Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 26, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223373
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115223373.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske

družstvo „VRŠATEC", IČO 00 200 166, so sídlom Pruské č.118 práv.zast. JUDr. Norbertom Horváthom,
advokátom so sídlom Slnečná 592/2, Galanta proti žalovanému Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke
združenie „Vršatec", IČO 42 274 435, so sídlom Pruské č. 118, práv.zast. JUDr. Petrom Kovácsom,
advokátom, so sídlom Rovinka č. 651 o zaplatenie 5.727,11 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný ja p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.154,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 18.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pri žalovanému v rozsahu 80%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu
škody vo výške 5.727,11 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 18.08.2015 do zaplatenia

a trovy konania. Uviedol, že žalobca ako užívateľ poľovných pozemkov začlenených do Poľovného
revíru VRŠATEC Pruské uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Považskej Bystrici č. LúPx: XXX/XX/
XX zo dňa XX.apríla XXXX (ďalej len „PR Vršatec“ alebo „poľovný revír“) uplatňuje voči žalovanému,
ktorý je užívateľom PR Vršatec nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením poľnohospodárskych
plodín (ozimnej pšenice) pestovaných na parcelách - ornej pôdy v k. ú. Pruské, okres Ilava, pôdny diel
2101/1 (lokalita Prostredná) o výmere 32,53 ha a pôdny diel 1206/1 (lokalita Špitálka) o výmere 40,57
ha poľovnou zverou. Uvedené pôdne diely poľnohospodársky obhospodaruje žalobca, výkon práva

poľovníctva na týchto pozemkoch realizuje žalovaný ako užívateľ poľovného revíru. Nárok na náhradu
škody na poľnohospodárskych plodinách vznikol v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru
žalovaným. Žalobca po prvý krát zistil, že došlo k poškodeniu poľnohospodárskych plodín (ozimnej
pšenice) na ním obhospodarovaných pôdnych dieloch o celkovej užívanej výmere 73,10 ha dňa
24. 04. 2015, pričom ku vzniku škody došlo najskôr v období mesiaca apríl 2015. Listom zo dňa
05.05.2015 si preto u žalovaného ako užívateľa poľovného revíru, v rámci ktorého sa predmetné poľovné
pozemky nachádzajú, uplatnil v zákonnej lehote nárok na náhradu škody. Zároveň oznámil dátum vzniku

škody, aj kedy sa o škode dozvedel a požiadal z hľadiska prevencie pred vznikom ďalších škôd na
poľnohospodárskych porastoch, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného
postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd a dal mu tiež do pozornosti ust. § 69 ods. 6 zákona o
poľovníctve, z obsahu ktorého vyplýva, že ak ním vykonané opatrenia v tomto smere nepovažuje zadostatočné,môžeakoužívateľpoľovnéhorevíruvykonaťsjehosúhlasomďalšieopatrenia.Vzhľadomna
skutočnosť,ževýškuškody napoľnohospodárskychplodináchnebolomožnévtomčaseustáliť,oznámil
žalovanému, že ju vyčísli do 15 dní po vykonaní zberu úrody. Taktiež upozornil žalovaného, že podľa ust.

§ 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru, na ten účel najmä dohodnúť písomnou zmluvou s
užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri.
Zdôraznil, že zo strany žalovaného mu nebol doručený návrh zmluvy upravujúcej v predchádzajúcej vete
špecifikovanú záležitosť, pričom je zaužívanou praxou, že návrh takejto zmluvy pripravuje a predkladá

druhej zmluvnej strane užívateľ poľovného revíru. Žalobca v uplatnenom nároku na náhradu škody zo
dňa 05.05.2015 uviedol aj opatrenia, ktoré sám vykonal na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou:
poškodené porasty chránil pravidelnými návštevami (plašil zver spôsobom povoleným všeobecne
záväznými právnymi predpismi bez jej zraňovania), pravidelne používal pachový odpudzovač zn. Antifer
a zasial aj odpútavacie políčka (parcela č. 2002/1 - 07,74 ha lucerny, parcela č. 2005/1 - 1,16 ha lucerny
a parcela č. 3304/1 - 0,40 ha ďatelinotrávy). Žalovaný na uplatnený nárok dňa 12.05.2015 reagoval

zdôvodnením,žejelídromvpredchádzaníškôdspôsobenýchzverou,kŕmizver,zabezpečujepravidelnú
strážnu službu ohrozených kultúr a že opatrenia vykonané žalobcom na zabránenie škôd spôsobených
zverou sú málo profesionálne. Privítal návrh na stretnutie, ale na pozvánku na stretnutie sa nikto zo
strany žalovaného nedostavil. Žalobca v odpovedi zo dňa 20.05.2015 upozornil, že dňa 08.05.2015 zistil
opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na

poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015.
Opätovne požiadal žalovaného, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného
postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd. Súčasne v liste uviedol, že žalobca nezaznamenal v
PR Vršatec prípady kŕmenia zveri s cieľom odlákať ju od parciel, kde reálne hrozí riziko vzniku škôd
na poľnohospodárskych plodinách a taktiež ani vykonávanie pravidelnej strážnej služby, o ktorých sa

vo svojom liste zo dňa 12.05.2015 žalovaný zmieňuje. Zároveň informoval žalovaného, že v dňoch
11. a 12.05.2015 opätovne s cieľom eliminácie rizika vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach
aplikoval naohrozenéporastypachovýodpudzovačzn.Antiferazopakovalponukužalobcunamožnosť
bezodplatného dodania jadrového, objemového aj dužinatého krmiva pre zver v prospech žalovaného s
cieľom zrealizovania účelového prikrmovania, resp. odlákavania zveri od ohrozených parciel. Žalovaný

listom z 20.05.2015 reagoval na uplatnenie nároku na náhradu škody s tým, že revír užíva v zmysle
zákona a požiadal o stanovenie termínu s cieľom vykonania obhliadky poškodených parciel. Prílohou
jeho listu bol aj návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na
zveri s tým, že požiadal i o identifikáciu poškodených resp. ohrozených parciel, nakoľko ich nevie
presne identifikovať v teréne, ktorú mu žalobca 30.05.2015 zaslal. Listom zo dňa 29.05.2015 žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že sa nestotožňuje s jeho právnym názorom
týkajúcim sa zodpovednosti za škody spôsobené zverou. Súčasne upozornil, že dňa 23.05.2015 zistil
opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na
poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj
2015 a oznámil žalovanému, že ním predložený návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd

spôsobovaných zverou a na zveri je z pohľadu žalobcu neakceptovateľný a zároveň mu zaslal vlastný
návrh zmluvy. Predmetný návrh zakotvuje okrem iného (nad rámec zákona)povinnosť žalobcu ako
užívateľa poľovných pozemkov poskytnúť jednorazovo žalovanému účelový finančný príspevok v sume
1.000 Eur na zakúpenie elektrického ohradníka s príslušenstvom a povinnosť žalobcu zabezpečiť v
prospech žalovaného na odvádzacie prikrmovanie krmivo v rozsahu 30% ročnej potreby podľa

plánustarostlivostiozvervpoľovnomrevíri.Žalovanýaninapriekviacerýmurgenciámzostranyžalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu k podpisu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených
zverou a na zveri nepristúpil, ani neoznámil dôvod tohto svojho postoja. Žalobca vzhľadom na záujem
žalovaného o stretnutie na 12.06.2015 opätovne zaslal pozvánku na stretnutie, ale ani tentoraz sa
nik zo strany žalovaného nedostavil. Listom zo dňa 21.06.2015 žalobca upozornil, že dňa 08.06.2015

zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov. Dňa 29.06.2015 sa pri
stretnutí vo veci miestnej obhliadky poľovnou zverou poškodených porastov a s cieľom eliminácie rizika
vzniku ďalších škôd sa dohodol žalobca so zástupcom žalovaného, poľovného hospodára na vykonaní
neodkladných preventívnych opatrení pričom žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záverov
stretnutia splnil. Žalovaný naďalej ignoruje žalobcov návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd

spôsobených zverou a na zveri. Listom zo dňa 16.07.2015 bol žalovaný upozornený, že dňa 05.07.2015
žalobca zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov, a taktiež, že mu
nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd
spôsobených zverou a na zveri. Žalobca dňa 20.07.2015 oznámil žalobcovi termín zberu úrody ozimnejpšenice pestovanej na vyššie uvedených pôdnych dieloch, žalovaný sa zberu úrody nezúčastnil. Listom
zo dňa 03.08.2015, následne dňa 23.08.2015, 25.09.2015 bol žalovaný žalobcom upozornený, že mu
nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd

spôsobených zverou a na zveri. Dňa 07.08.2015 žalobca oznámil žalovanému výšku škody spôsobenej
zverou na porastoch ozimnej pšenice pričom nárok oprel o znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný
dňa 04.08.2015 znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná produkcia (všeobecná aj
špeciálna), Ing. Jozefom Miklom (ďalej len „znalecký posudok“) v ktorom posúdil rozsah poškodenia
porastu ozimnej pšenice poľovnou zverou na dotknutých pôdnych dieloch v k.ú. Pruské, LPIS: 2101/1 o

výmere 32,53 ha a LPIS: 1206/1 o výmere 40,57 ha a vyčíslil vzniknutú škodu. Určil výpadok produkcie
ozimnej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v dôsledku škôd spôsobených zverou na 40,21 ton
(13,25%-népoškodenieporastov),pričompriemernácenaozimnejpšenicepreTrenčianskykrajjepodľa
ŠÚSRnarok2015vovýške142,43EUR/t.Vychádzajúczvyššieuvedenejhodnotyozimnejpšeniceurčil
znalec finančnú stratu na poraste ozimnej pšenice po poškodení zverou vo výške 5.727,11 EUR (strata
úrodyzrna40,21tx142,43EUR/t=5.727,11EUR).Výškaškody vysokopresahujezákonomtolerovanú

3%-nú hranicu miery poškodenia očakávanej úrody. Zodpovednosť odporcu ako užívateľa poľovného
revíru za škodu vzniknutú na poľovných pozemkoch alebo poľnohospodárskych plodinách vysadených
na týchto pozemkoch spôsobenú užívaním poľovného revíru, je podľa ustanovení zákona o poľovníctve
ustanovená ako objektívna. Ujma žalobcu predstavuje ušlý zisk vo výške 5.727,11 EUR, ktorý spočíva v
zničenej úrode ozimnej pšenice. V tomto rozsahu sa žalobcovi nezvýšili majetkové hodnoty, ktoré by bol

dosiahol, keby nedošlo ku škode spôsobenej poľovnou zverou. Žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok
na náhradu škody vo výške 5.727,11 EUR vzniknutej na poľnohospodárskej plodine (ozimná pšenica)
pestovanej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru.
Žalobca za účelom úhrady vzniknutej škody na poľnohospodárskych plodinách zaslal žalovanému
07.08.2015 vyčíslenie výšky škody a vyzval ho na jej úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 18.08.2015 tým, že neuposlúchol
výzvu uhradiť vzniknutú škodu v stanovenej lehote. Dňa 23.08.2015, následne 25.09.2015 právny
zástupca žalobcu urgoval žalovaného vo veci uhradenia uplatnenej náhrady škody. Dňa 09.10.2015
bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list žalovaného zo dňa 02.10.2015, ktorým mu oznamuje,
že jeho nárok na náhradu škody považuje za nedôvodný a neopodstatnený, nemajúci oporu v zákone o

poľovníctve a z toho dôvodu ho nemieni uspokojiť. Čo sa týka žalobcom predloženého návrhu zmluvy o
spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri, k tomuto sa ani napriek skoršiemu
prísľubu o jeho prerokovaní nevyjadril.

2. Tunajší súd žalobe vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný v zákonnej

lehote odpor s odôvodnením.

3. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 02.05.2016 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s obsahom
platobného rozkazu, pričom žaloba z formálneho hľadiska trpí nedostatkom, že žalobca nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu. Z vecného hľadiska žalobca nepreukázal nielen zodpovednosť žalovaného

za údajnú škodu, ale nepreukázal ani vznik samotnej škody. Žalobcom uplatňovaný nárok je bez
opory v zákone. Ani na základe žalobcom predložených písomností nevyplýva, že by vôbec vznikla ním
uplatňovaná škoda, ani povinnosť žalovaného uhradiť údajnú škodu a takéto svoje tvrdenie žalobca ani
nepreukázal žiadnym spôsobom. Preto podľa názoru žalovaného žalobca nemôže mať žiadny titul na to,
aby sa dožadoval toho čo neexistuje, aby mu žalovaný uhradil ním požadovanú sumu. Keďže absentuje

preukázanie existencie škody, vznik žalobcom uvádzanej škody nebolo preukázané, istina neexistuje.
Uvedené žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 02.10.2015. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný je
povinný zaplatiť ním požadovanú istinu neobstojí ako po právnej tak ani po faktickej stránke. Navrhol,
aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť mu trovy konania.

4. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 20.06.2016 žalobca prvom rade poukázal na skutočnosť, že
žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp.
vyvrátenie pravdivosti tvrdení žalobcu (podporených návrhom na vykonanie dokazovania) nenavrhol
vykonať, resp. neoznačil žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o námietku o nepreukázaní aktívnej vecnej
legitimácie poukázal na tú skutočnosť, že o.i. zo vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi konania

v čase pred podaním žaloby nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval skutočnosť, že žalobca je
nositeľom hmotného práva, ktoré ho robí na tento spor aktívne vecne legitimovaným subjektom a
táto skutočnosť bola doposiaľ medzi účastníkmi konania nesporná. (komunikácia medzi účastníkmi
konania je obsahom súdneho spisu). Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení žalobca navrholvypočuť účastníkov konania s tým, že predloží listiny preukazujúce skutočnosť, že je užívateľom
poľovných pozemkov na ktorých došlo k vzniku škody ktorej náhrady sa domáha. Tvrdenie žalovaného
o nepreukázaní vzniku škody a zodpovednosti za ňu je vzhľadom na jeho všeobecnosť taktiež nutné

považovať za rýdzo účelové a tendenčné. Vznik škody aj to, čo bolo príčinou jej vzniku (kauzálny nexus)
je jasne preukázaný, čo vyplýva aj z dôkazov navrhnutých žalobcom najmä z výsluchu účastníkov
konania, resp. zo znaleckého posudku tvoriaceho taktiež súčasť spisového materiálu. Nárok žalobcu
má oporu v zákone a naopak nepriznanie nároku na náhradu škody by bolo odporujúce zákonu.

5.Vpísomnomvyjadrenížalovanéhokžalobezodňa25.04.2018žalovanýzopakovalnámietkyvodpore
s tým, keby žalobca aj bol aktívne legitimovanou a oprávnenou osobou, nepreukázal nie že relevantným,
ale žiadnym spôsobom, že z jeho strany bola poľnohospodárska plocha riadne zabezpečená, nevykonal
opatrenie na zabránenie vzniku škôd, ktoré bol povinný urobiť. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že
údajnú uplatňovanú škodu spôsobila poľovná zver a keby škodu aj naozaj spôsobila poľovná zver -
nepredložil riadne vyčíslenie škody. Poukázal v tejto súvislosti najmä na žalobcom predložený znalecký

posudok z ktorého vyplýva váženie úrody z roku 2015 a za predchádzajúce roky, teda teoreticky vzaté
aj keby z uvedeného vyplývalo nejaké zníženie úrody, to ešte neznamená, že toto spôsobila zver.
Na fotografii priložených k znaleckému posudku (2 ks) je vidieť kúsok poľa s poľahnutím, ktoré ale
nemusela spôsobiť zver, mohlo to spôsobiť počasie, ľudia, turisti, deti a navyše z uvedenej fotografie
už vizuálne vyplýva, že toto nie je plocha ktorá by bola väčšia ako 3%. Znalec použil pri určovaní

údajnej výšky škody zákon o kompenzáciach škody v dôsledku prírodnej katastrofy, pričom zver nie je
prírodná katastrofa. Žalobca musí preukázať ako konkrétnu časť úrody zver skonzumovala, prípadne
zničila a toto nepreukázal. Úroda v roku 2015 bola všeobecne nižšia, ako za predchádzajúce roky,
a to už len vzhľadom na sucho, čo potvrdil aj sám žalobca. V posudku nie žiadny dôkaz o tom, že
úrody by poškodila zver o tomto nie je ani tá najmenšia zmienka v posudku. Výška škody nebola

určená, lebo v znaleckom posudku je možno určený iba teoreticky úbytok úrody, ktorú mohla spôsobiť
aj neúroda, resp. ďalšie faktory a vplyvy nesúvisiace s poľovnou zverou. Čo sa týka skutočnosti, že
žalovaný doteraz neuzatvoril priamu zmluvu so žalobcom o predchádzaní škôd, tomu dodal, že dňa
25.05.2015 žalovaný zaslal zmluvu žalobcovi v tom istom znení, akú uzatvoril ostatnými vlastníkmi
a užívateľmi pozemkov, avšak žalobca dňa 29.05.2015 oznámil žalovanému, že takúto zmluvu on

nebude akceptovať - hoci takáto zmluva bola akceptovaná so všetkými ostatnými, a zaslal iný návrh v
ktorom požaduje oproti iným nadštandard vo svoj prospech, je teda zrejmé že vinný za neuzatvorenie
zmluvy je práve žalobca, a nie žalovaný, ako to nesprávne súdu podsúva a interpretuje žalobca. V
tomto prípade sa nejedná ani o nesprávne užívanie poľovného revíru, nakoľko žalovaný robí celoročne
maximum, čo mu dovoľuje a prikazuje zákon, a je len samozrejmé, že si plní aj plánovaný odstrel

zveri - viď potvrdenie od štátnej správy. Zabezpečenie poľnohospodárskej plochy použitím chemických
odpudzovačov rozhodne vzhľadom aj k hore uvedenej skutočnosti preto aj podľa jeho názoru nie je
opatrením (a rozhodne nie je najúčinnejším opatrením) na zabránenie vzniku škôd, ktoré je vlastník
alebo nájomca (teda aj užívateľ) poľovných pozemkov povinný urobiť v zmysle § 69 ods. 5 a § 25
zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, navyše keď takúto svoju údajnú ochrannú činnosť žalobca ničím

nedokázal. Tí vlastníci a užívatelia, ktorí si svoje pozemky dočasne oplotili certifikovanými elektrickými
ohradníkmi, dnes evidujú len minimálne alebo neevidujú žiadne škody. Žalobca v žalobe uvádza, že
žalovaný, ktorý je nájomcom výkonu práva poľovného, neurobil dostatočné opatrenia zabraňujúce,
resp. znižujúce nebezpečenstvo možného vzniku škody, hoci v zmysle prevenčného princípu tak bol
povinný urobiť a je zodpovedný za škodu vzniknutú porušením tejto povinnosti. Tým je podľa žalobcu

daná pasívna legitimácia žalovaného. Podľa ustálenej judikatúry, napríklad podľa rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo 618/2001 zo dňa 25.02.2003 pritom platí: „Prevenčná povinnosť podľa § 415
OZ znamená, že každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno
od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý - objektívne
posúdené - je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví

a majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný
vznik škody.“ Súdna prax tak využíva ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka na objektivizovanie
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka v tých prípadoch, keď nemožno zistiť, akú
konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Uvedený záver vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp.zn.25Cdo 1427/2001 zo dňa 16.05.2002: „Aplikácia ustanovenia § 415 OZ prichádza do úvahy,

ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.
Konanie v rozpore s týmto ustanovením je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods.
1OZ.“ Tým, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému práve z právneho
titulu údajného porušenia všeobecnej (generálnej) prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskehozákonníka, vlastne žalobca priznáva, že žalovaný neporušil žiadnu inú zákonnú povinnosť vzťahujúcu
sa jeho konanie, v dôsledku porušenia ktorej by mohla vzniknúť jeho zodpovednosť za škodu. Rovnako
tak aj pri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka musí byť

zo strany žalobcu preukázané protiprávne konanie, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom
ako následkom týchto príčin. Žalobca pritom v priebehu doterajšieho konania vôbec nepreukázal
naplnenie nasledovných predpokladov zodpovednosti za škodu, neuniesol tak v tomto ohľade svoje
dôkazné bremeno, zo žaloby ani z doteraz vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, v čom má

spočívať porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu
uvádza, že žalovaný mal údajne porušiť všeobecnú (generálnu) prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka, pričom toto porušenie zo strany žalovaného malo predstavovať to, že žalovaný
údajne neurobil dostatočné opatrenia zabraňujúce, resp. znižujúce nebezpečenstvo možného vzniku
údajnej škody. Žalobca však vôbec nešpecifikuje, aké konkrétne opatrenia, ktoré mal urobiť žalovaný
považuje žalobca za dostatočné. Žalobca neuvádza, aké konkrétne ďalšie opatrenia bolo možné od bolo

možné od žalovaného vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať. Rovnako
žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi konaním žalovaného
a vzniknutým následkom. Vôbec tak nie je preukázané, že nebyť žalobcom tvrdeného protiprávneho
úkonu zo strany žalovaného (porušenie jeho zákonnej prevenčnej povinnosti), tak by škode nedošlo. Ku
škode totiž mohlo dôjsť z celého radu ďalších príčin okrem teoretického údajného porušenia generálnej

prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného, napríklad porušenie rovnakej prevenčnej povinnosti zo
strany samotného žalobcu, alebo dokonca jeho priame zavinenie v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Generálna prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka samotného žalobcu
je pritom naliehavejšia a bezprostrednejšia ako rovnaká generálna prevenčná povinnosť žalovaného,
pretože práve žalobca je osobou, ktorá si nesplnila spoju povinnosť následkom čoho mohlo dôjsť k strate

na úrode, je preto na jeho zodpovednosti, aby splnil svoju zákonnú povinnosť tak, aby ku škode zo strany
zveri nedošlo. Je preto spravodlivejšie a oveľa odôvodnenejšie rozumne očakávať splnenie povinnosti
od žalobcu ako od žalovaného. Uvedenú škodu, samozrejme za predpokladu, že vôbec vznikla, mohol
pritom spôsobiť doslova ktokoľvek, a čokoľvek. Údajné porušenie generálnej prevenčnej povinnosti zo
strany žalovaného tak zďaleka nemuselo byť jedinou príčinou vzniku škodlivého následku a už vôbec

nemuselo ísť o príčinu podstatnú, keďže touto príčinou bola s oveľa vyššou pravdepodobnosťou iná
udalosť, nenastala tak zodpovednosť žalovaného za škodu. Žalobca ani len nepreukázal, že by bol
žalovaný škodu akýmkoľvek spôsobom zavinil a na druhej strane žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by boli vylúčené iné kauzálne nexusy vzniku škody (ktoré sú navyše oveľa pravdepodobnejšie), nie je
tak možné odvodiť zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 09.05.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.04.2018 poukázal
na skutočnosť, zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami v čase pred podaním žaloby
nevyplýva,žebyžalovanýspochybňoval,žežalobcajenositeľomhmotnéhopráva,ktoréhorobínatento

spor aktívne vecne legitimovaným a toto bolo do začiatku procesu nesporným. Vo vzťahu k judikatúre
uvádzanej žalovaným zdôraznil, že ide o rozhodnutia viažúce sa k výkladu ust. § 415 Občianskeho
zákonníkazakotvujúcehogenerálnuprevenčnúpovinnosť, viacako15rokov„staré“anavyšejustičného
orgánu cudzieho štátu. Predložil v súvislosti s predmetnou vecou právoplatný a vykonateľný rozsudok
Okresného súdu Revúca č.k. 8Cb/5/2015-154 zo dňa 23. 10. 2015 týkajúci sa skutkovo takmer identickej

právnej veci. Doplnil, že je zrejmé, že odkaz žalovaného na ust. § 420 Občianskeho zákonníka je
účelový a scestný nakoľko je nutné vychádzať z objektívneho zodpovednostného princípu, na ktorom
je koncipované ust. § 69 zákona o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve s liberačnými
dôvodmi podľa ust. § 69 ods. 7 tohto zákona (v danom prípade o nich nemožno hovoriť a nepoukazuje
na ne ani samotný žalovaný) podporne (subsidiárne a analogicky (analógia legis)) v spojení s ust. § 420a

Občianskeho zákonníka upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.
Z hľadiska vysvetlenia dôvodu nutnosti aplikácie ust. § 420a Občianskeho zákonníka poukázal na
vyjadrenie na pojednávaní dňa 24.04.2018. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že „ ... žalobca
nevykonal opatrenie na zabránenie vzniku škôd, ktoré bol povinný urobiť.“ poukázal na svoje doterajšie
písomné a ústne prednesy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 69 os. 5 veta druhá zákona o

poľovníctve, podľa ktorého ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takého opatrenia neurobí,
znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. Systematickým výkladom predmetnej právnej vety je nutné
dospieť k záveru, že ak užívateľ poľovného pozemku vykoná opatrenia v zmysle ust. § 69 ods. 5
veta prvá a druhá (primerané opatrenia s tým, že zver nesmie zraňovať, najmä výsev odpútavacíchplodín (pri poľnohospodárskych pozemkoch) a výsadba ohryzových plôch (pri lesných pozemkoch),
neznáša škodu vôbec. Vyjadrenie žalovaného , že „ ... Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že
údajnú uplatňovanú škodu spôsobila poľovná zver a keby škody aj naozaj spôsobila poľovná zver,

nepredložil riadne vyčíslenie škody“ považuje za rovnako účelové a skutočnosť, že škodu, ktorej
náhrady sa v rámci tohto konania žalobca domáha spôsobila poľovná zver preukazuje jednoznačne
znaleckýmposudkomzktoréhojednoznačnevyplývaajvýškaspôsobenejškodyazhľadiskaoznámenia
požadovanej náhrady škody žalobca poukazuje v súlade s obsahom žaloby na ust. § 70 ods. 2 veta
tretia zákona o poľovníctve, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách

a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15
dní po vykonaní zberu, čo sa ja udialo. Pokiaľ žalovaný spochybňuje znalecký posudok argumentom, že
fotografie priložené k nemu nepreukazujú poškodenie v rozsahu viac ako 3% a taktiež z nich nevyplýva,
že škodu spôsobila poľovná zver (tvrdí, že to mohli byť turisti, deti, počasie ...) žalovaný zdôraznil, že
okrem všeobecného spochybnenia znaleckého posudku neuvádza, čo ho k tomuto tvrdeniu vedie a
bližšie logicky nevysvetľuje popretie tvrdení znalca obsiahnutých v znaleckom posudku. Hovorí len o

tom, že znalec pri určovaní výšky škody nevychádzal z relevantného právneho predpisu. Na margo
tohto tvrdenia žalovaného žalobca uvádza, že v práve existuje aj inštitút analógie (legis alebo iuris)
a znalec bol v danom prípade (nie z hľadiska dôvodu vzniku škody ani jej vyčíslenia) nútený siahnuť
analogicky po právnom predpise umožňujúcom dosiahnutie zmyslu a účelu zákona. Zo znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva dôvod, resp. pôvod vzniku škody aj jej výška a v jeho prípade sa jedná

o dokument, ktorý je mimoriadne presvedčivý a logicky zargumentovaný. Vo vzťahu k fotografiám, na
ktoré žalovaný poukazuje, žalobca uvádza, že niet záväzného právneho predpisu, ktorý by znalcovi
ukladal povinnosť vyhotoviť fotodokumentácia kompletného poškodeného porastu. Žalobca zdôrazňuje,
že znalec posúdil rozsah poškodenia porastu ozimnej pšenice poľovnou zverou na dotknutých pôdnych
dieloch v k.ú. Pruské, LPIS: 2101/1 o výmere 32,53 ha a LPIS: 1206/1 o výmere 40,57 ha a vyčíslil

vzniknutú škodu. Znalec určil výpadok produkcie ozimnej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v
dôsledku škôd spôsobených zverou na 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov), pričom priemerná
cena ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa Štatistického úradu SR na rok 2015 vo výške
142,43 EUR/t. Vychádzajúc z vyššie uvedenej hodnoty ozimnej pšenice určil znalec finančnú stratu
na poraste ozimnej pšenice po poškodení zverou vo výške 5.727,11 EUR (strata úrody

zrna 40,21 t x 142,43 EUR/t = 5.727,11 EUR). Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o spôsobe a forme
minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri k zaslaniu návrhu zo strany žalovaného došlo až
v čase po vzniku značnej časti touto žalobou uplatnenej škody a tvrdenie žalovaného v tom zmysle,
že vinný za neuzatvorenie zmluvy je žalobca je absurdné a z pohľadu žalobcu absolútne neprijateľné.
Je pritom irelevantné či predmetné znenie bolo prijateľné pre iné subjekty a žalovaný predložil len 3

zmluvy uzavreté s troma pozemkovými spoločenstvami(v ktorých vlastníctve alebo užívaní sú prevažne
lesné pozemky). K vyjadreniu žalovaného, že : „ ... tí vlastníci a užívatelia, ktorí si svoje pozemky
dočasne oplotili certifikovanými elektrickými ohradníkmi dnes evidujú len minimálne alebo neevidujú
žiadne škody.“ pripomenul, že to bol práve žalobca, ktorý žalovanému ponúkol v rámci svojho návrhu
zmluvy (viď čl. 4 ods. 3 písm. f)), o ktorom žalovaný tvrdí, že mal poskytovať nadštandard v prospech

žalobcu, finančný príspevok vo výške 1.000 Eur na nákup elektrického ohradníka s príslušenstvom.
Žalobca tiež žalovanému v rámci svojho návrhu zmluvy garantoval každoročne pre účely odvádzacieho
prikrmovania v prospech žalovaného zdravotne nezávadné krmivo v objeme 30% ročnej potreby podľa
plánu starostlivosti o zver. Je preto absurdné v porovnaní so zmluvami predloženými žalovaným tvrdiť,
že ide o zmluvu poskytujúcu nadštandard v prospech žalobcu. Navyše je treba poukázať aj na obsah

návrhu zmluvy žalovaného zo dňa 20. mája 2015 (čl. III ods. 2 písm. e), kde sa žalovaný zaväzuje,
že bude spolupracovať„ ... s užívateľom poľovných pozemkov pri budovaní a údržbe elektrických
oplotení ...“ v spojení s čl. IX ods. 2 návrhu zmluvy žalovaného, podľa ktorého „užívateľ poľovného
revíru ... sa bude spolupodieľať na prefinancovaní v rámci svojich finančných možností niektorých z
vyššie uvedených opatrení ...“. Už z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o nadštandarde

v prospech žalobcu v prípade jeho návrhu zmluvy nemôže byť reči. Navyše je nutné vziať do úvahy
aj čl. IX ods. 1 návrhu zmluvy žalovaného, ktorý by žalobcovi garantoval právo na 100 kg jelenieho
mäsa a 200 hod. brigádnických prác odpracovaných v prospech neho na ťarchu žalovaného bezplatne.
Žalobca po porovnaní obsahu návrhu zmluvy žalovaného a svojho návrhu zmluvy musí konštatovať, že
vyjadrenie žalovaného o nevýhodnosti jeho návrhu je skutočne čisto účelové. S odkazom na ust. § 69

ods. 6 zákona o poľovníctve žalobca uvádza, že ak žalobca považoval žalovaným vykonané opatrenia
smerujúce k minimalizácii rizika vzniku škôd spôsobených zverou za nedostatočné, nič mu nebránilo
v tom, aby vykonal v súlade s predmetným ustanovením opatrenia, ktoré považoval za efektívne. Ak
mal zato, že najúčinnejším spôsobom na zníženie rizika vzniku škôd poľovnou zverou je inštaláciaelektrického ohradníka, nič mu nebránilo iniciovať rokovania so žalobcom ako užívateľom dotknutých
poľovných pozemkov, ktorý mu, ako je vyššie uvedené bol navyše ochotný na túto činnosť poskytnúť
aj finančný príspevok. Pokiaľ ide o predložené tvrdenie Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný

odbor (ďalej v texte len „OU“) z obsahu ktorého vyplýva, že OU neeviduje voči žalovanému žiadne
porušenie zákona o poľovníctve uviedol, že OU neskúma v rámci svojej činnosti kompletnú činnosť
žalovaného a otázka posudzovania toho, či žalovaný ako užívateľ poľovného revíru svojou činnosťou/
opomenutímčinnostispôsobujeužívateľovipoľovnéhopozemkuškoduaniniejevprávomociOU.Pokiaľ
žalovaný predložil o.i. rozpis služieb, žalobca uviedol, že ak by sa aj realizoval v rozpise uvedenom

rozsahu, zrejme vzhľadom na výšku vzniknutej škody nešlo o efektívny prostriedok na zabránenie
vzniku škôd spôsobených zverou alebo nebol realizovaný v takom rozsahu ako je to uvedené v týchto
listinách. Navyše ostáva z časového hľadiska „nepokryté“ obdobie od 15. mája do 31. mája 2015, o
ktorých zaslané dokumenty nepojednávajú a kedy bol poškodený porast pre zver z hľadiska úrovne
zrelosti najatraktívnejší. Sporné je aj to, k akým lokalitám v rámci poľovného revíru sa rozpis služieb
viaže, nakoľko dokumenty obsahujú názvy lokalít, ktoré sú z pohľadu žalobcu neidentifikovateľné. Nie

nepodstatné je aj to, že „strážna služba“ sa mala realizovať len v čase od 22 hod. do 02 hod. v
priebehu mesiacov apríl až jún, resp. v čase od 22 hod. do 03 hod. v mesiaci júl, pričom je notoricky
známou skutočnosťou, že zver je aktívna aj mimo tohto časového úseku dňa. Žalobca navyše už v
liste jeho právneho zástupcu zo dňa 20.05.2015 adresovanom žalovanému upozornil žalovaného o.i.
na to, že z jeho strany nezaznamenal vykonávanie pravidelnej strážnej služby, o ktorej sa žalovaný

zmienil v rámci svojho listu zo dňa 12.05.2015 adresovaného žalobcovi. Pokiaľ ide o list Pozemkového
spoločenstva Urbár pozemkové spoločenstvo obce Vršatské Podhradie (ďalej v texte len „Pozemkové
spoločenstvo“) predložený žalovaným, z obsahu ktorého vyplýva, že Pozemkové spoločenstvo malo
žalovanému poskytnúť pre účely založenia políčok pre zver určité parcely žalobca zdôraznil, že z neho
nevyplýva (ani z iných dôkazov), či sa políčka skutočne založili, aké plodiny sa na nich pestovali (či

išlo v porovnaní s poškodeným porastom o dostatočne atraktívnu plodinu pre zver), resp. či boli v čase
vzniku škody v stave spôsobilom odlákať zver z porastov, na ktorých došlo k vzniku touto žalobou
uplatnenej škody, resp. kde sa tu špecifikované parcely v rámci poľovného revíru nachádzajú a teda či sú
svojou polohou relevantné z hľadiska odpútania pozornosti zveri od žalobcom užívaných parciel. Pokiaľ
žalovaný spochybňuje pravdivosť tvrdenia žalobcu o aplikácii chemických odpudzovačov a namieta ich

dostatočnú efektivitu žalobca v súvislosti s efektivitou aplikácie chemických odpudzovačov poukazuje
na normy stanovené príslušnými orgánmi verejnej správy, ktoré použitý pachový odpudzovač spĺňa.
Pokiaľ ide o aplikáciu repelentných prostriedkov, predložil faktúru za dodanie pachového odpudzovača
zn. Antifer vystavenú spoločnosťou ODOUR s.r.o. (ďalej v texte len „faktúra“). V súvislosti s aplikáciou
chemických odpudzovačov poukázal na obsah návrhu zmluvy žalovaného zo dňa 20.05.2015 kde sa v

rámci čl. III ods. 2 písm. d) zaväzuje vykonať: „ ... aplikáciu chemických odpudzovačov a repelentných
prostriedkov ...“. Žalobca má za to, že vykonal všetky primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd
spôsobených zverou podľa ust. § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve. Naopak žalovaný považujúc za
nedostatočné opatrenia vykonané žalobcom nevykonal v súlade s ust. § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve
efektívne opatrenia na zabránenie vzniku škôd. V ďalšej časti poukázal na genézu uplatnenia si náhrady

škody s uvedením postupu v snahe o elimináciu rizika vzniku škôd totožne so žalobou. Záverom
zdôraznil, že je nutné si uvedomiť, že poľovná zver nežije zo vzduchu a o.i. žalobcom pestované
poľnohospodárske plodiny sú pre zver zdrojom obživy a lákadlom. Ak je škoda vyššieho rozsahu ako
je stanovená v ustanovení § 69 ods. 7 pís. d, zákona o poľovníctve (presahuje 3% očakávanej úrody
alebo prírastku na príslušnej parcele), užívateľ poľovného pozemky si splnil povinnosti stanovené preň

zákonom o poľovníctve a zároveň užívateľ poľovného revíru napriek tomu, že považoval užívateľom
poľovného pozemku vykonané opatrenia za nedostatočné, iné opatrenia na zabránenie vzniku škôd
zverou nevykonal, je za dodržania zákonom o poľovníctve stanovených subjektívnych a objektívnych
lehôt na uplatnenie náhrady škody nutné takto vzniknutú škodu priznať v plnom rozsahu. V opačnom
prípade súd prizná „korunu“ parazitovaniu užívateľa poľovného revíru (v danom prípade žalovaného) na

užívateľovi poľovného pozemku (v danom prípade žalobcovi) prejavujúcom sa v tom, že poľnohospodár
alebo lesník zver nachová (urobí pritom primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd zverou) a
poľovník si zver (zážitok z lovu, trofej a divinu) pri nesprávnom užívaní poľovného revíru privlastní.
Dodal, že vychádzajúc o.i. zo žalovaným predloženého plánu chovu a lovu raticovej zveri v poľovníckej
sezóne2015/2016(časťtýkajúcasaspočítanéhostavuk31.marcu2015,pričomkplánompoľovníckeho

hospodárenia na sezóny 2014/2015 a 2016/2017 sa nevyjadruje, nakoľko sa netýkajú rozhodného
obdobia) je nesporné, že žalovaný nesprávne užíva dotknutý poľovný revír (ust. § 69 ods. 1 zákona o
poľovníctve), nakoľko nehospodári tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový
stav zveri (povinnosť vyplývajúca z ust. § 26 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve). Žalovanému pozistení, že v ním užívanom poľovnom revíri sa nachádza viac zveri ako je normovaný kmeňový stav
nič nebránilo najmä s odkazom na hrozbu vzniku škody na poľnohospodárskych kultúrach požiadať s
odkazomnaust.§56zákonaopoľovníctveOUovydaniemimoriadnehopovolenialovu.Pritomzrozpisu

služieb predloženého žalovaným vyplýva, že v relevantnom období bolo členom žalovaného, ktorí sa
mali „služieb“ zúčastniť povolené loviť výlučne diviačiu zver, aj to len v kategórii lanštiak o hmotnosti
30-60 kg. Aj žalovaným navrhované znenie návrhu zmluvy (v čl. III. ods. 1) počíta s operatívnou
žiadosťou o navýšenie plánu lovu, resp. s žiadosťou o mimoriadne povolenie lovu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámil:

8. Zmluva o užívaní poľovného revíru vrátane zaevidovania zmluvy - oznámenie Obvodného lesného
úradu,uplatnenienárokunanáhraduškodyzodňa05.05.2015vrátanedoručeniek,odpoveďžalovaného
zo dňa 12.05.2015, návrh na stretnutie, stanovisko k uplatneniu nároku na náhradu škody zo dňa
20.05.2015, Zmluva o súčinnosti, pri prevencii a minimalizácii škôd spôsobených zverou a na zveri
- návrh zo dňa 20.05.2015, identifikácia parciel - špecifikácia, uplatnenie nároku na náhradu škody
zo dňa 29.5.2015, návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobenou zverou a na

zveri zo dňa 29.5.2015, Pozvánka na stretnutie, opätovné uplatnenie nároku zo dňa 21.05.2015,
mailová komunikácia, opätovné uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 21.06.2015, 16.07.2015 a
03.08.2015,oznámenievýškynáhradškodyzodňa07.08.2015,Znaleckýposudokč.13/2015,opätovné
uplatnenie nároku zo dňa 23.08.2015 vrátane odpovede zo dňa 31.08.2015, výzva na úhradu škody
zo dňa 25.09.2015 a odpoveď zo dňa 02.10.2015, výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného

zo štatistického registra organizácií, odpor žalovaného, vyjadrenie žalobcu k odporu, vyjadrenie k
vyjadreniu k odporu, vyjadrenie žalovaného, normované kmeňové stavy zvery od r. 2015, potvrdenie
Okresného úradu Trenčín zo dňa 16.04.2018, rozpis služieb, list zo dňa 15.12.2014, plán starostlivosti
o zver za r. 2014/2015, plán chovu a lovu raticovej zveri na poľovnícku sezónu 2014/2015 a 2016/2017,
hlásenia o plnení schváleného plánu lovu, plán chovu a lovu raticovej zveri 2015/2016, prehľad stavu

zveri k 31.03.2015, Zmena plánu poľovníckeho hospodárenia zo dňa 20.11.2015, Zmluvy o súčinnosti
pri prevencii a minimalizácii škôd spôsobenej zveri a na zveri medzi žalovaným a urbár a pozemkové
spoločenstvo obce Vršatecké podhradie, Ilava, Pruské, rozhodnutie PPA zo dňa 11.12.2015 vrátane
špecifikácie platieb, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.05.2018 vrátane rozsudku OS Revúca, faktúra za
pachový odhradník antifér zo dňa 15.04.2015 a prehľad- porovnanie lovu, nájomné zmluvy a listy

vlastníctva o užívaní pôdy na pozemkoch v poľovnom revíri, mapka a fotografie, štatistika chovu a lovu
v roku 2015 - katalóg zistil tento skutkový stav veci:

9. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, predsedu družstva Ing. Jána Kopša bolo zistené, že
z materiálov v súvislosti s poskytovaním dotácií od Európskej únie v ktorých sú pozemky užívané

žalobcom označované v produkčných blokoch, presne a jednotne evidované, je zrejmé, že žalobca
užíva predmetné parcely, a to viac ako 50 rokov. Ani žalovaný pri prerokovaní škody nespochybnil
užívanie pozemku žalobcom. Pokiaľ ide o prehľad - rozpis o nočných službách, nikdy na mieste nikoho
nevidel, uvedené nebolo ani vopred oznámené. Keď vznikla škoda za účasti poľovného hospodára,
predsedu PD Pruské bolo dohodnuté, že sa budú viac dávať feromóny, dávali ch oni i žalovaný, neskôr

bola aj na okolitých pozemkoch uskutočnená „fyzická nátlačka“. Dodal, že cieľom nie je šikanovať
žalovaného, ale dohodnúť sa na náhrade škody, ktorá bola spôsobená zamestnancom, resp. členom
žalobcu.

10. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že má za to, že žalovaný nesprávne užíval

poľovný revír, a to najmä tým, že reálne stavy poľovnej zveri, prekročili normované kmeňové stavy zveri
pričom ide o porušenie ust. § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o poľovníctve. Zároveň porušil ustanovenie §
26 ods. 1/ písmeno l zákona o poľovníctve, ktoré mu ukladá dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom
poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobenej zverou a na zveri. Zákonodarca
koncipoval rozdielne ustanovenie § 26 ods. 1 písm. l a ust. 25 písm. g, zákona o poľovníctve, kde

prísnejšia forma uzavretia dohody je stanovená pre užívateľa poľovného revíru. Napriek zaužívanej
praxi, podľa ktorej zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd predkladá užívateľ poľovného revíru,
tak učinil žalobca, pričom žalovaný do dnešného dňa tento jeho návrh neprijal, nešpecifikoval v
čom konkrétne s obsahom návrhu dohody nesúhlasí. V súvislosti s námietkou neúčinnosti prostriedku
ochrany porastov aplikáciou repelentných prostriedkov žalobca poukázal na to, že obsahom návrhu

dohody vo forme a spôsobe minimalizácie škôd, bolo aj poskytnutie finančného prostriedku na nákup
elektrického ohradníka vo výške 1.000,-Eur, a zároveň poskytnutie 30 % objemu krmiva plánovaného
na príslušný kalendárny rok a to bezplatne s cieľom realizácie odvádzacieho prikrmovania zo strany
žalovaného, pričom odvádzacie prikrmovanie môže realizovať výlučne užívateľ poľovného revíru.Žalovaný aj napriek tomu, že považoval žalobcom vykonané opatrenia za nedostačujúce nepostupoval
v zmysle ustanovenia § 69 ods. 6 Zákona o poľovníctve. Poukázal na žalovaným predložený plán lovu
zveri v poľovníckej sezóne 2015/2016, pričom sám žalovaný uvádza, že k 31.03.2015 bolo v revíri

viac zveri, ako sú normované kmeňové stavy, k tejto skutočnosti neprispôsobil svoju činnosť a nevyužil
zákonné prostriedky, ktoré mu zákon o poľovníctve poskytol, napríklad, nepožiadal s odkazom na
ustanovenie § 56 Zákona o poľovníctve príslušný okresný úrad o vydanie mimoriadneho povolenia lovu.
Vo vzťahu k vyjadreniam zástupcu žalovaného týkajúceho sa výskytu muflonej zveri v revíri poukázal
nato, že žalovaný nepredložil súdu žiadne mimoriadne povolenie týkajúce sa lovu muflonej zveri a už

vôbec nie rozhodnutie, ktorým by bola jeho žiadosť o povolení lovu muflonej zveri zamietnutá zo strany
príslušného OU. Podľa katalógu ulovenej zveri vydaného Poľovníckou komorou žalovaný v roku 2015
ulovil 6 ks muflonej zveri. Žalobca má k dispozícii sériu fotografií a videí z parciel kde došlo ku vzniku
škody. V dolnej časti poľovného revíru nebola zdokumentovaná muflonia zver len jelenia a srnčia, pričom
niejerozhodujúceakázverškoduspôsobila.Žalobcavzáujmeochranykaždoročnedoporučenýmlistom
zasiela poľovníckym združeniam, teda aj žalovanému osevný plán pre daný hospodársky rok kde je

uvedené, aká plodina sa kde zaseje a vypichne sa potencionálne riziko vzniku škody poľovnou zverou
takže nie je potrebné chrániť celý poľovný revír, ale stačia 2,3 parcely kde je ich najvyššie. Okrem toho
sa žalobca snaží aktívne komunikovať, oznamuje emailom alebo telefonicky aby boli informovaní o tom,
kde sa zver sústredila a kde sa niečo deje s porastom. Žalovaný má 2 susedov Drieňová Bohunice
a Chotúč Kuchyňa ktorí pri menšom poľovnom revíre mali viac ako 6 kusov na 100hektárov poľovnej

plochy a žalovaný mal len 4 ks ulovenej zveri na hektár.

11. Z výsluchu predsedu žalovaného MUW. vyplynulo, že má za to, že Obec Pruské prekleňuje poľovný
revír po celej šírke takže zver nemôže priamo prebiehať na pozemky kde došlo ku škode. Je tam štátna
cesta z čoho vyplýva, že vysoká zver, okrem srnčej zvery tam trvale nežije, ale prechádza z Bielych

Karpát. Robí škody najmä v jarných mesiacoch do ukončenia poľnohospodárskych aktivít, potom tam už
nemá potravu. Ide teda o zver, ktorá nie je žalovaného, ale dostáva sa na plochu kde spôsobuje škodu z
okolitých revírov aj z revírov, ktoré obhospodaruje žalobca. Podľa fotografií ide o zver ktorá je z obory, má
„ceduľky“ a táto patrí inému, Ing. Hríbovi, je zrejmé, že ide o zver, ktorá unikla z obory. Žalovaný nemá na
takúto zver právo. Má za to, že zver by mali zadržať tí, ktorí užívajú poľovné revíry na okolí vpravo a vľavo

odObcePruské,abysazvernedostalakVáhuanaplochy,ktorésúpriVáhuasúoznačenéakoškodové.
Opakovane žiadal žalovaný OU o odstrel muflónov, ale dostali povolenie len na 1-2 kusy, zvýšenie
odstrelu muflonej, im nebolo povolené. Ide o umelo dovezenú zver v oblasti Bielych Karpát a spôsobuje
škody nielen v poľnohospodárskych oblastiach, ale aj chránených oblastiach. K škode dochádza a zver
ju robí najmä v mesiacoch máj a jún, teda v mesiacoch kedy nie je možné realizovať odstrel tejto zveri,

žalovaný ani nemôže zabraňovať prechodu zveri z iných oblastí, nakoľko tieto oblasti mu nepatria.
Žalovaný nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko nejde o zver žalovaného, ale ide o zver, ktorá
tam prechádza a okolité poľovné revíre obhospodarujú iní. Má za to, že žalovaný sa snažil zabrániť
vzniku škody, ale snažiť sa musia aj poľnohospodári z ktorých strany nie je vyvinuté adekvátne úsilie.
Žalovaný dodržuje zákon, spoločenskú etiketu pri plnení povinností, nie je však schopný dostatočne

zabezpečiťochranupredunikanímzveriapoľnohospodárinevyvíjajúdostatočnúsnahu anevediauviesť
opatrenia, aby sa tomu predchádzalo. Žalovaný nemá možnosť takémuto prenikaniu zamedziť, územia
súmimojehopôsobenia.Žalovaný zabraňujeprenikajúcim tým,žejetamobecPruské,pričompozemky
užívané žalovaným sú až úplne vzadu za obcou Pruské smerom do kopcov, a žalovaný nemá možnosť
umiestňovať elektrické ohradníky a ani iné zariadenia na cudzie pozemky, nemá právo zasahovať na

plochy ktoré mu nepatria, snaží sa zabrániť škodám viac ako susedia. Zver prechádza z ostatných dvoch
poľovných revírov.

12. Z vyjadrenia žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyplynulo, že za škodu spôsobenú
zverou vo všeobecnej rovine (nakoľko v tomto prípade takáto škoda nebola preukázaná ), zodpovedá

poľovnícka organizácia iba vtedy, ak poruší svoju povinnosť, uloženú mu zákonom o poľovníctve. O tom,
že žalovaný žiadnu takúto povinnosť neporušil, svedčí vyjadrenie príslušného štátneho orgánu, zo dňa
16.04.2018 pod č. OU-Tn-PLO-XXXX/XXXXXX a to Okresného úradu Trenčín, pozemkového a lesného
odboru, kde je konštatované že žalovaný žiadne porušenie zákona o poľovníctve nespáchal. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko je jeho povinnosťou preukázať skutočnosť, že žalovaný svojim

konaním porušil svoju povinnosť, s tým, že zodpovedný za údajnú spôsobenú škodu, ktorú žalobca
nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom. Aj keby súd mal za to, že škoda žalobcovi vôbec vznikla,
žalobca nepreukázal, že škoda bola spôsobená zverou, ktorej lov bol v jej čase povolený. Znalec
sa vyjadroval iba v čisto teoretickej rovine a navyše použil nesprávne právne ustanovenie a zákon.Keďže zákon o poľovníctve nepozná užívateľa poľovného pozemku, pozná iba vlastníka alebo nájomcu
poľovných pozemkov a má za to, že nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu podať predmetnú žalobu.
Jeho tvrdenia, že žalovaný porušil svoju povinnosť, je len jeho tvrdenie, bez opory v zákone. Žalobca

je práve ten, ktorý nevykonal na zabránenie škôd, samozrejme za predpokladu, že by vôbec preukázal,
že by nejaká vznikla, také účinné opatrenie, aby boli jeho poľnohospodárske kultúry účinne chránené,
tak ako mu to ukladá ustanovenie § 69 ods. 7 písm. b/ zákona o poľovníctve.

13. Z predložených nájomných zmlúv na parcely - orná pôda v k. ú. Pruské, okres Ilava, pôdny diel

XXXX/X (lokalita Prostredná) o výmere 32,53 ha a pôdny diel XXXX/X (lokalita S.) o výmere 40,57
ha vyplynulo, že žalobca ako nájomca uzavrel s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov za účelom jej využívania na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku v rozsahu bežného využitia na zabezpečovanie rastlinnej výroby, ako aj chovu hospodárskych
zvierat.

14. Z rozhodnutia Poľnohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 11.12.2015 vyplynulo, že žalobcovi ako
užívateľovi poľnohospodárskej pôdy a pestovateľovi poľných plodín a poľnohospodárskych porastov
(okrem iných) na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, bolo na základe jeho žiadosti zo dňa
14.05.2015schválenéposkytnutiepodporyformou(okreminých)jednotnejplatbynaplochuvrozhodnutí
uvedenej výške.

15. Zo Zmluvy o užívaní poľovného revíru, vrátane zaevidovania zmluvy - oznámenie Obvodného
lesného úradu bolo zistené, že vlastníci spoločného poľovného revíru „Vršatec Pruské“ a užívateľ
poľovného revíru, žalovaný, uzavreli na obdobie od 17.08.2012 do 16.08.2022 nájomnú zmluvu, ktorou
mu dali doužívania poľovný revír s tým, že je oprávnený vykonávať právo poľovníctva v poľovnom

revíri „Vršatec Pruské“ nachádzajúcom sa v katastrálnych územiach Mikušovce pri Pruskom, Tuchyňa,
Červený Kameň, Vršatské Podhradie a Krivoklát o celkovej výmere 1891 ha. Zmluva bola zaevidovaná
Obvodným lesným úradom v Považskej Bystrici a je vedená v registri zmlúv odo dňa 02.01.2013, kedy
nadobudla účinnosť.

16. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 05.05.2015 bolo zistené, že žalobca ako užívateľ poľovných
pozemkov si u žalovaného ako užívateľa poľovného revíru, v rámci ktorého sa predmetné poľovné
pozemky nachádzajú, uplatnil nárok na náhradu škody. Zároveň mu oznámil, že o škode sa dozvedel
dňa 24.04.2015 pričom k vzniku škody došlo najskôr v období mesiaca apríl 2015. Žalobca v uplatnenom
nároku na náhradu škody zo dňa 05.05.2015 uviedol aj opatrenia, ktoré sám vykonal na zabránenie

vzniku škôd spôsobených zverou: poškodené porasty chránil pravidelnými návštevami (plašil zver
spôsobom povoleným všeobecne záväznými právnymi predpismi bez jej zraňovania), pravidelne
používal pachový odpudzovač zn. Antifer a zasial aj odpútavacie políčka (parcela č. 2002/1 - 07,74
ha lucerny, parcela č. 2005/1 - 1,16 ha lucerny a parcela č. 3304/1 - 0,40 ha ďatelinotrávy).Súčasne
oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že výšku škody na poľnohospodárskych plodinách

nebolo možné v tom čase ustáliť, , že ju vyčísli do 15 dní po vykonaní zberu úrody. Požiadal z
hľadiska prevencie pred vznikom ďalších škôd na poľnohospodárskych porastoch, aby ho bezodkladne
kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd. Dal
mu tiež do pozornosti ust. § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve, z obsahu ktorého vyplýva, že ak ním
vykonané opatrenia v tomto smere nepovažuje za dostatočné, môže ako užívateľ poľovného revíru

vykonaťsjehosúhlasomďalšieopatrenia.Taktiežupozornilžalovaného,žepodľaust.§26ods.1písm.l)
zákonaopoľovníctve, jeužívateľpoľovnéhorevírupovinnýzabezpečiťceloročnústarostlivosťaochranu
zveri a poľovného revíru, na ten účel najmä dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného
pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Zdôraznil, že zo
strany žalovaného mu nebol doručený návrh zmluvy upravujúcej v predchádzajúcej vete špecifikovanú

záležitosť, pričom je zaužívanou praxou, že návrh takejto zmluvy pripravuje a predkladá druhej zmluvnej
strane užívateľ poľovného revíru.List bol doručený žalovanému dňa 07.05.2015.

17. Z odpovede žalovaného zo dňa 12.05.2015 bolo zistené, že oznámil žalobcovi, že je lídrom v
predchádzaní škôd spôsobených zverou, kŕmi zver, zabezpečuje pravidelnú strážnu službu ohrozených

kultúr, pričom opatrenia vykonané žalobcom na zabránenie škôd spôsobených zverou sú málo
profesionálne. Privítal návrh na stretnutie.

18. Z mailu žalobcu žalovanému zo dňa 19.05.2015 vyplynulo, že navrhol stretnutie na 22.05.2015.19. Pozvánka na stretnutie, opätovné uplatnenie nároku zo dńa 21.5.2015, mailová komunikácia,
opätovné uplatnenie nároku na náhradu zo dňa 6.7.2015 a 3.8.2015, oznámenie výšky náhrad škody

zo dňa 7.8.2015, Znalecký posudok č. 13/2015, opätovné uplatnenie nároku zo dňa 23.8.2015, vrátane
odpovede zo dňa 31.08.2015, výzva na úhradu škody zo dňa 25.9.2015, a odpoveď zo dňa 2.10.2015,

20. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 20.05.2015 vyplynulo, že ho upozornil, že dňa 08.05.2015 zistil
opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na

poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015.
Opätovne požiadal žalovaného, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného
postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd. Súčasne v liste uviedol, že žalobca nezaznamenal v
PR Vršatec prípady kŕmenia zveri s cieľom odlákať ju od parciel, kde reálne hrozí riziko vzniku škôd
na poľnohospodárskych plodinách a taktiež ani vykonávanie pravidelnej strážnej služby, o ktorých sa
vo svojom liste zo dňa 12.05.2015 žalovaný zmieňuje. Zároveň informoval žalovaného, že v dňoch

11. a 12.05.2015 opätovne s cieľom eliminácie rizika vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach
aplikoval naohrozenéporastypachovýodpudzovačzn.Antiferazopakovalponukužalobcunamožnosť
bezodplatného dodania jadrového, objemového aj dužinatého krmiva pre zver v prospech žalovaného
s cieľom zrealizovania účelového prikrmovania, resp. odlákavania zveri od ohrozených parciel.

21. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 20.05.2015 bolo zistené, že reagoval na uplatnenie nároku na
náhraduškodystým,žerevíružívavzmyslezákonaapožiadalostanovenietermínuscieľomvykonania
obhliadky poškodených parciel. Prílohou jeho listu bol aj návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie
škôd spôsobených zverou a na zveri s tým, že požiadal i o identifikáciu poškodených resp. ohrozených
parciel, nakoľko ich nevie presne identifikovať v teréne, ktorú mu žalobca 30.05.2015 zaslal.

22. Z návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobenou zverou a na zveri zo dňa
20.5.2015 predloženého žalovaným vyplynulo, že v ňom je zakotvená okrem iného povinnosť žalobcu
ako užívateľa poľovných pozemkov poskytnúť jednorazovo žalovanému účelový finančný príspevok v
sume1.000,-Eurnazakúpenieelektrickéhoohradníkaspríslušenstvomapovinnosťžalobcuzabezpečiť

v prospech žalovaného na odvádzacie prikrmovanie krmivo v rozsahu 30% ročnej potreby podľa plánu
starostlivosti o zver v poľovnom revíri.

23. Listom zo dňa 29.05.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že
sa nestotožňuje s jeho právnym názorom týkajúcim sa zodpovednosti za škody spôsobené zverou.

Súčasne upozornil, že dňa 23.05.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych
porastov pestovaných okrem iných aj na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k
vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015 a oznámil žalovanému, že ním predložený návrh
zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri je z pohľadu žalobcu
neakceptovateľný. Zároveň mu zaslal vlastný návrh zmluvy datovaný 29.05.2015.

24. Z návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri zo dňa
29.05.2015 vyplynulo, že zakotvuje okrem iného povinnosť žalobcu ako užívateľa poľovných pozemkov
poskytnúť jednorazovo žalovanému účelový finančný príspevok v sume 1.000 Eur na zakúpenie
elektrického ohradníka s príslušenstvom a povinnosť žalobcu zabezpečiť v prospech žalovaného na
odvádzacie prikrmovanie krmivo v rozsahu 30% ročnej potreby podľa plánu starostlivosti o zver v

poľovnom revíri.

25. Z mailu žalobcu žalovanému zo dňa 10.06.2015 vyplynulo, že navrhol stretnutie na 12.06.2015.

26. Listom zo dňa 21.06.2015 žalobca upozornil, že dňa 08.06.2015 zistil opätovné poškodenie poľných

plodín a poľnohospodárskych porastov pričom výška škody bude vyčíslená do 15 po vykonaní zberu.

27. Z mailu žalobcu svojmu právnemu zástupcovi zo dňa 29.06.2015 bolo zistené, že mu oznámil, že
sa pri stretnutí vo veci miestnej obhliadky poľovnou zverou poškodených porastov a s cieľom eliminácie
rizika vzniku ďalších škôd dohodol so zástupcom žalovaného, poľovného hospodára na vykonaní

neodkladných preventívnych opatrení pričom žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záverov
stretnutia splnil. Žalovaný naďalej ignoruje žalobcov návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd
spôsobených zverou a na zveri.28. Listom zo dňa 16.07.2015 bol žalovaný upozornený, že dňa 05.07.2015 žalobca zistil opätovné
poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov, a taktiež, že mu nebola doručená žiadna
odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou

a na zveri.

29. Žalobca dňa 20.07.2015 oznámil žalobcovi termín zberu úrody ozimnej pšenice pestovanej na vyššie
uvedených pôdnych dieloch, žalovaný sa zberu úrody nezúčastnil.

30. Listom zo dňa 03.08.2015, následne dňa 23.08.2015, 25.09.2015 bol žalovaný žalobcom
upozornený, že mu nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a
forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

31. Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Miklu, znalca v odbore poľnohospodárstvo č.13/2015 zo
dňa 04.08.2015 bolo zistené, že došlo k poškodeniu pšenice ozimnej počas vegetácie zošliapaním,

polámaním, poľahnutím a požerom poľovnou zverou v hospodárskom roku 2014/2015(obhliadkou
poškodených porastov dňa 15.07.2015). Znalec určil výpadok produkcie ozimnej na vyššie uvedených
pôdnych dieloch v dôsledku škôd spôsobených zverou na 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov)a
stratu na úrode pšenice ozimnej vyčíslil sumou vo výške 5.727,11 Eur (vychádzal z priemernej ceny
ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa Štatistického úradu SR na rok 2015 vo výške 142,43 Eur/

t (strata úrody zrna 40,21 t x 142,43 Eur/t = 5.727,11 EUR).

32. Z potvrdenia Okresného úradu Trenčín, Pozemkový a lesný odbor Trenčín zo dňa 16.04.2018
vyplynulo, že neeviduje žiadne porušenie zákona o poľovníctve spáchané žalovaným.

33. Z faktúry č. 44/201 zo dňa 15.04.2015 bolo zistené, že obchodná spoločnosť ODOUR, s.r.o.
vyúčtovala žalobcovi za pachový ohradník Antifer sumu vo výške 2.928,- Kč.

34. Podľa § 2 písm x), y) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len

zákon o poľovníctve) na účely tohto zákona sa rozumie x) užívateľom poľovného revíru fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri, y) užívateľom poľovných
pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo rybársky obhospodaruje
poľovné pozemky.

35. Podľa § 25 písm. g)
zákona o poľovníctve) užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť s užívateľom poľovného revíru
spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri.

36. Podľa § 26 ods. 1, písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru

je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:
37. a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový
stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý
zdravotný stav, c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého
materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, d) prikrmovať

zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo
vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,
38. f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
39. vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a
jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,

i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať
na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
40.l)dohodnúťpísomnouzmluvousužívateľompoľovnéhopozemkuspôsobaformuminimalizácieškôd
41. spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56
ods. 5 a 6.

42. Podľa § 69 ods. 1, 2, 5 - 7 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely
tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f),h), i), l) a m). (2)Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním
poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo
na lesných porastoch. (5)Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané

opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za
primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak
vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho
zavinenia. 43) (6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné
na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým

neobmedzujeužívaniepoľovnéhopozemkunapoľnohospodárskualebolesnúvýrobuaakstýmužívateľ
poľovného pozemku súhlasí. (7)Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené
zverou a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na
neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo
na osamelo rastúcich stromoch, b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických
termínoch a škody spôsobené na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble,

siláže), ak vlastník neurobí opatrenia, aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám, c) spôsobené
na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou ochranou proti
ohryzu, d) nepresahujúce 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele, e) spôsobené
zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

43. V poznámke č. 43) zákona o poľovníctve je odkaz na § 441 Občianskeho zákonníka. Podľa § 441
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) ak bola
škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne
jeho zavinením, znáša ju sám.

44. Podľa § 70 ods.1,2 zákona o poľovníctve nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a)
poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak
škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho

roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. (2)Súčasne s uplatnením nároku na náhradu
škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník
alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a
súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na

poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

45. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu všeobecne je porušenie určitej právnej povinnosť
protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom a spôsobenie škody inej osobe. Ďalšou podmienkou

vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou. V tomto prípade ide o vzťah príčiny a následku, a teda škoda musí
vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho konania škodcu. V prípade, keď zákon vyžaduje
aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu
zodpovednosť. V prípade objektívnej zodpovednosti nemá zavinenie význam z hľadiska

46. vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

47. Nárok na náhradu škody si uplatnil žalobca v zmysle § 70 Poľovného zákona, systém občiansko-
právnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené

jednak v Občianskom zákonníku
a iných zákonoch. Nárok na náhradu škody v zmysle Zákona o poľovníctve predstavuje prípad tzv.
osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom Zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku .
Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach § 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný

za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných
neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za škodu.48. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka , škoda je ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého

stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v
dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať, pokiaľ
by nebolo došlo k vzniku škody.

49. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

50. Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

51. Podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Podľa § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom
znení je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Zodpovednosť užívateľa poľovného revíru je upravená osobitným právnym predpisom, v § 69 a
70 zákona o poľovníctve. Žalovaný je užívateľom poľovného revíru, preto uplatnená náhrada škody
na poľnohospodárskych plodinách vzniknutá na predmetných pozemkoch žalobcu sa spravuje podľa
tejto právnej normy. Predpokladom vzniku zodpovednosti užívateľa poľovného revíru podľa § 69 ods. 1
zákona o poľovníctve je nesprávne užívanie poľovného revíru, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nimi. Nesprávne užívanie poľovného revíru je v zákone definované ako poľovnícke hospodárenie, ktoré
je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve. Ide o objektívnu
zodpovednosť, zavinenie sa nevyžaduje. Užívateľ poľovného revíru sa zodpovednosti zbaví len za
podmienok taxatívne vymedzených v § 70 zákona o poľovníctve.

54. Na základe vykonaného dokazovania mal súd predloženými nájomnými zmluvami na
poľnohospodárskupôduuzavretýmimedziprenajímateľmiažalobcomakonájomcom,listamivlastníctva
ako i rozhodnutím Poľnohospodárskej platobnej agentúry preukázané, že žalobca je užívateľom
predmetnýchpoľovnýchpozemkovavrozhodnejdobeichiužíval.Jetedaaktívnevecnelegitimovanýna
uplatnenienárokunanáhraduškody.Nazákladetýchtoskutočnostísúdpovažovalnámietkužalovaného

o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú.
55. Nárok na náhradu škody bol žalobcom uplatnený v zákonnej lehote, to je do 15 dní odo dňa, keď
poškodený škodu zistil a do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Súd dospel k záveru, že
škoda bola uplatnená v zákonnej lehote (v rámci subjektívnej i objektívnej lehoty). Žalobca zistil vznik
škody 24.04.2015 (pričom k nej došlo najskôr v období mesiaca apríl 2015) a listom zo dňa 05.05.2015,

doručeným dňa 07.05.2015, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote si uplatnil náhradu škody u žalovaného.
Za účelom zistenia výšky škody si vyžiadal vypracovanie znaleckého posudku, a po jeho doručení
bola žalovanému oznámená výška škody. Žalobca postupoval pri uplatnení nároku na náhradu škody v
súlade s vyššie citovaným ustanovením § 70. V zákonom stanovenej lehote nahlásil vzniknutú škodu a
súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd

s tým, že výšku škody vyčísli do 15 dní po vykonaní zberu. Ako užívateľ poľovného pozemku urobil
aj primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pravidelne používal pachový
odpudzovač zn. Antifer a zasial aj odpútavacie políčka (parcela č. 2002/1 - 07,74 ha lucerny, parcela
č. 2005/1 - 1,16 ha lucerny a parcela č. 3304/1 - 0,40 ha ďatelinotrávy). Realizovanie týchto opatrenínebolo žalovaným relevantným spôsobom spochybnené. Zákon nepovažuje za primerané opatrenia
len výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch. Výpočet týchto opatrení je v § 69 ods. 5
len demonštratívny, zákon počíta aj s inými opatreniami, napr. takými ako urobil žalobca, a to kontroly

pozemku, pachový odpudzovač zveri. Z toho dôvodu súd má za to, že žalobca nezanedbal svoje
povinnosti v zmysle § 69 ods. 5 Poľovného zákona, vykonal primerané opatrenia na zabránenie vzniku
škôd spôsobených zverou. Rovnako však takéto opatrenia môže urobiť užívateľ poľovného revíru, v
danom prípade žalovaný, a to za podmienok stanovených v § 69 ods. 6 citovaného zákona, pričom aj z
ustanovenia § 26 ods. 1 citovaného zákona vyplýva povinnosť užívateľovi poľovného revíru zabezpečiť

celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a za tým účelom najmä zlepšovať po dohode
s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok,
políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi.
56.Vzmyslecitovanéhozákona nesprávneužívanierevírujedefinovanépriamovzákoneopoľovníctve,
pričom sa ním rozumie porušenie niektorej alebo niektorých z povinností podľa § 26 ods. 1 písm. a), c),
d), f),h), i), l) a m). Súd mal za preukázané porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. l) zákona o

poľovníctve, teda povinnosť žalovaného ako užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou
so žalobcom ako užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných
zverou a na zveri, keďže k uzavretiu takejto dohody pred vznikom škody preukázateľne nedošlo. Pokiaľ
žalovaný navrhol žalobcovi uzavretie takejto zmluvy v máji 2015, ide o skutočnosť, ktorá nastala až po
vzniku škody a preto je v tejto súvislosti nemôže byť relevantná.

57. Vzhľadom na porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve žalovaným bolo
preukázané nesprávne užívanie revíru žalovaným podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve. Pokiaľ ide
o potvrdenie Okresného úradu Trenčín v tom zmysle, že neeviduje voči žalovanému žiadne porušenie
zákona o poľovníctve súd konštatuje, že negatívne potvrdenie o evidencii nevylučuje, že k takémuto

porušeniu reálne došlo.

58. Žalovaný ako užívateľ poľovného revíru v súvislosti s povinnosťou zabezpečiť celoročnú starostlivosť
a ochranu zveri a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných
pozemkoch a plodinách na nich vysadených predložil len rozpis- prehľad služieb realizovaných v záujme

ochrany poľnohospodárskych plodín v období od 25.04.2015 do 10.09.2015. Súd sa musel stotožniť
s námietkou žalobcu, že v tom zmysel , že je sporné k akým lokalitám v rámci poľovného revíru
sa rozpis služieb viaže, nakoľko lokality týkajúce sa predmetnej veci „ Prostredná“ a „Špitálka“ nie
sú v predloženom dokumente zaznamenané, obsahujú názvy lokalít, ktoré sú z pohľadu žalobcu
neidentifikovateľné. Súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu v tom zmysle, že nie je nepodstatné aj

to, že „strážna služba“ sa mala realizovať len v čase od 22 hod. do 02 hod. v priebehu mesiacov apríl
až jún, resp. v čase od 22 hod. do 03 hod. v mesiaci júl, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že
zver je aktívna aj mimo tohto časového úseku dňa..

59. Ďalej súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že zver

schádza k predmetným pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom dopestovania
poľnohospodárskych plodín, zver schádza vo väčších množstvách a na pozemkoch spôsobuje škody.
Povinnosťou žalobcu v predmetnom konaní bolo preukázanie vzniku škody. V danom prípade ujma
žalobcu predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v zničenej úrode ozimnej pšenice, strate na úrode,
keďže sa nezvýšili majetkové hodnoty na strane žalobcu, ktoré by bol dosiahol, keby nedošlo ku

škode. Z predloženého znaleckého posudku mal súd za preukázané, žalobcovi vznikla škoda na
poľnohospodárskych porastoch pšenice ozimnej vysadených na poľovnom pozemku poškodením
lesnou zverou, zistená znalcom obhliadkou poškodených porastov pšenice ozimnej a „denníkom
váženia“ pri zbere v roku 2015. Celkový výpadok produkcie ozimnej pšenice na pôdnych dieloch v k.ú.
Pruské , LPIS 2101/1 a LPIS 1206/1 predstavuje 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov).

60. Finančnú stratu na poraste ozimnej pšenice po poškodení zverou určil znalec vo výške 5.727,11
EUR. pričom priemerná cena ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa Štatistického úradu SR na
rok 2015 vo výške 142,43 EUR/t. (strata úrody zrna 40,21 t x 142,43 EUR/t = 5.727,11 EUR).Hodnotu
poškodenia úrody súd ustálil vo výške 5.727,11 Eur pričom použil Metodiku výpočtu zníženia príjmu

podľa čl.11 nariadenia komisie ES č. 1857/2006 s využitím porovnávacej metódy s údajmi ohľadne
výnosov a agrotechnických operácií, ktoré sú súčasťou posudku. K spochybneniu metodiky a postupu
znalca právne relevantným spôsobom zo strany žalovaného nedošlo.61. Medzi nesprávnym užívaním poľovného revíru a vznikom škody je príčinná súvislosť, nakoľko škoda
žalobcovi vznikla ako dôsledok porušenia povinnosti žalovaným. V prípade písomného dojednania

o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a jej uplatňovania by k vzniku škody
nedošlo. Potvrdená bola i znaleckým posudkom v ktorom znalec skonštatoval, že poškodenie porastu
pšenice ozimnej je spôsobené zošliapaním, polámaním, poľahnutím a požerom poľovnou zverou.

62. Nebolo zistené, že ku škode došlo nesprávnym obhospodarovaním pozemkov žalobcom, znalec

potvrdil, že ako vyplýva z evidencie honov, agrotechnických operácií a prehľadu priamych nákladov boli
použité agrotechnické opatrenia pestovania včas a v požadovanej kvalite.

63. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že sú dané zákonné podmienky zodpovednosti
žalovaného ako užívateľa poľovného revíru za škodu žalobcu ako užívateľa poľovných pozemkov na
poľnohospodárskych porastoch spôsobenej zverou. V tejto súvislosti súd neposudzoval, či došlo i k

zavineniu na strane žalovaného, nakoľko zodpovednosť za škodu podľa § 69 zákona o poľovníctve je
objektívna, teda bez ohľadu na zavinenie. Zároveň má súd za to, že nie je daná žiadna zo zákonných
podmienok podľa § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve, v prípade ktorých by nebol žalovaný povinný škodu
uhradiť.

64. Žalobca mal podľa § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve povinnosť urobiť primerané opatrenia
na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti znáša
škodu podľa miery svojho zavinenia v súlade s § 441 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu bolo realizované
používanie pachových odpudzovačov, zasiatie odpútavacieho políčka a zároveň žalobca sa snažil

spolupracovať so žalovaným pri eliminácii vzniku škôd informovaním ho o osevnom pláne pre
hospodársky rok s uvedením zasiatych plodín a vyznačením potencionálneho rizika vzniku škody
poľovnou zverou.

65. Súd zároveň zistil, že žalobca neuzavrel so žalovaným dohodu o spôsobe a forme minimalizácie

škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Možno konštatovať, že žalobca urobil niektoré opatrenia na
predchádzanie škodám, nie ale všetky primerané opatrenia, ktoré je možné od nej požadovať, keď
porušila svoju povinnosť podľa § 25 písm. g) zákona o poľovníctve a neuzavrel so žalovaným dohodu
o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou. Takýmto spôsobom sa mohlo predísť
vzniku škody, prípadne škoda mohla byť nižšia. V prípade urobenia tohto opatrenia a dodržania tejto

povinnosti,bynebolžalobcaspoluzodpovednýmzavzniknutúškodu. Keďžežalobcaneurobilprimerané
opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, znáša škodu podľa miery svojho zavinenia.
Pri určení miery zavinenia súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca aktívne pristúpil pred vznikom škody
ku eliminácii škôd, úkony ako používanie pachových odpudzovačov a zasiatie odpútavacieho políčka
možno považovať za dostatočne preukazujúce snahu žalobcu predísť škode. S prihliadnutím i na to, že

žalobca opakovane vyzýval žalovaného na uzavretie takejto dohody, inicioval jej uzavretie určil rozsah
spoluzodpovednosti v rozsahu vo výške 10% z celkovej škody. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi škodu v rozsahu 90%, teda vo výške 5.154,40 eur, po zaokrúhlení( 90% zo sumy
5.727,11 eur).

66. Keďže žalovaný náhradu škody nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo
právo na úroky z omeškania v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške
určenej vykonávacím predpisom, t.j. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na
úhradu škody do 10 dní od doručenia výzvy listom zo dňa 07.08.2015. Žalovaný je v omeškaní so

zaplatením peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10 dní od výzvy na plnenie, teda od
18.08.2015. Základná úroková sadzba ECB bola 0,05 % ročne, teda úroky z omeškania žalobcovi patria
vo výške 5,05 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo
výške 5.154,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.154,40 Eur od
18.08.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

67. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.68. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

69. V konaní bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 5.154,40 Eur z uplatnených 5.727,11 Eur, úspech
mal v 90%. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 10%. Súd preto priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP
úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 80%(90%-10%)ťa

preto má voči žalobcovi nárok na 100%-nú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.