Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010276
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:0018010276.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci odsúdeného G. W., v konaní o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/36/2006, o
sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1Nt/8/2018 zo dňa 12.9.2018,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného G. W., nar. XX.X.XXXX, na povolenie
obnovy konania vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/36/2006 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V uznesením sp.zn. 1Nt/8/2018 zo dňa 12.9.2018 podľa § 394 ods. 1 Trestného

poriadku („Tr.por.“) povolil obnovu konania v prospech odsúdeného G. W. v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 4T/36/2006, pričom podľa § 400 ods. 1 Tr.por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/36/2006 zo dňa 17.5.2006 vo výrokoch o vine a treste, ako aj
všetky ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine podklad a aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto uzneseniu podala v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Tr.por. sťažnosť Okresná prokuratúra
Bratislava V priamo do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia, ktorú následne odôvodnila písomným
podaním doručenými na prvostupňový súd dňa 26.9.2018 nasledovným spôsobom: „K stanoveniu
jednej obvyklej dávke drogy - marihuany, na ktorú samosudca okresného súdu v napadnutom uznesení
poukazuje, teda v tomto prípade po 10 rokoch od rozhodnutia vo veci samej, v danom kontexte nie
je možné považovať za skutočnosť súdu skôr neznámu. Za takú skutočnosťou predtým neznámu

považujem objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci, resp. predtým neznámym dôkazom je chápaný predovšetkým dôkaz, ktorý nebol
vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka). Pri skúmaní podmienok
obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu na obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je
rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu. Ako z vyššie uvedeného

vyplýva, ide o dôkazy a skutočnosti súdu v čase rozhodovania neznáme, za čo však nepovažujem v
žiadnom prípade rozhodnutia súdov vydané po 10 rokoch od spáchania trestného činu resp. odsúdenia
G. W..

V kontexte uvedeného poukazujem aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj
58/2017-3 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo/53/2016 z 25.4.2017 k problematike

prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 a podľa § 172 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, v zmysle ktorého: „Prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky (§ 2 ods.1 alebo 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov) - ďalej len „droga“, nie je na účel aplikácie § 171 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona limitované minimálnym množstvom. Prechovávanie drogy v množstve síce obvyklým

spôsobom aplikovateľnom, avšak menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednora-
zovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v cel-
kovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ov-
ládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).“

Zároveň poukazujem aj na to, že v tejto istej veci na základe žiadosti odsúdeného G. W. samosudca
Okresného súdu Bratislava V uznesením sp. zn. 2Nt/23/2015 zo 17.1.2017 už raz povolil obnovu
konania, pričom predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2Tos/119/2017 zo dňa 11.1.2018 na základe sťažnosti okresnej prokurátorky Bratislava V zrušené.
Krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval nasledovné: „Sťažnostný súd preskúmal
návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností,

opierajúc sa o citované ustanovenia zákona dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky ustanovené v § 394 ods. 1 Tr.por., teda ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu
o povolení obnovy pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 4T/36/2006. Súd v tejto súvislosti dáva
do pozornosti, že odsúdený svoj návrh oprel o stanoviská kolégia Krajského súdu Bratislava, Krajského
súdu Žilina a následne na rozhodovaciu činnosť a judikatúru súdov. Stanoviská trestno-právneho

kolégia krajských súdov, judikatúra súdov platí všeobecne do budúcnosti na prejednávanie nových
vecí a nie je to záväzné pre samostatné rozhodovanie ako je napríklad nález ústavného súdu alebo
publikované stanovisko najvyššieho súdu. Inak povedané, rozhodnutie o povolení obnovy konania je
podmienené materiálnou podmienkou, ktorá spočíva v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy
konania vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Obnova konania je teda

mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach
právoplatného rozhodnutia súdu, a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo
až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania sa teda nezisťuje
správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani jeho nezákonnosť, ale len otázka, či nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré v tomto konaní neboli uplatnené alebo neboli skôr známe, sú spôsobilé odôvodniť iné

rozhodnutie o vine, treste či náhrade škody. Za takéto nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno však
považovať spomínané stanoviská trestnoprávnych kolégií, pretože ich závery možno použiť iba v nových
prejednávanýchveciach.Nakoľkokonanienapovoleniaobnovykonaniasaobmedzujepredovšetkýmna
riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obmedzuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre
súd nové, či skôr neznáme a ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia (nedostatky skutkových

zistení či zistení osoby páchateľa etc.), súd v kontexte vyššie uvedených súvislostí konštatuje, že v tomto
smere dôvodnosť žiadosti nie je opodstatnená.“

S poukazom na vyššie uvedené preto považujem uznesenie súdu o povolení obnovy konania za
nezákonné a navrhujem Krajskému súdu Bratislava, aby predmetné uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm.

a) Trestného poriadku zrušil a zároveň podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného G. W.,
nar. XX.XX.XXXX v Z., na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 4T/36/2006 zo dňa 17.5.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn.
4To/63/2006 zo dňa 26.9.2006 zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky obnovy konania podľa §
394 Trestného poriadku.“

K podanej sťažnosti sa vyjadril odsúdený G. W. písomným podaním doručeným na prvostupňový
súd dňa 4.10.2018, ako aj prostredníctvom obhajcu JUDr. F. J. písomným podaním doručeným na
prvostupňový súd dňa 5.10.2018 s tým, že bolo poukázané na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s
ktorýmsaodsúdenýstotožnilstým,žestanoveniejednejpriemernejdávkymarihuanypovažovalzanovú

skutočnosť súdu v pôvodnom konaní neznámu a majúcu povahu spôsobiť iné, priaznivejšie rozhodnutie
ovineodsúdenéhoaotreste,pričombolopoukázanénapostupsúdovpriobmedzeníasperačnejzásady
na základe nálezu ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 106/2011. Odsúdený navrhol sťažnosť prokurátora
zamietnuť.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o sťažnosti dňa 18.1.2019.

Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ab) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr.por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Tr.por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo
v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak
negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa § 394 ods. 5 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v
predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Podľa § 399 ods. 2 Tr.por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd („sťažnostný súd“) na podklade riadne a včas podanej
sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por. jednak správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

Zo spisu vyplýva, že v pôvodom konaní bol G. W. rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
4T/36/2006 zo dňa 17.5.2006, právoplatným dňa 26.9.2006, uznaný vinným zo spáchania trestného činu

nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s
nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. („Tr.zák.“) na skutkovom
základe v ňom uvedenom s tým, že dňa 23.3.2005 v čase asi o 15.50 hod. v Z. na D. ulici medzi obytnými
domami č. 17 a č. 19 bol kontrolovaný hliadkou PZ, pričom bol vyzvaný, aby predložil doklad totožnosti,
čo aj urobil a následne bola u neho vykonaná bezpečnostná prehliadka, počas ktorej dobrovoľne vydal

z ľavého vrecka bundy 4 ks igelitových sáčkov s neznámou sušenou rastlinou, o ktorej sa vyjadril, že
sa jedná o marihuanu, znaleckým skúmaním KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že predložené sáčky
obsahujú sušenú rastlinu konope o celkovej hmotnosti 3070 mg (jednotlivo 276 mg, 918 mg, 937 mg
a 939 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,6% hmotnostných, čo predstavuje 17
- 31 priemerných dávok, rastliny konope sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to bol odsúdenému uložený podľa § 187 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr.zák. účinného do
31.12.2005 podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Odsúdený G. W. prostredníctvom obhajcu V.. F. J. písomným návrhom doručeným na prvostupňový
súd dňa 7.5.2018 požiadal o povolenie obnovy konania ohľadom tohto odsúdenia s tým, že bolo
poukázané na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní hmotnostného kritéria na určenie
obvykle jednorazovej dávky v prípade konope (marihuany).

Na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu ohľadom podaného návrhu na obnovu konania odsúdený
zotrval na písomne podanom návrhu. Následne boli oboznámené listinné dôkazy a po konečných
návrhoch, v ktorých prokurátor navrhol zamietnuť podaný návrh a odsúdený a obhajca naopak navrhlipovoliť obnovu konania, prvostupňový súd rozhodol o návrhu odsúdeného tak, ako je uvedené na
začiatku tohto odôvodnenia.

Sťažnostný súd po posúdení celej veci v prvom rade uvádza, že podľa Trestného poriadku a ustálenej
súdne praxe je obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné
rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať
do úvahy, pričom zároveň tieto nové skutočnosti a dôkazy sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do

nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Skutočnosti a dôkazy uvedené v návrhu na
povolenie obnovy konania hodnotí súd jednak z hľadiska toho, kedy vyšli najavo, jednak z hľadiska ich
samotného účinku resp. účinku v spojení s inými už známymi skutočnosťami a dôkazmi na právoplatné
rozhodnutie.

Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú tie, ktoré neboli predmetom dokazovania pred rozhodnutím,

ktorého sa týka návrh na obnovu konania, pričom ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej
veci dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť je v konaní o
obnove konania treba zvyčajne aj preukázať dôkazom. Za dôkazy skôr neznáme sa považujú jednak
dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, ako aj dôkazy síce v pôvodnom konaní vykonané,
ale majúce nový obsah. Nové dôkazy sa môžu týkať jednak nových skutočností, jednak skutočností,

ktoré boli v pôvodnom konaní namietané alebo boli známe, avšak neboli ohľadom nich v pôvodnom
konaní žiadne alebo dostatočné dôkazy. Obnove konania nebráni, ak strana o existencii predmetného
dôkazu resp. skutočnosti vedela, ale ich v pôvodnom konaní neuplatnila.

V konaní o obnove konania musí súd skúmať, či skutočnosti a dôkazy skôr neznáme sú spôsobilé samé

osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
vo veci ako je existujúce právoplatné rozhodnutie. Také skúmanie musí súd uskutočniť porovnaním
vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní s dôkazným významom
novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov uplatnených v konaní o obnove konania.
Výsledkom takého skúmania musí byť aspoň určitý stupeň vyššej pravdepodobnosti, resp. dôvodný

predpoklad zmeny právoplatného rozhodnutia.
Zhrnutím uvedeného platí, že povoliť obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
trestným rozkazom, je možné za splnenia dvoch základných podmienok - musia byť zistené nové
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto musia zároveň odôvodňovať (či už samé osebe
alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi) vyšší stupeň pravdepodobnosti iného

rozhodnutia ohľadom viny alebo spĺňať podmienku, že trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom
rozpore s účelom trestu resp. v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.

Po posúdení samotného návrhu na povolenie obnovy konania musí súd skonštatovať, že odsúdeným
uvádzanéskutočnostinespĺňajúpodmienkyobnovykonaniavzmysle§394ods.1Tr.por.(nevyšlinajavo

skutočnosti resp. dôkazy skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh
trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu), ani v zmysle § 394 ods. 4 a ods. 5 Tr.por. (podľa týchto
ustanovení sa vyžaduje tam uvedené rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. aby niektorá

z tam uvedených osôb spáchala trestný čin) a ani v zmysle § 394 ods. 2 a ods. 3 (tieto ustanovenia sa
týkajú konaní, ktoré sa skončili právoplatným uznesením).

V návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy a iba
poukázal na zmenu rozhodovacej činnosti súdov ohľadom posudzovania hmotnostného kritéria na

určenie obvykle jednorazovej dávky v prípade neoprávnenej držby resp. prechovávania konope.

Z uvedeného je zrejmé, že odsúdeným uvádzanou novou skutočnosťou malo byť iné právne posúdenie
konania odsúdeného, čo podľa ustálenej súdnej praxe nemôže byť dôvodom pre pozitívne rozhodnutie
ohľadom návrhu na povolenie obnovy konania, keďže ide o právnu otázku, a nie o otázku skutkovú. Ako

už bolo uvedené vyššie, obnovou konania je možné napraviť právoplatné rozhodnutie len v prípade, že
ide o rozpor so skutkovým stavom veci. Na nápravu právnych pochybení v právoplatnom rozhodnutí
slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je dovolanie a jedným z dovolacích dôvodov je to,že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon umožňuje výnimočne vstúpiť do
právoplatného rozhodnutia z dôvodov presne špecifikovaných v Trestnom poriadku, avšak nie je to tretí
stupeň rozhodovania, na ktorý by mal odsúdený resp. prokurátor nárok.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr.por. nemožno považovať

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí
nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol alebo keď došlo k pochybeniu pri hodnotení vykonaných
dôkazov, resp. k ich nesprávnemu vyhodnoteniu. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd ani
preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal
so všetkými podstatnými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti
a ústnosti pri dokazovaní a pod. Odsúdeným namietané skutočnosti sa v podstate týkajú vyhodnotenia

dôkazovzpohľaduprávnehoposúdeniaskutku(právnejkvalifikácie),čopodľazákonaaustálenejsúdnej
praxe nemôže byť predmetom preskúmavania prostredníctvom obnovy konania.

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ prvostupňový súd rozhodol o návrhu odsúdeného pozitívne
a povolil obnovu konania, tak rozhodol v rozpore so zákonom a dôvody uvádzané v napadnutom

rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, sú irelevantné a tieto nemôžu
zakladať povolenie obnovy konania a v tomto smere je podaná sťažnosť prokurátora vecne správna a
musela byť vyhodnotená sťažnostným súdom za dôvodnú.

Pokiaľ odsúdený vo vyjadrení k podanej sťažnosti prokurátora poukazuje na postup súdov po vydaní

nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 106/2011 ohľadom asperačnej zásady, tak sťažnostný
súd uvádza, že následný postup súdov z toho vyplývajúci (posúdenie nevykonaných trestov odňatia
slobody uložených použitím asperačnej zásady) vyplýval ex lege a mal svoj zákonný podklad v
ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak

súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl.
125 Ústavy SR, rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku . K takému záveru dospela aj ustálená súdna prax

(R 86/2014 - stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 44/2013 zo dňa
26.11.2013).

Na základe uvedeného muselo byť zrušené napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré bolo
vydané v rozpore so zákonom, pričom zároveň sťažnostný súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie

obnovy konania, keďže nezistil existenciu podmienok obnovy konania podľa § 394 Tr.por.

Sťažnostný súd poukazuje, že odsúdený už predtým dňa 14.10.2015 podal návrh na povolenie obnovy
v podstate z vecne rovnakých dôvodov, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného
súdu Bratislava V č.k. 2Nt/23/2015-54 zo dňa 17.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave sp.zn. 2Tos/119/2017 zo dňa 11.1.2018 tým spôsobom, že návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania bol podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý. Sťažnostnému súdu nie je zrejmé, z akého
dôvodu nie sú tieto rozhodnutia zažurnalizované v spise Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/36/2006
a prvostupňový súd bude musieť uvedené rozhodnutia do spisu doplniť, a to aj rozhodnutia vydané
v teraz prejednávanej veci (k tomu § 187 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o

Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.