Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39Csp/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119202795
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119202795.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 35
724 803 právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul. Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: S.
Q.B., V.. XX.XX.XXXX, P. Č. XX, Q., v konaní o zaplatenie 43,22 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 13.03.2019 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 43,22 EUR s príslušenstvom. Žalobca zároveň žiadal aby súd priznal trovy konania.

2. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného osobu: S. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Č. XX, Q..

3. Okresný súd Košice I lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že osoba, ktorá je
označená v žalobe ako žalovaný sa v Registri obyvateľov nenachádza.

4. Z oznámenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky vedeného v Banskej Bystrici, zo dňa
17.05.2019 vyplýva, že žalovaný sa v registri nenachádza.

5. Z oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, zo
dňa 30.08.2019 vyplýva, že žalovaný nie je evidovaný v registri obyvateľov a iný pobyt menovaného
nebol zistený.

6. Súd šetril osobu žalovaného aj prostredníctvom Agendy občianskych preukazov, z ktorej vyplýva, že

uvedené číslo OP sa v databáze nenachádza.

7. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v
konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej

podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.10. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási
za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na
všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

12. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku),
príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná

subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.

13. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie
zastaví.

14. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V
občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť
na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15.Podľaust.§156Civilnéhosporovéhoporiadkukonaniesazačínadoručenímžalobyalebodoručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

16. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný.

Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.

17. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný subjekt existuje. Na základe uvedeného subjekt
označený žalobcom: S. Q., ako žalovaný v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu byť

účastníkom konania. Keďže nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, je nedostatkom konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo

zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť
trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a
podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

21. Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

keďže žalobca podal žalobu proti žalovanému - osobe, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú
subjektivitu,čímprocesnezavinilzastaveniekonania.Keďžežalovanémužiadnetrovyvzniknúťnemohli,
súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením (argumentum a contrario)
tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie (ust. § 357 písm. a/ a písm. m/ C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).