Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206208
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716206208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

HaluškovejasudcovJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JozefaZlochuakočlenovsenátu,vsporežalobcov:
1/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/XX, XXX XX C. J., prechodne bytom XXX XX C. J. č. XXX
a 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/XX, XXX XX C. J., prechodne bytom XXX XX C. J.
č. XXX, obidvoch zastúpených I. E.. I. A., so sídlom P. X., XXX XX R. P. proti žalovanému D. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý,
spol. s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o neplatnosť kúpnej zmluvy,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/121/2016-344 zo dňa 27. novembra

2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ o neplatnosť kúpnej
zmluvy (I. výrok), vo výroku o trovách konania (II. výrok) a vo výroku o trovách konania štátu (IV. výrok)
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania,vrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancieovýškenáhrady

trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27.
novembra 2018 zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ o neplatnosť kúpnej zmluvy (I. výrok), žalobcom 1/ a
2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% v lehote
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (II. výrok),
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s
odročením pojednávania dňa 27.03.2018 v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude
rozhodnuté o výške náhrady trov konania (III. výrok) a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a

nerozdielne nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100% v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (IV. výrok).

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 31.03.2016 je určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) ako predávajúci uzavreli so žalovaným
ako kupujúcim dňa 25.09.2015 na F. N. D.. H. Q. vo R. P. na prevod nehnuteľností evidovaných na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. J., a to rodinného domu č. súp. XX na parcele č. XXX/X a parciel C-

KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, C-KN parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2 ako aj nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XX ako C-KN parc. č. XX - záhrady o
výmere XXXX m2 za kúpnu cenu XX.XXX,- eur. V bode X kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena bolapredávajúcim zaplatená v celom rozsahu ešte pred podpísaním kúpnej zmluvy, čo predávajúci potvrdili
svojimi podpismi na zmluve.

1.2 Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že ich na jar 2015 telefonicky kontaktovala osoba vystupujúca
ako právny zástupca žalovaného s tým, že z dôvodu nezaplatenia záväzku synom žalobcov D. D. voči
žalovanému vo výške 26.555,- eur tento bude svoju pohľadávku riešiť prostredníctvom exekútora, a to
predajom rodinného domu a pozemkov vo vlastníctve žalobcov; žalobcovia v rodinnom dome nebývali v
dôsledku nezhôd so synom D. D.. Koncom leta žalobcom žalovaný navrhol predísť exekučnému konaniu

a predaju domu tak, že by tento rodinný dom kúpil, časť kúpnej ceny započítal na dlh syna a časť by
sa použila na kúpu bytu pre žalobcov vo R. P.. Z obavy z exekúcie pristúpili k predaju domu. Následne
pri spisovaní zmluvy u notára, kde boli prítomní obaja žalobcovia aj žalovaný, notár časť kúpnej zmluvy
čítal nahlas, dotazoval sa na výšku kúpnej ceny 20.000,- eur. Skutočnosť, že kúpna cena mala byť
vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy vôbec nespomínal. Cestou domov ich žalovaný ubezpečil, že
týmto je dlh syna vyrovnaný a on pre nich kúpi byt vo R. P.. Žiadali posúdiť kúpnu zmluvu ako absolútne

neplatný právny úkon, pretože odporuje dobrým mravom. Na určení majú naliehavý právny záujem,
pretože po povolení vkladu kúpnej zmluvy je v katastri nehnuteľností ako vlastník vedený žalovaný,
ktorý kúpnu cenu neuhradil ani dodatočne. Žalovaný nehnuteľnosť ponúka na predaj prostredníctvom
realitných portálov.

1.3 Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že v roku 2002 až 2003 požičal synovi žalobcov D.
D. a jeho manželke D. D. sumu 800.000,- Sk (26.555,14 eur), ktorá mu bola spolu s úrokom z omeškania
priznaná rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/343/2007 zo dňa 27.01.2001 (správne má
byť uvedené 27.01.2009, pozn. odvolacieho súdu) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/64/2009 zo dňa 26.03.2009. V prvej polovici roku 2015 ho oslovil O..

H. U., ktorý je v príbuzenskom vzťahu so žalobcami, za účelom vyriešenia bytovej situácie žalobcov,
ktorí mali záujem predať rodinný dom aj s priľahlými pozemkami a za utŕžené finančné prostriedky si
zaobstarať bývanie vo R. P.. O.. H. U. informoval žalovaného, že žalobcovia sa boja vykonať predaj
rodinného domu z obavy pred reakciou ich syna, ktorý si na rodinný dom robil nárok. Žalovaný poprel, že
by bol sám alebo v zastúpení inou osobou kontaktoval žalobcov, vyhrážal sa im exekvovaním rodinného

domu a pozemkov, ich speňažením v dražbe z dôvodu neuhrádzania záväzku ich syna. Poprel aj, že
by žalobcov akýmkoľvek psychickým alebo fyzickým nátlakom donútil previesť rodinný dom na svoju
osobu. V priebehu leta 2015 žalobcovia so žalovaným a O.. H. U. uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej
žalobcovia mali na žalovaného previesť vlastnícke právo k rodinnému domu a priľahlým pozemkom,
žalovaný ich mal speňažiť a za získané peňažné prostriedky zabezpečiť žalobcom byt vo R. P.. Zvyšné

finančné prostriedky sa mali rozdeliť medzi žalovaného a O.. H. U. na úhradu ich splatných pohľadávok
evidovaných voči synovi žalobcov D. D..

1.4 Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 49a, § 41a
ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku účinného v čase začatia súdneho konania a § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016 súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože bez rozhodnutia súdu nie je možné dosiahnuť zmenu v
katastri nehnuteľností zapísaného vlastníctva prevádzaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie nemal
preukázané tvrdenie žalobcov, že ich žalovaný oslovil s tým, že chce kúpiť ich rodinný dom, inak oň

prídu v exekúcii. Toto tvrdenia žalovaný poprel a v súlade s jeho vyjadrením je aj tvrdenie svedka O.. H.
U., ktorý potvrdil, že žalobcovia už dlhšiu dobu riešili svoju bytovú situáciu z dôvodov neusporiadaných
vzťahov so synom D. D.. Problémom žalobcov s ich synom nasvedčuje aj ich bývanie v nevyhovujúcom
rodinnom dome v C. J. napriek tomu, že boli vlastníkmi obývateľného rodinného domu, ktorý bol neskôr
predmetom prevodu na žalovaného, ako aj trestné oznámenie syna žalobcov z marca 2016 smerujúce

aj proti žalobcom, od ktorého neskôr voči žalobcom ustúpil z dôvodu usporiadania rodinných vzťahov
s rodičmi. Obe strany aj svedok O.. H. U. zhodne potvrdili, že sa dohodli na prevode rodinného domu
na žalovaného, ktorý následne prisľúbil z ďalšieho predaja tohto rodinného domu zabezpečiť žalobcom
X-izbový byt vo R. P.. Sporným zostalo, či žalovaný žalobcom skutočne uhradil kúpnu cenu 20.000,-
eur. Žalobcovia jej úhradu popreli s poukazom na výpovede žalovaného v trestnom konaní alebo v

inom civilnom konaní, žalovaný tvrdil, že žalobcom kúpnu cenu 20.000,- eur ešte pred podpisom kúpnej
zmluvy osobne vyplatil v dome žalobcov v C. J., čo títo potvrdili podpisom kúpnej zmluvy, ktorej obsah im
bol vopred známy. K výpovedi žalovaného v trestnom konaní súd prvej inštancie uviedol, že neobsahuje
žiadne tvrdenie o tom, že by žalobcom pred podpisom kúpnej zmluvy vyplatil 20.000,- eur. Z obsahujeho výpovede v trestnom konaní vyplýva, že dohoda medzi žalobcami a žalovaným mala byť taká, že
kúpna cena pri prevode rodinného domu na žalovaného im v skutočnosti vyplatená nebude, ale žalovaný
následne zabezpečí jeho predaj tretej osobe a z takto získaných finančných prostriedkov zabezpečí pre

žalobcov X-O.t vo R. P.. Zvyšnú časť takto získanej ceny si mal žalovaný ponechať na úhradu dlhu syna
žalobcov voči nemu a voči svedkovi O.. H. U.. Žalovaný potvrdil, že sa zaviazal po predaji rodinného
domu zabezpečiť žalobcom bývanie z výťažku predaja nehnuteľnosti a že tento záväzok po ukončení
súdneho sporu mieni dodržať. Obranu žalovaného v tom, že nemohol pristúpiť k predaju rodinného
domu z dôvodu správania sa syna žalobcov okresný súd považoval za dôvodnú. Uzavrel, že poznámka

o prebiehajúcom súdnom spore na liste vlastníctva podstatne ovplyvňuje predajnosť nehnuteľnosti a má
vplyv aj na jej cenu.

1.5 Žalobcovia poukázali na to, že reálna hodnota prevádzanej nehnuteľnosti bola aj viac ako 40.000,-
eur, žiaden dôkaz o svojom tvrdení však nepredložili. Z výpovedí žalovaného aj svedka - notára D.. H. Q.
mal súd prvej inštancie preukázané, že pred notárom došlo k spísaniu kúpnej zmluvy v súlade s pokynmi

všetkých tam prítomných zmluvných strán. F. si nepamätal, že by žalobcovia žiadali uviesť inú kúpnu
cenu, inak by právny úkon nespísal, nakoľko by nedošlo ku konsenzu strán. Poprel, že by žalobcom
neprečítal celý obsah kúpnej zmluvy, takto vo svojej praxi nikdy nepostupoval.

1.6 Súd prvej inštancie nezistil na strane žalovaného konanie, ktoré by bolo možné označiť za

rozporné s dobrými mravmi do takej miery, aby spôsobilo neplatnosť kúpnej zmluvy. Rovnako nezistil,
že by žalobcovia vstupovali do zmluvného vzťahu pod psychickým nátlakom vytvoreným žalovaným.
Žalobcovia vstúpili do zmluvného vzťahu v záujme vyriešenia otázky vlastného bývania, preto ich vôľu
na uvedený právny úkon považoval za danú, vážnu, slobodnú a jednoznačnú. Napadnutý právny úkon
preto nepovažoval za neplatný ani v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcami uvedené

skutočnosti nenaplnili ani znaky uvedenia do omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka; ich tvrdenie
o tom, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu vopred s vedomím, že žalobcom nevyplatí žiadnu
kúpnu cenu, ani im nezabezpečí náhradné bývanie, nebolo v konaní preukázané. Preto ani z tohto
dôvodu súd prvej inštancie neposúdil zmluvu ako neplatný právny úkon.

1.7 Okresný súd ďalej konštatoval, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli splnené všetky náležitosti
právneho úkonu, právny úkon bol urobený v súlade s vôľou zmluvných strán, došlo k platnému uzavretiu
kúpnej zmluvy na dotknuté nehnuteľnosti a vkladom kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti žalovaný
oprávnene a zákonne nadobudol vlastnícke právo k nim.

1.8 Vyplatenie kúpnej ceny podľa súdu prvej inštancie nebolo jednoznačne preukázané a tvrdenia strán
zostali sporné. Uzavrel však, že nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy.

1.9 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) a žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, priznal voči

žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.10 Žalobcovia si uplatnili náhradu trov spojených s odročeným pojednávaním dňa 27.03.2018, na ktoré
sa žalovaný nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca priamo na pojednávaní z dôvodu
pracovného vyťaženia, ktorý nijako nepreukázal. Okresný súd konštatoval, že nešlo o dôležitý dôvod,

ktorým by bolo možné ospravedlniť neúčasť žalovaného na pojednávaní a s poukazom na § 256 ods. 2
C.s.p. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti
s odročeným pojednávaním dňa 27.03.2018.

1.11 V súvislosti s výsluchom žalobcov v domácom prostredí dňa 11.01.2018 vznikli štátu trovy konania

v celkovej výške 68,11 eur, ktoré boli priznané samostatným uznesením. Keďže zložený preddavok vo
výške 40,- eur nepokrýva všetky náklady štátu, okresný súd použitím analógie v zmysle článku 4 ods.
1 C.s.p. s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť štátu vzniknuté trovy.

2. Proti I., II. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, určil že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami 1/ a
2/ a žalovaným dňa 25.09.2015 je neplatná a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%; alternatívne, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1 Žalobcovia (ďalej aj „odvolatelia“) popreli, že ich k prevodu nehnuteľnosti viedlo akékoľvek správanie
ich syna. Keby boli vzťahy žalobcov a ich syna zlé ako tvrdí žalovaný, tak by za neho nechceli uhradiť
jeho dlh, ktorý má voči žalovanému. Trestné oznámenie vyhodnotené políciou tak, že smeruje aj proti
žalobcom, ich syn naformuloval ako osoba neznalá práva a podal ho pol roka po uzavretí kúpnej zmluvy.
Neskôr uviedol, že ho nechcel podať proti svojim rodičom, ale proti žalovanému. Žalovaný vyvolal u

žalobcov omyl a časovú tieseň tvrdením, že ak okamžite neprevedú svoj dom, zoberie im ho súdny
exekútor, čím im nedal možnosť s niekým sa poradiť o uzavretí tejto kúpnej zmluvy. Uviedli, že keby mali
pred uzavretím kúpnej zmluvy možnosť poradiť sa s advokátom, určite by takúto pre nich nevýhodnú
zmluvu neuzavreli. Poznámka na liste vlastníctva nemá žiaden vplyv na cenu nehnuteľnosti, dáva sa
ňou na vedomie, že vo vzťahu k nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie; vyznačená bola 15.12.2015 (4
mesiace po uzavretí kúpnej zmluvy). Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by vyvíjal snahu za

účelom predaja nehnuteľnosti. Spôsob, ktorým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy nemožno považovať
za súladný s dobrými mravmi, preto je kúpna zmluva ako celok v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že nezaplatenie kúpnej ceny nemá vplyv na
platnosť kúpnej zmluvy odvolatelia uviedli, že ich tvrdenie o neplatnosti kúpnej zmluvy sa nezakladá len
na skutočnosti, že žalovaný kúpnu cenu žalobcom nevyplatil, ale je len jednou z okolností, ktoré svedčia

o rozpore uzavretej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Polovica dohodnutej kúpnej ceny 40.000,- eur
mala byť určená na úhradu dlhu ich syna a druhá polovica na zakúpenie náhradného bývania. Prišli o
rodinný dom, za ktorý im neboli vyplatené žiadne peniaze a ani im nebolo zabezpečené žiadne náhradné
bývanie.

2.2 Odvolatelia namietli aj výroky súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému
a štátu, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tento spor nevyvolali žalobcovia, ale žalovaný,
ktorý sa zakaždým, keď sa s ním žalobcovia chceli dohodnúť, odmlčal a odmietal situáciu riešiť. Preto
mali za to, že na ich strane sú dané dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovanému.
Zároveň poukázali na rozpor výrokov o trovách konania, pretože II. výrok o trovách konania zaväzuje

žalobcov na úhradu všetkých trov konania, teda aj na úhradu trov konania, ktoré by mal podľa III. výroku
platiť žalovaný, čo považovali za nesprávne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že súd prvej inštancie sa v konaní vysporiadal so
všetkými navrhovanými a následne aj vykonanými dôkazmi, na základe ktorých správne zistil skutkový

stav a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania.

3.1 Uviedol, že v skutočnosti bol vzťah medzi žalobcami a ich synom natoľko zlý, že sami žalobcovia

usúdili,žebudevhodnejšiepredmetnúnehnuteľnosťpredaťazaobstaraťsibývanieinde.Rozporymedzi
žalobcami a ich synom potvrdzuje aj skutočnosť, že sa niekoľko rokov pred predajom nehnuteľnosti na
dlhé obdobie sťahovali do domu v C. J., ktorý bol takmer neobývateľný, pričom ich rodinný dom v C. J.
bol plne funkčný a obývateľný a v prístavbe tejto nehnuteľnosti býval ich syn s rodinou, ktorý im v prípade
potreby mohol pomôcť. Svoje tvrdenia ohľadom vyhrážania sa žalovaným zexekvovaním domu, alebo

údajnéhovyhrážaniasanásilímžalobcoviapredsúdomprvejinštanciežiadnymspôsobomnepreukázali.
Žalobcovia mali záujem predať predmetnú nehnuteľnosť dávno predtým ako kontaktovali žalovaného,
pričom mali dostatok času na premyslenie podmienok predaja aj na to, aby navštívili advokáta, alebo
inú osobu, ktorá by im kúpnu zmluvu pripravila. Výpoveď F. D.. H. Q. vyvracia tvrdenia žalobcov, že boli
uvedení do omylu a že sa so žalovaným dohodli inak.

3.2 Žalovaný bol toho názoru, že žalobcovia a ich syn svojím konaním zmarili predaj predmetnej
nehnuteľnosti iniciovaním súdnych sporov, na základe ktorých boli na liste vlastníctva vyznačené
poznámky o súdnych konaniach. Dňa 16.10.2015 nadobudol žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnosti
vkladom do katastra nehnuteľností, dňa 15.12.2015 bola na liste vlastníctva č. XXX vyznačená

poznámka o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným
súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. 10C/562/2015, dňa 05.04.2016 poznámka o prebiehajúcom súdnom
spore na Okresnom súde Veľký Krtíš sp.zn. 2C/72/2016. Žalovaný nespeňažil nehnuteľnosť, lebo syn
žalobcov inicioval súdne konanie na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 10C/562/2015. Poznámkao zákaze nakladania s nehnuteľnosťou bola z listu vlastníctva vymazaná až v roku 2017. Konanie
vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš sp.zn. 10C/562/2015 bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho
poplatku, ktorý syn žalobcov zaplatiť nechcel, len účelovo vykonával obštrukcie, aby žalovaný nemohol

riadnym spôsobom podľa pôvodnej dohody zo žalobcami nehnuteľnosť speňažiť. Následne iniciovali
súdne konanie žalobcovia a na liste vlastníctva č. XXX pribudla ďalšia poznámka, na základe čoho sa
predmetná nehnuteľnosť stala nepredajnou. Žalobcovia sa na jednej strane domáhajú od žalovaného,
aby splnil pôvodnú časť dohody a na strane druhej sa súdnym konaním pokúšajú spätne nadobudnúť
vlastníckeprávoknehnuteľnosti,ktorúnazákladeslobodnej,vážnej,beznátlakuaomyluvyjadrenejvôle

predali žalovanému. Nikdy nemal záujem predmetnú nehnuteľnosť vlastniť za účelom jej obývania. Kúpil
ju od žalobcov len na základe ich žiadosti a naliehania, za účelom jej rýchleho speňaženia a následného
zabezpečenia dôstojného bývania pre žalobcov vo R. P. a uspokojenie svojej pohľadávky voči D. A..
V konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva neodporuje obsahom ani účelom zákonu, neobchádza
ho a neprieči sa dobrým mravom, bola urobená slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito. V prípade, že
žalobcovia tvrdili, že im nebola dohodnutá kúpna cena vyplatená, mali sa v premlčacej lehote domáhať

jej zaplatenia súdnou cestou. Zdôraznil, že nezaplatenie kúpnej ceny nemá za následok neplatnosť
kúpnej zmluvy.

3.3 Žalobcovia iniciovali súdny spor, v ktorom im nebol priznaný ani čiastočný úspech v merite veci,
súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď im uložil povinnosť náhrady trov konania v celom

rozsahu. Poprel tvrdenia žalobcov, že sa snažili riešiť spor mimosúdne, žalovaného žiadnym spôsobom
nekontaktovali s relevantným návrhom na urovnanie sporu. S ohľadom na II. a III. výrok rozsudku
poukázal na to, že náhrada trov konania sa určuje pomerom úspechu v rozhodnutí o merite veci, čo
súd prvej inštancie dodržal.

4. Žalobcovia v odvolacej replike nesúhlasili s tvrdením, že z výpovedí svedka O.. H. U. a žalobcov
vyplýva, že žalobcovia chceli rodinný dom predať z vlastnej iniciatívy, pretože tak urobili až po nátlaku
žalovaného, ktorý im vsugeroval, že im exekútor zoberie rodinný dom za dlhy ich syna, ak ho rýchlo
nepredajú.Popreli,žebyimnotárprečítalnotárskuzápisnicuúplnecelú.Žalovanýnesprávneuviedol,že
vlastníctvo nadobudol až vkladom do katastra nehnuteľností, s nehnuteľnosťou mohol voľne disponovať

od 25.09.2015 a od tohto dátumu ju aj previesť na tretie osoby. Prvá poznámka o prebiehajúcom súdnom
konaní bola vyznačená na liste vlastníctva synom žalobcov až 15.12.2015, teda v čase, keď už mala
byť podľa pôvodnej dohody nehnuteľnosť dávno prevedená na tretiu osobu a žalobcovia už dávno mali
mať na zimu zabezpečený byt vo R. P.. Podotkli, že poznámka v katastri nehnuteľností nemá žiadny
vplyv na možnosť žalovaného disponovať s nehnuteľnosťou. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že sa

nepokúsili o uzavretie mimosúdnej dohody v tomto konaní, nakoľko počas celého konania deklarovali,
že sú prístupní mimosúdnym rokovaniam; naopak žalovaný nemal nikdy záujem urovnať tento spor.

4.1 Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, určil, že
kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným dňa 25.09.2015 je neplatná a žalovanému

uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%;
alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti až dňa 16.10.2015, kedy

príslušný okresný úrad, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Žalovaný nemal na realizáciu predaja v skutočnosti ani dva mesiace, pretože syn
žalobcov D. A. podal na Okresný súd Veľký Krtíš zmätočnú žalobu vedenú pod sp.zn. 10C/562/2015, v
dôsledku čoho bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami.
Táto poznámka predstavovala objektívnu prekážku, pre ktorú nikto predmetné nehnuteľnosti nekúpil.

5.1Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilažalobcomuložilpovinnosťnáhrady
trov odvolacieho konania v prospech žalovaného v celom rozsahu.

6. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o
odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p., len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti I., II. a IV. výroku nie je dôvodné, preto rozsudok okresného
súdu v týchto výrokoch s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský
súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože vykonal dostatočné

dokazovanie, skutkový stav zistil správne a vyvodil z neho aj správny právny záver.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).

8.1 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na dobu začatia súdneho konania správne skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, ktorý bol v zmysle § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku daný vtedy, ak medzi žalobcom a žalovaným existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty ohrozujúci právne postavenie žalobcu, ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Naliehavý právny záujem bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo

žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobcovia
sa podanou žalobou domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva z dôvodu, že pred spísaním kúpnej
zmluvy, ktorú považujú za absolútne neplatný právny úkon, boli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože bez rozhodnutia súdu nie je možné dosiahnuť zmenu v otázke vlastníctva

prevádzaných nehnuteľností.

10. Prvá výtka odvolateľov k nesprávne zistenému skutkovému stavu veci sa týkala skutkového záveru
okresného súdu o tom, že chceli predať rodinný dom pre problémy so svojím synom D. D., ktoré
mali pred uzavretím kúpnej zmluvy. Aj odvolaciemu súdu sa javí vierohodnejšie, že žalobcovia v

čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným mali nezhody so svojím synom. Svedčí o tom trestné
oznámenie syna žalobcov z marca 2016, ktoré smerovalo aj proti žalobcom (irelevantné je, že syn
žalobcov od neho neskôr ustúpil z dôvodu usporiadania rodinných vzťahov s rodičmi), skutočnosť, že
žalobcovia radšej bývali v nevyhovujúcom rodinnom dome v C. J., hoci boli vlastníkmi obývateľného
rodinného domu, v susedstve ktorého býval D. D., ktorý neskôr previedli na žalovaného, aj výpoveď

svedka O.. H. U.. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že D. D. sa o predaji rodinného domu dozvedel až potom,
ako ho žalobcovia predali žalovanému, čo by sa v prípade usporiadaného rodičovsko-synovského
vzťahu dozvedel určite skôr. Nebolo preto preukázané tvrdenie žalobcov, že ich k uzavretiu kúpnej
zmluvy so žalovaným viedol nátlak z jeho strany spočívajúci v tom, že im mal klamlivo uviesť, že ak
nebude vyplatený dlh ich syna, bude im zexekvovaný ich majetok vrátane všetkých nehnuteľností.

11. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemal preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaný
u nich vyvolal omyl a časovú tieseň tvrdením, že ak okamžite na neho neprevedú svoj dom, zoberie im ho
súdny exekútor. Z výpovedí žalovaného a svedka - notára D.. H. Q. jednoznačne vyplýva, že notár kúpnu
zmluvu spísal na základe slobodnej a vážnej vôle žalobcov, ktorá nebola prejavená v omyle ani v časovej

tiesni.F.sinepamätal,žebyžalobcoviažiadalidozmluvyuviesťinúkúpnucenu,pretoževtakomprípade
by právny úkon nespísal, nakoľko by nedošlo k dohode strán. Poprel aj, že by neprečítal žalobcom
celý obsah kúpnej zmluvy. Žalobcovia a žalovaný kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice podpísali,
čím vyjadrili súhlas s podmienkami v nej uvedenými. Ani odvolací súd nezistil na strane žalovanéhokonanie, ktoré by bolo možné označiť za vyvolávajúce omyl, alebo časovú tieseň, alebo by bolo rozporné
s dobrými mravmi do takej miery, aby malo za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Odvolací súd dopĺňa,
že žalobcovia ani netvrdili, že požiadali o poskytnutie časového priestoru na poradu s osobou znalou

práva o náležitostiach kúpnej zmluvy. Záver súdu prevej o tom, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej
zmluvy preto odvolací súd považoval za správny.

12. Zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní je
prostriedkom ochrany tretích osôb, ktoré tak majú vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom

sa nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 221/2008 zo dňa
17.06.2009). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poznámka na liste
vlastníctva o prebiehajúcom súdnom spore, ktorá bola na list vlastníctva č. XXX vyznačená dňa
05.04.2016, podstatne ovplyvnila predajnosť nehnuteľností aj ich cenu. Odvolací súd prisviedča
žalovanému, že poznámka o prebiehajúcom spore odrádza záujemcov od kúpy nehnuteľnosti a má
za následok, že nehnuteľnosť sa stala v podstate nepredajnou - žiadny kupujúci nekúpi nehnuteľnosť,

ohľadom ktorej sa napáda vlastnícke právo jej súčasného vlastníka. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný
nemalnikdyvúmyslesplniťdohoduvtejčasti,žebyprevedenýdomďalejpredalazabezpečilimbývanie
ani odvolací súd nemal preukázané. Žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zverejnil nehnuteľnosť na realitných portáloch a snažil sa ju predať, ale vzhľadom na vyznačené
poznámky na liste vlastníctva k predaju nehnuteľnosti nedošlo. Žalovaný potvrdil, že sa zaviazal po

predaji rodinného domu zabezpečiť žalobcom bývanie z výťažku predaja nehnuteľnosti a že tento
záväzok po skončení súdneho sporu dodrží.

12.1 Dňa 15.12.2015 bola na liste vlastníctva č. XXX vyznačená poznámka o zákaze nakladania s
nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn.

10C/562/2015. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností dňa 16.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal na predaj
nehnuteľnosti necelé dva mesiace, čo je pomerne krátke obdobie. Následne vyznačenie poznámky
na liste vlastníctva dňa 15.12.2015 znemožnilo predaj nehnuteľnosti. Poznámka o zákaze nakladania
s nehnuteľnosťami bola z listu vlastníctva vymazaná až v roku 2017. Medzitým však už bola na list

vlastníctva vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom spore (05.04.2016). Z uvedeného je zrejmé,
že žalobcovia a ich syn svojím konaním zmarili predaj nehnuteľnosti, keď iniciovali súdne spory, na
základe ktorých boli na liste vlastníctva vyznačené poznámky o súdnych konaniach, a zároveň ich
konanie malo za následok aj to, že nedošlo k realizácii ústnej dohody medzi žalobcami a žalovaným o
tom, že po predaji rodinného domu im žalobca zabezpečí X-O.t vo R. P..

13. Je pravdou, že reálne vyplatenie, resp. nevyplatenie kúpnej ceny zostalo medzi stranami sporné, v
tejto súvislosti sa však odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nezaplatenie kúpnej
ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Obdobný právny názor je vyjadrený v rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 8Co/16/2016 zo dňa 27.02.2017, ako aj v rozsudku sp.zn. 22Cdo/4172/2007 zo

dňa 04.11.2008, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že „Pokiaľ údaj o tom, že kúpna
cena bola zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy nie je presný, resp. aj keby táto kúpna
cena nebola zaplatená, zakladá to len právo na zaplatenie kúpnej ceny, nie neplatnosť celej zmluvy.“
V prípade nezaplatenia kúpnej ceny mali žalobcovia ako predávajúci k dispozícii prostriedky právnej
ochrany(napr.odstúpenieodzmluvy,alebodomáhaniesazaplateniakúpnejceny),ktorévšakdozačatia

sporu nevyužili.

14. Odvolatelia v odvolaní namietli aj výrok o trovách konania (II. výrok) a výrok o trovách konania štátu
(IV. výrok). Odvolací súd uvedené výroky podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil ich vecnú správnosť aj
súlad s právnou úpravou. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje

tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Keďže žalobcovia boli v spore v celom rozsahu neúspešní, súd prvej inštancie správne rozhodol,
keďimuložilpovinnosťspoločneanerozdielne(procesnéspoločenstvožalobcovjenerozlučné)nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100% a spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu v
rozsahu 100%. Odvolací súd nezistil na strane žalobcov dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali nepriznanie trov konania žalovanému, preto žalobcami navrhovanú aplikáciu § 257 C.s.p.
považoval za neopodstatnenú. Súdny spor žalobcovia začali dobrovoľne, nevyvolal ho žalovaný. Iné
skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
žalobcovia v odvolaní netvrdili.14.1 Námietku žalobcov o tom, že výroky o trovách konania (II. a III. výrok) si vzájomne odporujú,
považoval odvolací súd za nedôvodnú. Ide o dva samostatné, navzájom nezávislé výroky. Okresný súd

správne s poukazom na § 256 ods. 2 C.s.p. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s odročeným pojednávaním dňa 27.03.2018 (tzv. separácia trov
konania), nakoľko vznik týchto trov procesne zavinil žalovaný.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I., II. a IV. výroku s

poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolaním nenapadnutý III. výrok
rozsudkuokresnéhosúduzostalnedotknutý.Ibapreúplnosťodvolacísúdudáva,žeosobouoprávnenou
na podanie odvolania v tejto časti by bol žalovaný, nie žalobcovia.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. podľa úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný

v plnom rozsahu, preto mu odvolací priznal nárok na náhradu jeho trov voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu
100%.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).