Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I. O., bytom D. R., A. XX, proti žalovanému: Sociálna

poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 07. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 07. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o

zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku č. 605 120 6238 0 zo dňa 04. 03. 2019 potvrdil a
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 03. 2019 zamietol
neformálnu žiadosť žiadateľky, ktorá bola podľa obsahu považovaná za žiadosť o zvýšenie sumy
dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára, Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky zo
dňa 20. 02. 2019 je žalobkyňa považovaná za naďalej invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z.z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobkyne je 70 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom poukázala na tú skutočnosť, že ona nežiadala o zvýšenie invalidného dôchodku, ale na
základe kontrolnej lekárskej prehliadky žiadala odňať invalidný dôchodok. Namietala i postup Sociálnej
poisťovne pobočky Nové Zámky pri posudzovaní jej zdravotného stavu. K odvolaniu nepripojila žiadne
novélekárskenálezy.Poukazovalanato,želekárijejnapísalinepravdivúinformáciulenpreto,abymohla

mať invalidný dôchodok. Ona sama má problémy s nohami, očami, chrbtom, iné zdravotné problémy
nemá.4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 02. 07. 2019, ktorý
sa oboznámil s predloženými lekárskymi nálezmi - ORL vyšetrenia zo dňa 28. 07. 2019, kožným

vyšetrením zo 21. 06. 2019 a 27. 05. 2019, endokrinologickým vyšetrením z 02. 04. 2019, s vyšetrením
mamografie zo dňa 26. 02. 2019, očným vyšetrením z 01. 04. 2019, vyšetrením úrazovej ambulancie
zo dňa 22. 02. 2019, neurologickým vyšetrením zo dňa 11. 02. 2019, pľúcnym vyšetrením z 28. 01.
2019, psychiatrickým vyšetrením z 22. 01. 2013 ako aj samotným vyšetrením žalobkyne. Poukázal
na to, že žalobkyňa je invalidná od 15. 04. 2005 pre závažnú duševnú poruchu s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Posledné psychiatrické vyšetrenie založené v spisovej
dokumentácii je z 22. 01. 2013, ktoré potvrdzuje pretrvávajúcu sychyzotypovú poruchu s psychotickými
dekompenzáciami. Žalobkyňa žiada odňatie invalidity, pretože sa necíti byť duševne chorá. Od r. 2013
odmieta psychiatrickú liečbu, nie sú k dispozícii žiadne odborné psychiatrické nálezy, z ktorých by
bolo preukázané zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, na základe ktorého by bolo odôvodnené
zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo odňatie invalidity. Z toho dôvodu

posudkovýlekáruznalžalobkyňuzanaďalejinvalidnúsmieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť 75%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár schizotypovú paranoidnú
poruchu osobnosti, ktoré je zaradené do V. -duševné choroby a poruchy správania, položky 2 -
schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. b/ - ťažké formy (floridný proces, ťažké
postprocesuálne formy), čo je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu 75 % v

hornej hranici rozpätia (50-80%).

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej

dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádzaz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia

jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na odňatie invalidného dôchodku.

III.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej namietala mieru

poklesu schopnosti, nikdy nežiadala o zvýšenie invalidného dôchodku, ale o odňatie invalidného
dôchodku. Poukázala na to, že by mala určitú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
za svoje zdravotné problémy, pretože má chronické bolesti chrbta, vysoký stupeň skoliozy, digitus
superductus halux valgi, pedes plani, transversoplani.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 10. 2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
a poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára pobočky Nové Zámky z 20. 02. 2019 je
žalobkyňanaďalejinvalidnápodľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.,pretožemádlhodobonepriaznivý

zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 75 %.

V rámci odvolacieho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom
sociálnehopoisteniaústrediasosídlomvNitre,ktorýposúdiljejzdravotnýstavdňa02.07.2019,vyhotovil

odborný posudok o invalidite so záverom, že táto je naďalej invalidná, pretože posledné psychiatrické
vyšetrenie zo dňa 22. 01. 2019 potvrdzuje pretrvávajúcu sychyzotypovú poruchu s psychotickými
dekompenzáciami, i napriek tomu, že žalobkyňa žiada o odňatie invalidity pre túto chorobu, pretože sa
necíti duševne chorá a psychiatrickú liečbu odmieta.

Námietku žalobkyne, týkajúcu sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalovaná nepovažuje za
opodstatnenú, pretože zdravotné postihnutia, na ktoré žalobkyňa poukazuje ako je ľahká porucha
sluchu vľavo, hypermetrofia s presbiophiou nie sú invalidizujúce a nespôsobujú zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná,
vzhľadom k veku žalobkyne a charakteru jej ochorenia, pretože nie je reálny predpoklad zmeny jej

zdravotného stavu a z toho vyplývajúce aj zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 75 %.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z
lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia

žalobkyne zodpovedali inému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Žalobkyňa neuviedla také
konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázala, že trpí takým
ochorením, ktoré by znižovalo jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v nižšej miere, ako
bola stanovená posudkovými lekármi.

V.8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.

9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

10. Žalobkyňa si požiadala neformálnou žiadosťou, ktorú považoval žalovaný žiadosť o zvýšenie
invalidného dôchodku. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým
lekárom v Nových Zámkoch dňa 20. 02. 2019 s tým, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Výsledná miera poklesu je 75 %. Žalobkyňa bola
uznaná za invalidnú od 15. 04. 2005 posudkovým lekárom na základe odborného posudku zo dňa 15.

05. 2007 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapt. V., položka 2, písm. b/ za schizotypovú
paranoidnú poruchu osobnosti - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, floridný proces,
ťažké posprocesuálne formy, kde jej bola určená miera poklesu 75 % v hornej hranici rozpätia.

11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým

posudkovým lekárom v Nitre dňa 02. 07. 2019, ktorý sa oboznámil s predloženými lekárskymi nálezmi
- ORL vyšetrenia zo dňa 28. 07. 2019, kožným vyšetrením zo 21. 06. 2019 a 27. 05. 2019,
endokrinologickým vyšetrením z 02. 04. 2019, s vyšetrením mamografie zo dňa 26. 02. 2019, očným
vyšetrením z 01. 04. 2019, vyšetrením úrazovej ambulancie zo dňa 22. 02. 2019, neurologickým
vyšetrením zo dňa 11. 02. 2019, pľúcnym vyšetrením z 28. 01. 2019, psychiatrickým vyšetrením z 22.

01. 2013 ako aj samotným vyšetrením žalobkyne.

12. Ako vyplýva z predloženej lekárskej dokumentácie, žalobkyňa je invalidná od 15. 04. 2005 pre
závažnú duševnú poruchu s mierou poklesu schopnosti 75 %. Posledné psychiatrické vyšetrenie, ktoré
sa nachádza v zdravotnej dokumentácii je z 22. 01. 2013, ktoré potvrdzuje pretrvávajúcu schizotypovú

poruchu s psychotickými dekompenzáciami. Od tohto obdobia žalobkyňa odmieta psychiatrickú liečbu,
sama sa necíti byť duševné chorá, a preto žiada o odňatie invalidity.
13. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a
zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila
žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zlepšeniu jej zdravotného stavu. Posudkový

lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
14. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne je naďalej zhoršený na úroveň invalidity s mierou

poklesu 75 %.
15. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
16. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby

žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, ktoré by mali byť podkladom pre odňatie invalidity, resp. zníženia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu

trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1).

Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).