Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/303/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234442
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112234442.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, právne
zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa naprerušeniekonania aždoprávoplatnéhoskončenia konania oprejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu
dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č.k. 7C/6/2010 , sa z
a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 27.9.2012 podal návrh, v ktorom žiadal, aby odporca bol povinný zaplatiť z titulu
majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 366,96 eur, a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodol o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že
vo veci povinného T. K. spisová značka EX 7101/11 exekučný súd rozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia tak, že túto žiadosť zamietol dňa 25.11.2011 , a tak došlo k omeškaniu viac ako 199 dní .
Takýto postup navrhovateľ hodnotí ako nesprávny úradný postup, v dôsledku čoho mu vznikla jednak
majetková škoda 125 eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti a vydaním rozhodnutia. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur;
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur; na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania sumu 15 eur, čo je spolu
125 eur. Ďalej navrhovateľ žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 366,96 eur.

Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet
uskutočnil alikvótnym pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to
na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu, tak ako špecifikoval v návrhu 660 eur za jeden rok,

čo je 55 eur za jeden mesiac. Navrhovateľ teda uviedol, že nesprávny úradný postup spočíval v tom,
že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, čím zároveň porušil jeho právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a právo na prejednanie
veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.9.2013 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a nárok
navrhovateľa považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok. Vo všeobecnosti namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku bola doručovaná 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012 boli podané žaloby

na súd; navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku
na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v
údajnomporušenípovinnostisúduvydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotenavrhovateľdoposiaľ
nepredložil dôkazy . Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou pred a

po 01.06.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po
01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podaná po 01.06.2011 , nárok navrhovateľa je v tejto časti neopodstatnený. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu
sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať
samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za
nezákonné možno považovať len vtedy, ak nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným
orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom

konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch
zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných navrhovateľov splnená.
Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľom „nesprávnym úradným
postupom" vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j.

tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ
ide o uplatnenú náhradu materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného,
navrhovateľ v konaní na preukázanie vzniku škody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke a pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto
zo strany navrhovateľa nie je preukázaná.

Odporca zdôraznil tú skutočnosť, že zo samotného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia,
ale satýkaprípadovkeďsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotitulu,okrem
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak ho súd nepoverí, tak 15

dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu.

V priebehu konania na výzvu súdu na predloženie písomného podania (návrhu na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom, originál
návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu a odporca potvrdil vo svojom vyjadrení doručenie
žiadosti v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 a predložil súdu dňa 12.06.2013 zoznam žiadostí,
v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody na základe nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Žilina. Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil

nárok na predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a), kedy oprávneným za štát konať je
Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.Na pojednávanie 4.11.2015 právny zástupca navrhovateľa mal doručenie riadne vykázané a
predvolanie prevzal 12.10.2015 a odporca mal doručenie riadne vykázané a predvolanie prevzal
12.10.2015. Odporca neúčasť ospravedlnil , podaním zo dňa 3.11.2015 , s tým, že nežiada o odročenie

a trvá na doručených písomných vyjadreniach . Zároveň predložil vyjadrenie k znaleckému posudku
č. 1/2014, ktorý bol predložený navrhovateľom na preukázanie vzniku a existencie majetkovej škody
navrhovateľa. Odporca uviedol, že je nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý a žiadal aby sa naň
neprihliadalo.

Navrhovateľ dňa 27.10.2015 predložil návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní na Okresnom súde Prešov
podsp.zn.7C/6/2010 (č.l.211).Tentonávrhodôvodniltým,že vkonanísariešiotázkazodpovednostiza
porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v
exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa

vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými
z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom
trhu, kde na strane žalovaných vystupuje v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava
811 09. IČO: 35 807 598. Na základe argumentácie žalovanej v 1/ rade s poukazom na rozhodnutia

Súdneho dvora C-40/09 Asturcom Telecomunicaciones aC-76/10 a povinnosť ex offo rozhodnúť o
nekalej povahe sankčného úroku v uvedenej spotrebiteľskej zmluve a s poukazom na zásadu zásadu
„vigilantibus iitra scripta sunt" (práva patria bdelým) boli položené nasledovné prejudiciálne otázky:
1) Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2) V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu

nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?
3) Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4) Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Podľa názoru navrhovateľa má zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp, zn. 7C/6/2010 vplyv na posúdenie správnosti postupu

exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Je potrebné poznamenať, že v tomto konaní sa rieši otázka náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a to nevydaním rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; otázka vzniku škody v príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a znížením majetku navrhovateľa.

V konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn.: 7C/6/2010 sa rozhoduje o nárokoch dlžníka

navrhovateľa, ktorému exekučný súd neposkytol náležitú ochranu, pričom v tomto konaní sa rozhoduje
o nároku na náhradu škody za to, že navrhovateľovi bolo znemožnené vykonať exekúcie na základe
exekučného titulu, rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa názoru súdu, akákoľvek odpoveď na
prejudiciálne otázky nemá vplyv na rozhodnutie o nároku navrhovateľa, pretože samotná skutočnosť,
že súd je povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi bola vyjadrená v rozhodnutí Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj beznávrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú

doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod 59), rovnako aj v
rozsudku NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010, podľa ktorého exekučnom konaní je však
zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v
ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Iné rozhodnutie súdu v danej otázke

súdu nie je známe. Preto vyriešenie otázky „či štát zodpovedá za ochranu práv spotrebiteľa v plnom
rozsahu aj v prípade nečinnosti spotrebiteľa" alebo sa vyžaduje aj aktívna účasť spotrebiteľa na ochrane
svojich práv, nič nemôže zmeniť na stanovenej a niekoľkonásobne judikovanej povinnosti súdu, najmä
s poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p..

Súd je toho názoru, že spor medzi subjektmi o nárokoch dlžníka navrhovateľa, ktorému exekučný
súd neposkytol náležitú ochranu nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu o náhrade majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, nakoľko ide
o samostatné návrhy, ktoré sú od seba nezávislé a rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá žiadny
vplyv pre rozhodnutie súdu v danej veci o náhrade škody a nemajetkovej ujmy, a preto návrh

navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu
dvoru Európskej únie v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ako nedôvodný
zamietol.

Navrhovateľ zároveň požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol, že mu nebolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina . Ďalej uviedol, že už v
podanom návrhu označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho
managementu, prejedaním a rozhodnutím veci a poukázal na § 15 ods. 1 veta prvá až štvrtá OSP

a § 15 ods. 2 OSP. Navrhovateľovi neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu,
ktoré by boli základnom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia
nestranného zákonného sudcu a preto žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do právoplatného
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu .

Podľa uznesenia Krajského súdu v Žilina 7 NcC/30/2015 - 98 zo dňa 4.9.2015 bolo rozhodnuté
tak, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Jana Scholtzová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod spisovou značkou 27C/303/2012. Uznesenie
bolo doručené a právny zástupca navrhovateľa ho prevzal 23.9.2015 . Na základe tejto skutočnosti
súd nepovažoval dôvody uvádzané navrhovateľom v žiadosti o zrušenie nariadeného pojednávania

z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu za dôvodné, pretože vo veci bolo
vydané riadne rozhodnutie nadriadeného súdu v zmysle § 16 OSP , ktoré aj bolo riadne doručené
navrhovateľovi.

Navrhovateľ žiadal zároveň odročiť pojednávanie, a to z dôvodu, že mu nebola oznámená jeho

identifikujúca značka podľa konkrétneho žalobného návrhu . Na základe tohto nie je možné určiť, ktorý
konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho pojednávania a navrhovateľ vedie množstvo
konaní, v ktorých vystupuje ako odporca Slovenská republika. Súd nezohľadnil ani tieto dôvody
na odročenie pojednávania vzhľadom na tú skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný
27.9.2012 a vec sa vedie pod č.k. 27C/303/2012 a vo veci už bolo pojednávanie 18.12.2013 a

bol vydaný rozsudok okresného súdu a krajského súdu, ktoré boli doručené navrhovateľovi a na
základe tohto navrhovateľ mal možnosť zidentifikovať si spisovú značku súdneho konania so svojou
identifikačnou značkou a mal tak možnosť riadne pokračovať v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže neboli splnené podmienky , tak súd podľa

§ 101 ods. 2 OSP uskutočnil pojednávanie 4.11.2015 aj bez prítomnosti účastníkov a vo veci bolo
vydané rozhodnutie.Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením spisu OS Žilina 20Er/3296/2011 a
listinných dokladov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola
odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé,
kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za to, že vzhľadom na označenia obdobia
doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012) a vzhľadom na dátum rozhodovania súdu,
zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola

poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná
súčinnosťpožadovanáodporcom.Jetotižnepochybné,ženároknanáhraduškodyalebojehočasťnebol
uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto
nároku z totožného titulu a v nižšom rozsahu než u odporcu. Teda podmienka pre súdne konanie bola
splnená.

Zo spisu OS Žilina spisová značka 20Er/3296/2011 bolo zistené, že dňa 7.7.2011 bola podaná žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému T.
K. pre vymoženie 2.836,80 eur istiny s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave, č.k. SR 14688/10
zo dňa 17.2.2011. Podľa uznesenia 20 Er /3296/2011- 26 zo dňa 2.11.2011 súd žiadosť exekútora na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.6.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 7.7.2011
zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011.

Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina 27C/303/2012 - 44 zo dňa 18.12.2013 bol návrh navrhovateľa
na zaplatenie z titulu majetkovej škody 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy 366,96 eur zamietnutý a

odporcovi náhrada trov konania priznaná nebola. Uznesením Krajského súdu v Žiline 6 Co /546/2014
- 89 zo dňa 25.8.2014 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie , a
to z dôvodu , že vec nebola predložená nadriadenému súdu podľa § 16 ods. 1 OSP.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) ak tento zákon neustanovuje

inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011) podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba

v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona
č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku

nesprávneho úradného postup v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov:

1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2 Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa
ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov

pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie NS SR 4 Cdo/24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho
orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašielsvoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie NS ČR 25 Cdo/1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciu činnosť ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučnýchsúdov,ktorýmiboliskúmanéžiadostiovydaniepovereniaaskúmaniemateriálnejsprávnosti
rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny

úradný postup súdu.

Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi

postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné
porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a
faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon

aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.
Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby
sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.
V danom prípade je nesporné, že išlo o exekučnú vec a súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie

poverenia. Súd však skúmal, či nie je rozpor so zákonom, keďže išlo o rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskej veci. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu
týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať toto
rozhodcovské rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého smernicu 93/13/

EHS treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel
k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so
spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v

rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu
zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd
zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm.t), každá zložka

súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali
v záujme vyššej kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca
len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu.
Súd nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide o
súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia.

V posudzovanom prípade pri rozhodovaní je významná aj tá skutočnosť, na ktorú súd prihliadal,
že navrhovateľ pred okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o
tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Podľa judiktúry Ústavného súdu
zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je

dôvodom, ktorý by zbavoval súd resp. štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Prieťahy by
mohlibyťtaktoospravedlniteľnélennakrátkyčasalenvtomprípade,žebysaprijaliadekvátneopatrenia
na riešenie situácie. Ústavný súd však konštatuje, že danú judikatúru vytvoril vo vzore Európskeho súdu
pre ľudské práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných
veciach. Nešlo teda o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti

súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania, aj sám. V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala
konanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných veciach je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to
smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Túto skutočnosť
je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci o ktorej súd koná a kritériásprávania navrhovateľaakoúčastníkasúdnehokonania. Vtakýchtoprípadovjetedamožnéakceptovať
relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou okresného
súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie

s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj
ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci
kritérií a významu veci pre navrhovateľa je možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o
osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný II Ú 520/2012).

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia doručená súdu dňa
7.7.2011 bola rozhodnutím OS zo dňa 2.11.2011 zamietnutá. Súd dospel k takému záveru, že k
nesprávnemu postupu v tomto exekučnom konaní nedošlo. Už v rozhodnom čase bolo účinné vyššie
citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o lehotu 15 dní, tak ako je stanovená
zákonom, tak súd konštatuje, že z ustanovenia citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,
že zákon upravuje 15 dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že

exekučný súd nezistí rozpor žiadosti pre udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d), to znamená ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, tak ako to bolo v tomto prípade. Zákon upravuje túto výnimku práve z dôvodu potreby
preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. V predmetnej veci exekučným titulom

bol rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade
nevzťahovala. Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa
mala vzťahovať na prípad ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok ,
a to z hľadísk ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(rozsudokNSSRzodňa26.9.2011spisováznačka3Mdo11/2010).Exekučnýsúdvrámcipredmetného
exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom a keďže zistil rozpor exekučného titulu so

zákonom, tak žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Je nepochybné že išlo o rozhodcovský rozsudok v
spotrebiteľskej veci, v ktorej sa vyžaduje zvýšená ochrana spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je
po skutkovej a právnej stránke práve s poukazom na charakter tejto veci ako spotrebiteľskej, ktorej

je potrebné venovať osobitnú pozornosť zložitejšie a náročnejšie aj po časovej stránke. Zároveň je
potrebné vychádzať z toho, že tu zákonom nie je stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, pretože tento postup našiel vyjadrenie v rozhodnutí a výsledkom rozhodovacej činnosti
súdu je, že žiadosť bola zamietnutá. Pokiaľ exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie a

tieto hodnotil právne ich posudzoval, tak išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a takáto
činnosť nie je úradným postupom, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k takému záveru, že nie je právne dôvodné

navrhovateľovi priznať uplatňované peňažné plnenie - majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na ním
tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu, keď v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia

byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za
nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu aj ďalších podmienok, a to k vzniku
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Na základe tohto bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a odporca
ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú a
preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).