Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203743
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315203743.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
Z. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária

JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
právnychúkonov,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaoprávenaprimeranéfinančnézadosťučinenie,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/158/2015-162 zo dňa 14.6.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom v I. výroku tak, že súd určuje, že Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500016688 zo dňa 29.10.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, II. výrokom určil, že Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500016688 zo dňa 29.10.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom je v časti bodu 8 zmluvy o Dohode o poskytnutí služby absolútne neplatná, III.

výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500016688 zo dňa 29.10.2012
uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je absolútne neplatná, IV. výrokom
určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500016688 zo dňa 18.10.2012 je absolútne neplatná, V. výrokom
určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500022507 zo dňa 8.3.2013 uzavretá medzi žalobkyňou
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, VI. výrokom určil,
že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500022507 zo dňa 8.3.2013 uzavretá medzi žalobkyňou ako

dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je v časti bodu 8 zmluvy o Dohode o poskytnutí služby absolútne
neplatná, VII. výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500022507
zo dňa 8.3.2013 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je absolútne
neplatná, VIII. výrokom určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500022507 zo dňa 5.3.2013 je absolútne
neplatná, IX. výrokom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
662,31 Eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, X. výrokom uložil žalovanému

povinnosť poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 500,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie, a to v
lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a XI. výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 897,94 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 2 písm. b), § 2 písm. d), § 9 ods.
1, 2 písm. c), f), g), i), j), k), m), n), o), y), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, § 53 ods. 1, 4 písm. k), r), s), r), t), ods. 5, 67, § 39 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval len tým, že v danom prípade rozhodoval o žalobe, ktorá
spočívala v nároku žalobkyne, že vyššie uvedené právne úkony - zmluvy o poskytnutí klasického úveru
je potrebné považovať za zmluvy o poskytnutí úverov bez úrokov a bez poplatkov. Tu sa súd stotožnil

s argumentáciou žalobkyne, ktorá tvrdila, že zmluvy neobsahujú jednoznačné údaje o RPMN, ktoré
sú v zmluvách uvedené nejednoznačne a nejasne a okrem uvedeného prevyšujú hodnoty stanovené
bankami v čase poskytnutia predmetných úverov (?). Údaj o RPMN musí byť totiž v zmluve uvedený
jasne a zrozumiteľne, a preto v danom prípade možno poskytnutý úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov, a to v zmysle uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

Rovnako tak súd poukazuje aj na to, že ani v zmluvách a ani v oznámeniach o schválení úveru nie
sú jednoznačne (?) uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok, čo je taktiež jeden z povinných
údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd zistil
len dátum prvej a poslednej splátky. Zrozumiteľnosť údajov uvedených v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sú úvery poskytované
osobám s priemerným vzdelaním, bez odborného ekonomického či právnického vzdelania, a teda tieto

osoby nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým sú
zmluvy písané je pre ne nezrozumiteľný. Čo sa týka dohody o poskytnutí služby tu súd dal za pravdu
žalobkyni (?), pričom nebolo možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že bolo len na žalobkyni, či
uvedenú službu využije alebo nie. Toto tvrdenie neobstojí, pretože žalobkyňa za službu zaplatila už
pri uzatváraní dohody, a teda nie je tu daná žiadna voľnosť ani sloboda. Dohoda by bola zákonná

vtedy, keď by bolo z nej jasné, že za službu žalobkyňa zaplatí až vtedy keď ju využije. Preto súd
rozhodol, že zmluvy o revolvingovom úvere, v časti bodu 8. sú neplatné, nakoľko je nimi narušená
zmluvná rovnováha strán (?). Rozhodcovské zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedky
zabezpečujúce pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku
pohľadávky považoval nepovažoval za nevyhnutné (?). Okrem toho súd v konaní nemal preukázané,

že by žalovaný nejakým spôsobom poučil žalobkyňu a význame a priebehu rozhodcovského konania,
aký význam má jeho výsledok a rovnako tak ani o štatúte rozhodcovského súdu. Preto aj v týchto
prípadoch určil, že zmluvy sú v týchto častiach neplatné (?). Čo sa týka bezdôvodného obohatenia
a jeho priznanej výšky, tu súd vychádzal z vyčíslenia predloženého žalobkyňou, ktoré bolo v súlade
s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu. Výška bezdôvodného obohatenia požadovaného k

priznaniu predstavuje rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a už uhradenými čiastkami.
V tejto časti súd žalobkyni vyhovel aj s prihliadnutím na to, že úvery boli poskytnuté bez úrokov a
bez akýchkoľvek poplatkov, a teda žalovanému vznikol nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov. Výšku finančného zadosťučinenia súd priznal vychádzajúc zo svojej činnosti a
praxe ako aj vzhľadom na činnosť a praktiky žalovaného (?). Vzhľadom na skutočnosti uvedené v konaní

(?), na osobu žalobkyne (?) má súd za to, že suma 500,- Eur je primeraným zadosťučinením za to, že
žalobkyňa bola pod tlakom jednotlivých úkonov (?) a neetického vymáhania pohľadávky žalovaného (?),
a to prakticky už od roku 2013.
4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie, ktorým navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak,

že žalobu zamietne alebo alternatívne vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval
tým, že napádaný rozsudok porušuje jeho právo na spravodlivý proces, ako aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia spôsobom, aký určuje zákon. Z napádaného rozsudku nie je možné zistiť nielen
to, ako sa s jeho vyjadrením súd vysporiadal, ale ani to, či sa s ním vôbec zaoberal. Vyjadrenie

ku konkrétnym jeho tvrdeniam (ktoré podľa pomerne všeobecného odôvodnenia mal súd považovať
za dôvodné) totiž vôbec nevyhodnotil. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na zdôvodnenie rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 171/2005, rovnako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sž-8-KS 100/2006. Rozsudok preto napáda pre jeho nepreskúmateľnosť a absenciu nielen právneho
posúdenia, ale aj absenciu konkrétnych skutkových záverov zistení, na základe a podľa ktorých by súd

mohol rozhodnúť. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil všeobecným a neurčitým spôsobom
(bod 11 rozsudku), kedy v ňom uvádzal len všeobecné a neurčité dôvody rozhodnutia. Napadnutý
rozsudok tak odporuje § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol platný a účinný v čase
vyhlásenia rozsudku, ale aj § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z rozsudku nevyplývajú žiadne
závery, na základe ktorých súd skonštatoval a dospel k rozhodnutiam uvedeným v rozsudku. Rozsudok

preto napáda z dôvodu, že tento je nepreskúmateľný a dôvody, na základe ktorého bol vydaný, sú
uvádzané len všeobecne a neurčito, žiadne skutkové a právne závery súd neuvádza. Odvolateľ ďalej
poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV.ÚS 115/03). Súd
v rozhodnutí uvádza, že uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú jednoznačné údaje oRPMN a prevyšujú hodnoty stanovení bankami v čase poskytnutia predmetných úverov. Z rozsudku je
nezistiteľné, v čom má nejednoznačnosť spočívať. Súd neuvádza nič, čím by zdôvodnil ním tvrdenú
nejednoznačnosť. Naviac, súd sa ani nezaoberal jeho vyjadrením, ktorým uviedol, že údaj RPMN

úveru sa týka úveru, RPMN úveru po poskytnutí revolvingu sa týka prípadu, kedy dôjde k poskytnutiu
revolvingu a priemerná hodnota RPMN je zákonom predpísaný údaj. Súd ďalej uvádza, že v zmluve nie
sú jednoznačne uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok. Ani tento dôvod nie je konkretizovaný,
kedy sa v rozsudku neuvádza ani len označenie právnej normy, ktorá ukladá uvádzanie termínov
splatnosti jednotlivých splátok a už vôbec nie právne posúdenie konajúcim súdom. Podľa výrokovej

časti rozsudku má byť absolútne neplatným bod 8 v jednotlivých zmluvách o revolvingovom úvere. V
rozsudku sa neuvádza čo je dôvodnom absolútnej neplatnosti a podľa ktorej právnej normy. Z tvrdenia
„pretože žalobkyňa za službu zaplatila už pri uzatváraní dohody a teda nie je tu daná žiadna voľnosť ani
sloboda“ sa nedá zistiť, aké sú skutkové či právne závery súdu v tomto smere. Súd sa zjavne nezaoberal
spôsobom vzniku dohody o poskytnutí služby a teda ani jeho argumentáciou v tomto smere. Jediné
odôvodnenie, ktoré sa v rozsudku v tomto smere uvádza je nasledovné: „Rozhodcovské zmluvy a

dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce pohľadávku vzniknuté z právneho úkonu,
ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku pohľadávky nepovažoval za nevyhnutné“. Z uvedeného
odôvodnenia sa nedá zistiť, čo je dôvodom výroku III., IV. a výroku VII., VIII. a z čoho vyplýva neplatnosť
daných právnych úkonov. Namieta tiež dôvody týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia, kedy
súd tvrdí, že žalobkyňa bola pod tlakom jednotlivých úkonov a neetického vymáhania pohľadávky. V

konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol k uvedenému vôbec dospieť. Rovnako
je nepreskúmateľné, na základe akého zákonného ustanovenia súd takto rozhodol, ako určil výšku
primeraného finančného zadosťučinenia.
5. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila
prostredníctvom právneho zastúpenia v tom smere, že rozsudok tak, ako bol vyhlásený a následne

vyhotovený spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie,
a to vo všetkých svojich častiach. Má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné
relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu
ako ten, ktorý vyslovil prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že
súd sa z obsahom vyjadrenia žalovaného oboznámil a z tvrdeniami v ňom uvedenými sa aj náležite

vysporiadal. Taktiež súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol s ktorými tvrdeniami, s ktorou
stranou sporu sa stotožnil, a s ktorou nie. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného, že súd sa nezaoberal s
jeho vyjadrením ohľadne RPMN, keď súd poukázal na nejednoznačnosť uvádzania údaju o RPMN. Má
za to, že ustanovenia zmlúv o RPMN nie sú uvedené v súlade s požiadavkami zákona, sú stanovené
neurčito a pre spotrebiteľa absolútne nezrozumiteľne. K žalovaného tvrdeniu ohľadne termínu splatnosti

jednotlivých splátok, keď vytýka súdu, že neuviedol označenie právnej normy, ktorá ukladá uvádzanie
termínov splatnosti jednotlivých splátok a už vôbec nie právne posúdenie konajúcim súdom, považuje
za neopodstatnené. Súd prvej inštancie uviedol právne normy, podľa ktorých konkrétny spor rozhodol
na strane 8-11. Žalovanému uniklo, že každé jednotlivé porušenie § 9 ods. 2 písm. a) až k) zák. č.
129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalovaným namietanej neplatnosti, resp.

platnosti dohody o zrážkach zo mzdy si dovolí skonštatovať, že ako spotrebiteľ bola nútená dohodu o
zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným
zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z
neprijateľných zmluvných podmienok. V tomto smere poukazuje na závery Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve

spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2001 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179. Rozhodnutie súdu považuje
aj v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a
teda absolútne neplatný právny úkon za súladné so zákonom a vecne správne. V zmysle § 3 zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti už stanovenej týmto zákonom zodpovedá. Má za to, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je vo všetkých svojich výrokoch zákonné, spravodlivé a vecne správne. Vzhľadom
na tieto skutočnosti ho navrhuje ako vecne správne potvrdiť a žalovaného zaviazať na trovy odvolacieho
konania.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,
ak žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti právnych úkonov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o

práve na primerané finančné zadosťučinenie vyhovel v celom rozsahu, a to s poukazom na odvolacie
argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má tiež vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy.
9. Odvolateľ založil odvolaciu argumentáciu na nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku pre absenciu
nielen právneho posúdenia, ale aj konkrétnych skutkových zistení, keď v rozhodnutí sú uvedené len
všeobecné a neurčité dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa d dôvodmi napadnutého rozsudku
skutočne musí dať odvolateľovi za pravdu. V posudzovanom prípade sú závery prvoinštančného súdu

zhrnuté len v jednom odseku odôvodnenia rozsudku v rozsahu jednej strany A4, v porovnaní s celkovými
dvanástimi stranami textu odôvodnenia, v ktorom texte súd len rekapituluje prednesy strán a ich
vyjadrenia, cituje príslušné zákonné ustanovenia, ktoré použil, avšak bez výkladu právnej aplikačnej
úvahy, ktorá ho viedla k priradeniu danej skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu, v ktorom
jedinom odseku len všeobecne, neurčitým spôsobom, v prevažnej miere len odkazom na stotožňovanie

sa s argumentáciou žalobkyne bez bližšej konkretizácie, vysvetlenia, zdôvodňoval svoje rozhodnutie o
všetkých desiatich žalobných nárokoch.
10. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom spočíva podľa prvoinštančného súdu nejednoznačnosť
údaju o RPMN v zmluvách, aké hodnoty stanovené bankami tento údaj prevyšuje a z čoho tak súd
usudzuje.Súdpovažujezaneurčitýiúdajotermínesplatnostijednotlivýchsplátokvúverovýchzmluvách

inak formulovaných v bode 6. nasledovne: splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci):
42/26, bez vysvetlenia súdom v čom takáto formulácia termínov splatnosti splátok úveru, pri zapojení
výkladových pravidiel, nenapĺňa požiadavku v odôvodnení rozsudku citovanom § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o zdôvodnenie určenia neplatnosti
Dohôd o poskytnutí služby, súd svoje rozhodnutie odôvodnil len stotožnením sa so žalobkyňou a

nestotožnením sa s tvrdeniami žalovaného a potom už len konštatáciou, že bolo len na žalobkyni, či
uvedenúslužbuvyužijealebonie,keďtakoutodohodoubolanavyšenarušenázmluvnárovnováhastrán,
čo za odôvodnenie nie je možné považovať. Určenie absolútnej neplatnosti Rozhodcovských zmlúv
a Dohôd o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie odôvodnil úplne nezrozumiteľne, keď argumentoval
len tým, že: „Rozhodcovské zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce

pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku pohľadávky
považoval nepovažoval za nevyhnutné“. Napokon pokiaľ ide o priznanie finančného zadosťučinenia,
dôvodnosť tohto nároku súd právne a skutkovo tiež riadne neodôvodnil, keď uviedol len to, že vychádzal
zo svojej činnosti a praxe (akej?), ako aj vzhľadom na činnosť a praktiky žalovaného (aké?) a vzhľadom
na skutočnosti uvedené v konaní (aké?), na osobu žalobkyne (v čom?) mal za to, že suma 500,-

Eur je primeraným zadosťučinením za to, že žalobkyňa bola pod tlakom jednotlivých úkonov (akých?)
a neetického vymáhania pohľadávky žalovaného (v čom?), a to prakticky už od roku 2013, ktoré
zdôvodnenie je potom nezrozumiteľné, nekonkrétne, nedostatočné a tým nespôsobilé dosiahnuť svoju
presvedčivosť.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
14. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

15. Podľa § 157 ods. 2 OSP - účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Obdobne podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

17. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. od 1.7.2016 v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení

rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP,
resp. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

18. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
19.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
20. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).
21. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (absenciou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám
realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniuprávanaspravodlivýproces,pričomspoukazomnamieruzlyhaniasúduprvejinštancie,keďrozhodnutie
fakticky v relevantných záveroch nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne, nie je možné tento
nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom
oboznámení sa s obsahom spisu, vykonaní všetkých potrebných dôkazov, aktuálne v súlade s

druhou hlavou prvým dielom CSP obsahujúcom špeciálne ustanovenie o spotrebiteľských sporoch (§
295 a nasl. CSP), výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých náležitých
hmotnoprávnych ustanovení a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
nevyhnutné adekvátne v súlade s § 220 CSP odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).