Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denis Vékony

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618201925
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618201925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom
Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480 proti žalovanému Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A.
XXX/X, o zaplatenie 123,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske č.k. 3C/43/2018-35 zo dňa 05. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 123,72

eur a náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,45 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku /výrok I. rozsudku/ a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% /
výrok II. rozsudku/. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 123,72 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená
na základe zákona č. 532/2010 Z.z. a žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
vo výške 4,64 eur mesačne. Žalobca pri vykonaní kontroly zistil, že žalovaný nevykonal úhradu platieb
za obdobie 01.04.2016 - 28.02.2018. Výzvou zo dňa 16.02.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu

dlžnej sumy. Žalovaný úhradu nevykonal. Súd vo veci vykonal dokazovanie. Z prehľadu predpisov a
platieb bolo zistené, že za obdobie od septembra 2015 do februára 2018 má žalovaný nedoplatok na
koncesionárskych poplatkoch vo výške 108,17 eur. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnosti poskytované RTVS zo dňa 16.02.2018 zistil, že týmto listom žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy 123,72 eur. Žalovanému bola výzva doručená dňa 22.02.2018, o čom svedčila
predložená fotokópia doručenky. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 4 ods. 1, § 3 písm. a), § 6
ods. 1, § 7 ods. 2, § 10 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č.
340/2012 Z.z.") a uviedol, že dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Nárok žalobcu
je zložený zo sumy 106,72 eur (nezaplatené úhrady koncesionárskych poplatkov), poštovného v sume
1,45 eur a pokuty v sume 17 eur. Tým, že žalovaný koncesionárske poplatky riadne a včas nezaplatil v
súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, dostal sa do omeškania so zaplatením úhrady.
Nakoľko nereagoval ani na písomnú výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 16.02.2017 a dlžnú sumu
neuhradil ani v dodatočnej lehote do 30 dní od doručenia výzvy, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie

zákonnej pokuty vo výške 17 eur v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobca svoj nárok
na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, pokuty a poštovného uplatnil na súde v súlade so svojou
zákonnou povinnosťou v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.. Z prehľadu splácania mal súd
nárok žalobcu v celom rozsahu za preukázaný a preto rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutiaa žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 123,72 eur
pozostávajúcu z nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch vo výške 106,72 eur a zákonnej pokuty 17
eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky

vo výške 1,45 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že od žalobcu neobdržal žiadnu výzvu
na plnenie ako to on uviedol a ani žiadne šeky. Tie mu začali chodiť až od tohto roku, pričom ich platí a
povinnosti platiť sa nevyhýba. Tiež nedostal ani platobný rozkaz. Celú záležitosť chce dať do poriadku

ale mimosúdne.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva
nasledovné:
6. Žalovaný vo svojom odvolaní nebrojí proti uloženej povinnosti zaplatiť žalovanému 123,72 eur spolu

s náhradou 1,45 eur. Tvrdí len, že od žalobcu pred rozhodnutím súdu nedostal žiadnu výzvu na plnenie
ani šeky, inak by svoju povinnosť splnil.
7. Ako vyplýva zo zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov /§ 3 písm. a) v spojení s § 7 ods.
1/ fyzickej osobe, ktorá je evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre

spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, vzniká povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti poskytované
žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, teda odberateľom
elektriny. Povinnosť platiť úhradu teda vzniká zo zákona v spojení so skutočnosťou, že sa fyzická osoba
stane odberateľom elektriny. Žalobca nie je povinný takejto osobe zasielať žiadnu výzvu na plnenie jej

povinnosti platiť úhradu, ani žiadne poštové poukážky /šeky/, či inak ju na plnenie jej zákonnej povinnosti
vyzývať. Povinnosť žalobcu vyzvať platiteľa na plnenie úhrady vzniká podľa uvedeného zákona /§ 10/
až keď je platiť s platením úhrady v omeškaní. Až po takejto výzve, ak platiteľ dobrovoľne omeškanú
úhradu nezaplatí, je žalobca oprávnený sa zaplatenia úhrady, spolu s pokutou a nákladmi na poštovné
spojených s výzvou, domáhať cestou súdu. Splnenie uvedenej povinnosti žalobcu - vyzvať žalovaného

ako platiteľa úhrady, ktorý je v omeškaní, na zaplatenie omeškanej úhrady, bolo v konaní vykonaným
dokazovaním preukázané. Žalobca predložil súdu prvej inštancie výzvu na zaplatenie omeškanej úhrady
adresovanú žalovanému zo dňa 16.02.2018 ako aj fotokópiu doručenky zo zásielky, ktorou táto výzva
bola doručované žalovanému na adresu Partizánske, Strojárenská 196/9. Podľa doručenky žalovaný
doručovanú výzvu žalobcu prevzal dňa 22.02.2018, čo na doručenke potvrdil svojím podpisom.

8. V konaní teda bolo preukázané, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť vyzvať žalovaného
na zaplatenie omeškanej úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového
vysielaniaatelevíznehovysielania.Žalovanýsianinatútovýzvusvojupovinnosťzaplatiťúhradunesplnil
a žalobca sa preto dôvodne domáhal splnenie tejto povinnosti /vrátane povinnosti zaplatiť pokutu a
náklady na poštovné spojené s výzvou/ žalovaného cestou súdu.

9. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto má nárok proti
žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobcovi preukázane žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.