Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6412214460.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., N. č. XXX, zastúpeného JUDr. Ing. Mgr. Lenkou Pacalajovou
Kováčovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova č. 94, proti žalovaným: 1/ O. C., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. nad C., H. č. XXX/X, 2/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., N. č. 221,
3/M.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvN.,N.č.XXX,zastúpenémuJUDr.JozefomBaranom,advokátomso
sídlomvŽiarinadHronom,NámestieMaticeSlovenskejč.23/45a4/S.B.,nar.1X.XX.XXXX,bytomvN.,
N. č. XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného

súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/191/2012-165 zo dňa 28.09.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti darovacej zmluvy (prvý výrok) p o t v
r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vzájomnej reštitučnej povinnosti žalovaných (druhý výrok)
m e n í tak, že žalobu žalobcu v tejto časti z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že žalovaní
1/ až 4/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej
inštancie v plnom rozsahu.

Žalovaní 1/ až 4/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva zo dňa 07.01.2011 v spojení
s dodatkom k nej zo dňa 09.03.2011 uzavretá medzi darcami O. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná
1/),S.B.,rod.R.,nar.XX.XX.XXXXaobdarovanýmM.G.,nar.XX.XX.XXXX(žalovaným3/),predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. N.
ako parcela č. KNE XX/X o výmere 294 m2 (druh pozemku ostatné plochy) a parcela č. KNE XX/X o
výmere 49 m2 (druh pozemku ostatné plochy), ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra R.

nad C. pod V 142/2011, je neplatná (prvý výrok), žalovanému 3/ uložil povinnosť vrátiť žalovanej 1/,
žalovanému 2/ a žalovanému 4/ všetko, čo z neplatnej darovacej zmluvy prijal (druhý výrok) a žalobcovi
„priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania“ (tretí výrok).1.2 Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pokiaľ ide o darkyňu
S. B., táto v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy už nebola podielovou spoluvlastníčkou svojho
spoluvlastníckeho podielu, pretože tento už predtým previedla kúpnou zmluvou na iné osoby; pokiaľ ide

o darkyňu O. C. (žalovanú 1/), táto síce v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy bola vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam, avšak pred jeho darovaním žalovanému 3/
neponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom svoj podiel na predaj, čím porušila ich predkupné
právo; preto dospel súd prvej inštancie k záveru o relatívnej neplatnosti spornej darovacej zmluvy v
znení dodatku k nej a žalobe žalobcu vyhovel; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobca má

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení dodatku; ohľadne
obrany žalovaného 3/ dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky
vydržania predmetných nehnuteľností z jeho strany ani zo strany jeho právnych predchodcov.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 40a, § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1, §
140 a § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

včas odvolanie zo dňa 15.11.2016 (č.l. 180-181 spisu). Nesúhlasil s výrokom napadnutého rozsudku
o určení neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení dodatku. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b/C.s.p.),neúplnezistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
spornej darovacej zmluvy už asi celkovo 80 rokov užívali jeho právni predchodcovia, v súčasnosti ich
užíva on a stojí na nich jeho rodinný dom; nezrovnalosti v zápise na LV č. XXX vedenom pre k.ú. N.

boli spôsobené chybným zápisom prenosu pôvodných parciel z pozemnoknižných vložiek č. XXX a č.
XXX na stav katastra nehnuteľností; v uvedených vložkách boli chybne evidované dva rodinné domy,
pričom reálne existoval len jeden, ktorý nadobudli jeho právni predchodcovia, keď tento je v súčasnosti
jeho vlastníctvom a býva v ňom; pozemky pod týmto rodinným domom boli tiež pôvodne evidované
v pozemnoknižných vložkách č. XXX a č. XXX; po upozornení na tieto chybné zápisy podal v konaní

sp. zn. 5C/22/2012 žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. N.; toto konanie bolo uznesením zo dňa 15.01.2013 prerušené
do právoplatného skončenia konania v prejednávanom spore, čím došlo k nesprávnemu procesnému
postupu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; vyjadril názor, že preukázal nesprávny zápis na LV č.

XXX pre k.ú. N., pretože sú tu uvedené nevyporiadané časti parciel KNE XX/X a XX/X; pôvodné EKN
parcely XX/a a XX/a boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX a v pozemnoknižnej vložke č. XXX;
išlo o tzv. spoločné pozemnoknižné vložky, kde vlastníci z pozemnoknižnej vložky č. XXX boli podieloví
spoluvlastníci v polovici v pozemnoknižnej vložke č. XXX a naopak, vlastníci z pozemnoknižnej vložky č.
XXX boli podieloví spoluvlastníci v pozemnoknižnej vložke č. XXX; v pozemnoknižnej vložke č. XXX sú

ako podieloví spoluvlastníci uvedení aj jeho právni predchodcovia, preto mal byť vedený ako podielový
spoluvlastník aj na LV č. XXX pre k.ú. N.; v konaní sp. zn. 5C/22/2012 mali byť odstránené nesprávne
zápisy v katastri nehnuteľností a súčasný protiprávny stav; poukázal na to, že v prejednávanom spore
vystupuje ako žalobca L. G.; svoj spoluvlastnícky podiel na LV č. XXX pre k.ú. N. nadobudol dedením
po smrti svojej matky V. G.; už v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/699/1991 bolo preukázané, že

V. G. svoje podiely na nehnuteľnostiach parcelách XX/a a XX/a už v minulosti predala, na týchto
nehnuteľnostiach nemala žiadny podiel a tým ani na nehnuteľnostiach XX/X a XX/X; podiel jej tam zostal
len v dôsledku nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľnosti; z uvedeného dôvodu žalobca nemôže byť
aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prejednávanom spore; rovnako ako V. G. predala svoje podiely
aj S. B., t.j. matka žalovaných 2/ a 4/ a tiež už nemala byť uvedená ako podielová spoluvlastníčka na

LV č. XXX pre k.ú. N.; túto skutočnosť zistil samotný súd prvej inštancie a uviedol ju aj v odôvodnení
svojho rozsudku; tieto skutočnosti potvrdili svedkovia a sú preukázané listinnými dôkazmi, ktoré predložil
súdu; súd prvej inštancie ich vyhodnotil ako právne irelevantné, nie podstatné pre posúdenie žaloby
žalobcu, pretože riešia dom a nie pozemky pod domom; vlastníkom tohto domu je však on (žalovaný 3/)a preto z dôvodu nezrovnalostí zápisov v katastri nehnuteľností pod jeho rodinným domom podal žalobu
v konaní sp. zn. 5C/22/2012; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (ohliadka na mieste samom), čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam;

tieto skutočnosti potvrdil aj vytyčovaní náčrt, ktorý si dal vypracovať dňa 30.05.2014 a podľa ktorého
časť parcely 17/1 sa nachádza pod jeho rodinným domom, časť parcely XX/X užíva on a časť užíva p. M.
B.; súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj písomné vyhlásenie žalovanej 1/, ktorá v ňom potvrdila,
že svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla na predaj ostatným spoluvlastníkom; súd ďalej konštatoval, že
žalovaná 1/ sa pri výsluchu vyjadrovala rôznymi spôsobmi, tento výsluch sa však konal v byte žalovanej

1/ a viedol ho v podstate právny zástupca žalobcu, ktorý žalovanú 1/ svojimi otázkami zavádzal a
miatol; súd prvej inštancie rozpor medzi písomným vyhlásením žalovanej 1/ a jej výsluchom neodstránil;
súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí
a neodstránil nedostatky podmienok konania aj napriek tomu, že „právny zástupca žalovanej 2/“ na
pojednávaní dňa 28.09.2016 vzniesol námietku premlčania a preto mala byť žaloba zamietnutá; vyjadril
názor, že súd prvej inštancie neodôvodnil naliehavý právny záujem žalobcu len konštatoval jeho danosť

napriektomu,žeprávnepostaveniežalobcukspornýmnehnuteľnostiamsanezmenilo,pretožeichužíva
on (žalovaný 3/) a má na nich postavený rodinný dom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.12.2016 (č.l. 188-189 spisu) k odvolaniu žalovaného 3/

prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné a
tvrdeniauvedenévodvolanísúnepravdivéanepreukázané;vpodrobnostiachargumentoval,žetvrdenia
žalovaného 3/ o nesprávnom procesnom postupe, znemožnení uskutočňovania procesných práv a
porušení práva na spravodlivý súdny proces súdom prvej inštancie považoval za výslovne účelové
z dôvodu nedostatku vecnej a právnej argumentácie na strane žalovaného 3/ a za výsledok jeho

dôkaznej núdze; pokiaľ žalovaný 3/ poukazoval na údajné nezrovnalosti v zápisoch v pozemnoknižných
vložkách, resp. na listoch vlastníctva, tieto tvrdenia sú irelevantné, pretože s predmetom konania vôbec
nesúvisia; ak žalovaný 3/ disponuje informáciami o nezrovnalostiach v zápisoch, mal možnosť počas
štyroch rokov trvania súdneho konania podniknúť všetky dostupné kroky a úkony na odstránenie týchto
nezrovnalostí; tvrdenie žalovaného 3/ o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie

je nepochopiteľné, pretože ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.09.2016 nenavrhol
žalovaný 3/ vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania a pridržiaval sa len svojich predchádzajúcich
tvrdení, ktoré však nepreukázali pravdivosť jeho argumentácie; žalovaný 3/ nekonkretizoval, v čom
vidí nesprávnosť postupu súdu, ktorý mal mať za následok porušenie jeho práva na spravodlivý
súdny proces, ani bližšie nešpecifikoval nesprávny postup súdu, ktorým mu malo byť znemožnené

uskutočňovať jeho procesné práva; odvolanie žalovaného 3/ je nepochopiteľné aj z toho dôvodu, že
sám právny zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 03.06.2013 uviedol, že sporná darovacia
zmluva nemala byť ani spísaná, pretože nebolo vlastne čo darovať, keďže nehnuteľnosti, ktoré boli jej
predmetom už boli predtým prevedené; pokiaľ žalovaný 3/ sám uviedol, že darovacia zmluva, ktorej
vyhotovenie sám inicioval, nemala byť vôbec spísaná, lebo nebolo, čo darovať, ktorej skutočnosti si

bol vedomý od začiatku, a napriek tomu sa domáha zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti takejto
zmluvy,jehopostojenemajúlogikuanavzájomsiodporujú;pokiaľžalovaný3/poukazovalnanedostatok
naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, uviedol, že práve súčasný právny stav, keď žalovaný
3/ má postavený dom na pozemku, ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalobca, spôsobuje stav
právnej neistoty medzi stranami sporu je nevyhnutné ho vyriešiť; jeho naliehavý právny záujem na

požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy je preto daný a tento názor je aj v súlade so
súdnou praxou; okrem toho vyslovil názor, že u absolútne neplatného právneho úkonu je existencia
naliehavého právneho záujmu na určení jeho neplatnosti daná vždy; obsahom odvolania žalovaného 3/
je len opakovaním jeho predchádzajúcich tvrdení, ktorých pravdivosť nebola v konaní pred súdom prvej
inštancie nijako preukázaná; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, aj

keď sa nestotožňuje s právnym posúdením veci z jeho strany, pretože podľa jeho názoru sa jedná o
absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka ako to uviedol vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení k veci; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného 3/ dňa 10.01.2017
(č.l. 182 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie. Žalovaný 3/ na výzvu súdu žiadnym spôsobom
nereagoval. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o určení neplatnosti darovacej zmluvy (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1
a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 3/ ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby vo vzťahu k tvrdenej
neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení dodatku, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci

sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolanie žalovaného 3/ nie je dôvodné. Žalovaný 3/ v podanom odvolaní nesúhlasil so skutkovými

zisteniami súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov; skutkový stav zistený vykonaným
dokazovaním v prejednávanom spore popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a tento
podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva z vykonaného dokazovania; pokiaľ ide o odvolací dôvod
uvádzaný žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., jeho podstata spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania; za odvolací dôvod spočívajúci v

skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
C.s.p.;podľauvedenéhoustanoveniahodnotísúddôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo; nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by

zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam§ 191 až § 194 C.s.p.; odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. možno teda
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel; ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,

nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi; v prejednávanom spore odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ustanovení §
191 ods. 1 C.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory; súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinnými dôkazmi, z ktorých aj podľa názoru odvolacieho súdu
vyplynul skutkový záver o tom, že v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy zo dňa 07.01.2011 v

znení dodatku nebola darkyňa S. B. podielovou spoluvlastníčkou darovaných nehnuteľností a súčasne
skutkový záver, že v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy zo dňa 07.01.2011 v znení dodatku
bola darkyňa O. C. (žalovaná 1/) podielovou spoluvlastníčkou darovaných nehnuteľností, táto však
pred uzavretím spornej darovacej zmluvy písomne neponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom
svoj spoluvlastnícky podiel; žalovaný v podanom odvolaní neponúkol konkrétne tvrdenia, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov; osobitne jeho

tvrdenia, že by aj on sám mal byť spoluvlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom darovania, resp.
kto ich v skutočnosti užíva, nie sú spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie o neplatnosti
spornej darovacej zmluvy v znení dodatku; nie je dôvodné ani tvrdenie žalovaného 3/ v odvolaní, že
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď žalovanej 3/, pretože ťažiskovo išlo o preukázanie
skutočnosti, že pred uzavretím spornej darovacej zmluvy v znení dodatku ponúkla svoj podiel ostatným

spoluvlastníkom písomnou formou, keď samotným výsluchom nemožno túto skutočnosť preukázať;
žalovaný 3/ v podanom odvolaní obsahovo spochybňoval aj právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie; odvolací dôvod spočívajúci v námietke nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p. vychádza zo skutočnosti, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu;

o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery; odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je
zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci; na zistený skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval správnu právnu normu (§ 40a a § 140 Občianskeho zákonníka) a správne ju aj interpretoval;

nakoľko žalovaná 1/ pred prevodom svojich spoluvlastníckych podielov spornou darovacou zmluvou
na žalovaného 3/ tieto písomne neponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom je sporná darovacia
zmluva v časti prevodu jej spoluvlastníckych podielov relatívne neplatná a keďže tejto neplatnosti sa
žalobca dovolal (žalobou), súd prvej inštancie správne určil neplatnosť spornej darovacej zmluvy v
znení dodatku k nej v tejto časti; súdna prax pritom dospela k záveru, že k porušeniu predkupného

práva spoluvlastníkov dochádza aj v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005
uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 6/2005 pod č. R 58/2005,
rovnako uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/186/2012 zo dňa 21.06.2012);
pokiaľ ide o prevod spoluvlastníckych podielov S. B., podľa zistenia súdu prvej inštancie táto nebola

v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy v znení dodatku k nej už podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností a preto keďže v posudzovanom prípade nešlo o konsenzuálnu darovaciu zmluvu (sľub
darovania), spôsobuje táto skutočnosť absolútnu neplatnosť spornej darovacej zmluvy podľa § 37 ods.
2 Občianskeho zákonníka v tejto časti (porovnaj napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký
Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 267 alebo Dulaková, D., Dulak. A., Jurčová, M.: Zmluvy

o prevode vlastníctva. Kúpna a zámenná zmluva, spotrebiteľská kúpna zmluva, darovacia zmluva.
Komentár. Praha: C.H.Beck 2011, str. 327) a teda v konečnom dôsledku vecnú správnosť výroku
napadnutého rozsudku o určení neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení dodatku k nej (§ 387 ods.
1 Občianskeho zákonníka); pokiaľ teda súd prvej inštancie v konečnom dôsledku napadnutým výrokom
konštatoval dôvodnosť žaloby žalobcu ohľadne neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení dodatku

k nej (prvý výrok) je jeho rozhodnutie aj podľa odvolacieho súdu správne; napriek obsahu odvolania
žalovaného 3/ odvolací súd nezistil nedostatky v právnom posúdení veci ani ohľadne aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore, pretože tento bol v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy ako právny
nástupca po svojej matke jedným z podielových spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, keď odvolanie
žalovaného 3/ bolo v tomto smere odôvodnené len tvrdením, že matka žalobcu v minulosti previedla

svoje podiely na iné osoby rovnako ako S. B., keď takýto záver z dokazovania nevyplynul (z dokazovania
vyplynul opak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku) a žalovaný
3/ svoje tvrdenie neoprel o žiadne dôkazy; odvolací súd nezistil nedostatky v právnom posúdení veci
ani ohľadne naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý je daný okrem inéhoaj prebiehajúcim konaním vedeným pod sp. zn. 5C/22/2012 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemkom, ktoré boli predmetom spornej darovacej zmluvy v znení dodatku k
nej (spoluvlastnícke podiely), na ktoré má výsledok prejednávaného sporu podstatný vplyv (zistenie

podielových spoluvlastníkov pozemkov a tým aj vecnej legitimácie sporových strán); nakoniec odvolací
súd v postupe súdu prvej inštancie neidentifikoval ani odvolaním vytýkané vady konania (§ 365 ods. 1
písm. b/, e/ C.s.p.), pretože prerušením konania vedeného pod sp. zn. 5C/22/2012 nemohlo objektívne
dôjsťkporušeniuprávažalovaného3/naspravodlivýprocesvprejednávanomspore,súdprvejinštancie
odstránil nedostatky podmienok konania vytýkané v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa

23.09.2015 a to uznesením č.k. 5C/191/2012-149 zo dňa 23.03.2016 (právoplatným dňa 13.05.2016)
a v odvolaní žalovaný 3/ nešpecifikoval žiadne dôkazy, ktoré v priebehu konania navrhol a súd prvej
inštancie ich nevykonal; pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že na odvolaciu námietku
žalovaného 3/, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným 2/ na pojednávaní dňa 28.09.2016, nebolo možné prihliadať, pretože jednak zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 28.09.2016 vznesenie námietky premlčania nevyplýva zo strany žalovaného 2/

nevyplýva a jednak túto námietku by mohol odvolací súd preskúmať len na základe podaného odvolania
(žalovaného 2/); v zmysle § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, z čoho okrem iného vyplýva aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie môže preskúmavať len
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov strany, ktorá odvolanie skutočne podala; samotný žalovaný
3/ v odvolaní ani v priebehu konania neuviedol, že podáva námietku premlčania uplatneného nároku;

na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej
darovacej zmluvy a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu (prvý výrok) ako
vecne správny potvrdil.

4.7 Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj

výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o vzájomnej reštitučnej povinnosti žalovaných (druhý
výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie; súdna prax je jednotná v tom, že vzájomná podmienenosť plnení medzi stranami sporu sa
musí prejaviť aj vo formulácii žaloby (konkrétne navrhovaného výroku rozhodnutia vo veci samej), inak

tento nemôže pred súdom obstáť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz/49/1974 zo
dňa 04.10.1974 uverejnený v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí
Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, str. 640, stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj
34/1974 zo dňa 28.03.1975 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R
26/1975, ale napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa

26.02.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2325/2013 zo dňa 25.03.2014
alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/119/2014 zo dňa 19.03.2014);
vzájomne podmienenými plneniami sú všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa strany
dohodli ako aj plnenia, kde podmienenosť a vzájomná viazanosť vyplýva priamo zo zákona (pozri
Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1632); podľa § 457

Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal; z obsahu spisu vyplýva, že vydania výroku o vzájomnej
reštitučnej povinnosti žalovaných sa žalobca žalobou domáhal a súd prvej inštancie bol preto povinný
rozhodnúť aj o tomto uplatnenom nároku; vznik vzájomnej zákonnej reštitučnej povinnosti žalovaných
podľa § 457 Občianskeho zákonníka v dôsledku určenia neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení

dodatku k nej nezbavuje súd povinnosti skúmať vecnú legitimáciu strán v spore aj ohľadne tohto
nároku; preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v tomto smere; podľa názoru
odvolacieho súdu na podanie žaloby na uloženie povinnosti vzájomnej reštitučnej povinnosti ohľadne
nárokov z neplatnej zmluvy sú vecne legitimovaní len samotní účastníci zmluvy; nakoľko žalobca nebol

účastníkomspornejdarovacejzmluvyvznenídodatkuknejniejeaktívnevecnelegitimovanýnapodanie
žaloby; z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vzájomnej reštitučnej povinnosti
žalovaných (druhý výrok) zmenil tak, že žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný 3/ podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci však
považuje odvolací súd za správne (bod 4.6 odôvodnenia). Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie
neidentifikoval ani vytýkané vady konania (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ C.s.p.).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení
neplatnosti spornej darovacej zmluvy v znení dodatku k nej (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil
(bod 4.6 odôvodnenia) a v závislom výroku o vzájomnej reštitučnej povinnosti žalovaných (druhý výrok)
zmenil a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol (bod 4.7 odôvodnenia).

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal
aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej
inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu

trov konania plne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu; pri rozhodovaní o trovách konania bolo
potrebné zohľadniť predovšetkým plný úspech žalobcu ohľadne žaloby o určenie neplatnosti spornej
darovacej zmluvy v znení dodatku k nej, nepatrný neúspech v závislom výroku o vzájomnej reštitučnej
povinnosti žalovaných nemal na plný úspech žalobcu v spore vplyv; nakoľko však vo výroku o nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril, kto má žalobcovi náhradu trov konania plniť a

ako majú žalovaní náhradu trov konania žalobcovi plniť, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe
nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok zmeniť a uložiť
žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej
inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací
súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri

aj bod 9 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v
odvolacomkonanívplnomrozsahuúspešný(odvolacísúdodvolanímžalovaného3/výslovnenapadnutý

výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil), priznal odvolací súd žalobcovi proti
žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa

25.05.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).