Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717205125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: J. R. T.

R. T. C. J., O.: XX XXX XXX, J. J. A.. J. XXXX/XX, XXX XX H., W.. E.. Š. Š., I., J. J. Š. XXX, XXX XX
J.t proti žalovanému: P. J., F.. XX.XX.XXXX, T.
XXX XX T. T., W. XXXXX/XX, W.. I. P. H. H., J..S..Z.., J. J. D.. B. X, XXX XX T. T. o zaplatenie 6 183,45
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. V časti istiny 1 338,01 eur s prísl. súd konanie zastavuje.

III. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním zo dňa 13.4.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6 183,45
eur s príslušenstvom. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná je spoluvlastníkom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu s podielom 6758/429974 a výlučným vlastníkom bytu č. XX
počet izieb: X a príslušenstvo nachádzajúceho sa na H. bytového domu J. v Poprade na Ulici A.. J.,
vchod XX, zapísanom na LV č. XXXX, titulom dobrovoľnej dražby N654/2014, NZ 31266/2014 zo dňa

22.8.2014,
Z 4151/14. Pôvodný vlastník bytu č. XX bloku J. - E.F. E., F.. X.X.XXXX od mája 2012 do augusta 2014
si nesplnila povinnosť platiť mesačné preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu, správou domu a
mesačne prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 5 111,05 eur ako aj uhradiť konečné
vyúčtovanie nákladov za príslušný kalendárny rok vo výške 1 072,40 eur, spolu 6 183,45 eur. V súvislosti
s dobrovoľnou dražbou došlo k singulárnej sukcesii, pričom sukcesia nastáva momentom prechodu
vlastníckeho práva z doterajšieho vlastníka na žalovanú. Vznik záväzkov je naviazaný nie na osobu

vlastníka, ale na vecný substrát, ktorým je existencia vecného práva k bytu. Z uvedeného vyplýva, že v
prípade vzniku nedoplatkov môže tieto žalobca vymáhať od nového vlastníka po prechode vlastníckeho
práva. Žalovaná bola na úhradu nedoplatkov vo výške 6 183,45 eur vyzvaná pri zamýšľanom prechode
vlastníckeho práva v 01/2017.
2. Okresný súd Poprad vydal dňa 12.12.2017 platobný rozkaz č.k. 11C/19/2017-34. Proti tomuto rozkazu
bol podaný odpor zo strany žalovanej, v ktorom žalovaná namietala uvedenú úhradu dlžnej sumy,
kde uviedla, že nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, nehnuteľnosti vznikli v

čase od mája 2012 do augusta 2014, kedy vyššie identifikované nehnuteľnosti ešte nevlastnila, túto
nehnuteľnosť nadobudla až príklepom licitátora v dobrovoľnej dražbe zo dňa 22.8.2014, ale vlastníkom
bola p. E. E., F.. X.X.XXXX, H.. Žalovaná poukazuje, že v prípade nadobudnutia vlastníctva bytu na
dobrovoľnej dražbe však k aplikácii ust. § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. nedochádza, keďže sajedná o prechod na základe inej skutočnosti, než prejavu vôle pôvodného vlastníka a nadobúdateľ nie
vždy musí mať napriek primeranému úsiliu, ktoré od neho možno vyžadovať, vedomosť o existencii
nedoplatkov na platbách spojených s užívaním nadobudnutého bytu. Žalovaná v súlade s ust. § 17 ods.

1 písm. d) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vychádzala z odôvodneného predpokladu,
že Oznámenie o opakovanej dražbe č. D300614 obsahuje označenie a popis všetkých práv a záväzkov
na predmetnom byte viaznucich. Dražobník predmetného bytu však existenciu žalovaného záväzku
v oznámení neuviedol, ani iným spôsobom žalovanú v čase pred vydražením predmetného bytu na
existenciu tohto záväzku neupozornil. Žalovaná v čase nadobudnutia predmetného bytu nemala žiadnu

vedomosť o pohľadávke žalobcu viaznucej k predmetnému bytu a byt nadobúdala v dobrej viere, že vie
o všetkých záväzkoch, ktoré sa s nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom spájajú.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s prednesmi strán, listinnými dôkazmi, a to výpisu
z listu vlastníctva, konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu zistil nasledovaný
skutkový stav:
4. Žalovaná je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. H. ako vlastníčka bytu č. XX, vchod XX na

parcele č. XXXX/XXX, a to v podiele 1/1 na základe titulu osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby
N 654/2014, NZ 31266/2014 zo dňa 22.8.2014, Z 4151/14. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodňuje
tým, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na H. bytového domu J. v Poprade na
Ulici A. J., vchod XX a to titulom dobrovoľnej dražby. Pôvodný vlastník bytu č. XX bloku J. - E. E., F..
X.X.XXXX od mája 2012 do augusta 2014 si nesplnila povinnosť platiť mesačné preddavky na plnenia

spojené s užívaním bytu, správou domu a mesačne prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv vo
výške 5 111,05 eur ako aj uhradiť konečné vyúčtovanie za príslušný kalendárny rok vo výške 1 072,40
eur , t. j. spolu 6183,45 eur. Žalobca svoju žalobu odôvodňuje, že k prechodu vlastníckeho práva došlo
v súvislosti s dobrovoľnou dražbou k singulárnej sukcesii, to znamená, že žalovaná nadobudla nielen
všetky práva ale aj povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy o spoločenstve. Žalobca zobral späť svoj

návrh, a to v časti istiny 1 338,01 eur s príslušenstvom a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
5.Ustanovenie§7aods.2zákonač.182/1993Z.z.týkajúcesaprechoduprávapovinnostívyplývajúcich
zo zmluvy o spoločenstve v prípade prechodu vlastníckeho práva nie je možné vykladať extenzívne,
a to tak, že na nového vlastníka bytu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o spoločenstve a teda aj záväzky predchádzajúceho vlastníka. Prevod alebo prechod bytu na nového

vlastníka spôsobuje zánik všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka vyplývajúcich zo zmluvy
o spoločenstve, ale povinnosť uhradiť záväzky, ktoré vznikli v minulosti ostáva zachované. Záložné
právo záložných veriteľov, ktorí sú v poradí nasledujúcom, poradie záložného veriteľa, ktorý uskutočňuje
výkon záložného práva zaniká a títo majú možnosť len uspokojiť svoje pohľadávky z výťažku. Keďže
navrhovateľ dražby mal vo vzťahu k žalovanému postavenie prednostného záložného veriteľa, žalovaná

ako vydražiteľ bytu s poukazom na ustanovenie § 151 Obč. zákonníka a ustanovenie § 31 zákona o
dobrovoľných dražbách nadobudla predmetný byt nezaťažený záložnými právami ostatných záložných
veriteľov predchádzajúcej vlastníčky, ktorí neboli v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv pred navrhovateľom dražby. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosť titulom dobrovoľnej dražby, ktorú
vykonala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. v postavení prednostného záložného veriteľa a napriek

oznámeniu dlžnej sumy 7 209,85 eur vzniknutý nedoplatok žalobcovi nebol uhradený.
6. Z listinných dôkazov a z vyjadrenia žalobcu nebolo preukázané, že žalobca vykonal nejaké úkony,
ktoré by smerovali k vymoženiu pohľadávky. Žalovaná nemala dôvod domnievať sa, že na draženej
nehnuteľnosti viaznu aj iné, než oznámením o dražbe označené záväzky. Žalovaná predmetný byt
nadobudla dobromyseľne, a preto nie je možné od žalovanej spravodlivo požadovať úhradu dlhov.

7. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prílohou zmluvy o
prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu
alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý

prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
zmluvyoprevodevlastníctvanebytovéhopriestorujeajvyhlásenieprenajímateľaotom,ženájomcabytu
alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.
8. Podľa § 7a ods. 2 uvedeného zákona, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo

nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo
nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebonebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa

domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred
prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
9. Podľa § 8a ods. 2 citovaného zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred
jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za

plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva.
10. Podľa § 8a ods. 7 citovaného zákona, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru

v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe
domu,jepovinnýpristúpiťkzmluveovýkonesprávy.Prevodomaleboprechodombytualebonebytového
priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa

domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred
prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
11. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na
zabezpečeniepohľadávokvzniknutýchzprávnychúkonovtýkajúcichsabytualebonebytovéhopriestoru

v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k
nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik
a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
12. Podľa § 19 ods.2 uvedeného zákona, práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno
prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru.
13.Podľa§31 Zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,akosobitnýzákonneustanovujeinak,

prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky
voči vydražiteľovi; to platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností.
Pohľadávky zabezpečené týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva
predmetu dražby splatnými.
14. Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v

ktorom uvedie
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,
c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby

viaznucich a s ním spojených,

15. Podľa § 27 ods. 1 uvedeného zákona, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsadoregistrapartnerovverejného

sektora podľa osobitného predpisu, 17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu
zaplateniacenydosiahnutejvydraženímvydražiteľomzanikápohľadávkaveriteľavrozsahuuspokojenia
veriteľa z výťažku dražby.16. Podľa § 27 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o podnik, prechádzajú na vydražiteľa všetky práva
a záväzky spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych vzťahov, oprávnenie
používať obchodné meno spojené s podnikom, ak to nie je v rozpore so zákonom alebo s právom

tretej osoby a s právami z priemyselného a iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej
činnosti vydraženého podniku, ak to neodporuje povahe práv z priemyselného a iného duševného
vlastníctva alebo zmluve o poskytnutí výkonu týchto práv. Ak ide o časť podniku, prechádzajú
na vydražiteľa všetky práva a záväzky, ktoré sa týkajú tejto časti, vrátane práv a povinností z
pracovnoprávnych vzťahov.

17. Podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona, ak ide o vydraženie podniku alebo jeho časti, ručí vlastník
podniku za splnenie záväzkov, ktoré prešli s prechodom práv k podniku alebo jeho časti na vydražiteľa.
18. Podľa § 31 uvedeného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo
iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí aj o
právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené týmito
právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.

19. Podľa § 8a ods.7 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s prevodom
alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka
bytu práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu
na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy
o výkone správy, pričom záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového

vlastníkabytuzaväzujúajprávneúkonytýkajúcesadomu,spoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadení
domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu, alebo
nebytového priestoru v dome. Prechodom vlastníctva na žalobkyňu príklepom v dobrovoľnej dražbe sa
má za to, že pôvodný vlastník odstúpil zo zákona od zmluvy o výkone správy, uzavretej so žalovaným
(resp. jeho splnomocneným zástupcom). Uvedené odstúpenie od zmluvy je svojou podstatou osobitným

druhom odstúpenia (lex specialis vo vzťahu k § 48 ods. 2 Obč. zákonníka), pri ktorom na rozdiel
od účinkov odstúpenia podľa § 48 ods.2 Obč. zákonníka platí, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy o
výkone správy zanikajú až ich usporiadaním. Účinky odstúpenia nastávajú až prevodom vlastníctva
bytu s tým, že samotným odstúpením nezanikajú záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Tieto zanikajú
až ich usporiadaním. Do 22.8.2014 bol povinný znášať náklady spojené s užívaním bytu a uhrádzať

platby pôvodný vlastník, pričom samotným prechodom vlastníctva bytu tieto jeho záväzky nezanikli. K
usporiadaniu dlhu jeho zaplatením prípadne iným spôsobom pôvodným vlastníkom nedošlo. Preto od
nového vlastníka bytu nie je možné požadovať, aby znášal nedoplatky za pôvodného vlastníka resp.
nedoplatky, ktoré vznikli v období, kedy žalovaný ešte nebol vlastníkom bytu. Ak by nedoplatok mal
uhradiť nový vlastník, tak by tento plnil dlh za iného bez právneho dôvodu, čím by došlo k vzniku

bezdôvodného obohatenia. Nie je odôvodnené tvrdenie žalobcu, že vznik záväzkov podľa zákona č.
182/1993 Z. z. je akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka bytu, ale s vecným substrátom, ktorým je
existenciavecnéhoprávakbyturesp.,žezáväzkysaviažuvždynabytanienavlastníkabytu.Povinnosť
uhrádzať preddavky do fondu a zálohové platby za byt je povinnosťou vlastníka bytu a nebytových
priestorov, a nie samotného bytu alebo nebytového priestoru.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. Medzi stranami nie je sporné to, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti bytu
č. XX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. H. odo dňa 22.8.2014. Medzi stranami zostáva sporná skutočnosť,
že žalobca vykazuje nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu, a to za obdobie roku 2012 do
22.8.2014, kedy žalovaná nebola vlastníčkou predmetného bytu. Súd má za to, že od nového vlastníka

bytu nie je možné požadovať, aby znášal nedoplatky pôvodného vlastníka, resp. nedoplatky, ktoré
vznikli v období, kedy ešte nebol vlastníkom bytu. Súd má za to, že práve žalobca svojou nečinnosťou
spôsobil stav taký aký je. Žalobca sa snaží získať finančné prostriedky aj keď v rozpore so zákonom.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosť získala formou dobrovoľnej dražby. Podľa
názoru súdu sa nejedná o singulárnu sukcesiu tak ako má na mysli žalobca, nakoľko ak by sa jednalo

o singulárnu sukcesiu tak by tento inštitút viedol k zakladaniu práv a povinností a najmä zodpovednosti
aktuálneho vlastníka za obdobie, keď tento nemal k predmetnému bytu a bytovému domu žiaden právny
vzťah. Ak by pôvodná vlastníčka uzatvorila kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, tak zároveň by
bola nútená aj riešiť nedoplatky, ktoré jej vznikli v súvislosti s užívaním predmetného bytu a tieto by
bola nútená vysporiadať, avšak v tomto konkrétnom prípade žalovaná predmetnú nehnuteľnosť získala

dražbou a je na dražobníkovi ako uspokojí pohľadávky ostatných veriteľov. Keďže uvedené pohľadávky
neuspokojil a zároveň súd mal zistené z výsluchu právneho zástupcu žalobcu, že neboli dané žiadne
námietky, žiadne sťažnosti v súvislosti s neuspokojením pohľadávky žalobcu, zároveň súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca prihlásil pohľadávku pozostávajúcu z nedoplatkov prechádzajúcej vlastníčkybytu u dražobníka až v čase po reálnom vykonaní dražby a žalobca si túto pohľadávku prihlásil listom
zo dňa 5.9.2014, t. j. až v čase po vykonaní dobrovoľnej dražby, t. j. dňa 22.8.2014. Takže žalobca si
svoju pohľadávku prihlásil oneskorene. Vznik záväzkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je akcesoricky

spojený nie s osobou vlastníka bytu, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia vecného práva k
bytu, že záväzky sa viažu vždy na byt a nie na vlastníka bytu. Povinnosť uhrádzať preddavky do fondu a
zálohové platby za byt je povinnosťou vlastníka bytu a nebytových priestorov a nie samotného bytu alebo
nebytového priestoru. Žalobca spornú pohľadávku voči žalovanej neevidoval, až v konečnom vyúčtovaní
nákladov za rok 2016. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalovaná nie je nositeľkou záväzku

tak ako vo svojej žalobe uvádza žalobca, to znamená že nie je povinná uhradiť nedoplatky, ktoré súvisia
s užívaním bytu za obdobie od mája 2012 do augusta 2014.
21. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie v časti istiny 1 338,01 eur s prísl. zastavil, nakoľko žaloba

v tejto časti zobral svoj žalovaný návrh späť.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.