Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201834
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318201834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne E.. G. Š., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. XXX/X, R. F. Q., právne zastúpená JUDr. Peter Gdovin, advokát so
sídlom Kalininova 675, Humenné, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.731,57 eur
od 02.02.2018 do 29.03.2018.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.731,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 2.731,57 eur od 30.03.2018 do zaplatenia, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímštátnehoorgánupodanou
na tunajšom súde dňa 20.04.2018 domáhal zaplatenia 2 731,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 02.02.2018 do zaplatenia a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bolo spolu s manželom I. Š. dňa XX.XX.XXXX uznesením
vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej
jednotky, Expozitúry R., ČVS: H.-XXX/NKA-H.-R.-XXXX vznesené obvinenie za zločin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 , ods. 3 Tr. zák. a za zločin
Subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1, ods.4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal poškodený v zákonnej lehote dňa
26.09.2016sťažnosť,ktorútiežriadneodôvodnil.ProkurátorkaÚradušpeciálnejprokuratúryuznesením,

sp. zn. R. G. XX/XX/XXXXX-XX zo dňa 18.11.2016 podanú sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm./c Tr. por.
zamietlaakonedôvodnú.NáslednepovykonanírozsiahlehodokazovaniaprokurátorkaÚradušpeciálnej
prokuratúry uznesením, sp. zn. R. G. XX/XX/XXXXX-XX zo dňa 14.11.2017 trestné stíhanie obvineného
podľa § 215 ods.1 písm./c Tr. por. zastavila, lebo je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
Predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania sa tak stalo právoplatným a vykonateľným dňa
26.11.2017. Za nezákonné je pritom potrebné považovať rozhodnutie, ktoré síce bolo vydané v súlade
s vnútroštátnymi predpismi a ktoré neporušovalo v dobe jeho vydania základné ľudské práva a slobody

jednotlivca, avšak bolo v predpísanom konaní zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Inými
slovami povedané, pôvodné zákonné rozhodnutie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia žalobcovi sa
v dôsledku právoplatného uznesenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry o zastavení trestného
stíhania stalo nezákonným. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Cdo 53/93 a uznesenieNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 15/2009. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je zodpovednosťou objektívnou a zo strany poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade

neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v prípravnom konaní,
ale na samotný výsledok trestného konania. Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne
dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou

orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát
nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, nesprávny
a zasahujúci do základných práv a slobôd. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v
trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní aj
potvrdilo. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu je jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku

škody. Predpokladom nezákonnosti rozhodnutia je, že príslušné rozhodnutie bolo zmenené alebo
zrušené, dovtedy nárok na náhradu škody nemožno uplatniť a preto zákonnosť rozhodnutia nie je
možné posúdiť ako predbežnú otázku v konaní o náhradu škody. K uplatneniu práva na náhradu
škody teda môže dôjsť až v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu
spod obžaloby takto obvinenej a následne obžalovanej osoby. Žalobca podal v zmysle § 15 zákona

prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.02.2018 na Generálnu prokuratúru SR písomnú
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa
29.03.2018 oznámila, že uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojí a to z dôvodu, že trestné
stíhanie voči žalobcovi bolo zákonné a legitímne a len vzhľadom na zmenenú dôkaznú situáciu došlo k
zastaveniu trestného stíhania. Vzhľadom na to, že Generálna prokuratúra SR sa výslovne vyjadrila, že

nárok žalobcu ani čiastočne neuspokojí a podanú žiadosť ako nedôvodnú zamietla, bol nútený podať
tento žalobný návrh a domáhať sa uspokojenia nároku na súde. Samotné zastavenie trestného stíhania
obvineného právoplatným rozhodnutím prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry je síce možné chápať
ako akúsi formu satisfakcie, ale toto rozhodnutie samo osebe nie je dostatočným zadosťučinením za
nezákonné stíhanie poškodeného zo závažného trestného činu, ktoré mu spôsobilo nemalé problémy aj

v pracovnom, osobnom a predovšetkým v partnerskom živote. Poškodený sa musel proti vznesenému
obvineniuúčinnebrániťzvolenímsikvalifikovanéhoprávnehozástupcu,sčímmuvzniklaškodavoforme
uhradených trov obhajoby. Poskytnuté právne služby mu boli obhajcom vyčíslené v zmysle vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 31.12.2017 vo výške 2.731,57 € vrátane DPH. Faktúra
sa stala zročnou dňa 31.01.2018. Žalobca uvedenú faktúru vo výške 2.731,57 € uhradil v hotovosti

svojmuprávnemuzástupcovidňa01.02.2018.Vzmysle§18zákonač.514/2003Z.z.sipretopoškodený
uplatnil náhradu škody vo forme náhrady účelne vynaložených nákladov a trov konania v súvislosti s
jeho právnym zastupovaním a obhajobou v uvedenej trestnej veci v celkovej výške 2.731,57 €. Uplatnil
si aj zákonom stanovený úrok z omeškania a to odo dňa keď mu škoda vznikla, t.j. odo dňa uhradenia
trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2018 uviedol, že so žalobným návrhom nesúhlasí,
nárok žalobu neuznáva, návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, trvá na dôvodoch uvedených v
písomnom stanovisku Generálnej prokuratúry SR sp. zn. R. G. XX/XX/XXXX-X z 29.03.2018 k žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

ktoré je prílohou žaloby.

4. Žalobca pred otvorením pojednávania vzal žalobu späť v časti úrokov z omeškania od 02.02.2018 do
29.03.2018, preto súd v tejto časti konanie podľa ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku zastavil.

5. Podľa § 151 Civilného sporového priadku (Popretie skutkových tvrdení protistrany)
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

6. Žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval v súlade s ust. § 151
Civilného sporového poriadku za nesporné.7. Na pojednávanie nariadené na deň 10.10.2018 sa žalovaný nedostavil, predvolanie na pojednávanie
mu bolo riadne a včas dňa 10.09.2018 doručené, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa § 180
Civilného sporového poriadku pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä sťažnosťou žalobcu
proti vzneseniu obvinenia vyšetrovateľom zo dňa XX.X.XXXX, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky R. G. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 18.11.2016, uznesením
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky R. G. XX/XX/XXXX-XX

zo dňa 14.11.2017, uznesením Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry, Národnej
protikorupčnej jednotky, Expozitúra R., ČVS: H.-XXX/NKA-H.-R.-XXXX zo dňa X.X.XXXX, faktúrou č.
XX/XXXX vyhotovenou XX.XX.XXXX, dokladom o úhrade faktúry, žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 13.2.2018, odpoveďou Generálnej prokuratúry SR na žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 29.3.2018 a zistil nasledovný skutkový stav
veci.

9. Uznesením Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná
jednotka, Expozitúra R.Ý., ČVS: H.-XXX/NKA-H.-R.-XXXX zo dňa 8.9.2016 bolo podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie žalobcovi za zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

a za zločin subvenčného podvodu formou spolupáchateľstva.

10. Žalobca podal proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť zo dňa 26.9.2016
a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

11. Uznesením R. G. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 18.11.2016 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť zamietol ako
nedôvodnú.

12. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením R. G. XX/XX/XXXX-

XX zo dňa 14.11.2017 podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie žalobcu zastavil,
pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal žalobca.

13. Faktúrou č. XX/XXXX vyhotovenou 31.12.2017 a splatnou 31.1.2018 fakturoval právny zástupca
žalobcu za poskytnuté právne služby a obhajobu v trestnej veci sumu spolu vo výške 2.731,57 eur.

14. Žalobca žiadosťou zo dňa 13.2.2018 žiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo výške 2.731,57 eur.

15. Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 29.3.2018 oznámila žalobcovi, že podaná žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola odmietnutá a konanie o žiadosti je tým
ukončené.

16. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z.z.“), tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe,alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní alebo správnom konaní.

20. Podľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

21. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

23. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v

konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

26. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.27. Predmetom uplatneného nároku je náhrada škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla s právnym zastúpením v trestnom konaní celkom vo výške 2 731,57 eur, ktorej výška
škody nebola v konaní sporná.

28. Zmyslom a účelom Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých

bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr
posúdené ako nezákonné.

29. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným v
trestnom konaní z dôvodu, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR
uznesením R. G. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 14.11.2017 podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

trestné stíhanie žalobcu zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal žalobca.

30. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť
kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2.vznik škody a 3.
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.03.2011 uviedol:
,,V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody

spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).
Rozhodovaniesúdovpodľatohtozákonasaustálilomedziinýmnanázore,žeten,protikomubolotrestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to

nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb.
zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj
vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov,

ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.,
zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.
Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného

orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o
väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému

orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym

či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. decembra 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o

špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri
ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebooslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na
(ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný

výsledok trestného stíhania.“

32. Zmyslu a účelu § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia,
v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania

a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa
nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 MCdo 15/2009, zverejnené pod č. 37 v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014)

33. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania, vznesení
obvinenia má zastavenie trestného stíhania, ak k takému rozhodnutiu došlo pretože sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Podstata nároku na náhradu škody sa v

tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného
stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

34. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo 7. júla 2016 v
ktorom uviedol: ,,Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným
orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia
a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky.
Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene)
namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne.
Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného

stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí,
toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia.Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný

čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010
sp.zn.4MCdo15/2009zverejnenévZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskej
republiky 2/2014).
Ústavný súd konštatuje, že ak bolo sťažovateľke na základe záväzného pokynu prokurátora vznesené

obvinenie z trestného činu, pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo neskôr zrušené z dôvodu, že
sťažovateľka nenaplnila pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, záväzný pokyn prokurátora je
potrebné považovať za nezákonný postup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv sťažovateľky. V
materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi
zasiahol do základných práv občana. Samotná skutočnosť, že je v právomoci orgánu činného v trestnom

konanívydaťzáväznýpokynnavznesenieobvinenia,resp.vzniesťobvinenieztrestnéhočinukonkrétnej
osobe, neznamená, že táto právomoc môže byť vykonávaná v rozpore so zákonom. Pre posúdenie
nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z

dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom,
resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj
záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu
prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.“35. Ďalej súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 zo 14. septembra
2016: ,,Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného

stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov účinného od 1. Júla 2004 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.) a rovnako aj podľa
predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969

Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery boli prijaté súdnou judikatúrou už
v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. a sú stále použiteľné (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra
2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).
V súvislosti s posudzovaním následkov neskôr zastaveného trestného stíhania sa ústavný súd v

rámci svojej rozhodovacej činnosti (m. m. I. ÚS 320/2016) tiež stotožnil s názorom, že z hľadiska
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad
o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného

stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konaniaukazujú,ženejdeotrestnýčin,zároveňznamená,žepodozreniezospáchaniatrestnéhočinusa
nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho
súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).“

36. Trestné stíhanie bolo voči žalobcovi zastavené, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal
žalobca, a preto súd je toho názoru, že aj takýto výsledok trestného konania je možné považovať za
nezákonné rozhodnutie, lebo nebolo preukázané, že skutok spáchal, a teda podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo. Ak trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo zastavením trestného

stíhania z dôvodu, že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené
obvinenie je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných
práv jednotlivca.

37. Ústavný súd zhodne s judikatúrou súdov poukázal na to, že v materiálnom právnom štáte musí

štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv
občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní,
nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 540/2016 zo dňa 13.12.2016).

38. Súd je toho názoru, že boli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody žalobcu voči
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná
súvislosť.

39. Žalobca súdu predložil doklad o úhrade faktúry č. XX/XXXX (č.l. 37), žalovaný skutočnosť, že faktúra

č. XX/XXXX bola zaplatená nerozporoval, preto súd v súlade s ust. § 151 Civilného sporového poriadku
skutočnosť, že žalobca zaplatil faktúru mal za nespornú. Súd mal teda za preukázané, že žalobca
zaplatil svojmu advokátovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom konaní sumu vo výške 2 731,57
eur dňa 01.02.2018.

40.Faktúrouzodňa31.12.2017siprávnyzástupcažalobcuvyčísliltrovyobhajobyvovýške2731,57eur,
titulom obhajoby žalobcu v trestnom konaní, túto sumu žalobca právnemu zástupcovi aj v celom rozsahu
uhradil. Zaplatením náhrady titulom trov obhajoby došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobcovi
vznikla škoda predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaníprostredníctvom splnomocneného advokáta. Podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa
ajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydané
nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne

vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

41. Nepochybne je daná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pretože
nebyť uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi, trovy obhajoby v trestnom
konaní by žalobcovi neboli vznikli.

42. Výšku škody žalovaný nerozporoval, ani nenavrhol na preukázanie výšky škody vykonať žiadne
dôkazy. S poukazom na ust. čl. 6 základných princípov Civilného sporového poriadku (rovnosť strán) a §
185 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu a predložených
listinných dôkazov, keď strany sporu nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Súd
vykonávadôkazyibananávrh(§185ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),výnimočneibapodľaods.2a

3 môže súd vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. V prejednávanej veci vykonávať dokazovanie
podľa§185ods.2a 3Civilnéhosporovéhoporiadkunebolopotrebnéainédôkazy,ktorémôžunavrhnúť
iba strany sporu neboli navrhnuté.

43. Predpoklady uplatneného nároku na náhradu škody žalobcu voči štátu boli v konaní preukázané v

súlade s ust. § 3, § 6 ods. 1, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.

44. Súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, preto v celom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu titulom zaplatenia trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 2
731,57 eur.

45.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013 výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Žalobcovi bol zo žalovanej sumy priznaný aj úrok z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ust. §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odo dňa oznámenia žalobcovi, že žalovaný neuspokojí

nárok na náhradu škody v súlade s ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobca vzal žalobu späť a
konaniebolozastavenéibavčastipríslušenstva-úrokovzomeškania.Včastiistinybolžalobcaúspešný

v celom rozsahu, preto mu súd priznal aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

50. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.