Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/316/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219204
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117219204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti žalovanej:
P. D., nar. XX. D. XXXX, P. XX, XXX XX E., o zaplatenie 10.774,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10Csp/152/2017-68 zo dňa 28. augusta
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 10.774,81 Eur, úrok v
sume 67,53 Eur, úrok z omeškania v sume 943,99 Eur a v sadzbe 3% ročne zo sumy 10.774,81 Eur
od 1. júna 2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Druhou
výrokovou vetou žalobu vo zvyšku zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd
tak, že žalobca má nárok na náhradu 100% trov konania od žalovanej (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd mal za preukázané, že strany
sporu uzavreli dňa 3. decembra 2012 zmluvu o úvere, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanej ako dlžníčke sumu 22.800,- Eur; žalovaná sa zaviazala vrátiť ju s úrokom 4,29% ročne,
určeného počas prvého trojročného obdobia fixácie úrokovej sadzby v 358 mesačných splátkach po
112,86 Eur a poslednou 359-ou splátkou v sume 106,42 Eur, splatných od 28.01.2013 do 28.11.2042.
Zmluva bola uzavretá za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti špecifikovanej v článku I.3. zmluvy a

v zmysle článku II. zabezpečená záložným právom k tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že žalovaná vyčerpala sumu 22.800,-Eur dňa 03.01.2013. Listom zo dňa 04.06.2015
žalobcavyzvalžalovanúuhradiťomeškanéviacakotrisplátkyvsume618,16Eurdo15dníoddoručenia
výzvy a následne listom zo dňa 10.08.2015 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný k 10. dňu od
doručenia listu. Dlh žalovanej podľa výpisu z účtu predstavoval ku dňu 31.01.2017 sumu 10.774,81 Eur,
na úroku z omeškania sumu 943,99 Eur a úroku sumu 1.189,85 Eur. Do 28.08.2015 predstavoval dlh
na úroku sumu 67,53 Eur.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že medzi stranami sporu ide o zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka; zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa ažalovaná v postavení spotrebiteľa. Nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľským
úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. b/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/). Žalobca pri predčasnom zosplatnení úveru dodržal všetky podmienky
uvedené v § 565 Občianskeho zákonníka i sprísnené podmienky pre spotrebiteľské zmluvy ustanovené
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca k zosplatneniu pristúpil až po tom, čo žalovaná bola v
omeškaní s platením splátky po dobu viac ako 3 mesiace a vopred ju na možnosť zosplatnenia upozornil

v lehote aspoň 15 dní pred zosplatnením. Z uvedených dôvodov okresný súd uzavrel, že úver je v
zmysle článku VII.5. zmluvy splatný v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia o zosplatnení, teda ku dňu
28.08.2015.

1.3 Okresný súd žalobcovi priznal požadovanú istinu úveru 10.774,81 Eur, ktorej aktuálna výška vyplýva
z predloženej zmluvy a výpisu z účtu. Pokiaľ však ide o uplatnený úrok, okresný súd konštatoval, že

podľa rozhodovacej praxe patrí žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o úvere len do splatnosti/predčasnej
splatnosti úveru; poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo/143/1998 a
Ústavného súdu SR, č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012. Uviedol, že od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania; ak by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia,
bol by dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu

vo vzťahu strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na úrok za
obdobie do zosplatnenia úveru, do 28.08.2015. Okresný súd tak žalobcovi priznal dlžný úrok k tomuto
dňu vo výške 67,53 Eur a vo zvyšku úroku požadovaného kapitalizovanou sumou 1.189,85 Eur i v časti
úroku v sadzbe 3,19% ročne zo sumy 10.774,81 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia zamietol.

1.4 Okresný súd žalobcovi priznal i požadovaný úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 943,99 Eur,
vypočítaný z dlžnej istiny za obdobie do 31.05.2017 a v sadzbe 3% ročne zo sumy dlžnej istiny 10.774,81
Eur za obdobie od 01.06.2017 do zaplatenia. Uplatnená sadzba úroku z omeškania 3% ročne je nižšia
ako zákonná sadzba vyplývajúca z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie

č. 87/1995 Z.z.“).

1.5 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uzavrel, že žalobca bol úspešný
v celej uplatnenej istine a úroku z omeškania a jeho neúspech spočíval len v časti príslušenstva, čo

predstavuje nepatrnú časť predmetu konania, ktorá nemá podstatný vplyv na jeho celkový úspech. Z
uvedeného dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu, jeho druhej výrokovej vete, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku
zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovanú, aby žalobcovi zaplatila úrok z
úveru za obdobie do 31.05.2017 vo výške 1.122,32 Eur, úroky vo výške 3,19% ročne zo sumy 10.774,81
Eur od 01.06.2017 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne
aby rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.

e), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1 V konkrétnostiach vyjadril nesúhlas s právnym záverom okresného súdu spočívajúcom v tom, že
veriteľovi nárok na úrok z úveru po jeho predčasnom zosplatnení nepatrí. Poukázal na ustanovenia
§ 261, § 497, § 502 Obchodného zákonníka, zdôraznil, že moment vzniku povinnosti dlžníka platiť
úroky je v zákone výslovne uvedený a neodvíja sa od obsahu dohody medzi stranami. Je naviazaný na
moment faktického poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníkovi. Moment ukončenia trvania povinnosti

dlžníka platiť úroky sa však odvíja od skutočného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkovi. Zmluva
o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, veriteľov nárok voči dlžníkovi na zaplatenie
zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Uviedol, že dohodnutý úrok
z ekonomického hľadiska predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi, aktoré dlžník veriteľovi nevrátil. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje koniec trvania
povinnosti dlžníka platiť úroky tak, že dlžník je v prípade dobrovoľného predčasného splatenia povinný
zaplatiť úroky do vrátenia finančných prostriedkov. Zákonodarca aj koniec trvania povinnosti platiť úroky

v režime dobrovoľného splatenia naviazal na faktické konanie - vrátenie peňažných prostriedkov a nie
na obsah právneho úkonu týkajúci sa dohodnutého dátumu splatnosti úveru. V tomto smere žalobca
poukázal na názory vyslovené v niektorých rozhodnutiach všeobecných súdov, ktoré podporujú jeho
argumentáciu.

2.2 Žalobca tiež poukázal na to, že úročenie spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia
poskytnutých prostriedkov priamo upravoval aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), nepriamo ho predpokladá aj zákon č.
129/2010 Z.z.. Aj z § 16 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že veriteľ má právo na úroky a
náklady za časové obdobie do splatenia úveru. Podstatou a zmyslom zákonnej úpravy úrokov ako ceny

za poskytnutie peňazí je nahradiť veriteľovi absenciu možnosti užívania a nakladania s poskytnutými
peniazmi. Túto možnosť veriteľ nemá od poskytnutia peňazí dlžníkovi až do ich vrátenia veriteľovi.

2.3 Žalobca zdôraznil odlišnosť odstúpenia od zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti, po vyhlásení
predčasnej splatnosti zmluvný vzťah nezaniká, naďalej trvá, mení sa iba jeho obsah, a to pokiaľ ide

o zmluvnú podmienku dátumu splatnosti jednotlivých splátok úveru. Nemení sa však to, že dlžník
drží/užíva/disponuje prostriedkami, ktoré mu poskytol veriteľ na základe platnej, účinnej a trvajúcej
zmluvy o úvere. Na základe uvedenej argumentácie žalobca konštatoval, že nie je dôvod, aby dlžník
úroky za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemal povinnosť platiť. Takýto právny názor
vedie k absurdným dôsledkom, kedy de facto znevýhodňuje väčšinu klientov/spotrebiteľov, ktorí riadne

splácajú svoje peňažné záväzky oproti dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti neplnia. Takýto dlžníci budú
s odobrením súdu platiť iba úroky z omeškania v zákonom regulovanej výške a riadne splácajúci
klient bude platiť úroky dohodnuté v zmluve, ktoré sú často podstatne vyššie. Takýto stav nemôže
byť schválený súdnym rozhodnutím. Poukázal pritom aj na možnú delikvenciu splácania úverov s
negatívnym dopadom na stabilitu finančného trhu.

2.4 Žalobca poukázal aj na prípadné bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu, ktoré by v
prípade, ak by žalobca po zosplatnení úveru nemal nárok na zmluvne dohodnutý úrok, vzniklo na strane
žalovanej držbou peňažných prostriedkov v období po zosplatnení úveru. S takýmto bezdôvodným
obohatením sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Právna kvalifikácia je pritom vecou súdu. Ak

mal súd prvej inštancie zato, že žalobcovi po zosplatnení úveru už nepatria úroky vo výške podľa
zmluvy o úvere, mal sa vysporiadať s právnou kvalifikáciou preukázaného a zisteného skutkového stavu,
kedy žalovaná neoprávnene drží peňažné prostriedky žalobcu a požíva z toho úžitky na úkor žalobcu.
Žalobca zároveň uviedol, že v zmysle § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka sú z prieskumu
neprijateľnosti vyňaté zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti

ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dohodnuté. Ani záver okresného súdu o ustálenej súdnej praxi v tejto otázke nie
je správny, súdna prax je v tejto otázke roztrieštená a aktuálne je predmetom prijímania zjednocujúceho
stanoviska dovolacím súdom.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve okresného súdu písomne nevyjadrila.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

5.1 V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento

vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

6.1 Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 10.774,81 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku vo výške 1.189,85 Eur za obdobie do

31.05.2017, úroku z omeškania vo výške 943,99 Eur za obdobie do 31.05.2017, ročného úroku vo výške
3,19 % z nezaplatenej istiny 10.774,81 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
3% ročne z nezaplatenej istiny 10.774,81 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia. Žalobca dňa 03.12.2012
uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o OTP HYPO ÚVERE č. 140/4001/12 SU
(ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 22.800,-Eur.
Žalobcapristúpilkpredčasnejsplatnostiúveruzadodržaniapodmienokuvedenýchv§565Občianskeho

zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; účinnosť zosplatnenia súd prvej inštancie ustálil ku
dňu 28.08.2015. Okresný súd právny vzťah založený Zmluvou posudzoval podľa ustanovení § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a zároveň ako právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení dodávateľa a
žalovaná v postavení spotrebiteľa. Z uvedeného okresný súd správne vyvodil, že predmetnú Zmluvu

je nutné aplikovať ustanovenia aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd
správne uzavrel, že na Zmluvu sa ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nevzťahujú, spotrebiteľským
úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Tieto skutkové závery a právne posúdenie žalobca v podanom
odvolaní nenapadol.

7. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietol odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm.e), f) a h) Civilného
sporového poriadku tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci

7.1 Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
v podanom odvolaní absentuje tvrdenie, ktorý z navrhnutých dôkazov súd okresný súd nevykonal.

Naopak, zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie za prítomnosti zástupcu žalobcu
oboznámil obsah súdneho spisu, tvoreného predovšetkým podaniami a listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom; na otázku zástupkyňa žalobcu žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhla, okresný súd žiadny
návrh na vykonanie dokazovania (alebo na doplnenie dokazovania) nezamietol. Nie je tak zrejmé, aké
dôkazy okresný súd nevykonal, odvolacia námietka je nekonkrétna a nie je spôsobilá privodiť zmenu

alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.

7.2 Odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
nesprávnym skutkovým zistenia. K uvedenému odvolací súd uvádza, že právna úprava v C.s.p. v
rámci odvolacích dôvodov predpokladá nesprávnosť zistenia skutkového základu v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov (odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 písm.e/ C.s.p., spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebná na zistenie rozhodujúcich skutočností), nedostatočné zistenie skutkového stavu z
dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g)
C.s.p., spočívajúce v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie procesné

prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené) a napokon
nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov vykonaných dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm.f/ C.s.p., spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením formálnej

logiky. Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ svoju argumentáciu založil na nesúhlase so záverom
súdu prvej inštancie, že veriteľovi po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nárok na zmluvný úrok z
úveru nepatrí. Takýto záver súdu prvej inštancie však nie je následkom nesprávneho zistenia skutkového
stavu ale následkom právneho posúdenia, a teda aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav. Aksúd prvej inštancie zistil výšku poskytnutého úveru, zostatok neuhradenej istiny a dátum predčasného
zosplatnenia úveru, tieto zistenia sú skutkovým zistením. Otázka, či veriteľovi patrí nárok na úrok z
úveru aj po jeho zosplatnení je otázkou právneho posúdenia, ktorého nesprávnosť žalobca v podanom

odvolaní rovnako namietol.

7.3 Právne posudzovanie veci je činnosť súdu pri rozhodovacej činnosti, pri ktorej zistený skutkový
stav podriaďuje pod skutkovú podstatu právnej normy, na základe čoho dospeje k záveru, či sa právo
prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, pokiaľ sa súd pri tejto činnosti dopustil

omylu, spočívajúcom v tom, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než
mal, eventuálne ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Námietka nesprávneho
právneho posúdenia sa v kontexte podaného odvolania a rozhodnutí, na ktoré žalobca v odvolaní
poukázal, týkala práve nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení, žalobca mal zato, že tento úrok mu
patrí a nebol dôvod k zamietnutiu žaloby v tejto časti uplatneného nároku.

7.4 Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolací súd poukazuje na závery uvedené v
napadnutom rozsudku okresného súdu, s ktorými sa zhoduje a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade
žalobca)pristúpiktomu,žepovažujecelýdlhzasplatný(tzv.zosplatnenieúveru),potomnastupujerežim
platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno

dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).
Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver
a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej
koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má
dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník

mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti,
zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s
kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie preto správne
rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru. Úroky zmluvné
popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa,

ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§ 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá je ustálená v
tom, že nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo
dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014

zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).

7.5 Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je

zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok ustanovených v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu
záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu)

záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.
Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných
podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času
zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania
záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac

objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

7.6 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy

istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režimedojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom

má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce

k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia

povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
ajvčasepojednostrannommimoriadnomzosplatneníúveru,neprešlibytietonárokytestomustanovenia
§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7.7 Pokiaľ odvolateľ poukazoval na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských súdov vydaných
v obdobných veciach vo vzťahu k dôvodnosti nároku na úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru odvolací súdu uvádza, že mu je známe, že odborná verejnosť nedospela k jednoznačnému a
zhodnému záveru, či veriteľovi patria zmluvne dohodnuté úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. K tejto otázke konštantná, ustálená judikatúra vytvorená nie je. Odvolací súd pripomína, že

za súčasť ustálenej judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý právny názor
opakovane potvrdený najvyšším súdom (kedy ide o právny názor najvyššieho súdu, nie jedného jeho
senátu). Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným
spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v

obdobných veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra
zahŕňa publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky)
rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné
iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie
rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je

výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom
sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného
anonymizovaného rozhodnutia.

7.8 Neobstojí ani odvolacie tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie mal uplatnený nárok na úrok z

úveru po jeho zosplatnení posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak dospel k záveru,
že veriteľovi nárok na úrok z úveru po jeho zosplatnení nepatrí. V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V prejednávanej veci nejde o naplnenie žiadnej zo

skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalovanej ako dlžníčke žalobca poskytol finančné prostriedky v súlade so Zmluvou, nedošlo
k plneniu bez právneho dôvodu a neplatnosť Zmluvy konštatovaná nebola. Ani vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá za následok,
že by išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobcovi ako veriteľovi vznikol nárok na

zaplatenie rozdielu finančných prostriedkov, ktoré žalovanej poskytol o odpočítaní plnení, ktoré na úver
poskytla žalovaná ako dlžník, spolu s úrokom do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a úrokom z
omeškania.Žalobcoviakoveriteľovivzniklivdôsledkuvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruinéprávne
prostriedky ochrany svojich práv; predovšetkým môže svoj nárok vymáhať v celosti a nie len nezaplatené
splátky a v konečnom dôsledku svoj nárok v Zmluve zabezpečil aj záložným právom na nehnuteľnosť,

ktorá bola predmetom financovania úverom poskytnutým žalobcom žalovanej; patrí mu nárok na úrok
z omeškania z nesplatenej istiny záväzku ako zákonná sankcia za omeškanie dlžníka so splnením
záväzku splatiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas. Skutočnosť, že žalovaná nevrátilažalobcovi poskytnuté prostriedky po vyhlásení predčasnej splatnosti neznamená, že sa bezdôvodne
obohatila, resp. že sa bezdôvodne obohacuje spôsobom uvedeným v § 451 Občianskeho zákonníka.

8.Odvolaniežalobcutakniejedôvodné;rozhodnutiesúduprvejinštanciejesprávne,azáverysúduprvej
inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto krajský súd v zmysle § 387 ods.
1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutých výrokoch, výroku II.,
ktorým okresný súd žalobu zamietol v časti uplatneného nároku na úrok z úveru po vyhlásení predčasnej
splatnosti, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil

dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanej

žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).