Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201441
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8615201441.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Michalom Calkom v právnej veci žalobcu Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti
žalovanému KOREX networks, s.r.o., so sídlom H. XXX, XXX XX X., IČO: 36 683 710, právne
zastúpenému Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o
zaplatenie 477,40 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobným návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Svidník dňa
31.03.2015 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 477,40
Eur spolu s 8,5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 477,40 Eur od 05.09.2013 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania, ktorý odôvodnil tým, že Slovenská republika - Obvodný úrad Považská
Bystrica a žalovaný dňa 06.12.2012 uzavreli nájomnú zmluvu č. N-05/2012-ABŠO, ktorej predmetom bol
nájom častí priestorov na streche administratívnej budovy uvedenej v článku 1 ods. 1 Nájomnej zmluvy.
Nájomná zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 12.03.2013 a teda v nasledujúci

deň (13.03.2013) nadobudla účinnosť. Žalobca (Slovenská republika) bol a aj je vlastníkom predmetnej
administratívnejbudovy.Oduzatvorenianájomnejzmluvydošlokzmenesprávcu,ktorýmjevsúčasnosti
Ministerstvo vnútra SR, ktoré je oprávnené konať za štát v tejto veci. Povinnosť uhrádzať nájomné vo
výške 518,- Eur a náklady za služby spojené s nájmom vo výške 100,- Eur je stanovená v článku III.
Nájomnej zmluvy. Dňa 21.08.2013 bola žalovanému vystavená faktúra č. 3060010599 na sumu 425,75
Eur za nájomné za obdobie od apríla do decembra
-2- 8C/96/2015

2013, ktorú žalovaný prevzal 30.08.2013 a faktúra č. 3060010598 na sumu 41,65 Eur, ktorú žalovaný
prevzal dňa 07.07.2014. Uvedené faktúry žalovaný nezaplatil. Faktúry boli splatné dňa 04.09.2013, a
preto je žalovaný od 05.09.2013 v omeškaní.

2) Okresný súd Svidník vyhovel žalobnému návrhu a dňa 23.04.2015 vydal platobný rozkaz sp.
zn. 8C/96/2015-20, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu alebo podať proti

platobnému rozkazu odpor. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom
neuznal dôvodnosť uplatneného nároku, čím následne došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd na
prejednanie veci nariadil pojednávanie.3) Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.12.2015, sp. zn. 8C/96/2015-76, ktorým
žalobný návrh zamietol, titulom odvolania žalobcu odvolací Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
31.5.2017, sp. zn. 23Co/97/2016-102 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

vo veci vyslovil právny názor v bode 4 odôvodnenia ..odvolací sa nestotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že v dnom prípade nebola platne uzavretá zmluva o nájme, o ktorú žalobca opiera svoje
právo. Ďalej v prípade podľa § 5 ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám pri uzatvorení
zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti je potrebné zverejniť iba meno, priezvisko, adresu pobytu alebo
sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, nie je potrebné zverejňovať ostatné náležitosti zmluvy.

Z uvedeného vplýva, že záver súdu prevej inštancie o neplatnosti zmluvy je nesprávny. Informácia
o predmete nájmu nie je povinne zverejňovanou informáciou. Kvôli tomuto nesprávnemu záveru súd
prevej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie a neuviedol v rozsudku skutkové zistenia potrebné
pre právne posúdenie veci. V bode 5 odôvodnenia uložil súdu prvej inštancie povinnosť zistiť či z prílohy
zmluvy vyplýva predmet nájmu (presné umiestnenie prenajatej plochy). Ak predmet nájmu vyplýva z
prílohy zmluvy, zmluva nie je neplatná, preto, lebo táto príloha nebola zverejnená. Ak je zmluva platná,

súd prevej inštancie zisti, či žalobca má podľa uzavretej zmluvy nárok na žalovanú sumu a v závislosti
od toho rozhodne.

4) Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v naznačenom
smere a zistil tento stav:

5) Na nariadenom pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v
písomných vyjadreniach. Konštatoval v podstate to, že právny úkon - nájomná zmluva je platná a účinná
s poukazom na to, že s ňou vyjadrilo súhlas Ministerstvo financií SR a že bola zákonným spôsobom
zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu písomnému úkonu

smerujúcemu k jej zrušeniu (k odstúpeniu od zmluvy), pričom bolo nevyhnutné, aby bol takýto úkon
urobený písomne.

6) Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní uviedol, že žalovaný nemal povinnosť
platiť nájomné, pretože zo strany žalobcu nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu. Taktiež konštatoval,

že zo strany žalovaného došlo k telefonickému odvolaniu návrhu na uzavretie zmluvy a že zmluva je
neplatnázdôvodunedostatočnešpecifikovanéhopredmetunájmu.Okremtohopoukázal,žespoločnosť
Orange neudelila súhlas a na to aby mohol byť osadený stožiar potrebovali inú technickú dokumentáciu
akú žalobca odovzdal, pretože na tejto dokumentácií nie sú zakreslené žiadne ďalšie stožiare, ktoré sa
reálne nachádzali na danej nehnuteľnosti, teda zmluva je neplatná z dôvodu neurčitosti predmetu a ak

by aj bola platná účel zmluvy nebol naplnený, to znamená článok IV. a článok V., budova nebola stave
-3- 8C/96/2015

spôsobilom na dohodnuté užívanie, keďže dohodnutým užívaním bolo práve osadenie stožiara a
zabezpečovanie telekomunikačných služieb.

7) Štatutárny zástupca žalovaného Ing. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že asi v roku 2010
chceli rozšíriť svoje podnikateľské aktivity aj do oblasti Považskej Bystrice, keď kontaktovali Obvodný
úradvPovažskejBystrici,žemajúzáujemumiestniťsvojezariadenianastrechuadministratívnejbudovy.
Prednosta Obvodného úradu v Považskej Bystrici poveril konaním v tejto veci p. Y.. Vykonali prieskum

a obhliadku miesta, pričom nakoľko išlo o lukratívnu budovu (v tejto časti mesta jednu z najvyšších),
strecha budovy už bola obsadená - iní operátori na nej už mali nainštalované svoje zariadenia. Postup
bol taký, že vždy bolo potrebné to prejednať s tými, ktorí už na predmetnej streche mali svoje antény a
platí zásada (zrejme je to aj v zákone), že prednosť má ten operátor, ktorý tam už svoje zariadenia má.
Napr. so spoločnosťou Orange rokovali aj osobitne, ohľadom jedného stožiara sa dohodli a ohľadom

druhého stožiara dohoda nebola možná. Zo strany žalovaného bolo pánovi B.i zaslaných asi 5 alebo 6
finálnych návrhov zmlúv, pričom p. XX.XX.XXXX sa vždy po nejakom čase ozval, že je potrebné ešte
niečo zmeniť alebo doplniť až kým mu žalovaný neoznámil, že už nemá záujem uzavrieť zmluvu. Pán
XXX,XX mu mal oznámiť, že je potrebné to doriešiť a že fakturácia aj tak začne až potom, čo budú
zariadenia postavené. Komunikácia s p. Z. bola zložitá. Navyše zo strany žalovaného ani nemohlo

dôjsť k užívaniu tohto priestoru, pretože aj stavebný úrad by potreboval okrem súhlasu majiteľa budovy
aj informácie napr. o tom aký bude stožiar vysoký, široký, čo na ňom bude umiestnené a k tomu bolo
potrebné priložiť projektovú dokumentáciu, ktorou ale žalovaný nedisponuje. Taktiež celý tento proces
musel byť prejednaný aj s ostatnými operátormi.8) Žalobca (v tom čase v zastúpení Obvodným úradom Považská Bystrica) a žalovaný uzatvorili
Nájomnú zmluvu č. N-05/2012-ABŠO (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola časť priestorov

na streche (3,5m2) administratívnej budovy so súpisným číslom 1, postavenej na parcele č. 772/7
nachádzajúcej sa na ulici Centrum 1/1 a zapísanej na LV č. 9398, k.ú Považská Bystrica (článok I bod
1 a 2 Zmluvy). Uvedené nebytové priestory mal žalovaný (nájomca) užívať na podnikateľské účely,
umiestnenie technologického zariadenia a anténového stožiaru (článok I, bod 3 Zmluvy).

9) Podľa článku I bod 4 Zmluvy presné umiestnenie prenajímaných priestorov na streche budovy
špecifikovanej v tomto článku, ako aj technické riešenie ukotvenia, je bližšie vyznačené v projektovej
dokumentácii, ktorá tvorí prílohu tejto zmluvy a je jej nedeliteľnou súčasťou.

10) Podľa článku II bod 1 Zmluvy nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú a nadobúda účinnosť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola táto zmluva zverejnená v

Centrálnom registri zmlúv, a to na 5 rokov.

11) Podľa článku III, bod 1 Výška nájomného bola stanovená dohodou zmluvných strán podľa zákona
č. 18/1996 Z. z., o cenách v znení neskorších predpisov na 166 eur/m2/rok.

12) Podľa článku IV bod 1 Zmluvy prenajímateľ odovzdá nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom
na ich riadne užívanie podľa účelu tejto zmluvy. Nájomcovi je stav prenajímaných priestorov známy.
-4- 8C/96/2015

13)PodľačlánkuVbod1Nájomcapreberádonájmupredmetnájmuovýmere3,5m2vstavespôsobilom

na dohodnuté užívanie podľa tejto zmluvy a je povinný uhrádzať na vlastné náklady drobné opravy
obvyklé udržiavacie práce na predmete nájmu. Zároveň je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má tento vykonať a umožniť mu ich vykonanie. Nájomca nie
je oprávnený vykonať stavebné úpravy prenajímaného priestoru bez predchádzajúceho písomného
súhlasu prenajímateľa. V prípade súhlasu prenajímateľa s vykonaním stavebných úprav sa zmluvné

strany písomne dohodnú na úhrade nákladov a spôsobe ich vysporiadania.

14) Podľa článku VI bod 1 Nájom nebytového priestoru zaniká: a)dohodou zmluvných strán,
b)výpoveďou zo strany prenajímateľa alebo nájomcu podľa § 9 zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a
podnájme nebytových priestorov, c)uplynutím doby nájmu.

15) Podľa článku VII bod 3 Zmluvy táto zmluva nadobúda platnosť dňom udelenia súhlasu Ministerstvo
financií Slovenskej republiky. Zmluvné strany berú na vedomie, že táto zmluva bude zverejnená v
Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády Slovenskej republiky.

16) Zmluva je podľa odtlačku dátumovej pečiatky datovaná na deň 06.12.2012.

17) Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo súhlas s nájomnou zmluvou dňa 13.02.2013.

18) Nájomná zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 12.03.2013

19) Žalobca vystavil žalovanému dňa 21.08.2013 na základe Zmluvy faktúru č. 3060010598 na sumu
41,65 Eur (zálohové platby za mesiac apríl až august 2013 a to za upratovacie a čistiace práce a revízie
a kontroly zariadenia) a faktúru č. 3060010599 na sumu 426,75 Eur (nájomné za obdobie 04-12/2013),
pričom obe faktúry boli splatné dňa 04.09.2013 a boli doručené žalovanému dňa 30.08.2013.

20) Ministerstvo financie Slovenskej republiky listom z 26.7.20118 (doručené súdu 30.7.2018) predložilo
súdu foto prílohy projektovej dokumentácie k nájomnej zmluve č. N-05/2012-ABŠO zo dňa 6.12.2012
uzavretej medzi Slovenskou republikou, správcom Obvodným úradom Považská Bystrica, IČO: 42 024
005 ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou KOREX networks, s.r.o., IČO:36 683 710 ako

nájomcom.

21) Z projektovej dokumentácie vyplýva stavba: výstavba stožiarov - Obvodný úrad Považská Bystrica,
investor: KOREX networks, s.r.o. Giraltovce, miesto: Považská Bystrica, PROJEKT STAVBY - Výstavbastožiarov - Obvodný úrad Považská Bystrica, názov stavby: výstavba stožiarov, Stupeň dokumentácie:
realizačný projekt, Investor stavby: KOREX networks, s.r.o., Giraltovce. Z časti A/SPRIEVODNÁ
SPRÁVA bodu 2.Základné údaje stavby, bod 2.1 účel stavby - účelom stavby je rádiové pokrytie územia

mesta Považská Bystrica a priľahlého okolia vysokorýchlostnými dátovými službami. Šírenie sa bude
sprostredkovávať rádiovým signálom vo voľných a licencovaných pásmach, bod 2.2 Charakter stavby
- telekomunikačná stavba, bod 4 členenie stavby: Stavba je začlenená na tri celky: Stožiar č. 1, stožiar
č. 2, technologický kabinet, podľa bodu 5. Vecné a časové väzby: Celá výstavba spoločnosti KOREX
networks, s.r.o. sa bude nachádzať na streche budovy

-5- 8C/96/2015

Obvodného úradu mesta Považská Bystrica. Jedná sa o vybudovanie dvoch stojacích stožiarov s
podstavou 700 mm x 700 mm a výškou 90000 mm. 6500 mm z výšky stožiarov bude nad úrovňou
vrchnej nosnej konštrukcie strechy. Technologický kabinet bude umiestnený v priestoroch strechy na
stene strojovne výťahu pomocou nástennej konzoly. Medzi stožiarmi a technologickým kabinetom sa

vybuduje ochranný kovový káblový žľab (KT 100/50) pre vedenie potrebnej kabeláže. Kovový žľab bude
zároveň využitý na privedenie elektrickej energie do technologického kabinetu. Elektrická prípojka bude
realizovaná vyvedením z hlavnej rozvodne v suteréne budovy, kde z hlavného rozvádzača privedieme
prípojku na 14. poschodie. Prípojka bude realizovaná káblom CYKY 4 x 10. Prípojková skriňa s 3-
fázovým elektromerom bude umiestnená na 1 poschodí rozvodni a ďalej vedená do technologického

kabinetu s 3-fázovým istením 32A, bodu6 Lehoty výstavby: začiatok výstavby 03/2012, koniec výstavby
04/2012, bodu 7 Celkové náklady stavby - predpokladané náklady stavby sú 15 000,00 eur. Podľa časti
B/SÚHRNNÁ TECHNICKÁ SPRÁVA, bod 1.1 Územie výstavby: výstavba bude realizovaná na streche
štátnej budovy obvodného úradu v Považskej Bystrici. Bude pozostávať z vybudovaných kovových
stožiarov s vertikálnym rozhľadom 360 o. Z listu č. 1 rozmiestnenie stožiarov je zakreslenie stožiaru

na ľavej a pravej strany strechy budovy rozmiestnenie stožiarov bez bližšej špecifikácie umiestnenia,
na liste č. 2 je zákres elektrická prípojka (rozvádzač umiestnený v pivničných priestoroch budovy -
elektromer v rozvodí - 1.poschodie, elektromer typ ET 426, kábel CYKY 4 x 10 mm dĺžka 75 m, kábel
je vedený v stúpačkových rozvodniach na vnútorný istič technologického kabinetu (L1,L2,L3, PEN).

22) Zistený stav súd právne uzatvára:

23) Podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových

priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva
neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

24)Podľa§37ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňu06.12.2012

(ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25) Podľa § 47a ods. 1 a 2 OZ ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom
nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr
po jej zverejnení.

26)Podľa§5aods.1zákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciámpovinnezverejňovaná
zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala
za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy 7aa) vrátane neštátnych
účelovýchfondov,alebosatýkapoužívaniatýchtofinančnýchprostriedkov,nakladaniasmajetkomštátu,

majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených
zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

-6- 8C/96/2015

27) Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ustanovenie
povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje,
sa nezverejňuje. Rovnako sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sútechnické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových
cien a vzory. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sa nemusia zverejniť, ak časť obsahu
povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných

obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou
zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť; pri takto povinne zverejňovanej zmluve sa uvedie v Centrálnom
registri zmlúv (ďalej len "register") alebo na webovom sídle odkaz na inú povinne zverejňovanú zmluvu,
ktorá už nadobudla účinnosť.

28) Súd prvej inštancie po doplnení dokazovanie v súlade s názorom odvolacieho súdu vo veci
rozhodol spôsobom ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, žalobný návrh zamietol, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že titulom uzatvorenej zmluvy má nárok na plnenie
a to aj napriek tomu, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná nájomná zmluva (bod
8 odôvodnenia) bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie vo veci sa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu - doplnil dokazovanie o technickú časť (projektovú dokumentáciu)

(bod 27 odôvodnenia), kde nebolo presné vyznačenie stavby stožiara č. 1 a stožiara č. 2 vrátane
technologického kabinetu na streche budovy Obvodného úradu Považská Bystrica (presne vymedzenie
prenajatej plochy). Predmet sporu aby sa naplnil účel fakturácie a následne plnenie žalovanou stranou
požadoval plnenie z uzavretej nájomnej zmluvy ( bod 12 odôvodnenia - odovzdanie predmetu nájmu
žalobcom pre žalovanú stranu), avšak k tomu nedošlo, preto žalobca nemá nárok na plnenie titulom

nájomnej zmluvy a to aj napriek tomu, že nájomná zmluva bola uzatvorená, avšak predmet nájmu
nebol odovzdaný, ďalej výstavba technologického zariadenia (stožiarov vrátane kabinetu) nebola na
streche budovy presne zakreslená (bod 9 odôvodnenia), taktiež na streche boli iné technologické
zariadenia iných subjektov (operátorov), teda celá výstavba bola spojená s odovzdaním predmetu
nájmu,komunikácioužalovanejstranyvrátaneprenajímateľasostatnýmisubjektmi,pričomjeevidentné,

že aj celý proces udelenia súhlasu bol zdĺhavý. Sporná bola platnosť a účinnosť tejto zmluvy a od
toho sa odvíjajúca povinnosť žalovaného (nájomcu) platiť žalobcovi (prenajímateľovi) nájomné a cenu
služieb spojených s nájmom, ktoré boli žalobcom žalovanému vyfakturované (bod 19 odôvodnenia) a ich
zaplatenie je predmetom tohto konania. Strany sporu zotrvali na svojich prednesoch, skutočnosť prečo
nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu (presne vymedzenie prenajatej plochy) a následne výstavbe

technologického zariadenia, teda celý tento jednak zdĺhavý proces riešenia, vrátane odovzdania súd
prvej inštancie bližšie nezistil a strany sporu najmä žalobca to inak nepreukázal, iba nárok odvodzoval
od nájomnej zmluvy, ktorej uzatvorenie medzi stranami nebolo sporne, iné dôkazy k tomu strany
nepredložili, taktiež ani navrhovaný svedok X,X%, ktorý na výzvu súdu oznámil, že vzhľadom na časový
odstup si úž v podstate na predmet sporu pamätá veľmi malo, preto súd prvej inštancie upustil od

výsluchu predmetného svedka, nakoľko uzatvorenie zmluvy nie je sporne, čo už bolo uvedené, avšak
sporne sú s tým spojené ďalšie následne kroky a nároky strán sporu titulom zmluvy.

29)Vzhľadomnato,žepredmetnánájomnázmluvajezmluvoupovinnezverejňovanoupodľacitovaného
§ 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (čo medzi účastníkmi nebolo

sporné) zmluva mala nadobudnúť účinnosť v zmysle citovaného
-7- 8C/96/2015

§ 47a ods. 1 a 2 OZ v spojení s jej článkom II bod 1 od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, kedy bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Z internetového Centrálneho registra

zmlúv súd zistil, že síce predmetná nájomná zmluva bola zverejnená v tomto registri, zverejnená bola
bez jej projektovej dokumentácie, ktorá mala tvoriť jej prílohu a mala byť jej neoddeliteľnú súčasť. V
nej malo byť špecifikované presné umiestnenie prenajímaných priestorov na streche budovy (článok I
bod 4 Zmluvy).

30) Aj napriek tomu, že citované ustanovenie 5a ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám stanovuje, že časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy,
návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory sa
nemusia zverejňovať, podľa názoru súdu povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená v takom
znení (rozsahu), aby mala všetky zákonom vyžadované náležitosti s absenciou, ktorých zákon spája

neplatnosť zmluvy (právneho úkonu). Jednou z takýchto zákonom vyžadovaných náležitostí je aj to, že
nájomná zmluva musí obsahovať predmet nájmu, inak je neplatná (§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov). Predmet nájmu pritom musí byť v zmluve dostatočne
identifikovaný na to, aby bolo možné takýto právny úkon považovať za určitý a zrozumiteľný (§ 37ods. 1 OZ). V prejednávanej veci bol ale samotný predmet nájmu (v znení vymedzenom samotnou
nájomnou zmluvou) vymedzený nedostatočne určito, keď bol vymedzený len ako časť priestorov na
strecheadministratívnejbudovyoplochevovýmere3,5m2.Žalovanývosvojejvýpovedinapojednávaní

uviedol (čo žalobca ani nepoprel a nakoniec ani súd nemal žiadne pochybnosti o tom), že išlo o
rozsiahlejšie priestory administratívnej budovy. Podľa názoru súdu plochu o výmere 3,5 m2 (čo z
geometrického hľadiska predstavuje štvorec o rozmeroch 1,87m x 1,87 m) bez bližšej špecifikácie
tvoriacu len zlomok z celkovej plochy priestorov tvoriacich strechu administratívnej budovy, nie je
možné považovať za dostatočne vymedzený predmet nájmu. Z výpovede žalovaného na pojednávaní

navyše vyplynulo, že v tom čase sa na predmetnej streche administratívnej budovy nachádzali
technologické zariadenia aj iných subjektov (napr. spoločnosti Orange), čo obmedzovalo žalovaného
v tom, aby si mohol svoje technologické zariadenia a anténny stožiar umiestniť na ktorúkoľvek časť
strechy administratívnej budovy. Súd prvej inštancie doplňuje, že ak už na streche sú umiestnené
zariadenia a antény šíriace signál, tak prípadne ďalšie zariadenia obdobného typu je možné umiestňovať
(samozrejme za predpokladu, že skôr umiestnené zariadenia nemajú byť pred tým odstránené, čo

neboloaniúčastníkmitvrdené)dispozičnetak,abynezasahovalidopôvodnýchzariadeníčiužsamotnou
plochou zariadenia ale aj prípadným bránením v šírení signálu (jeho tienením). Tieto skutočnosti svedčia
o tom, že žalovaný si nemohol svojvoľne (na ktoromkoľvek mieste strechy administratívnej budovy)
umiestniť svoje zariadenia a anténny stožiar a že tak vymedzený predmet nájmu, ako bol uvedený
v zmluve, nebol dostatočne určitý. Ak žalobca konštatoval, že predmet nájmu bol dostatočne určitý,

pretože na streche nehnuteľnosti, ktorej mali byť zariadenia žalovaného umiestnené, bola špecifikovaná
(išlo o budovu so súpisným číslom, identifikácia bola listom vlastníctva a pod.), tak tu je na mieste
pripomenúť, že predmetom nájmu nemala byť táto budova ale len priestor o výmere 3,5 m2 na jej
streche, ktorý nebol v zmluve dostatočne určitý.

31) Z výpovede žalovaného súd taktiež zistil (a potvrdil to aj žalobca v podaní zo dňa 29.06.2015),
že nikdy nedošlo zo strany žalovaného k reálnemu prevzatiu predmetu nájmu, a preto nebol dôvod
posudzovať uplatnený nárok na zaplatenie z iného právneho titulu - bezdôvodného obohatenia.
-8- 8C/96/2015

32) Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil uplatnený nárok za nedôvodný, nenaplnený účel zmluvy -
vymedzenie predmetu nájmu čo má za následok jej neplatnosť (bod 23 odôvodnenia) a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

33) O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane

náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Vkonaníbolvcelomrozsahuúspešnýžalovaný,
ktorý si náhradu trov konania uplatnil, preto súd vyslovil, že tomu priznáva náhradu trov konania v
rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov
200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na
základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou
podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
-9- 8C/96/2015

odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)
neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú

procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je
-10- 8C/96/2015vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a
bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.