Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/271/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223314
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117223314.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: V. M., N.. XX.X.XXXX,
A. XXX XX W., M. XXXX/XX, o zaplatenie 5.320,31 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie nad sumu 1.393,70 eura s prísl. z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a. s. sa žalobou podanou na tunajšom
súde dňa 13.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.320,31 eura s 8,05 % úrokom z
omeškania ročne od 20.1.2015 do zaplatenia z titulu uzavretej Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa
6.8.2012, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 5.968,50 eura. Podľa zmluvy
o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 69 mesačných splátkach v sume 175,20 eura a
to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 12.088,80 eura. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil
sumu 4.294,80 eura.

Vzhľadomnato,žežalovanýporušilsvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinné
splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.11.2014
listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úradu splátok a žalovanú upozornil na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.1.2015
úver zosplatnil. O čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.1.2015 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu 5.320,31 eura. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania

ododňanasledujúcehopozosplatneníúveru. ZmluvnúpokutuevidovanúvpriloženomPrehľadesplátok
a úhradu v stĺpci „Pokuta“ v sume 770,05 eura, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

2. Žalovaný sa napriek doručenej žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 28.3.2018,
nevyjadril., na pojednávanie sa však dostavil a k veci samotnej vypovedal.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.4.2018 č.k. 19Csp/271/2017-50 súd pripustil zmenu

žalobcu zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..4. Výzvou zo dňa 31.7.2018 súd vyzval žalobcu, aby najneskôr 15 dní pred pojednávaním predložil v 2
písomných vyhotoveniach rovnopisy zmlúv, ktorých sa týkal účel použitia pôžičky č. XXXXXXX zo dňa
6.8.2012 za účelom ex offo preskúmania týchto zmlúv z hľadiska spotrebiteľskej legislatívy.

V prípade, ak nepredloží tieto rovnopisy žiadaných listinných dôkazov najmenej 15 dní pred termínom
pojednávania, nebude súd na doručené listinné dôkazy, vysvetlenia a tvrdenia prihliadať v rámci
koncentrácie konania.

5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.9.2018 o 11.50 hodine, teda pred pojednávaním, uviedol,

že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v časti prevyšujúcej
rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 5.968,50 € a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške
4.574,80 € (4.294,80 € v čase do podania žaloby a 280,00 € po podaní žaloby) ďalej netrvá.
Súdu zároveň oznamuje, že žalovaný po začatí konania zaplatil celkovo
sumu 280,00 € nasledovnými splátkami: úhrada zo dňa 22.11.2017 v sume 50,00 €, úhrada zo dňa
03.01.2018 v sume 50,00 €, úhrada zo dňa 23.01.2018 v sume 50,00 €, úhrada zo dňa 15.03.2018 v

sume 50,00 €, úhrada zo dňa 28.06.2018 v sume 20,00 €, úhrada zo dňa 26.07.2018 v sume 30,00 €,
úhrada zo dňa 24.08.2018 v sume 30,00 €.
V časti o zaplatenie sumy 280,00 € s prísl. berie žalobu späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. V
zmysle tohto späťvzatia aj upravuje petit žaloby tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.393,70 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 1.673,70 € od 20.01.2015 do

22.11.2017, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 1.623,70 € od 23.11.2017 do 03.01.2018,
úrok z omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 1.573,70 € od 04.01.2018 do 23.01.2018, úrok z
omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 1.523,70 € od 24.01.2018 do 15.03.2018, úrok z omeškania
vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 1.473,70 € od 16.03.2018 do 28.06.2018, úrok z omeškania vo výške
8,00 % p.a. zo sumy 1.453,70 € od 29.06.2018 do 26.07.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p.a.

zo sumy 1.423,70 € od 27.07.2018 do 24.08.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy
1.393,70 € od 25.08.2018 do dňa zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a priznal nám náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov: zmluva

o poskytnutí pôžičky, všeobecné obchodné podmienky, predžalobná upomienka zo dňa 26.11.2014
vrátane návratky doručenky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.1.2015,
prehľad splátok a úhrad, prehľad o výške priemerných úrokových mier úverov poskytovaných v eurách
rezidentom eurozóny v nových obchodoch za rok 2012 a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa,

vložka 10315/P v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

8. Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.

9. Na základe Zmluvy o pôžičke Slovenská Požičovňa uzavretej dňa 6.8.2012 uzavreli právny

predchodca žalobcu so žalovaným na formulárovom tlačive Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5016078 s
týmito údajmi uvedenými v časti zmluvy Schválená výška pôžičky:
Schválená výška pôžičky: 5.968,50 eura, počet splátok: 69, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok):
5/2018, celková suma pôžičky: 12.088,80 eura, celkové náklady spotrebiteľa: 6.120,30 eura, výška
mesačnej splátky: 175,20 eura, sadzba poistenia: 0,00 %, mesačná výška poistenia: 0,00 eura, RPMN:

32 %, ročná úroková sadzba: 32 %, priemerná hodnota RPMN: neuvedené, spôsob splácania splátok:
poštovou poukážkou.

10. Podľa bodu III formulára Účel použitia Pôžičky, podpisom zmluvy Klient žiada, aby sa za poskytnutej
pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.

s., kde spoločnosť vystupuje ako správca
1. ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu: 24.5.2010, výška záväzku:
2.221,35 eura,
2. ev. č.: XXXXXXXX, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu: 7.4.2012, výška záväzku: 747,15 eura,
3. spoločnosť: HT, výška záväzku 3.000 eur.

11. Podľa prehľadu o splácaní uhradil žalovaný sumu 24 x 175,20 eura, 2 x 15 eur, 2x 30 eur, t.j. spolu
4.294,80 eura.12. Listom zo dňa 26.11.2014 vyzval právny predchodca žalobcu o uhradenie dlžných splátok, v
opačnom prípade dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Suma mesačných splátok v omeškaní
560,64 eura.

13. Listom zo dňa 25.1.2015 oznámil právny predchodca žalobu žalovanému, že jeho dlh z úverovej
zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje v celkovej
výške sumu 5.472,63 eura, pričom istina úveru je vo výške 5.399,51 eura.

14. Podľa potvrdenia o výške priemerných úrokových mier z úverov - nové obchody spotrebiteľské
a ostatné úvery - domácnosti zverejneného na internetovej stránke www.nbs.sk bola v auguste 2012
úroková sadzba u úverov nad 5 rokov 13,52 %.

15. Žalovaný pri výsluchu uviedol: „Ja si pamätám, že som tento úver bral, v podstate išlo o to, že my
sme zo Slovenskej požičovne mali kreditnú kartu a cez Quatro sme zakúpili nejaký tovar. Oni ma vyzvali,

či nechcem tieto úvery pospájať s tým, že zároveň by som dostal aj hotovosť. V tom čase nezisťovali
si nič ohľadom môjho príjmu a pritom som bol len krátko živnostník, mal som príjem okolo 1.000 eur na
mesiac čistého. Moja manželka bola vtedy na materskej dovolenke s prvým dieťaťom. Nepýtali si nič
ani ohľadom príjmu manželky, v podstate sme žili z môjho príjmu. Ja som v tom čase mal už viacero
týchto úverov aj u iných nebankových spoločností, pretože sme brali hypotéku na byt, potom sme brali

úver na auto, zaúverovali sme sa, tak som potom prišiel o prácu, nemal som nijaké zákazky. Nevedel
som, čo robiť, na každú stranu som platil nejaké úvery. Bol som už aj v Centre právnej pomoci, či sa
nedá vyhlásiť osobný bankrot, ale v podstate mi bolo povedané, že je potrebné, aby sa viedla na nejaké
veci na mňa exekúcia. Pritom ja tejto exekúcii predchádzam tak, že čokoľvek zarobím, delím na všetky
tie úvery. Keď niekde nejakú sumu nezaplatím alebo niektorý mesiac nezaplatím, tak v podstate nám

telefonujú a vyhrážajú sa. Vyhrážal sa nám aj tento Intrum Slovakia, EOS KSI Slovensko. V podstate
som nevedel, že čo a ako mám robiť a tak sme sa do takej situácie dostali. Čo sa týka tejto zmluvy, nič mi
vysvetlené nebolo, ani aká je výška úrokovej sadzby v porovnaní s inými úvermi, ani ostatné náležitosti
zmluvy. V podstate som platil, pokiaľ som mohol, potom som platiť prestal a už som potom platil, keď
som len mal nejaké finančné prostriedky navyše, aby sa mi následne už nevyhrážali, aj to že sa stále

menil ten veriteľ, my sme v podstate my sme mali z toho aj zmätok, že čo a ako je. Pokiaľ som v liste zo
dňa 13.4.2018 napísal, že uznávam dlh v konaní a viem prispievať maximálne 50 eur mesačne, ja som
sa nebol radiť za nijakým právnikom, preto ak tento dlh bol v tom čase už premlčaný, ja som o tomto
vôbec nevedel. V podstate som chcel týmto listom predísť ďalším prípadným vyhrážaniam.“

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

17. Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS

523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú
v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez
ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom

v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

20. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016
č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnostiv prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%
oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do

rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).
Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby

nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol
meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť
splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k
odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by

sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich
neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto

toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani
žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky,
ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých

mravov zo strany súdu. Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s
rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu
zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%
a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom“.

21. V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 32 %,
pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v auguste 2012 bola priemerná úroková
sadzbauspotrebiteľskýchúverovnad5rokov13,52%.Jeevidentné,žesajednáoviacakodvojnásobné
prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v

rozpore s dobrými mravmi.

22. Právny predchodca žalobcu dohodol so žalovaným úžerný úrok, pričom súd s prihliadnutím na
aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacieho súdu vyslovenú napr. v rozhodnutí 8Co/67/2017 rešpektuje, že
úrok odporujúci dobrým mravom, ktorý je zo zákona neplatný, sám o sebe nespôsobuje aj neplatnosť

celého právneho úkonu a na to, aby bolo možné konštatovať neplatnosť celého právneho úkonu, teda
neplatnosť celej úverovej zmluvy, je potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti uzatvárania zmluvy. Úžera v
zmysle právnej teórie pozostáva jednak z objektívneho znaku, ktorý je konanie smerujúce k získaniu
plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek znich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku
inštitútu úžery a tým k zneplatneniu celej zmluvy.

23. Z pohľadu subjektívnych znakov, definícia úžery rozoznáva:
1. tieseň - mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený
ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie
nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého
nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné

ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže
poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii
okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer
závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších
okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne.
2. neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s

dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže
vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá
má dopad na majetkovú sféru človeka. Neskúsenosť môže byť sprievodným javom nízkeho veku najmä
u neplnoletých.
3. rozumovú vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu

k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových
schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného
vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.
4. rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou
udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery,

že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote
plnenia páchateľ voči nemu.
5. dôverčivosť - predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana
nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej
nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže

objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.
6. ľahkomyseľnosť - sa vždy spája s ďalšími znakmi úžery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom
zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by
mu v skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak možno vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie
berie na „ľahkú mieru“, napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe. K takto vymedzenej

ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávateľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania
bonity alebo zneužitím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho.
7. finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany - uvedené znaky poukazujú
na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už
ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný,

je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie.
Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity.
Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou,
pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.
8. plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere - rozumie

určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo
v nekonaní (non facere). Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať (dare), niečo konať
(facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati).

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci zmluva bola uzavretá pred novelizáciou OZ a to
zavedenia § 39a OZ o následkoch civilnoprávnej úžery, aj pred 1.6.2014 súdy judikovali o následkoch
úžery na neplatnosť právneho úkonu ako celku a to napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 8.decembra 2011, sp.zn. 16Co/71/2011, podľa ktorého civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde

veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády
nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti.Taktiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 3Co/3/2011 a
obdobne úžerný úrok posudzuje z hľadiska platnosti úverovej zmluvy súd v rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 25.9.2013 sp.zn. 3Co/151/2013.

25. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uzavrel úver s tým, že to bol
právny predchodca žalobcu, čo mu navrhol pospájanie týchto úverov a dal mu ponuku, že by zároveň
dostal aj hotovosť, pričom si dodávateľ nezisťoval nič ohľadom jeho príjmu. Ako vyplýva z výsluchu
žalovaného, už v tom čase mal viacero úverov v iných nebankových spoločnostiach a zaúverovali sa

tak, že keď potom prišiel o prácu a nemal nijaké zákazky nevedel, čo robiť, lebo na každú stranu platil
nejaké úvery.
Keďže teda bol naplnený ako objektívny, tak aj subjektívny znak, nakoľko žalovaný uzatváral úverovú
zmluvu jednak vo finančnej tiesni a jednak aj čiastočne finančne závislý od právneho predchodcu
žalobcu, ktorému dlhoval už dva úvery a tento mu za tzv. pospájanie úverov ešte ponúkol hotovosť vo
výške 3.000 eur bez akéhokoľvek logického vysvetlenia a zodpovedného prístupu k celej veci a zistenia,

či vôbec bude môcť splatiť tento úver, v danom prípade sú splnené ako objektívny, tak aj subjektívny
znak úžery a teda súd považuje túto úverovú zmluvu za absolútne neplatnú.

26. Keďže teda je tento úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je absolútne neplatná,
prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré

spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou 5.968,50 eura a zaplatenou sumou 4.294,80 eura, čo
predstavuje 1.673,70 eura.

27. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nároku spotrebiteľskej zmluvy

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby
saspotrebiteľtýchtoskutočnostídovolával,totoustanovenieznamenáexoffopovinnosťsúdovprihliadať
aj bez návrhu na premlčanie v prípade spotrebiteľských nárokov.

29. Pokiaľ by aj nebol tento nárok premlčaný podľa § 107 ods. 1,2 OZ, súd poukazuje na § 101 OZ,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

32. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

33. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle

§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak
niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata
výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzkumôže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným
právnym úkonom.

34. Ak veriteľ využije svoje právo vyplývajúce veriteľovi oznámiť dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej
pohľadávky, je potrebné, aby jednak vyzval spotrebiteľa k úhrade dlhu, tak ako sa to stalo predžalobnou
upomienkou z 26.2.2014, ale aby aj tento úveru zosplatnil.
Vdanomprípadezoznámeniaovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa25.1.2015azpredloženého
prehľadu splátok vyplýva, že prvou splátkou pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, je splátka splatná

20.10.2014, teda trojročná premlčacia lehota by začala plynúť 21.10.2014, a keďže žaloba bola
podaná 13.11.2017, uplynula všeobecná trojročná premlčania lehota uplynula do podania žaloby. Pokiaľ
žalovaný po podaní žaloby čiastočne dlh splnil, platil premlčaný dlh, o ktorom premlčaní vedomosť
nemal.

35. Keďže v časti nad sumu 1.393,70 eura zobral žalobu späť, súd v tejto časti konanie zastavil podľa

§§ 145,146 CSP a v prevyšujúcej časti žalobu pre premlčanie zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

37. Keďže však v celom rozsahu úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, nárok na ich náhradu

mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).