Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/326/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212068
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, o zaplatenie 2.085,20
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/197/2017
- 78 zo dňa 16.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne sumy 105,98 Eur s príslušenstvom pripúšťa a v
tejto časti rozsudok Lučenec č. k. 6Csp/197/2017 - 78 zo dňa 16.07.2018 zrušuje a konanie v tejto časti

zastavuje.
II. Rozsudok Lučenec č. k. 6Csp/197/2017 - 78 zo dňa 16.07.2018 v časti výroku o zamietnutí žaloby o
zaplatenie 1.979,22 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný
súd“) žalobu žalobcu o zaplatenie 2.085,20 Eur s príslušenstvom, zamietol (I. výrok) a žalovanej náhradu
trov konania od žalobcu nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca (obchodná
spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., namiesto ktorého na základe uznesenia súdu prvej
inštancie č. k. 6Csp/197/2017 - 62 zo dňa 10.04.2018 vstúpil do konania ako žalobca obchodná
spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., ďalej len „pôvodný žalobca“) sa svojou žalobou domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 2.085,20 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa
16.09.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 6158458 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej

poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.100,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 65,49 Eur, pričom do dňa podania žaloby žalovaná
uhradilasumu745,39Eur.Nakoľkožalovanáporušilasvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuriadne
a včas, právny predchodca žalobcu predtým, než vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 25.01.2015
vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj z
výsluchu žalovanej mal preukázané, že dňa 26.09.2013 došlo medzi stranami konania k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke. Z predloženého splátkového kalendára súd prvej inštancie zistil, že žalovaná mala
prvú splátku zaplatiť dňa 20.10.2013, ktorú uhradila až dňa 22.10.2013, pričom následne vykonalaďalšie splátky v období od 11/2013 až do 08/2014, kedy zo strany žalovanej bola naposledy uhradená
splátka pohľadávky. Po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu dňa
25.01.2015, (ktoré skutkové tvrdenie nebolo medzi stranami konania sporné) žalovaná uhradila ešte

sumu 25,- Eur. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 565, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101 a
§103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a podrobil žalobcom uplatnený nárok
s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej preskúmaniu premlčania pohľadávky
žalobcu, pričom dospel na základe zisteného skutkového stavu k záveru, že v súlade s § 101 v spojení s
§ 103 OZ je nárok žalobcu premlčaný. Poukázal na to, že v súlade s § 103 OZ začala plynúť premlčacia

doba od zročnosti splátky (splatnej dňa 20.09.2014), kvôli ktorej právny predchodca žalobcu vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a nie od okamihu vyhlásenia predčasnej splatnosti. V tomto smere okresný
súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdOV 15/2016.
Keďže od prvej nesplatnej splátky zo strany žalovanej od ktorej sa odvíjalo aj zosplatnenie celého
úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, začala odo dňa 20.09.2014 plynúť premlčacia doba,
ktorá uplynula dňa 20.09.2017, kedy sa nárok žalobcu premlčal. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca

uplatnil svoj nárok na súde až dňa 21.12.2017, preto je celý nárok žalobcu premlčaný. Čo sa týka úrokov
z omeškania ako akcesorického nároku k hlavnému záväzku súd prvej inštancie konštatoval, že tieto
rovnako podliehajú premlčaniu ako hlavný záväzok, a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie
úrokov z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 525 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná síce bola úspešná v konaní tejto žiadne trovy nevznikli, a preto jej nárok na náhradu trov ani

nepriznal.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Podľa
názoru žalobcu, právny posúdenie súdu prvej inštancie ohľadne začatia plynutia premlčacej doby je
nesprávne. Ak by totiž súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa § 101 v spojení s § 103

OZ s prihliadnutím na predložené dôkazy, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 25.01.2015, a pri dodržaní
zákonných predpokladov v zmysle § 53 ods. 9 OZ, zistil by, že premlčaná je len časť splátky, ktorá bola
splatná dňa 20.09.2014 v sume 40,49 Eur (po započítaní úhrady vo výške 25,- Eur zaplatenej zo strany
žalovanej po zosplatnení), a splátka vo výške 65,49 Eur splatná dňa 20.10.2014, t. j. spolu vo výške
105,98 Eur. Podľa názoru žalobcu, keďže jeho právny predchodca nešpecifikoval pre neuhradenie ktorej

splátky zosplatnil pohľadávku, tak poslednou nesplnenou splátkou predchádzajúcou zosplatneniu bola
splátka splatná dňa 20.01.2015, od ktorej splatnosti začala plynúť premlčacia doba podľa ust. § 103 ods.
2 OZ. Žalobca taktiež uviedol, že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti
prvej omeškanej splátky došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu plynutia premlčacej doby pred
okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. V tomto smere

žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/228/2016 - 74.

5. Nakoľko podľa názoru žalobcu je žaloba nedôvodná len čo do zaplatenia sumy 105,98 Eur s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 20.01.2015 do zaplatenia v tejto časti zobral žalobu späť a
navrhol, aby odvolací súd v tejto časti konanie zastavil.

6.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdvyhovelodvolaniužalobcuazmenilodvolanímnapadnutýrozsudok
prvoinštančného súdu tak, že žalovanú zaviaže k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.979,22
Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 20.01.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Taktiež navrhol, aby odvolací súd zastavil konanie, čo do zaplatenia istiny vo

výške 105,98 Eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej
inštancie a odvolacom konaní vo výške 89,84%.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby v sume 105,98 Eur s
príslušenstvom nevyjadrila.

8. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného
procesu, ktorý je typický pre sporové konanie. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor dominus litis“, t. j.žalobca je pánom sporu, a je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Späťvzatie
žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením
tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej

vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

10. Keďže súčasťou odvolania žalobcu, bol aj návrh na čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy 105,98
Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 20.01.2015 do zaplatenia, odvolací súd najprv
rozhodol o tomto dispozičnom návrhu žalobcu, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku odvolacieho

súdu. Pri rozhodovaní skúmal, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí žaloby
zo strany žalobcu podľa § 370 ods. 1 až 3 na dospel k záveru, že podmienky na prijatie takéhoto
rozhodnutia boli splnené. Žalovanej bolo odvolanie spolu s návrhom na čiastočné späťvzatie doručené
fikciou doručenia (§ 111 ods. 3 CSP), pričom žalovaná nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím
žaloby. Z tohto dôvodu odvolací súd čiastočne späťvzatie žaloby žalobcu čo do zaplatenia sumy 105,98
Eur spolu s príslušenstvom - ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.01.2015 do

zaplatenia pripustil a v tejto časti konanie zastavil.

11. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) len v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods.

1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.979,22 Eur s
príslušenstvom a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd dospel k názoru, že aj po čiastočnom späťvzatí žaloby v odvolacom konaní zo strany
žalobcu, zostávajúcu časť prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a druhý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť, a preto odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 26.09.2013, bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.100,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v
60 splátkach po 64,49 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc od mesiaca nasledujúceho
od uzatvorenia predmetnej zmluvy. Žalovaná naposledy zaplatila splátku splatnú v mesiaci 08/2014.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.11.2014 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na

splátkach v celkovej výške 209,57 Eur a zároveň upozornil žalovanú v súlade s dojednanými zmluvnými
podmienkami,žeakdo05.01.2015neuhradísplátkusplatnúvmesiaciseptember2014,budeoprávnený
úver zosplatniť. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade nedoplatku, a to ani z časti, právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 25.01.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť predmetnej úverovej zmluvy.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.19. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie o premlčaní
nároku žalobcu je správne. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo
vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená
konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a

pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán pričom jej uplynutím dochádza
k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky
premlčania).

21. V predmetnej prejednávanej veci bola premlčacia doba trojročná (§ 101 OZ), keďže predmetom
konania bol nárok žalobcu na plnenie. Nakoľko zo strany právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa

došlo jednostranným právnym úkonom k zosplatneniu úveru (§ 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ),
začala plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ), ktorou bola splátka
zo dňa 20.09.2014, pre ktorej nesplnenie právny predchodca žalobcu následne zosplatnil zvyšnú časť
úveru. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu, že jeho právny predchodca nešpecifikoval pre neuhradenie
ktorej splátky došlo k zosplatneniu úveru nesprávna a nedôvodná.

22. Vo vzťahu k námietke žalobcu o posunutí začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti
všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich pričom poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017, odvolací súd uvádza, že sa
nestotožňuje s názorom prezentovaným v citovanom rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu § 53

ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s § 565 OZ, t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti
splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh samozrejme za splnenia ďalšej podmienky podľa
§ 53 ods. 9 OZ, upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením
tohto práva. Splátkou, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru bola splátka splatná dňa

20.09.2014. V dôsledku zosplatnenia úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, začala plynúť
trojročná premlčacia doba dňom 20.09.2014 a uplynula dňom 20.09.2017 (streda). Žaloba bola podaná
zostranyprávnehopredchodcužalobcunasúdaždňa13.11.2017(niedňa21.12.2017akotonesprávne
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku), a teda nárok žalobcu bol premlčaný. Súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil v otázke premlčania práva, keď prihliadol na dôvodne vznesenú

námietkupremlčaniazostranyžalovanejažalobuztohtodôvoduzamietol.Vzhľadomnato,odvolacísúd
prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, v časti ktorá nebola zrušená pre späťvzatie žaloby žalobcom
ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd na záver poukazuje ešte na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či
zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Podľa názoru odvolacieho

súdu, právnemu predchodcovi žalobcu potom, čo s ohľadom na správanie sa žalovanej v súlade so
zmluvou o úvere zosplatnil predmetný úver, nič nebránilo v tom, aby si svoje majetkové práva uplatnil
súdnou cestou, hneď potom, ako žalovaná neuhradila celú zosplatnenú časť úveru. Takýmto laxným
prístupom sa sám vystavil následkom, ktoré nastali z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

24. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného
konania podľa § 255 ods. 1 CSP taktiež vecne správne, pretože hoci bola v konaní plne úspešná
žalovaná a žalobca by jej mal nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, z obsahu spisu vyplynulo, že
žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, a preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Odvolací
súd dodáva, že aj napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom nebolo potrebné zrušiť a opätovne

rozhodnúť o trovách konania, nakoľko späťvzatiežaloby v odvolacom konaní nemalo žiaden vplyv na
druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Na základe uvedeného odvolací súd druhý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP by bola vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní. Nárok na

náhradu trov odvolacieho konania však žalovanej odvolací súd nepriznal z dôvodu, že jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).