Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200861
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200861.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom, v

právnej veci žalobkyne : I. G., Y. č. XXX, XXX XX Y., práv. zast.: JUDr. Marta Šuvadová, advokát
Advokátskej kancelárie, Floriánska č.16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2018/033905/BNK zo dňa 09.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obce Y. č. 3/2017 zo dňa 16.02.2018, ktorým obec Y. uznala obvinenú

I. G., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. č. XXX vinnou zo spáchania priestupku na úseku držania
psov podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10:00 hod. pri panelovej ceste
medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla -
vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil
na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. (vo výroku nesprávne uvedené S.) Y., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda

nezabránila útoku psa na iné zviera, a na základe uvedeného v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 150,- eur. Súčasne podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o
priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €, a to do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a v zmysle ust. § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch bola obvinenej
uložená povinnosť uhradiť G.. C. Y., bytom F. Č.. XX, T. spoľahlivo zistenú škodu vo výške 118,- eur.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí dôvodil nasledovne: „Obec Y. (ďalej len prvostupňový správny orgán)
vydala dňa 16.02.2018 rozhodnutie č. 3/2017 Hý, ktorým uznala obvinenú I. G., nar.: XX.XX.XXXX,

trvalý pobyt Y. Č.. XXX vinnou zo spáchania priestupku na úseku držania psov podľa § 7 ods. 2 písm.
b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustila
tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10:00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd
a priehradným múrom v extraviláne obce Y.Ľ. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn
C. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla
G.. C. (vo výroku nesprávne uvedené S.) Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil
rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku psa na iné zviera, a

na základe uvedeného v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta
150,- eur. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť trovy
konania vo výške 16,- €, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zmysle ust. § 70
ods. 2 zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť G.. C. Y., bytom F. Č.. XX, T.spoľahlivo zistenú škodu vo výške 118,- eur. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 3/2017 Hý zo
dňa 16.02.2018 uviedol, že začal priestupkové konanie na základe oznámenia Obvodného oddelenia
PZ E. W. č. ORPZ-761/VI-KS-2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je dôvod na

začatie trestného stíhania voči I. G.Š., bytom Y. Č.. XXX, a že sa jedná o priestupok podľa zákona č.
282/2002Z.z.,ktorýmsaupravujúniektorépodmienkydržaniapsov.Priestupkovýspisboldoručenýobci
dňa 13.11.2017. Obec Y. vo veci začala konanie o priestupku dňa 27.11.2017, kedy zároveň predvolala
účastníkov konania na ústne pojednávanie na deň 20.12.2017. Obvinená z priestupku sa uvedeného
konania bez ospravedlnenia nezúčastnila, a tak obec opakovane predvolala účastníkov konania na

deň 16.02.2017, ktorého sa však obvinená opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnila. Na základe
uvedeného v súlade s § 74 zákona o priestupkoch, ktorý uvádza, že v neprítomnosti obvineného z
priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol
riadnepredvolaný,alebosanedostavíbeználežitéhoospravedlnenia,alebobezdôležitéhodôvodu,bolo
o priestupku rozhodnuté v neprítomnosti obvinenej. Svedkyňa, oznamovateľka a poškodená zároveň
G.. C. Y. vo svojej výpovedi dňa 20.12.2017 pri prejednávaní priestupku do zápisnice uviedla, že býva

v rodinnom dome v Y.. Dňa 30.4.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský
pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo
zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla I. G., ktorá psa viedla. Pani
G. svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes už v
minulosti ohrozoval aj iných obyvateľov obce a upozorňovali ich na neho aj ostatní obyvatelia. Tento

pes pani G. sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste,
na povely pani G. nereagoval a až po čase ich psa pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela
svojho psa odtiahnuť. Pani G. sa jej ospravedlňovala, že jej je ľúto čo sa stalo a že celú vzniknutú
škodu uhradí. Pýtala sa svedkyne, v ktorom dome býva. Následne nechala svedkyňa psa ošetriť na
veterinárnej ambulancii, o čom doložila doklady o platbách do spisu. Zároveň si svedkyňa uplatnila nárok

na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred ošetrením svedkyne
šiel jej manžel za pani G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol pes očkovaný proti
besnote. Pani G. sa vyhovárala, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom doteraz však preukaz
nepredložili a škodu neuhradili. O očkovací preukaz žiadal manžel svedkyne majiteľa psa aj mailom,
pričom preukaz nebol predložený. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o niektorých opatreniach držania

psov priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo
nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom. Z predloženej mailovej komunikácie, pokladničných
dokladov a svedeckej výpovede G.. C. Y. mal prvostupňový správny orgán za jednoznačne preukázané,
že priestupok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 70 ods. 2
zákona o priestupkoch ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne uhradená, uloží

správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť. Nakoľko spôsobená škoda bola spoľahlivo
zistená na základe pokladničných dokladov o platbe za ošetrenie psa Veterinárnou ambulanciou C..
O. B., D. Č.. XX, T., bolo rozhodnuté o povinnosti uhradiť spoľahlivo zistenú škodu vo výške 118,- eur.
Odvolanie voči rozhodnutiu 3/2017 Hý zo dňa 16.02.2017 bolo podané dňa 20.03.2018 oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote. Obvinená v podanom odvolaní uviedla, že prvostupňový správny

orgán pri prejednaní priestupku nedodržal platnú právnu úpravu a z procesného hľadiska uprel obvinenej
právo na spravodlivý proces, ako aj účinnú obhajobu, keď:
- obvinenej nebolo doručené predvolanie do vlastných rúk,
- z textu predvolania nie je zrejmé, kedy a ako sa mala obvinená dopustiť skutku, ktorý je jej dávaný
za vinu,

- v texte predvolania absentuje akýkoľvek kontakt (okrem poštovej adresy), na ktorý by bolo možné
oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenej vo všeobecnosti účasť na pojednávaní,
- predvolanie bolo expedované obvinenej tak, že nebolo objektívne z jej strany ani možné oznámiť
skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému účasť na prejednaní veci včas,
- v predvolaní absentuje poučenie obvinenej, že správny orgán môže vo veci rozhodnúť aj bez účasti

a bez výsluchu obvinenej.
Obvinená je dlhodobo práceneschopná (od 11.10.2017 doposiaľ). V obci Y. nie je zriadená pošta a
absentuje poštová schránka. Ak by aj bolo predvolanie na prejednanie priestupku riadne doručené,
v texte predvolania nie je uvedený žiaden kontakt, kde je možné inak ako písomne listom oznámiť
nemožnosť dostaviť sa na úkon nariadený správnym orgánom. Ospravedlnenie sa písomne listom,

predpokladá vycestovanie do obce L. T., kde je zriadená pošta, pričom vzhľadom na práceneschopnosť
a zdravotný stav obvinenej nie je toto možné od nej spravodlivo požadovať. Podľa obvinenej správny
orgán pochybil aj z hmotnoprávneho hľadiska, keď nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. Obvinená sa
o skutočnosti, že mala spáchať priestupok, o skutočnosti kedy a ako ho mala spáchať, a kto je osoboupoškodenou dozvedela až z doručeného rozhodnutia správneho orgánu. V deň spáchania priestupku
obvinená zabezpečovala doma rodinnú oslavu, takže na žiadnej prechádzke so psom v deň 30.04.2017
o10.00hod.nebola,čomôžudosvedčiťajsvedkoviaprítomnínaoslave.Okremtohoobvinenádlhodobo

trpí posunom platničky chrbtice o 11 mm a akékoľvek prudké trhnutie (napr. aj psom) by jej mohlo
spôsobiť ochrnutie, preto sa obvinená takýmto aktivitám vyhýba. Správny orgán sa nevysporiadal s
tým, či sa skutok mohol stať tak, ako to popisuje poškodená, či pes poškodenej bol na vôdzke a či
nedráždil ako prvý opisovaného vlčiaka, a či zranenia zodpovedajú zraneniam spôsobeným vlčiakom. O
šikanóznom konaní správneho orgánu svedčí nielen výška uloženej pokuty, ale najmä jej odôvodnenie

- kedy okrem iného „správny orgán zohľadnil skutočnosť, že obec už v minulosti riešila ohrozovanie
zvierataobyvateľovobcetýmtopsomanapriekúsiliuobceknápravenedošlo...“.Obvinenánemážiadnu
vedomosť o tom, že by ona osobne bola v minulosti uznaná vinnou z podobného priestupku a už vôbec
nie s týmto psom. Rovnako nemá vedomosť o tom, že by majiteľ psa, alebo niekto z jej blízkych osôb
bol právoplatne postihnutý v súvislosti s týmto psom v nejakom priestupkovom konaní. Obvinená preto
navrhla odvolaciemu správnemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil v intenciách odvolania,

alebo rozhodnutie zrušil ako predčasné, nezákonné a nepreskúmateľné a vrátil vec prvostupňovému
správnemu orgánu na nové konanie. Poškodená G.. C. Y. vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podľa jej
názoru v konaní nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam, pretože I. G. mala možnosť vyjadriť sa k
veci.Účastnícikonaniabolipredvolanínaústnepojednávanienadeň20.12.2017,pričomobvinenásana
pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Obec z tohto dôvodu opakovane predvolala účastníkov

konania na deň 16.02.2018, ktorého sa obvinená opäť bez ospravedlnenia nedostavila. Obec Y.M. na
základe uvedeného rozhodla o priestupku v súlade s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Poškodená
poukázala aj na ust. § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní a uviedla, že právo obvinenej na spravodlivý
proces porušené nebolo. Pokiaľ obvinená v odvolaní uvádza, že poškodenú ani jej manžela nepozná,
v živote ich nevidela a netuší, o koho sa jedná, tieto tvrdenia sú podľa obvinenej účelové a klamlivé,

pretože syn obvinenej C. A., ktorý je majiteľom vlčiaka, skutočnosť, že sa skutok stal, priznal priamo
v e-mailovej komunikácii medzi ním a manželom poškodenej. Okresný úrad Košice, odbor opravných
prostriedkov, ako príslušný odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 59 ods.
1 zákona o správnom konaní v celom rozsahu, preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané
dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu a stotožnil

sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo
vydané v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. vodiť psa mimo
chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a
schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným
spôsobom ohrozoval človeka, alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom

prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za psa vždy
zodpovedá držiteľ psa, alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa ust. § 7
ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa
na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom. Za uvedený priestupok
možno uložiť pokutu do 165,- eur. Z výpovede G.. C. Y. zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že dňa 30.04.2017

ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné.
Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne
vlčiak tmavej farby. Za ním išla I. G., ktorá psa viedla. Pani G. svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala
jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes už v minulosti ohrozoval aj iných obyvateľov obce a
upozorňovali ich na neho aj ostatní obyvatelia. Tento pes pani G. sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a

zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste, na povely pani G. nereagoval a až po čase ich psa
pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela svojho psa odtiahnuť. Pani G. sa jej ospravedlňovala,
že jej je ľúto čo sa stalo a že celú vzniknutú škodu uhradí. Pýtala sa svedkyne, v ktorom dome býva.
Následne nechala svedkyňa psa ošetriť na veterinárnej ambulancii, o čom doložila doklady o platbách
do spisu. Zároveň si svedkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená

vo výške 118,- eur. Pred ošetrením svedkyne šiel jej manžel za pani G. a pýtal od nej očkovací preukaz,
aby sa zistilo, či bol pes očkovaný proti besnote. Pani G. sa vyhovárala, že pes je synov a ona mu
odkaz odovzdá, pričom doteraz však preukaz nepredložili a škodu neuhradili. Skutočnosť, že došlo k
stretnutiu obvinenej a poškodenej, ako aj ich psov potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi manželom
poškodenej I.. W. Y., G.. a synom obvinenej C. A.. Ako už bolo uvedené vyššie, manžel poškodenej

I.. W. Y., G.. prostredníctvom mailu požiadal syna obvinenej C. A. o zaslanie očkovacieho preukazu
jeho psa a náhradu škody. Dňa 04.05.2017 C. A. I.. W. Y., G.. mailom odpovedal: „Dobrý deň pán Y.,
nakoľko až teraz som sa dostal k vašim mailom a som si myslel, že sa rozumne dohodneme, som
zmenil názor, nakoľko mi bolo povedané, že váš pes napadol môjho a vy žiadate náhradu bločkov,chcel by som vám len napísať, že moja mama má po tom incidente modrinu o veľkosti dlane a bolesti
celého boku a neriešim to, lebo ani váš pes nebol na vodítku ani môj...“. Z uvedeného je zrejmé, že ku
napadnutiu psa obvinenej došlo, a stalo sa to za účasti obvinenej a poškodenej, pričom o tom vedel aj

syn obvinenej, čo potvrdil v mailovej komunikácii. Odvolací správny orgán má na základe vykonaného
dokazovania za nepochybne preukázané, že obvinená sa dopustila spáchania priestupku na úseku
držania psov podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10.00 hod. pri panelovej ceste
medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla -

vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil na
štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.Á. Č.. XX, T., ktorému spôsobil
rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku psa na iné zviera.
Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť, následky a dĺžku trvania
protiprávneho konania obvinenej z priestupku, tiež na to, ako rozhodol v iných skutkovo zhodných,
alebo podobných prípadoch, aby predišiel vzniku neodôvodnených rozdielov v rozhodovaní. Pri ukladaní

pokuty za priestupok prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, že Obec Y. potvrdila, že starosta
obce Y. opakovane ústne upozornil manžela obvinenej na skutočnosť, že ich pes sa voľne pohybuje
po obci a ohrozuje obyvateľov obce Y.. Obec Y. v minulosti začala priestupkové konanie na úseku
držania psov voči I. G., kedy ich pes mal ohrozovať deti vychádzajúce zo škôlky, pričom obvinená
podala voči rozhodnutiu odvolanie, o ktorom však nebolo v lehote rozhodnuté a konanie o priestupku

bolo zastavené. Spôsobená škoda bola spoľahlivo zistená na základe pokladničných dokladov o platbe
za ošetrenie psa Veterinárnou ambulanciou C.. O. B., D. Č.. XX, T.. K skutočnostiam uvádzaným
obvinenou týkajúcim sa nedodržania platnej právnej úpravy z procesného hľadiska odvolací správny
orgán uvádza, že Obec Y.Ý. oznámením o začatí konania zo dňa 27.11.2017 oznámila obvinenej I. G.,
že začína konanie vo veci priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002. Toto oznámenie

o začatí konania bolo obvinenej doručené dňa 29.11.2017. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez
ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov neúčasti nezúčastnila. Následne obec Y. ďalším oznámením o
začatí konania zo dňa 23.01.2018 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo veci priestupku podľa
§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002. Toto oznámenie o začatí konania bolo obvinenej doručené
dňa 29.01.2018. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov

neúčasti opäť nezúčastnila. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán
v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len
vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví
bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu. Prvostupňový správny orgán postupoval
v súlade s citovaným ustanovením zákona o priestupkoch, a keďže obvinená sa opakovane nedostavila

na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia, alebo bez oznámenia dôležitého dôvodu, rozhodol o
priestupku v neprítomnosti obvinenej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obvinenej bolo predvolanie
doručené do vlastných rúk. V oznámení o začatí konania, ktoré bolo obvinenej doručené, je uvedené,
že konanie sa týka priestupku na úseku držania psov podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002
Z. z. Pokiaľ by sa obvinená zúčastnila ústneho pojednávania, dozvedela by sa o skutku, ktorý sa jej

kladie za vinu. Na predvolaní na ústne pojednávanie je označený kontakt, na ktorý možno oznámiť
skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému vo všeobecnosti účasť na pojednávaní vo veci formou poštovej
adresy konajúceho orgánu, čo je dostatočný údaj, na základe ktorého je možné správnemu orgánu
oznámiť dôležité skutočnosti. V súčasnosti nie je problém (a nie je možné, aby sa účastník konania na
túto skutočnosť vyhováral), aby účastník konania prostredníctvom internetu (ktorý má minimálne syn

obvinenej, ktorý je s ňou v kontakte, čo sám potvrdil) zistil prípadné ďalšie kontakty. Na internetovej
stránke Spoločného obecného úradu J. je uvedený faxový, mailový a telefonický kontakt na tento
úrad, resp. na osobu prejednávajúcu priestupok. Z uvedeného dôvodu neplatí ani tvrdenie obvinenej
o tom, že nebolo objektívne možné z jej strany oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému
účasť na prejednaní veci včas. Od oznámenia začatia konania o priestupku po vydanie prvostupňového

rozhodnutia prešlo dva a pol mesiaca, čo je dostatočná doba na to, aby obvinená kontaktovala
prvostupňový správny orgán a jej nečinnosť možno chápať ako snahu o vytváranie obštrukcií brániacich
priebehukonaniaopriestupku.Niejetedapravdoutvrdenieobvinenejotom,ženemalamožnosťvyjadriť
sa k veci, oboznámiť sa s výpoveďami svedkov, vyjadriť sa k nim a navrhnúť dôkazy pre svoju obhajobu.
Len pasivita obvinenej, nie porušenie právnych predpisov prvostupňovým správnym orgánom, spôsobili

citované následky a zákon o priestupkoch postup prvostupňového správneho orgánu spôsobom konania
v neprítomnosti obvineného v takomto prípade umožňuje. Pokiaľ obvinená poukazovala na svoju
práceneschopnosť, absenciu pošty a poštovej schránky v obci Y. a skutočnosť, že ospravedlnenie sa
písomne listom by si vyžadovalo prepravu do obce L. T., čo od nej nemožno spravodlivo požadovať,opätovne uvádzame, že ide o irelevantné tvrdenie a v súčasnosti nie je absolútne žiadnym vecným
ani časovým problémom prostredníctvom internetu zistiť telefonický, resp. mailový kontakt na konajúci
správny orgán, ktorý by akceptoval dôvodné ospravedlnenie a zvolil by ďalší postup v konaní tak, aby

boli dodržané procesné práva obvinenej. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že sám syn obvinenej
v mailovej komunikácii potvrdil, že obvinená bola so psom na prechádzke v čase incidentu napadnutia
psa poškodenej, t. j. môže sa pohybovať v exteriéri a tak aj poukazovanie na nemožnosť dostavenia sa
na poštu do L. T. (čo nebolo podmienkou v prípade využitia iných všeobecne rozšírených informačných
prostriedkov) je minimálne pochybné. Pokiaľ ide o namietané porušenie hmotnoprávnych predpisov,

odvolací správny orgán opätovne uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci tak, ako je uvedené vyššie. Tvrdenie o tom, že obvinená poškodenú a jej manžela
nepozná sa javí s prihliadnutím na mail syna poškodenej, ktorý potvrdil incident psa vedeného jeho
mamou so psom poškodenej minimálne ako nepravdivé a nejedná sa o omyl tak, ako tvrdí obvinená.
Z uvedeného dôvodu ani tvrdenia obvinenej o tom, že z dôvodu konania rodinnej oslavy nebola dňa
30.04.2017 na prechádzke so psom nie sú vo vzťahu k prejednávanej veci právne relevantné. Zároveň

obvinená nepreukázala, že sa skutok nestal tak, ako ho má za preukázaný prvostupňový správny
orgán na základe vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ obvinená tvrdí, že sa jedná o šikanózny výkon
verejnej moci, o čom svedčí aj výška uloženej pokuty, samotná obec Y. v zastúpení starostu obce
potvrdila, že predmetný pes sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce. Zároveň uložená
pokuta je vo výške, ktorú zákon č. 282/2002 Z. z. umožňuje uložiť. Po dôkladnom oboznámení sa

s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatuje, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové
dôkazy. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom
prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 15.08.2018.

2. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 18.09.2018, doručenou tunajšiemu súdu
dňa 19.09.2018, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,

ako aj rozhodnutia Obce Y. č. 3/2017 Hý zo dňa 16.02.2018, ktorým žalovaný v zmysle ust. § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a toto rozhodnutie
potvrdil. V žalobe žalobkyňa namietala rovnako, ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu jednak procesné pochybenia správnych orgánov a upretie jej práva na spravodlivý
proces a jednak porušenia hmotnoprávne. Procesné pochybenia správnych orgánov žalobkyňa vidí

v tom, ako v žalobe uvádza, že už v odvolaní poukazovala na to, že ako obvinenej jej nebolo
doručené predvolanie do vlastných rúk a žalovaný sa s touto jej námietkou nijako nevysporiadal,
žiadnym spôsobom uvedené riadne neprešetril, nezisťoval u doručovateľa akým spôsobom došlo k
doručeniu zásielok a ani to, kto vlastne dotknuté zásielky za žalobkyňu prevzal. Vytýkala žalovanému,
že z predvolania nie je zrejmé, kedy a ako sa mala obvinená dopustiť skutku, ktorý je jej dávaný

za vinu, že v texte predvolania absentuje akýkoľvek kontakt (okrem poštovej adresy), na ktorý by
bolo možné oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenej vo všeobecnosti účasť na pojednávaní,
že predvolanie bolo expedované obvinenej tak, že nebolo objektívne z jej strany ani možné oznámiť
skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému účasť na prejednaní veci včas, a že v predvolaní absentuje
poučenie obvinenej, že správny orgán môže vo veci rozhodnúť aj bez účasti a bez výsluchu obvinenej.

Poukazovala pritom na svoju práceneschopnosť, absenciu pošty a poštovej schránky v obci Y. a
skutočnosť, že ospravedlnenie sa písomne listom by si vyžadovalo jej prepravu do obce L. T., čo od
nej nemožno spravodlivo požadovať, s poukazom na prílohy pripojené k žalobe t.j. lekárske správy.
Preto naďalej zastáva názor, že jej bolo upreté právo na spravodlivý proces, keďže z procesného
hľadiska došlo k tomu, že sa obvinená nemala možnosť k veci vyjadriť, nemala možnosť oboznámiť

sa s výpoveďami svedkov v tejto veci, nemala možnosť sa k týmto svedeckým vyjadreniam vyjadriť
a prípadne navrhnúť dôkazy pre svoju obhajobu a nemala ani možnosť zvoliť si obhajcu v tejto
veci. V závere tohto bodu ďalej poukázala na nerešpektovanie ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o
priestupkoch prvoinštančným správnym orgánom je nutné prihliadnuť ,,z úradnej povinnosti“ a keďže
daný stav ma za následok odňatie práva žalobkyni na spravodlivý proces pred orgánmi verejnej správy

v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, samotné nerešpektovanie ustanovenia § 74
ods. 1 zákona o priestupkoch prvoinštančným správnym orgánom - obcou Y. - mohlo byť odstránené
v odvolacom konaní, ale nebolo, čo predstavuje závažnú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým je samo o sebe daný dôvod na zrušenie napadnutéhorozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu v zmysle § 191 odst. 3 písm. a) Správneho súdneho
poriadku. Hmotnoprávne pochybenie žalovaného žalobkyňa vidí v tom, že v záujme riadneho zistenia
skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj príslušné dokazovanie, čo sa však podľa žalobkyne nestalo

a preto namietala, že rozhodnutie správnym orgánom nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci v zmysle ust. § 32 Správneho poriadku a teda, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. S poukazom na to, že aj správne trestanie
podlieha obdobnému režimu ako trestný čin a vzťahuje sa naň zásada jednotnosti správneho konania,
citujúc ust. § 7 ods. 2 písm. b), § 7 ods. 3 zákona o niektorých podmienkach držania psov a § 51

a § 58 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch namietala, že : „Žalovaný sa ustanoveniami zakotvenými v
platnej právnej úprave neriadil. Aj prvoinštančný orgán a aj žalovaný si v celosti osvojili len tvrdenia
poškodenejatietosiprávnerelevantnýmspôsobomneoverili.Vosvojomrozhodnutížalovanýpoukazuje
na mailovú komunikáciu medzi manželom poškodenej a synom žalobkyne - pričom ak je to mailová
komunikácia,ktorázásadnýmspôsobomosvedčujespáchaniaskutku,žalovanýsprávnyorgánsavôbec
nevysporiadal so skutočnosťami majúcimi význam pri rozhodovaní vo veci. Z mailovej komunikácie je

zrejmé, že ani jeden pes nemal byť na vôdzke a tiež to, že to bol pes poškodenej, ktorý prvý zaútočil.
Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako odvolací orgán preveril, či sa vôbec skutok mohol stať
tak, ako je popisovaný poškodenou. Plemeno anatolského pastierskeho psa patrí medzi veľké plemená
a šteňa plemena rozmerovo zodpovedá rozmerom dospelého vlčiaka. Nebol práve pes poškodenej,
ktorý prvý (aj keď je šteňa) dráždil opisovaného vlčiaka? Naozaj zranenia psa poškodenej strany

zodpovedajú zraneniam spôsobeným vlčiakom (a už vôbec nehovoriac o tom, či zranenia zodpovedajú
vlčiakovi vo vlastníctve syna obvinenej)? Je škoda, ktorá mala byť utrpená naozaj vo výške, ktorá
zodpovedá danému stavu veci a obvyklým nákladom spojených s ošetrením zvieraťa? Hovorí vôbec
mailová komunikácia o obvinenej? (veď C. žije v partnerskom zväzku, nejednalo sa o mamu jeho
partnerky)? A jedná sa vôbec o mailovú komunikáciu syna žalobkyne?... Všetky uvedené skutočnosti

majú rozhodný význam pri a pre spravodlivé posúdenie veci a následne pre spravodlivé rozhodnutie v
správnom (priestupkovom) konaní. Žalobkyňa opakovane poukazuje na šikanózne konanie správneho
orgánu, kedy táto do dňa písania tejto žaloby nemala žiadnu vedomosť o tom, že by ona osobne bola v
minulosti uznaná vinnou z podobného priestupku a už vôbec nie „s týmto psom“. Z právneho hľadiska je
pre ukladanie sankcie JEJ osobe (osobe obvinenej) úplne nepodstatné, či „tento pes“ bol už v minulosti

obcou riešený. Obvinená napriek tomu (alebo práve preto) uvádza, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že
by majiteľ psa, alebo niekto z jej blízkych osôb bol právoplatne postihnutý v súvislosti „s týmto psom“ v
nejakom priestupkovom konaní. Ak Obec Y. zastúpená starostom potvrdila, „predmetný pes“ sa potuluje
voľne po obci a ohrozuje obyvateľov obce a že starosta obce ústne upozornil manžela žalobkyne -
tak o uvedenom žalobkyňa žiadnu vedomosť nemá. Uvedená, objektívne ale nepreukázaná skutočnosť

(že sa pes potuluje, že s manželom žalobkyne mal starosta obce opakovane ústny pohovor...) je ale
„zohľadnená“ vo výške uloženej sankcie - kedy žalobkyni z rozhodnutia nie je jasné, prečo by ona, ktorá
majiteľkou psa nikdy nebola a nikdy nebola ani priestupkovo postihnutá a dokonca s jej osobou starosta
obce Y. nikdy žiadny „ústny pohovor“ nemal, mala mať uložený trest na hornej hranici možnej sankcie“.

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.12.2018, doručeným súdu dňa
13.12.2018, v ktorom uviedol, že „...Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. vodiť psa mimo chovného
priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná
ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom
ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí,

ktoré by pes mohol spôsobiť. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré
podmienky držania psov, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad
psom vykonáva dohľad. Podľa ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí
ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu
ich ohrozovania psom. Za uvedený priestupok možno uložiť pokutu do 165,- eur. Z výpovede G.. C.

Y. zo dňa 20.12.2017 vyplynulo, že dňa 30.04.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom
rasy anatolský pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade,
vybehol zo zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla I. G., ktorá psa
viedla. Pani G. svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento
pes už v minulosti ohrozoval aj iných obyvateľov obce a upozorňovali ich na neho aj ostatní obyvatelia.

Tento pes pani G. sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste,
na povely pani G. nereagoval a až po čase ich psa pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela
svojho psa odtiahnuť. Pani G. sa jej ospravedlňovala, že jej je ľúto, čo sa stalo a že celú vzniknutú
škodu uhradí. Pýtala sa svedkyne, v ktorom dome býva. Následne nechala svedkyňa psa ošetriť naveterinárnej ambulancií, o čom doložila doklady o platbách do spisu. Zároveň si svedkyňa uplatnila
nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred ošetrením
svedkyne šiel jej manžel za pani G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol pes očkovaný

proti besnote. Pani G. sa vyhovárala, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom doteraz však
preukaz nepredložili a škodu neuhradili. Skutočnosť, že došlo k stretnutiu obvinenej a poškodenej, ako
aj ich psom potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi manželom poškodenej I.. W. Y., G.. a synom
obvinenej C. A.. Manžel poškodenej I.. W. Y., G.. prostredníctvom mailu požiadal syna obvinenej C.
A. o zaslanie očkovacieho preukazu jeho psa a náhradu škody. Dňa 04.05.2017 C. A. I.. W. Y., G..

mailom odpovedal : „Dobrý deň pán Y., nakoľko až teraz som sa dostal k vašim mailom a som si myslel,
že sa rozumne dohodneme, som zmenil názor, nakoľko mi bolo povedané, že váš pes napadol môjho
a vy žiadate náhradu bločkov, chcel by som vám len napísať, že moja mama má po tom incidente
modrinu o veľkosti dlane a bolesti celého boku a neriešim to, lebo ani váš pes nebol na vodítku ani
môj....“ Z uvedeného je zrejmé, že ku napadnutiu psa obvinenej došlo, a stalo sa to za účasti obvinenej
a poškodenej, pričom o tom vedel aj syn obvinenej, čo potvrdil v mailovej komunikácii. Žalovaný mal

na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že žalovaná sa dopustila spáchania
priestupku na úseku držania psov podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú
niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10.00
hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y.
pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX,

bezdôvodne zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX,
T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku
psa na iné zviera. Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť, následky
a dĺžku trvania protiprávneho konania obvinenej z priestupku, tiež na to, ako rozhodol v iných skutkovo
zhodných, alebo podobných prípadoch, aby predišiel vzniku neodôvodnených rozdielov v rozhodovaní.

Priukladanípokutyzapriestupokprvostupňovýsprávnyorgánzohľadnilskutočnosť,žeobecY.potvrdila,
že starosta obce Y.Ľ. opakovane ústne upozornil manžela obvinenej na skutočnosť, že ich pes sa voľne
pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce Y.. Obec Y. v minulosti začala priestupkové konanie na
úsekudržaniapsovvočiI.G.T.,kedyichpesmalohrozovaťdetivychádzajúcezoškôlky,pričomobvinená
podalavočirozhodnutiuodvolanie,oktoromvšaknebolovlehoterozhodnutéakonanieopriestupkubolo

zastavené. Spôsobená škoda bola spoľahlivo zistená na základe pokladničných dokladov o platbe za
ošetrenie psa Veterinárnou ambulanciou C.. O. B., D. Č.. XX, T.. K skutočnostiam uvádzaných žalobcom
týkajúcich sa nedodržania platnej právnej úpravy z procesného hľadiska žalovaný uvádza, že obec
Y. oznámením o začatí konania zo dňa 27.11.2017 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo
veci priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002. Toto oznámenie o začatí konania bolo

obvinenej doručené dňa 29.11.2017. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani
oznámenia dôvodov neúčasti nezúčastnila. Následne obec Y. ďalším oznámením o začatí konania zo
dňa 23.01.2018 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo veci priestupku podľa § 7 ods. 2 písm.
b) zákona č. 282/2002. Toto oznámenie o začatí konania bolo obvinenej doručené dňa 29.01.2018.
Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov neúčasti opäť

nezúčastnila. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom
stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy,
ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez
náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu. Prvostupňový správny orgán postupoval v
súlade s citovaným ustanovením zákona o priestupkoch a keďže obvinená sa opakovane nedostavila

na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia, alebo bez oznámenia dôležitého dôvodu, rozhodol o
priestupku v neprítomnosti obvinenej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovanej bolo predvolanie
doručené do vlastných rúk. V oznámení o začatí konania, ktoré bolo obvinenej doručené, je uvedené,
že konanie sa týka priestupku na úseku držania psov podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002
Z. z.. Pokiaľ by sa obvinená zúčastnila ústneho pojednávania, dozvedela by sa o skutku, ktorý sa jej

kladie za vinu. Na predvolaní na ústne pojednávanie je označený kontakt, na ktorý možno oznámiť
skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému vo všeobecnosti účasť na pojednávaní vo veci formou poštovej
adresy konajúceho orgánu, čo je dostatočný údaj, na základe ktorého je možné správnemu orgánu
oznámiť dôležité skutočnosti. V súčasnosti nie je problém (a nie je možné, aby sa účastník konania na
túto skutočnosť vyhováral), aby účastník konania prostredníctvom internetu (ktorý má minimálne syn

obvinenej, ktorý je s ňou v kontakte, čo sám potvrdil) zistil prípadné ďalšie kontakty. Na internetovej
stránke Spoločného obecného úradu J. je uvedený faxový, mailový a telefonický kontakt na tento
úrad, resp. na osobu prejednávajúcu priestupok. Z uvedeného dôvodu neplatí ani tvrdenie obvinenej
o tom, že nebolo objektívne možné z jej strany oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenémuúčasť na prejednaní veci včas. Od oznámenia začatia konania o priestupku po vydanie prvostupňového
rozhodnutia prešlo dva a pol mesiaca, čo je dostatočná doba na to, aby obvinená kontaktovala
prvostupňový správny orgán a jej nečinnosť možno chápať ako snahu o vytváranie obštrukcií brániacich

priebehu konania o priestupku. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že nemala možnosť
vyjadriť sa k veci, oboznámiť sa s výpoveďami svedkov, vyjadriť sa k nim a navrhnúť dôkazy pre
svoju obhajobu. Len pasivita obvinenej, nie porušenie právnych predpisov prvostupňovým správnym
orgánom, spôsobili citované následky, a zákon o priestupkoch postup prvostupňového správneho
orgánu spôsobom konania v neprítomnosti obvineného v takomto prípade umožňuje. Pokiaľ žalobca

poukazoval na svoju práceneschopnosť, absenciu pošty a poštovej schránky v obci Y. a skutočnosť,
že ospravedlnenie sa písomne listom by si vyžadovalo prepravu do obce L. T., čo od nej nemožno
spravodlivopožadovať,opätovneuvádzame,žeideoirelevantnétvrdenieavsúčasnostiniejeabsolútne
žiadnym vecným ani časovým problémom prostredníctvom internetu zistiť telefonický, resp. mailový
kontakt na konajúci správny orgán, ktorý by akceptoval dôvodné ospravedlnenie a zvolil by ďalší
postup v konaní tak, aby boli dodržané procesné práva žalobcu, ako obvinenej. Zároveň poukazujeme

na skutočnosť, že sám syn obvinenej v mailovej komunikácii potvrdil, že obvinená bola so psom na
prechádzke v čase incidentu napadnutia psa poškodenej, t. j. môže sa pohybovať v exteriéri a tak
aj poukazovanie na nemožnosť dostavenia sa na poštu do L. T. (čo nebolo podmienkou v prípade
využitia iných všeobecne rozšírených informačných prostriedkov) je minimálne pochybné. Pokiaľ ide o
namietané porušenie hmotnoprávnych predpisov, žalovaný opätovne uvádza, že prvostupňový správny

orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, ako je uvedené vyššie. Tvrdenie o tom, že
žalobca poškodenú a jej manžela nepozná sa javí s prihliadnutím na mail syna poškodenej, ktorý potvrdil
incident psa vedeného jeho mamou so psom poškodenej minimálne ako nepravdivé a nejedná sa o
omyl tak, ako tvrdí žalobca. Z uvedeného dôvodu ani tvrdenia žalobcu nachádzajúce sa v odvolacom
spise o tom, že z dôvodu konania rodinnej oslavy nebola dňa 30.04.2017 na prechádzke so psom, nie

sú vo vzťahu k prejednávanej veci právne relevantné. Zároveň žalobca nepreukázal, že sa skutok nestal
tak, ako ho má za preukázaný prvostupňový správny orgán na základe vyššie uvedených dôvodov.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa jedná o šikanózny výkon verejnej moci, o čom svedčí aj výška uloženej
pokuty, samotná obec Y.Ý. v zastúpení starostu obce potvrdila, že predmetný pes (t. j. pes, ktorý bol
prítomný aj pri tomto konkrétnom prejednávanom priestupku) sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje

obyvateľov obce. Zároveň uložená pokuta je vo výške, ktorú zákon č. 282/2002 Z. z. umožňuje uložiť. Na
základe vyššie uvedených skutočností Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov navrhuje,
aby Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu I. G. proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru
opravných prostriedkov sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/033905/BNK zo dňa 09.08.2018 zamietol.“

4. K vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko žalobkyňa v replike zo dňa 27.01.2019, doručenej súdu
dňa 29.01.2019, v ktorej zotrvala na argumentoch uvedených už vo svojej žalobe.

5. K replike žalobkyne, ktorú súd doručil žalovanému dňa 07.02.2019 sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa
ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP,
postupom podľa ust. § 107 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno

priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7.Podľaust.§2ods.1SSPvsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranuprávam,aleboprávom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

Podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 21 ods. 1 prvá veta a ods. 2 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie,

ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný
zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie
spravidla na mieste ohliadky.
Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom
pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na

neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania
výslovne upozornení.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti

Podľa ust. § 12 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o priestupkoch“) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku,
najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru
zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok

postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého

ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. vodiť psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia
na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii,
pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo

zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol
spôsobiť.Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá
psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad.

Podľa ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak
nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až
c) možno uložiť pokutu do 165,- eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu

do 65,- eur.

8. Aj v konaní o uloženie sankcie, úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu v správnom súdnictve je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

9. V preskúmavanom prípade žalobkyňa rovnako, ako v odvolaní namietala podstatné procesné
pochybenie žalovaného spočívajúce v jej tvrdení, že žalobkyni nebolo doručené predvolanie na

pojednávanie do vlastných rúk a žalovaný sa s touto jej námietkou nijako nevysporiadal, žiadnym
spôsobom uvedené riadne neprešetril, nezisťoval u doručovateľa akým spôsobom došlo k doručeniu
zásielok a ani to, kto vlastne dotknuté zásielky za žalobkyňu prevzal. K tomu súd uvádza, že žalovaný
sa touto námietkou žalobkyne vysporiadal, okrem iného nasledovne, keď uviedol v rozhodnutí, že :
„Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s citovaným ustanovením zákona o priestupkoch

a keďže obvinená sa opakovane nedostavila na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia, alebo bez
oznámenia dôležitého dôvodu, rozhodol o priestupku v neprítomnosti obvinenej. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že obvinenej bolo predvolanie doručené do vlastných rúk. V oznámení o začatí konania, ktoré
bolo obvinenej doručené, je uvedené, že konanie sa týka priestupku na úseku držania psov podľa §
7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z.. Pokiaľ by sa obvinená zúčastnila ústneho pojednávania,

dozvedela by sa o skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Na predvolaní na ústne pojednávanie je označený
kontakt, na ktorý možno oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému vo všeobecnosti účasť na
pojednávaní vo veci formou poštovej adresy konajúceho orgánu, čo je dostatočný údaj, na základe
ktorého je možné správnemu orgánu oznámiť dôležité skutočnosti.“ Podstatná námietka žalobkyne
spočívajúca v tom, že žalobkyni nebolo doručené predvolanie na pojednávanie do vlastných rúk nie

je ničím preukázaná, ale naopak návratkami doručeniek od zásielok, je jednoznačne preukázané,
že žalobkyňa si zásielku prvostupňového správneho orgánu - oznámenie o začatí konania zo dňa
27.11.2017, ktorou tento oznámil žalobkyni, že začína konanie vo veci priestupku podľa § 7 ods. 2 písm.
b) zákona č. 282/2002, spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 20.12.2017, prevzala
dňa 29.11.2017 a zásielku - oznámenie o začatí konania zo dňa 23.01.2018, ktorou oznámil žalobkyni,

že začína konanie vo veci priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002, spolu s predvolaním
na pojednávanie na deň 16.02.2018, si žalobkyňa prevzala dňa 29.01.2018. Žalobkyňa sa uvedených
pojednávaní dňa 20.12.2017 a dňa 16.02.2018 nezúčastnila, svoju neúčasť ničím neospravedlnila,
ani neoznámila dôvody svojej neúčasti na uvedených pojednávaniach. Na základe uvedeného súd
konštatuje, že žalovaný konal v súlade s vyššie citovaným ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch,

pretože žalobkyňa sa nedostavila na pojednávania bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého
dôvodu a preto námietku žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Pokiaľ žalobkyňa namietala hmotnoprávne porušenia žalovaného v tom, že v záujme riadneho
zistenia skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj príslušné dokazovanie, čo sa však podľa žalobkyne

nestalo a preto namietala, že rozhodnutie správnym orgánom nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci v zmysle ust. § 32 správneho poriadku a teda, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, aj keď to s poukazom na ust.
§ 191 ods. 3 písm. e) Správneho súdneho poriadku výslovne neuviedla, tak k tomuto bodu žalobysúd uvádza, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného je preukázané, že p. G.. Y., ako kľúčový
svedok dňa 30.04.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský pastiersky pes,
šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo zákruty voľne pustený

pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla žalobkyňa, ktorá psa viedla. Žalobkyňu svedkyňa
predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes pani žalobkyne sa
rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste, na povely žalobkyne
nereagoval a až po čase psa svedkyne pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela svojho psa
odtiahnuť. Žalobkyňa sa p. G.. Y. ospravedlňovala, že jej je ľúto čo sa stalo a že celú vzniknutú škodu

uhradí. Pýtala sa kľúčovej svedkyne, v ktorom dome býva. Následne si p. G.. Y. nechala psa ošetriť
na veterinárnej ambulancii, o čom doložila doklady o platbách vo výške 118,- eur do spisu. Preto si p.
G.. Y. uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred
ošetrením psa p. G.. Y., šiel jej manžel za p. G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol
pes očkovaný proti besnote. Pani G. mu uviedla, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom však
preukaz nepredložili, ani p. G. ani jej syn a neuhradili ani škodu, ako to prisľúbila p. G. pri strete s p. G..

Y.T. a pri strete psov v inkriminovanom čase. Ďalej z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva aj fakt, že
došlo k stretnutiu žalobkyne a poškodenej p. G.. Y., ako aj ich psov, čo potvrdzuje aj mailová komunikácia
medzi manželom poškodenej p. G.. Y., I.. W. Y., G.. a synom žalobkyne C. A., keďže manžel poškodenej
I.. W. Y., G.. prostredníctvom e-mailu požiadal syna žalobkyne C. A. o zaslanie očkovacieho preukazu
jeho psa a o náhradu škody a dňa 04.05.2017 syn žalobkyne C. A., I.. W. Y., G.. e-mailom odpovedal:

„Dobrý deň pán Y., nakoľko až teraz som sa dostal k vašim mailom a som si myslel, že sa rozumne
dohodneme, som zmenil názor, nakoľko mi bolo povedané, že váš pes napadol môjho a vy žiadate
náhradu bločkov, chcel by som vám len napísať, že moja mama má po tom incidente modrinu o veľkosti
dlane a bolesti celého boku a neriešim to, lebo ani váš pes nebol na vodítku ani môj....“ Z uvedenej
mailovej komunikácie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k napadnutiu psa p. G.. Y. psom

žalobkyne došlo, a stalo sa to za účasti žalobkyne a poškodenej p. G.. Y., pričom o tom vedel aj syn
obvinenej, čo potvrdil v mailovej komunikácii. Preto z uvedených dôvodov súd podstatnú hmotnoprávnu
žalobnú námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú a považoval ju za neúspešnú obranu žalobkyne
v snahe vyhnúť sa hroziacej sankcii za správny delikt, ktorého sa nepochybne dopustila, a o ktorom
mala vedomosť od 30.04.2017.

11. K ostatným nepodstatným námietkam žalobkyne spočívajúcich v tvrdeniach, že žalobkyňa
poškodenú a jej manžela nepozná, že z dôvodu konania rodinnej oslavy nebola dňa 30.04.2017 na
prechádzke so psom, súd s poukazom na bod 10 tohto rozsudku uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k
žalobe správne poukázal na mailová komunikácia medzi manželom poškodenej p. G.. Y., I.. W. Y., G.. a

synom žalobkyne C. A., ktorý potvrdil stret psa vedeného jeho mamou so psom p. G.. Y. a keďže tvrdenie
žalovaného je preukázané obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, preto aj súd považuje tvrdenie
žalobkyne za nepravdivé a už vonkoncom nie za omyl tak, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Preto aj tieto
hmotnoprávne námietky žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodné.

12. K nepreukázanej nepodstatnej tvrdenej námietke žalobkyne, že zo strany žalovaného sa jedná o
šikanózny výkon verejnej moci, o čom svedčí aj výška uloženej pokuty, súd uvádza, že uložená pokuta
bola uložená v súlade s vyššie citovaným ust. § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z.. a v medziach
ustanovených v ust. § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., pričom plní ako svoju individuálnu, tak
aj generálnu funkciu. Pokiaľ žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že samotná obec Y. v zastúpení

starostom obce potvrdila v liste z 31.07.2017 vo veci - postúpenie veci pre podozrenie z trestného
činu všeobecného ohrozenia, že predmetný pes (t. j. pes, ktorý bol prítomný aj pri tomto konkrétnom
prejednávanom priestupku) sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce, tak aj keď táto
námietka žalobkyne voči tvrdeniu žalovaného v rozhodnutí nebola inak, ako predmetným listom
preukázaná, súd nepovažoval túto skutočnosť za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy pre rozhodnutie vo veci. Preto táto nepodstatná námietka žalobkyne je súdom
vyhodnotená ako nerozhodná a preto nedôvodná.

13. Súd preto z hore uvedených dôvodov má za to, že na základe správnymi orgánmi vykonaného
dokazovania bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalobkyňa sa spáchania priestupku na

úsekudržaniapsovpodľaust.§7ods.2písm.b)zákonač.282/2002Z.z.dopustila,ktoréhosadopustila
tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10.00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd
a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne
ošetrenie a žalobkyňa nezabránila útoku psa, ktorého viedla, na psa G.. C.O. Y..

14. Súd na záver ešte poukazuje na to, že všeobecný správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale je povinný sa zaoberať len tými nastolenými otázkami, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

15. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis žalovaného a z
rozhodnutia žalovaného (bod 1 tohto rozsudku), je nesporne zrejmé, že žalovaný sa pri svojom
rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými právne a skutkovo relevantnými námietkami žalobkyne
uvedenými v jej odvolaní. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu žalovaného bolo
preukázané, že žalovaným vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov
ani súd tak, ako žalovaný, nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a teda ani to, že by v

konaní došlo k porušeniu zásad trestného konania použiteľných na správne trestanie, či k nedodržaniu
zásad pri ukladaní trestu žalobkyni a preto ani to, že by v konaní bolo došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočností a skutkový
stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj súd, a preto za takýchto skutkových
okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je, aj podľa názoru súdu vydané na základe riadne a
dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v žalobe spochybňuje
predmetné rozhodnutie žalovaného neboli zistené ani v súdnom preskúmacom konaní.

17. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného
prípadu žalobu žalobkyne podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

18. Žalobkyni ako neúspešnému účastníkovi preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu

trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle
ust.§168SSPneuplatnil,súdvovýrokurozsudkuvyriekol,žeúčastníkomprávonanáhradutrovkonania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde

v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 6S/5/2018
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným
Centrum právnej pomoci.