Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/457/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800891334
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3800891334.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky,
štátny podnik "v likvidácii", IČO: 00015474, so sídlom Orolská 3, 010 31 Žilina, proti povinnému: B. S.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, predtým podnikajúci pod obchodným menom B. S. S. B. a IČO:
XXXXXXXX, pre vymoženie istiny vo výške 308,70 EUR (9 300,00 SKK) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79,
831 01 Bratislava, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2000 sa oprávnený
domáhalvykonaniaexekúcieprotipovinnémuprevymoženieistinyvovýške308,70EUR(9300,00SKK)
s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného

súdu Prievidza č.k. 1Rob 1004/99 zo dňa 27.10.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi udelené dňa 21.03.2000 Exekúciu v súčasnosti vedie náhradník
povereného súdneho exekútora, súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 02.05.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia
povinného ako nemajetného a vyčíslenie trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len

„Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01.02.2002, exekúciu

súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Súdu je z dedičského konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 5D/88/2013 známe, že povinný
zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo právoplatne zastavené
pre nedostatok majetku.

9. Možnosť zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku) bola do Exekučného poriadku zaradená až novelou 32/2002 Z.z. účinnou od 01.02.2002.
Podľa prechodných ustanovení príslušnej novely exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. v prejednávanej veci, ktorá začala pred 01.02.2002 nie
je možné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti
povinného.10. Povinný však zomrel a nezanechal žiadnych dedičov. V exekúcii sa nemôže pokračovať s právnymi
nástupcami povinného, nakoľko žiadna takáto osoba nie je. Exekúciu tak ďalej nie je voči komu viesť,
preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu začatia konania ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať

dôvod zastavenia exekúcie.
13. V zmysle zákazu retroaktivity, ktorého legislatívnym vyjadrením v prejednávanej veci je ustanovenie
§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa konanie dokončí podľa predpisov platných v čase jeho začatia.
14. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie
nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady existovala
v čase začatia konania jediná zákonná výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov

a táto výnimka bola upravená v § 203 Exekučného poriadku.
15. Oprávneného možno zaviazať k náhrade trov exekúcie len v prípade, že exekúcia skončila
zastavením, ktorá podmienka je splnená. Nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému však nevzniká pri každom zastavení exekúcie. Súd musí ďalej pri prípadnom zaväzovaní
oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné

vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
16. V prejednávanej veci nie je možné pričítať oprávnenému ako zavinenie skutočnosť, že došlo po
viac ako desiatich rokoch od začatia exekučného konania k úmrtiu povinného bez zanechania dedičov,
čo bolo dôvodom zastavenia exekúcie. Oprávnený ani pri zachovaní náležitej opatrnosti nemohol
predvídať (t.j. považovať za pravdepodobnejší výsledok, než ukončenie exekúcie vymožením) daný

dôvod zastavenia exekúcie.
17. Súd podľa § 203 druhá veta Exekučného poriadku uvážil možnosť oprávneného pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a nakoľko dospel k záveru, že ani pri náležitej opatrnosti
oprávnený predvídať dôvod zastavenia exekúcie nemohol, neuložil mu nahradiť trovy exekúcie.
18. Nakoľko nie sú splnené podmienky pre uplatnenie výnimky podľa § 203 Exekučného poriadku, trovy

exekúcie by mal platiť v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinný. Povinný však zomrel bez
zanechania dedičov, chýba spôsobilý subjekt na strane povinného, ktorý by na náhradu trov exekúcie
bolo možné zaviazať. Súd preto poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
19. Súd dodáva, že takéto rozhodnutie o trovách exekúcie je v zhode i s právnym názorom opakovane
vysloveným Ústavným súdom SR (napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II. ÚS 272/08 z

22.10.2008, uznesenie I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, uznesenie I. ÚS 256/08 zo 7.8.2008 a iné),
v ktorých Ústavný súd opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k
protiústavným dôsledkom. Naopak zásahom do ústavných práv oprávneného by bolo rozhodnutie, kedy
by oprávnenému súd v rozpore so znením zákona uložil hradiť trovy, ktoré inak mal znášať povinný, a

to len z dôvodu, že ich povinnému nie je možné uložiť.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Podľa § 127 ods.
2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).