Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217460
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený:
AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava , adresa na
doručovanie písomnosti: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V.
T., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. K. K. o zaplatenie 347,27 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 107,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z
tejto sumy od 06.06.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažalobou zodňa16.11.2017sadomáhalnatunajšomsúdeodžalovanéhozaplatenia347,27€
s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.06.2016 do zaplatenia.
Žalobcova pohľadávka voči žalovanému pozostáva z čiastočne neuhradených služieb vo výške 107,27
€ a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,-€.
2. Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanému postupom podľa § 106 ods. 3 CSP zverejnením na

úradnej tabuli a webovej stránke Okresného súdu Dunajská Streda. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky rozhodol vo veci súd rozsudkom bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 297 písm. b ) CSP.
4. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-€.
5. Súd vykonal vo veci oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi , najmä zmluvou č. P. ,

faktúrami, Dodatkom k zmluve , Všeobecnými podmienkami, a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:
Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. P. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.
V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu ktorá mu umožnila využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí Dodatku k tejto zmluve odpredal žalovanému mobilný telefón
značky Sony Xperia M4 Aqua black za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou

pokutou 240,-€. Žalobca v Dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy
poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu a tvrdí, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je
vyššia ako výška zľavy ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanému poskytnutá. Žalobca v
žalobe tvrdí že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovanýprestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal
dohodnuté zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami v Dodatku k zmluve

odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške
107,27 €, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. P. časť práva a povinnosti podniku
a účastníka, je povinný zaplatiť žalobcovi preto zmluvnú pokutu vo výške 240,-€. Žalobca pokusom o
pokonávku zo dňa 26.04.2016 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a

výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda od 06.06.2016.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

6. Z pripojenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi stranami vyplýva, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb , na základe ktorej
žalovaný obdržal SIM kartu ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Súčasne so zmluvou bol uzavretý aj Dodatok k zmluve na základe ktorého dodatku odpredal žalobca

žalovanému mobilný telefón značky Sony Xperia M4 Aqua black za kúpnu cenu 240,-€.
7. V zmysle Dodatku k zmluve ods. 2.5 písm. b) „je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 240,-€, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel
znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, žeč sa rozdiel medzi počtom

mesiacov na ktorý bola podľa ust. tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov
ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti s ktorým je spojený
vznik práva na túto zmluvnú pokutu vynásobí číslom ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto
uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov na ktorý bola
podľa ust. tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa

pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“.
8. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník ktoré sú súčasťou
zmluvy.- Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby ,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka ktoré podľa OZ možno dojednať
len v písomnej forme.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ platného od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ
je osoba ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
12. Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi stranami bola uzatvorená dňa 24.11.2015, teda za
účinnosti Novely OZ, platnej od 01.01.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi

žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľským vzťahom
a predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb v prípade porušenia zmluvnýchpodmienok neplatením úhrad riadne a včas bola podľa bodu 2.5 dojednaná zmluvná pokuta vo výške
240,-€.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenia a ochranu spotrebiteľ najskôr v zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa ktorý bol účinný od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie v § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.06.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa
OZ, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľa obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Nadväzne 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v
pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná v časti ktorou si žalobca uplatňuje úhradu za poskytnuté služby, teda v sume 107,27 €. V tejto
časti je žaloba dôvodná, nakoľko žalovaný porušil svoju základnú povinnosť zo zmluvy riadne a včas

platiť cenu poskytnutých služieb.
14. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z tejto časti súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z tejto sumy 06.06.2016 do zaplatenia.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Úrok z omeškania s
účinnosťou od 01.02.2013 je o 5%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Za nedôvodný súd považoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,-€.
17. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 ak strany dojednajú pre prípad

porušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutujeúčastník,ktorýtútopovinnosťporušízaviazanýpokutu
zaplatiť , aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty , alebo určený spôsob jej
určenia . Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad nesplnenia záväzku
dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako aj všetky ostatné majú len akcesorickú

povahu. Pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku na zabezpečenie ktorého majú
slúžiť.
18. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.
19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. V predmetnom prípade čo sa týka zmluvnej pokuty ktorá je upravená v znení ako je vyššie uvedené,
súd je toho názoru, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná v rozpore s § 544 ods. 1 až 3 OZ najmä v
tom, že v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Žalobca síce určuje
„spôsob“ ako by mala byť zmluvná pokuta určená ale vyššie uvedené znenie je neprehľadné, nejasné

pre priemerného spotrebiteľa ktorý si nevie vytvoriť obraz o tom, ako bude určená výška jeho zmluvnej
pokuty. Takto dojednané ustanovenia o zmluvnej pokute súd považuje za rozporné s § 37 ods. 1 OZ
a je toho názoru, že toto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné s poukazom na § 39 OZ, pretože
svojim obsahom jednak odporuje zákonu resp. ho obchádza ale najmä sa prieči dobrým mravom , preto
súd toto plnenie z neplatného právneho úkonu žalobcovi nepriznal a v časti určenie zmluvnej pokuty

žalobu zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP.
22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Ust. § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu ktorá v konaní uspela

má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorá zo strán v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu ) s výrokom ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby išlo o

prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jednej zo strán sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne
nepatrnú časť predmetu konania.24. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 347,27 €, pričom priznaných mu bolo 107,27 €. Žalobca
v tomto konaní bol úspešný čo do 31% uplatneného nároku. Celkový pomer úspechu žalobcu však
dosiahneme, ak od pomeru jeho úspechu odpočítame pomer jeho neúspechu, teda neúspešný bol

čo do 69% uplatneného nároku ( 31-69 ), teda nemôžeme v tomto konkrétnom prípade hovoriť o
pomernom procesnom úspechu žalobcu v tomto konaní. Naopak, žalovanému v konaní preukázateľne
trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 355 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach konania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) , čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak:
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.