté. Účinnosť späťvzatia odvolania nie je podmienená súhlasom súdu ani protistrany. Po
späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania. Nakoľko žalobca
vzal svoje odvolanie vo výroku II. späť a o odvolaní nebolo ešte rozhodnuté, odvolací súd odvolacie
konanie v zmysle cit. ust. zákona zastavil.

12.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku I., ako aj celého obsahu spisového
materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje sa s
názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, keďže nevyhnutným
predpokladom na vznik bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka je
na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa
plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil, pričom v tomto

prípade nenastala situácia, že by žalobca omylom plnil za žalovaného. Žalovaný ukončil vyšetrovanie
ku dňu 22.5.2013 a nárok uplatnený žalobou je nárokom na náhradu škody pre ktorý v súlade s § 101
Obč. zák. je stanovená trojročná premlčacia lehota a žaloba bola podaná dňa 5.3.2014 je zrejmé, že
žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty.13.
Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,

že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom,
z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol
po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že žalobcom
uplatnené nároky v sume 65.000,-EUR a 30.000,-EUR neboli predmetom poistnej zmluvy a preto súd
prvej inštancie správne posúdil ich nedôvodnosť.

14.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným a vo
výroku II. zastavil pre späťvzatie odvolania žalobcu.

15.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Súd žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).