Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311206125
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5311206125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX R.
- E. G., proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U T. XXX, XXX XX W., (do 07.12.2010
podnikajúci pod obchodným menom D. H. - VAPASTAV, s miestom podnikania U Hluška 730, 022 01
Čadca, IČO: 40 462 099), právne zastúpenému STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa
2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, v konaní o zaplatenie 26.064,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/13/2014-302 zo dňa 29. 6. 2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/13/2014-327 zo dňa 23. januára 2019 a v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/13/2014-330 zo dňa 23. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/13/2014-302 zo dňa 29. 6. 2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/13/2014-327 zo dňa 23. januára 2019 a v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Cb/13/2014-330 zo dňa
23. marca 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.064,52
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26.064,52 Eur od 6.7.2009 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 26.064,52 Eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť
Santander Consumer Finance, a.s., poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy 582002517 zo

dňa 11.6.2008 úver za účelom financovania osobného motorového vozidla značky Volkswagen Touareg
Diesel 2,5 R5 TDI (predmet financovania). Následne dňa 11.6.2008 právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzatvorili záložnú zmluvu k tejto úverovej zmluve, ktorou žalovaný ako dlžník zabezpečil všetky
pohľadávky žalobcu ako veriteľa vyplývajúce z úverovej zmluvy vrátane ich príslušenstva, zriadil v
prospech právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa záložné právo k predmetu financovania. Právo
vzniklo jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami žalovaný svoj záväzok hradiť dohodnuté mesačné splátky neplnil, čím sa dostal do

omeškania. Vzhľadom na trvajúce omeškanie v súlade s ustanovením 6.3.1. písmeno a), b) VZP
spoločnosti Santander Consumer Finance, a.s., pre poskytovanie úverov na dopravnú techniku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu doporučeným listom zo dňa
27.2.2009 odstúpil od úverovej zmluvy. Odstúpenie od úverovej zmluvy bolo žalovanému doručenédňa 10.3.2009 v súlade s článkom 6.3 VZP a právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na
peňažné plnenie, ktoré si voči žalovanému uplatnil finančným vyporiadaním úverovej zmluvy v celkovej
výške 26.064,52 €. Žalovaný svoj záväzok neuhradil ani len sčasti a od 6.7.2009 je v omeškaní. Na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosť Santander Consumer Finance, a.s., postúpila túto
pohľadávku žalovanému. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo postupcom zaslané žalovanému
doporučene písomne.

2. V doplnení návrhu zo dňa 10.12.2014 žalobca uviedol, že odstúpením od zmluvy mu vznikol

nárok na peňažné plnenie, ktoré uplatnil finančným vysporiadaním úverovej zmluvy číslo 582002517
zo dňa 8.6.2009 v celkovej výške 26.064,52 €. V protokole o finančnom vysporiadaní zúčtoval na
ťarchu žalovaného dlžné splátky a doplatok podľa VZP v sume 33.755,68 €, ktorá pozostáva zo sumy
neuhradených splátok úveru od splatnosti v poradí 5. mesačnej splátky do splatnosti v poradí 9.
mesačnej splátky úveru v celkovej výške 2.827,12 € (1 x 696,67 € + 3 x 710,15 €), doplatku podľa
VZP v sume 30.928,56 € vypočítaného ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy, ktorý pozostáva z

dlžnej istiny úveru k 10.3.2009 vo výške 21.378,97 € (súčet 52 splátok), vypočítaného úroku ku dňu
10.3.2009 v sume 254,25 €, poplatku za spracovanie úveru vo výške 1.721,46 € v súlade s článkom
6.3.4. písm. a), b) VZP, ktorý je vypočítaný ako násobok mesačného poplatku za spracovanie úveru
33,11 € x 52 mesiacov, alikvotnej časti havarijného poistenia za obdobie od 12.2.2009 do 10.3. 2009 v
sume 117,62 € a zmluvnej pokuty 7.456,26 € podľa článku 7.1 písm. c) VZP. Právny predchodca žalobcu

vyúčtoval protokolom o finančnom vysporiadaní na ťarchu žalovaného náklady spojené s odobratím
a predajom predmetu úveru v sume 2.146,70 €, ktoré pozostávajú z faktúry číslo CFV 22-09000363
v sume 462,95 € ako náhrady nákladov za odobratie vozidla, faktúry číslo CFV 22-09001936 v sume
1.417,75 € ako náhrady nákladov za vyplatenú províziu za predaj financovaného predmetu a náhrady
nákladov za znalecký posudok, faktúry číslo CFV 22-09001505 v sume 184,45 € ako náhrady nákladov

na odhlásenie vozidla, faktúry číslo CFV 22-09001306 v sume 28,44 € ako náhrady nákladov za
výmaz záložného práva, uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 19,92 € podľa článku 7.1.písm. e) VZP
(4 x suma 4,98 € za omeškanie s plnením povinnosti uvedenej v článku 4.1.1 VZP kratším ako 20
dní) a 1 x zo sumy 33,19 € za omeškanie klienta s plnením povinnosti uvedenej v článku 4.1.1.
VZP dlhším ako 80 dní. Žalobca si ďalej zaúčtoval na ťarchu žalovaného zmluvnú pokutu 666,34 € z

dôvodu porušenia platobných povinností žalovaným, vyúčtovanú od predčasného ukončenia úverového
vzťahu do vystavenia protokolu o finančnom vysporiadaní. Zároveň žalobca v tomto protokole zúčtoval
v prospech žalovaného výťažok z predaja financovaného predmetu vo výške 10.504,20 € bez DPH.

3. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor z dôvodu, že so žalobcom nie je v žiadnom

úverovom ani zmluvnom vzťahu, keďže úverovú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril G.
W., ktorý by mal tento dlh žalobcovi aj zaplatiť. Žalovaný okresnému súdu zaslal fotokópiu uznania dlhu
G. W. a žalobu žiadal zamietnuť.

4. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril

so žalovaným D. H. - VAPASTAV Čadca úverovú zmluvu dňa 11.6.2008 za účelom kúpy automobilu
Volkswagen Touareg za kúpnu cenu 35.251,94 Eur. Úver bol poskytnutý vo výške 23.618,80 Eur s
počtom splátok 60 vo výške 710,15 Eur. V ten istý deň tí istí účastníci uzatvorili aj záložnú zmluvu,
ktorou žalovaný ako dlžník zabezpečil pohľadávky žalobcu ako veriteľa, ktoré mu vyplývali z tejto
zmluvy, a zriadil v prospech právneho predchodcu žalobcu záložné právo k predmetu financovania.

Keďže žalovaný zaplatil iba prvé štyri splátky a od piatej splátky bol trvalo v omeškaní, právny
predchodca žalobcu v súlade s čl. 6.3.1 písm. a), b) všeobecných zmluvných podmienok listom zo dňa
27.2.2009 odstúpil od úverovej zmluvy. Toto odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 10.3.2009, čím
právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na peňažné plnenie, ktoré si voči žalovanému uplatnil
finančným vysporiadaním úverovej zmluvy zo dňa 25.6.2009 v celkovej výške 26.064,52 Eur. Zo zmluvy

o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Santander Consumer Finance, s.r.o., ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 30.3.2010 mal okresný súd preukázané, že pohľadávka
bola postúpená na žalobcu, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému
doporučene postupcom.

5. Okresný súd s prihliadnutím na ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktoré vymedzuje podstatné
časti úverovej zmluvy, konštatoval, že uzatvorená zmluva vznikla, keďže obsahuje všetky podstatné
náležitosti. Podľa okresného súdu neobstojí obrana žalovaného, že túto zmluvu uzatváral v prospech
G. W., že za neho zaplatil prvé tri splátky, ktoré uhradil z jeho zisku, a toto auto vôbec neužíval a boloodobraté G. W.. Žalovaný z tohto dôvodu žalobu neuznával a žiadal ju zamietnuť. Podľa okresného súdu
bolo v konaní preukázané, že žalovaný dojednával obsah zmluvy a sám ju aj podpísal. Právny zástupca
žalovaného namietal, že išlo o neplatný simulovaný právny úkon, keďže pracovníčka, ktorá zmluvu

uzatvárala, žalovaného a G. W. naviedla na uzatvorenie takejto zmluvy, pričom úver si v skutočnosti
zobral G. W.. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu
v Čadci vo veci sp.zn. 11C/124/2006, v zmysle ktorého rozhodnutia mal za to, že zmluva o úvere bola
uzatvorená medzi žalobcom a treťou osobou.

6. Okresný súd dospel k názoru, že uzatvorená úverová zmluva nie je predstieraným, simulovaným
právnym úkonom, teda nie je neplatná, keďže tento úkon netrpí vadami vôle, t.j. bol urobený slobodne
a vážne, a netrpí ani vadami prejavu vôle, keďže bol urobený určite a zrozumiteľne. Žalovaný si bol
vedomý následkov svojho konania, vedel, že uzatvára zmluvu vo svojom mene, a aj keď G. W. v uznaní
dlhu potvrdil a uznal uzavretie úverovej zmluvy v jeho prospech, podľa okresného súdu bez ohľadu na
skutočnosť, kto predmet financovania užíval, bol v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu

práve žalovaný, ktorý uzatvoril úverovú zmluvu. Táto zmluva vzniká už dohodou strán o jej obsahu
a v konaní bolo preukázané, že úverovú zmluvu podpísal práve žalovaný. Pokiaľ právny zástupca
žalovanéhopoukazovalnarozhodnutievovecisp.zn.11C/124/2006,takvtomprípadebolaposkytovaná
pôžička a nie úver, teda išlo o reálny kontrakt, pri ktorom nestačí len dohoda strán, ale vzťah vzniká až
odovzdaním (prenechaním) vecí a keďže v tom konaní nedošlo k odovzdaniu peňazí žalobkyni, nebolo

možné považovať zmluvu o pôžičke za platnú.

7. Ak žalovaný a jeho právny zástupca poukazovali na uznanie dlhu podpísané G. W., ktorý potvrdil
uzatvorenie zmluvy v jeho prospech a vyhlásil, že tento dlh slobodne a vážne uznáva čo do dôvodu a
výšky, tak okresný súd uviedol, že toto uznanie ako jednostranný právny úkon dlžníka je adresované

jeho veriteľovi D. H. a zakladá tak vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Z
tohto uznania však nevyplýva žiaden záväzok G. W. voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi.
Pokiaľ žalovaný uhradí žalobcovi jeho pohľadávku, môže sa na základe uznania dlhu domáhať jeho
zaplatenia od G. W. v novom konaní. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
vo výške 26.064,52 Eur, keď mal z protokolu o finančnom vyporiadaní preukázané, že táto suma

pozostávala z dlžných splátok a doplatku podľa všeobecných zmluvných podmienok vo výške 33.755,68
Eur, z nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu úveru v sume 2.146,70 Eur, zo zmluvnej
pokuty 666,34 Eur, teda spolu 36.568,72 Eur, od ktorej sumy žalobca odpočítal sumu 10.504,20 Eur
ako výťažok z predaja financovaného predmetu. Okresný súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 6.7.2009, kedy sa žalovaný dostal

do omeškania márnym uplynutím lehoty 7 dní na zaplatenie dlžnej sumy podľa finančného vyporiadania
úverovej zmluvy zo dňa 25.6.2009. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 CSP s tým,
že žalobca mal v konaní plný úspech, a preto zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že rozsudok
okresného súdu považuje za nesprávny a v rozpore s vykonanými dôkazmi, keď bolo v konaní
preukázané, a to najmä z uznania dlhu, že to bol práve G. W., ktorý potreboval zakúpiť vozidlo, a
preto si potreboval zobrať úver. Motorové vozidlo potreboval G. W. na svoje podnikanie a keďže na to
nemal dostatočné príjmy, aby mu mohla byť poskytnutá úverová zmluva, tak aj na príhovor pracovníčky

SantanderConsumerFinance,a.s.bolúverposkytnutýžalovanémuanieG.W..Predmetnévozidlovždy
využíval len G. W. a toto mu bolo aj odobraté, pretože nesplácal úverové splátky. Je preto zrejmé, že to
bolG.W.,ktorýuzatvorilúverovúzmluvu,ažalovanýtakýtoúmyselnikdynemal.Úverovázmluvajepreto
voči žalovanému neplatná. Tieto dôkazy okresný súd nevzal do úvahy a vo veci nesprávne rozhodol.
Žalovaný tak žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie.

9. K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským

súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/114/2019-337 zo
dňa12.11.2019stým,žepodľaust.§219ods.1,3CSPbolomiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, ktorý

namietal, že rozsudok je nesprávny a v rozpore s vykonaným dôkazmi. K tejto námietke krajský
súd uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní spochybnil zistenia okresného súdu plynúce z
vykonaných dôkazov, tak namietal skutkové závery okresného súdu. Jeho námietka potom vo svojej
podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,

sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,

ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je

právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je

relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššieuvedenéhohodnoteniadôkazov.Rozhodnutieokresnéhosúdusaopieralootvrdeniaarelevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou
nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský

súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že to bol G. W., ktorý potreboval zakúpiť motorové vozidlo,
a preto potreboval úver, že G. W. vozidlo používal na svoje podnikanie, z čoho malo byť zrejmé, žeto bol práve G. W., ktorý uzatvoril úverovú zmluvu, a preto má byť úverová zmluva voči žalobcovi
neplatná. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného, s prihliadnutím na obsah
spisového materiálu, konštatuje v zhode so súdom prvej inštancie, že predmetnú úverovú zmluvu č.

582002517 zo dňa 11.6.2008 (č.l. 5, 6 spisu) spolu so záložnou zmluvou (č.l. 7 spisu), preberacím
protokolom (č.l. 13 spisu), prehľadom poistení k úverovej zmluve (č.l. 14 spisu) a poistnými zmluvami
k úverovej zmluve (č.l. 15 spisu) podpísal žalovaný označený ako D. H. - VAPASTAV, U Hluška 730,
Čadca 022 01 v postavení klienta, dlžníka, poistníka, držiteľa, resp. poisteného. Žalovaný skutočnosť,
že predmetné listiny podpísal, v konaní nespochybnil. Vecne správne preto okresný súd konštatoval, že

predmetnú úverovú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril práve žalovaný, a to za účelom
kúpy motorového vozidla. Predmetné vozidlo žalovaný podľa preberacieho protokolu dňa 11.6.2008
prevzal od predávajúceho a podľa vyššie uvedenej záložnej zmluvy ako dlžník v jej čl. II. bod 2 prehlásil,
že sa najneskôr ku dňu podpisu tejto záložnej zmluvy stal výlučným vlastníkom predmetného vozidla a
že je plne oprávnený k zriadeniu záložného práva k vozidlu.

17. Z uvedeného tak okresný súd dospel k správnemu záveru, že vzťah z predmetnej úverovej zmluvy
vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Na základe tohto vzťahu bol žalovanému
právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, ktorý bol použitý na kúpu predmetného motorového
vozidla, ktorého sa stal žalovaný vlastníkom, čo sám v záložnej zmluve potvrdil. Okolnosť, akým
spôsobom bolo predmetné motorové vozidlo následne užívané, teda či toto vozidlo užíval samotný

žalovaný, alebo či jeho užívanie umožnil inej osobe (G. W.), nemá žiadnu relevanciu k podstatnej otázke
vzniku úverového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Nakoniec aj v podanom
odvolaní samotný žalovaný potvrdil, že úver bol poskytnutý jemu a nie G. W.. Prípadný omyl žalovaného
v pohnútke, ktorá ho viedla k prejavu vôle smerujúcemu k uzatvoreniu úverovej zmluvy, nerobí právny
úkon neplatným (§ 49a veta tretia Občianskeho zákonníka). Pohnútka, ktorá predstavuje predpoklady,

z ktorých žalovaný vychádzal pri utváraní svojej vôle smerujúcej k uzavretiu úverovej zmluvy, nemá
žiadny právny význam. Je preto irelevantná obrana žalovaného v tom smere, že zmluvu uzatvoril len
z dôvodu, že vozidlo potreboval G. W., ktorý na poskytnutie úveru nemal dostatočné príjmy. Otázka
vzájomného vzťahu medzi žalovaným a G. W., ktorého výsledkom bolo uzavretie predmetnej úverovej
zmluvy žalovaným, nemôže mať dopad na právne postavenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu,

ktorý zmluvu so žalovaným uzavrel a na kúpu predmetného motorového vozidla mu poskytol v zmluve
vymedzené úverové plnenie. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že žalovaný si bol
vedomý následkov svojho konania a vedel, že uzatvára úverovú zmluvu vo svojom mene. Na tomto
závereničnemeníaniskutočnosť,žeG.W.písomneuznalsvojdlhvočižalovanému,keďžetátookolnosť
sa týka výlučne vnútorného vzťahu medzi žalovaným a G. W. a nemá žiadny vplyv na záver o platnosti

úverovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Krajský súd preto
odvolacie námietky žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné.

18. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k okresným súdom priznanej istine 26.064,52 Eur,
ani vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 6.7.2009

do zaplatenia žiadne odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími
dôvodmi žalovaného tak mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach
týchto odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania
žalovaného nesmerovali k výške priznanej istiny, dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania,
tak potom krajský súd ako súd odvolací nemal priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného

súdu, ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd
môže posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré
odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti
okresným súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

19. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné.
Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vecne správneho
rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak vo výroku I., ktorým okresný súd žalobe vyhovel, ako aj
vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie

nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto
pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalobcu spojených s týmto

odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.