Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/255/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222828
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116222828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej W. P.,
nar. XX. januára XXXX, bytom XXX XX T. T., J. 1, o zaplatenie 906,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/152/2016-75 zo dňa 14. 06. 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
resp. „prvostupňový súd“) žalobu žalobcu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal uložiť žalovanej zaplatiť
mu sumu 906,68 Eur s príslušenstvom z titulu spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania.

Žalovaná suma pozostáva z istiny 906,68 Eur, úroku v sadzbe 17,9 % ročne zo sumy 906,68 Eur od 24.
10. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania v sadzbe 5,5 % ročne zo sumy 906,68 od 24. 10. 2016
do zaplatenia. Žalobca žiadal aj zaplatenie sumy 609,83 Eur, ktorú sumu špecifikoval ako úrok v sume
486,61 Eur a úrok z omeškania v sume 139,51 Eur.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu (za žalobcu jeho právny
predchodca VOLKSBANK Slovensko, a.s.) uzavreli dňa 16. septembra 2008 zmluvu o bežnom účte.

Súčasťou zmluvy boli v zmysle čl. XII. 3. aj obchodné podmienky VOLKSBANK Slovensko, a.s. Dňa
30. júna 2009 uzavreli strany dodatok k zmluve o bežnom účte, na základe ktorého poskytol žalobca
žalovanej kontokorentný úver v rámci bežného účtu vo výške 996 Eur. Listom zo dňa 13. novembra
2013 žalobca zmluvu o úvere vypovedal preto, že žalovaná mala na účte nepovolený debetný zostatok
a vyzval ju na uhradenie pohľadávky do 2. decembra 2013. Podľa výpisu z účtu a prehľadu vkladov
uhradila žalovaná titulom úveru celkovo sumu 1.560,19 Eur (č. l. 49 spisu). Podľa tvrdenia žalobcu,
ktoré žalovaná nepoprela, a preto ho súd považuje za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP, vyčerpala

žalovaná titulom úveru celkovo sumu 1.470,37 Eur (č. l. 52 spisu). Konštatoval, že z právneho hľadiska
ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, poskytnutého prostredníctvom
bežného účtu v zmysle § 710 Obchodného zákonníka. Zároveň sa na túto zmluvu vzťahuje § 3
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia dodatku kzmluve o bežnom účte, lebo ide o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty medzi žalobcom v postavení
veriteľa (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov a vedenie bežných účtov)

a žalovanou v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonala v rámci výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania). Okrem § 3 ods. 6 sa na vzťah strán v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
neaplikujú iné ustanovenia zák. č.258/2001 Z. z..

4. Súd prvej inštancie uviedol, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle § 497

Obchodného zákonníka je záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Aj
zákon č. 258/2001 Z. z. v § 3 ods. 6 písm. b) vyžaduje, aby bol spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia
zmluvy písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená. V predloženom dodatku k zmluve o bežnom
účte, ktorým sa strany dohodli na poskytnutí úveru, je určená len suma poskytnutých peňažných
prostriedkov 996 Eur, akákoľvek dohoda o úroku však absentuje. Strany si v čl. 2. dodatku upravili len

možnosť zmeny výšky úrokovej sadzby v stanovených prípadoch, ale základnú úrokovú sadzbu platnú v
čase uzatvorenia zmluvy si nedohodli. Žalobca odvodzuje sadzbu úroku z prehľadu úrokových sadzieb
(č. l. 18 spisu), kde je sadzba pre povolené prečerpanie stanovená na 17,9 % ročne. Tento dokument
však nie je súčasťou dodatku k zmluve o bežnom účte, lebo naň dodatok vo svojom texte neodkazuje. Na
tento dokument neodkazuje ani zmluva o bežnom účte, ktorá obsahuje v čl. XII. 3 len odkaz na viaceré

obchodné podmienky. Predložený dokument je navyše účinný až od 1. augusta 2016, čo z časového
hľadiska vylučuje, aby bol súčasťou zmluvy o úvere dohodnutej v rámci dodatku k zmluve o bežnom účte
zo dňa 30. júna 2009. Rovnako je z tohto dôvodu vylúčené, že žalovaná bola v súlade s § 3 ods. 6 písm.
b) zákon č. 258/2001 Z. z. najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaná o ročnej úrokovej
sadzbe. Sadzba úroku nie je dohodnutá ani v predložených obchodných podmienkach, ktoré upravujú

kontokorentný úver v časti III. bod 5. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd uzavrel, že strany sa na
úroku z poskytnutého úveru nedohodli, a preto tento žalobcovi nepatrí. Preto prvostupňový súd žalobu
v časti úroku v kapitalizovanej sume 486,61 Eur ako aj v sadzbe 17,9 % ročne zo sumy 906,68 Eur od
24. októbra 2016 do zaplatenia zamietol.

5. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že ak žalobcovi nepatrí úrok, má nárok len na vrátenie skutočne
prečerpaných peňažných prostriedkov znížených o úhradu žalovanej. Žalovaná vyčerpala sumu spolu
1.470,37 Eur a uhradila sumu 1.560,19 Eur, a preto nemá voči žalobcovi žiaden dlh. Preto súd žalobu
zamietol aj v časti istiny 906,68 Eur.

6. Ohľadne žiadaného úroku z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených dôkazov
nevyplýva splatnosť úveru, a teda ani skutočnosť, kedy a či vôbec sa žalovaná dostala do omeškania.
Splatnosť úveru nie je dohodnutá v dodatku k zmluve o bežnom účte ani v predložených obchodných
podmienkach. V čl. III. bode 5.6. obchodných podmienok, ktorý upravuje splatnosť kontokorentného
úveru, je uvedené len, že splácanie úveru je banka oprávnená uskutočniť bankovým inkasom bez

uvedenia konkrétneho dátumu splatnosti. Preto sa na splatnosť úveru aplikuje § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Požiadanie
veriteľa predstavuje jednostranný adresný právny úkon, ktorý je účinný doručením dlžníkovi. Predložená
výpoveď zo zmluvy o úvere obsahuje výzvu na úhradu celej dlžnej sumy, zo spisu však nevyplýva,

že by táto výzva bola žalovanej doručovaná (ani to žalobca netvrdil). Prvostupňový súd uzavrel, že
nemal preukázané, že žalovaná bola uvedenou výzvou účinne vyzvaná na zaplatenie úveru. Za riadnu
výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby, ktorou žalobca žiada zaplatenie dlžnej sumy
od žalovanej. Ide o právny úkon žalobcu, ktorý je voči žalovanej v zmysle § 124 CSP účinný od
okamihu, kedy sa o ňom dozvedela, teda odo dňa jej doručenia, čo nastalo dňa 5. februára 2018. Až od

tohto termínu je pohľadávka žalobcu splatná. Pretože podľa výpisu z účtu a prehľadu vkladov uhradila
žalovaná poslednú úhradu pred týmto termínom (dňa 1. marca 2017), čím bol jej celý dlh splatený,
je vylúčené, aby sa dostala do omeškania. Preto prvostupňový súd žalobu zamietol i v časti úroku z
omeškania (v kapitalizovanej sume 139,51 Eur a v sadzbe 5,5 % ročne zo sumy 906,68 od 24. októbra
2016 do zaplatenia).

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP.
Pretože žalovaná náhradu trov konania nežiadala (ani jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli),
prvostupňový súd rozhodol tak, že jej nárok na ich náhradu nepriznal.8.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalobca,požadujúc,abyodvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

9. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Odvolateľ
namietal, že súd zamietol žalobu, pretože: „Žalovaná vyčerpala sumu spolu 1.470,37 Eur a uhradila

sumu 1.560,19 Eur, a preto nemá voči žalobcovi žiaden dlh.“. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie
nesprávne vyvodzuje z tvrdení žalobcu, že: „od 1.4.2013 (od uvedeného dátumu vznikajú úroky a
úroky z omeškania) bolo na účet žalovanej pripísaných spolu 65 vkladov spolu vo výške 1.560,19 €
(prikladáme v prílohe), avšak na účte žalovanej rovnako počas celej doby čerpania spotrebného úveru
formou povoleného prečerpania dochádza k zaúčtovaniu položiek na ťarchu účtu (vyplýva z výpisu
z účtu). Zdôrazňujeme, že všetky vklady (okrem vkladov uvedených v tabuľke A) boli započítané na

istinu vymáhanej pohľadávky.“ a „od 1.4.2013 bola na ťarchu účtu žalovanej zaúčtovaná suma vo
výške 1.470,37 €“. Tieto tvrdenia žalobcu sa však týkajú iba obdobia od 1.4.2013, ako dátumu od
ktorého si žalobca účtuje úroky a úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal žalobca na špecifiká
poskytnutého úveru, ktorý bol poskytnutý formou kontokorentného úveru. Žalovaná je povinná vrátiť
vyčerpané finančné prostriedky. Úročená je iba reálna čerpaná suma úveru. Na bežný účet žalovanej

nebol nikdy pripísaný kredit (resp. úver), ale priamo žalovaná vlastným konaním - hotovostnými výbermi
alebo platobnými príkazmi stanovila výšku debetného zostatku na účte. Zodpovednosť za stav účtu
nesie žalovaná. Žalovaná vyčerpala poskytnutý úver v celom rozsahu. Odvolateľ tiež namietal aj
záver súdu o zamietnutí nároku žalobcu na úroky z úveru. V tejto súvislosti uviedol, že neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o bežnom účte tvoria inter alia Obchodné podmienky programov služieb k bežným

účtom v EUR. Zdôraznil, že žalovaná podpisom zmluvy o bežnom účte potvrdila prevzatie Obchodných
podmienok, vzala ich na vedomie a súhlasila s ich znením v súlade s § 273 Obchodného zákonníka.
Podmienky kontokorentného úveru boli podrobne upravené v Obchodných podmienkach. Napriek tomu,
že žalovaná bola počas celého konania pasívna, súd prvej inštancie z nesporne zisteného skutkového
stavu nevychádzal a založil meritórne rozhodnutie na skutkových zisteniach, ktoré nekorešpondujú

so žalobcom predloženými dôkaznými prostriedkami. Žalovaná nerealizovala žiadnu procesnú obranu
počas celého konania, súd ju „suploval“ nad mieru ustanovenú zákonom, ignorujúc základné princípy
spravodlivosti a rovnosti strán v konaní pred súdom, tzv. ochranu slabšej strany, ktorá nie je absolútna.
Odvolateľ zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať
ako obranu pred jeho ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu,

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom
sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa
základné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní
nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmaniaprvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite
nevysporiadal.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 16. 09. 2008 zmluvu o bežnom

účte a dňa 30. 06. 2009 uzavreli strany dodatok k zmluve o bežnom účte, na základe ktorého poskytol
žalobca žalovanej kontokorentný úver v rámci bežného účtu vo výške 996,-Eur. Listom zo dňa 13. 11.
2013 žalobca zmluvu o úvere vypovedal, pretože žalovaná mala na účte nepovolený debetný zostatok
a vyzval ju na uhradenie pohľadávky do 2. 12. 2013. Žalovaná titulom úveru celkovo vyčerpala sumu
1.470,37 Eur a na účet vložila celkom sumu 1.560,19 Eur.

18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu
nebola platne dohodnutá výška úroku, keď táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach, jednostranne prijatých žalobcom, aj to nedostatočným
spôsobom.

19. K argumentácii žalobcu, že náležitosti zmluvy môžu byť obsiahnuté aj v Obchodných podmienkach,
Všeobecných obchodných podmienkach alebo Sadzobníku, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy a
sú pre klienta záväzné, odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako
aj rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, podľa ktorých je v zásade prípustné uplatňovanie takých
obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými

sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom
nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže
odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna
úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania,
ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred
podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá
na ne odkazuje v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán,
musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom. Pre samotné oboznámenie však nepostačuje
len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými

podmienkami oboznámený.

20. V danom prípade sa v Dodatku č. 1 k Zmluva o bežnom účte v EUR k programu služieb,
uzatvorenému medzi stranami v čl. II. bod 1. uvádza: „V súlade s bodom I. čl. V. obchodných podmienok
programov služieb k bežným účtom v EUR sa banka a majiteľ účtu dohodli, že znenie zmluvy o bežnom

účte k programu služieb dopĺňajú o nasledovné ustanovenia : I. V prípade, ak banka alebo majiteľ účtu,
ktorý je zamestnancom banky urobí právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru majiteľa
účtu v banke, vrátane odchodu do starobného alebo invalidného dôchodku, banka je oprávnená zmeniť
výšku úrokovej sadzby a úročiť kontokorentný úver obvyklou úrokovou sadzbou, aktuálne požadovanou
za tieto úvery poskytované fyzickým osobám v čase skončenia pracovného pomeru majiteľa účtu v

banke. Zmena výšky úrokovej sadzby bude účinná od prvého dňa nasledujúceho po dni ukončenia
pracovného pomeru majiteľa účtu v banke. K zmene výšky úrokovej sadzby kontokorentného úveru
nedôjde po dobu čerpania materskej dovolenky zamestnancom. Banka je oprávnená od prvého dňa
nasledujúceho po dni ukončenia pracovného pomeru majiteľa účtu v banke účtovať poplatky vo výške
poplatku aktuálneho platného Sadzobníka poplatkov“.

21. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu
nebolindividuálnedohodnutýúrokpreprípadposkytnutiakontokorentnéhoúveru.Zmluvaneobsahovala
údaj o úrokoch. Tiež nebolo preukázané, že by úroky boli individuálne dojednané, a že žalovaná sa s
nimi mala možnosť oboznámiť, preto ich nemožno ani požadovať.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky odvolateľa týkajúce sa úrokov kontokorentného úveru
považoval za nedôvodné.23. Taktiež odvolací súd považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa zostatku
poskytnutého úveru. Z prehľadu úhrad, ktorý súdu predložil žalobca vyplýva, že na účet žalovanej bola
pripísaná suma 1.560,19 Eur a žalovaná vyčerpala spolu 1.470,37 Eur. Ak súd prvej inštancie na základe

takto zisteného stavu uzavrel, že žalovaná nemá voči žalobcovi žiaden dlh, je jeho záver správny.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý žalobca ani
nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s § § 255 ods. 1 CSP a v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní
plne úspešná žalovaná, ktorá by zásadne mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože
však zo spisu odvolací súd zistil, že žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy
nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porovnaj napr. uznesenie NS SR

sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393
ods. 2, druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).