Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200163
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316200163.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, vo veci sporu žalobcu: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám.
943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený
Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom Čáčovská 305, Senica, o zaplatenie 28.000,- Eur s

príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 8C/4/2016-190 zo
dňa 06.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vo výroku I. zamietol návrh žalovaného na zrušenie

neodkladného opatrenia a vo výroku II. zamietol alternatívny návrh žalovaného.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, §
334 ods. 1, § 339, § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). Vecne súd argumentoval tým, že nebolo zistené odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Takouto skutočnosťou je, resp. sú zmeny pomerov ako na strane žalobcu, tak aj na

strane žalovaného, pričom skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný, vzhľadom na rozsah nariadeného
neodkladného opatrenia nemožno považovať za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Predmetom nariadeného neodkladného opatrenia
(v čase vydania - predbežného opatrenia) je zákaz nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území T., vedené na LV č. XXXX. Žalovaný nepreukázal, že došlo
k pominutiu dôvodov, ktoré boli v čase nariadenia predbežného opatrenia, pričom zo súdneho spisu

vyplýva, že súčasťou plánov žalovaného bolo odpredať sporné nehnuteľnosti, čím žalobca osvedčil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predmetný zámer žalovaného je aj v súčasnosti, ako
to vyplýva z návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, kde uvádza, že chce predmetný dom vo T.
predať a kúpiť si menší rodinný domček, ktorý bude lepšie zodpovedať jeho finančným možnostiam,
a to v inom regióne Slovenska. Súd mal za to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nie je dôvodný. Žalovaný nijakým spôsobom neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia

bude ohrozená, zároveň neosvedčil ani skutočnosť, že žalobca sa zbavuje svojho majetku v snahe
vyhnúťsasvojimzáväzkom.Existenciapeňažnejpohľadávkysamaosebeeštenemôžebyťdôvodomna
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza
z konkrétnych skutkových okolností prípadu. V konaní je žalovaný povinný preukázať, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalovaný
predložiť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby

zmarenia exekúcie. Skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by výkon rozhodnutia mohol byť zmarený,
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňujejehomajetkovépomery(R20/1998).Žalovanýnepreukázalsúdu,žežalobcavykonávaúkony
smerujúce k poškodzovaniu veriteľa zbavovaním sa svojho majetku a teda neboli naplnené zákonné

predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného súd alternatívny návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba
vtedy, ak sú na jeho nariadenie splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Podľa názoru súdu
na nariadenie neodkladného opatrenia zložením istiny žalovanej pohľadávky v sume 28.000,- Eur do
úschovy súdu nie sú splnené podmienky, ktoré spočívajú predovšetkým v účele neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP. Na nariadenie neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovia musí
žalovaný osvedčiť, že osoba ktorá má zložiť peňažnú sumu do úschovy na súde, má predmet úschovy
fakticky u seba. Žalovaný túto skutočnosť v konaní neosvedčil.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie

na nové konanie, alebo ho zmenil a návrhu žalovaného vyhovel. Odvolateľ namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá
dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Poukázal na to, že v tomto prípade nejde o spor o určenie vlastníckeho práva k

predmetnému rodinnému domu, aby bolo potrebné neodkladným opatrením zabrániť žalovanému
previesť tento rodinný dom do vlastníctva tretej osoby. Neodkladné opatrenie (vtedy ešte predbežné
opatrenie) nariadené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/910/2015-43 zo dňa 25.11.2015,
bolo nariadené z dôvodu ohrozenia prípadného výkonu rozhodnutia, teda exekúcie na uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Nie je tak zrejmé, ako mohol žalovaný neosvedčiť obavu, že exekúcia bude

ohrozená, keď práve kvôli tejto obave bolo predsa pôvodne predbežné opatrenie nariadené. Pritom
táto obava, že bude exekúcia ohrozená podľa súdu prvej inštancie stále pretrváva, pretože nebolo
zistené odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie si
tak jedným a tým istým rozhodnutím navzájom vnútorne odporuje, keďže súčasne žalobca neosvedčil
obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň aj existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, pretože

nebolo zistené odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Žalovaný tak
podľa súdu prvej inštancie neosvedčil skutočnosť, ktorá sa nedokazuje. Navyše, ak súd prvej inštancie
uvádza, že žalovaný neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, tak tým súčasne muselo dôjsť k
odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, keďže to bolo nariadené práve z
dôvodov obavy, že exekúcia bude ohrozená, čo je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Nebolo

tak na mieste zamietnuť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie z dôvodu, že žalovaný
nijakýmspôsobomneosvedčilobavu,žeexekúciabudeohrozená.Žalovanýsadomnieva,žeodpadnutie
dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené vyplýva aj zo zmeny právnej úpravy v ust. § 324
ods. 3 Civilného sporového poriadku. V tomto prípade je tak v platnosti nariadené neodkladné opatrenie,
hocitotomožnonariadiť,atedamôžeajtrvať,ibazapredpokladu,žesledovanýúčelnemožnodosiahnuť

zabezpečovacím opatrením. Zo skutočností uvedených v návrhu žalovaného na zrušenie alebo zmenu
neodkladného opatrenia zo dňa 27.03.2017 je však viac ako zrejmé, že sledovaný účel možno dosiahnuť
navrhovaným zabezpečovacím opatrením, je tak na mieste rozhodnúť v súlade s týmto návrhom
žalovaného.Zabezpečovacímopatrenímnavrhovanýmžalovanýmsapredsaveľmiefektívneadôsledne
zabráni ohrozeniu exekúcie, nie je tak na mieste ponechávať v platnosti nariadené neodkladné opatrenie

so všetkými negatívnymi dôsledkami na život žalovaného tak ako sú uvedené v jeho návrhu. Žalovaný
súčasne nerozumie negatívnemu stanovisku žalobcu k nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu,
pretože na jeho základe by bola pohľadávka žalobcu až do právoplatného skončenia súdneho konania
úplne, bezpečne zabezpečená a nemusel by tak mať žiadne obavy o jej prípadnú vymáhateľnosť, a
to je to jediné a hlavné kritérium, na ktoré by mal žalobca aj súd prihliadať. Z negatívneho stanoviska

žalobcu tak skôr vyplýva snaha šikanovať žalovaného, toto šikanózne zjavné zneužívanie práva zo
strany žalobcu by nemalo požívať právnu ochranu, je pritom v rozpore so Základnými princípmi Civilného
sporového poriadku, a to čl. 2, 5 a 6.

4. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, zotrval na

vyjadrení zo dňa 19.05.2017 k návrhu žalovaného zo dňa 27.03.2017, pričom poukázal na ust. § 151a
ods. l Obč. zákonníka, ako aj na ust. § 343 ods.3 CSP, v zmysle ktorého výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. V danom prípade sa
alternatívnym petitom žalovaný domáha zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného rozhodnutím KSTrnava sp. zn. 11Co/910/2015-43 zo dňa 25.11.2015 a zároveň nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
zriadenia záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach na zabezpečenie istiny pohľadávky
žalobcu v sume 28.000,- Eur uplatňovanej v tomto konaní, avšak s tým, že s privolením súdu bude

so založenými nehnuteľnosťami nakladať - predávať, čo je v rozpore s účelom záložného práva.
Po predaji založených nehnuteľností ukladať žalovanému neodkladné opatrenie na zloženie istiny
žalovanej pohľadávky k sume 28.000,- Eur do úschovy na súde je právne možné, avšak nevykonateľné,
pokiaľ žalovaný nebude disponovať s majetkom, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou, keďže zo
samotného návrhu vyplýva, že nemá dostatočný príjem ani na udržiavanie a znášanie nákladov za

užívanie vyššie uvedených nehnuteľností. Nariadené neodkladné opatrenie nariadené rozhodnutím KS
Trnava sp. zn. 11Co/910/2015-43 zo dňa 25.11.2015, ktorého zrušenia sa žalovaný domáha v zmysle
ust. § 334 CSP, príslušný súd zruší podľa § 335 alebo § 338 CSP, keďže na jeho zrušenie v zmysle ust.
§ 334 CSP nie sú v súčasnosti dôvody.

5.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej

CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods.
1 a 2 CSP.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo

posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce zrušiť už vo
veci nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť nenakladať so špecifikovanými
nehnuteľnosťami a nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co/910/2015-43 zo dňa

25.11.2015 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a uložil žalovanému, aby nenakladal
s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v
katastrálnom území T., vedené na LV č. XXXX, a to: rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č. 6675/130,
letná kuchyňa na parc. č. 6675/131, pozemky parcely registra C KN: parc. č. 6675/60 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 691 m2, parc. č. 6675/130 zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, parc. č.

6675/131 zastavané plochy a nádvoria a výmere 58 m2, parc. č. 6675/169 záhrady o výmere 600 m2, t.j.
najmä predať ich, darovať, akýmkoľvek spôsobom scudziť, previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom.

8. Žalovaný prostredníctvom svojho advokáta súdu doručil návrh, aby súd zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/910/2015-43 zo dňa 25.11.2015 alebo

alternatívne rozhodol tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie - zriadenie záložného práva na
nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v
katastrálnom území T., vedené na LV č. XXXX, a to: rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č. 6675/130,
letná kuchyňa na parc. č. 6675/131, pozemky parcely registra C KN: parc. č. 6675/60 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 691 m2, parc. č. 6675/130 zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, parc.

č. 6675/131 zastavané plochy a nádvoria o výmere č. 58 m2, parc. č. 6675/169 záhrady o výmere
600 m2, na zabezpečenie istiny pohľadávky žalobcu v sume 28.000,- Eur uplatňovanej v tomto konaní
a súd nariadi neodkladné opatrenie - uloží žalovanému v prípade predaja nehnuteľností zaťažených
záložným právom zriadeným týmto uznesením zložiť istinu žalovanej pohľadávky v sume 28.000,- Eur
do úschovy na súde s tým, že záložné právo zriadené týmto uznesením zaniká zložením tejto istiny

žalovanej pohľadávky v sume 28.000,- Eur do úschovy na súde.

9. Žalovaný svoj návrh odôvodnil tým, že od nariadenia neodkladného opatrenia už uplynul značný
čas, uskutočnili sa dve pojednávania, pričom na prvom pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 sudcaoznámil svoj predbežný právny názor, že z predložených dôkazov mu vyplýva, že žalobu bude musieť
zamietnuť, pretože P. X. žalovanú sumu 28.000,- Eur neuhradila žalovanému X. N., ale na účet jeho
brata D., na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2015, ktorú nepodpísal

žalovaný, ale jeho brat. Na ďalšom pojednávaní svedok potvrdil, že sumu 20.000,- Eur, ktorú P. X.
vložila dňa 27.05.2015 v pobočke Y. Y. v U. v hotovosti na účet predávajúcich R. ako časť kúpnej ceny
za rodinný dom vo T., krátko pred tým odovzdal v hotovosti P. X. brat žalovaného D. N., ktoré vložila na
účet predávajúceho, teda nevkladala svoje peniaze. Ďalší svedok na pojednávaní potvrdil, že žalovaný
P. X. celú sumu 28.000,- Eur vrátil pred ním v hotovosti v jeho byte v U. začiatkom júna 2015. Na

základe takéhoto dôkazného stavu žalovaný uviedol, že už nemožno mať ani len za osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, odpadá tak základný dôvod na nariadene
neodkladného opatrenia.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že ďalšou podmienkou je to, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného

opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná
výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa. Žalovaný uviedol, že ani táto podmienka na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je splnená, pretože žalovaný predmetný dom vo T. nekupoval
výlučne pre seba, ale aj pre svoj vtedajšiu družku P. X.. Toho času žalovaný užíva predmetný dom sám,
však nemá dostatočný príjem, aby rodinný dom udržiaval a znášal na jeho náklady. Musí stále pracovať

a dochádzať do práce v Bratislave. V dôsledku prehlbujúcich sa nedoplatkov najmä na plyn žalovanému
hrozia exekúcie a teda aj exekúcia predmetného rodinného domu a strata bývania, ako aj výrazné
znehodnotenie prostriedkov, ktoré na obstaranie tohto rodinného domu a jeho náročnú prestavbu
vložil, a to aj v dôsledku postupného technického znehodnocovania domu v dôsledku nedostatočnej
údržby, na ktorú žalovaný nemá peniaze. Žalovaný by chcel predmetný rodinný dom vo T. predať

a kúpiť si menší rodinný domček, ktorý bude lepšie zodpovedať jeho finančným možnostiam, a to
v inom regióne Slovenska, kde sa bude môcť so susedmi aj dohovoriť a ku ktorému regiónu bude
mať aspoň nejaký vzťah a využiť jeho Ústavou mu garantované vlastnícke právo, právo slobodu a
pohybu a pobytu a na ústavné právo na ochranu súkromného a rodinného života. V tomto mu bráni
nariadené neodkladné opatrenie, ktoré žalovaného pripútava k tomuto rodinnému domu a robí z neho

neslobodného a nesvojprávneho otroka tohto rodinného domu.

11. Ako alternatívu žalovaný požiadal súd, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie - zriadenie záložného
práva na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi
sa v katastrálnom území T., vedené na LV č. XXXX, a to: rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č. 6675/130,

letná kuchyňa na parc. č. 6675/131, pozemky parcely registra C KN: parc. č. 6675/60 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 691 m2, parc. č. 6675/130 zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, parc.
č. 6675/131 zastavané plochy a nádvoria a výmere 58 m2, parc. č. 6675/169 záhrady o výmere 600
m2, na zabezpečenie istiny pohľadávky žalobcu v sume 28.000,- Eur uplatňovanej v tomto konaní a
aby nariadil neodkladné opatrenie - uložiť žalovanému v prípade predaja nehnuteľností zaťažených

záložným právom zriadeným týmto uznesením zložiť istinu žalovanej pohľadávky v sume 28.000,- Eur
do úschovy na súde s tým, že záložné právo zriadené týmto uznesením zaniká zložením tejto istiny
žalovanej pohľadávky v sume 28.000,- Eur do úschovy súdu.

12. Svoj návrh odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie v tejto veci bolo nariadené za účelom

zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo sume 28.000,- Eur, uplatnenej žalobou v tomto konaní, pretože
je obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Rovnaký účel bezpečného zabezpečenia pohľadávky
žalobcu, avšak bez všetkých vyššie uvedených negatívnych následkov pre život žalovaného, sa však dá
dosiahnuť namiesto existujúceho neodkladného opatrenia jeho nahradením zabezpečovacím opatrením
- zriadením záložného práva v prospech žalobcu na dom žalovaného vo T. - ktoré by neobmedzovalo

žalovaného v predaji tohto rodinného domu, pričom by sa súčasne nariadilo nové neodkladné opatrenie
pre žalovaného zložiť istinu žalovanej peňažnej pohľadávky žalobcu 28.000,- Eur do úschovy na súde
na účet súdu určený v takomto uznesení súdu, s tým, že záložné právo v prípade predaja rodinného
domu zaniká zložením tejto sumy do úschovy súdu. Takýmto spôsobom by nebol žalobca ani v prípade
predaja rodinného domu vo T. žalovaným o nič ukrátený, pretože časť kúpnej ceny vo výške istiny jeho

pohľadávky 28.000,- Eur by bola zložená do úschovy na súde, takže nie je na mieste obava, že by
exekúcia v prípade úspechu žalobcu vo veci bola ohrozená.13. Žalobca so zrušením neodkladného opatrenia nesúhlasil, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené neodpadli, trvajú a v návrhu prezentovaný údajný predbežný názor konajúceho
sudcu zo zápisnice, tak zo dňa 13.10.2016 a zo dňa 14.03.2017 nevyplýva. Na zrušenie neodkladného

opatrenia nie je splnená ani podmienka, že by ujma povinného bola neprimeraná výhode, ktorú
nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Žalovaný sa pre rodinný dom vo T. rozhodol
výlučne sám, na základe vlastného výberu a nie na základe výberu P. X. v jej regióne, blízko jej
dovtedajšieho bydliska vo T. J. a na základe jej želania. Naopak, P. X. bola spoluvlastníčkou dvoch
rodinných domov v k.ú. T. J. a to - rodinného domu s.č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, v ktorom aj

bývala, a ktorý na popud žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 15.04.2015 aj s pozemkami zapísanými
na LV č. XXX predala manželom S.. Časť kúpnej ceny v sume 32.250,- Eur obdržala bezhotovostným
vkladom na jej účet dňa 16.04.2015. Tiež bola vlastníčkou rodinného domu s.č. XXX zapísaného na LV
č. XXXX, v ktorom býva doposiaľ matka P. X. - J. F., ktorú sa žalovaný snažil presvedčiť, aby došlo k
predaju aj tohto domu a aby sa nasťahovala aj ona do T., kde pre ňu prestavia letnú kuchyňu na účely jej
bývania. Vlastníkom 1/2 tohto domu je t.č. žalobca titulom dedenia po svojej matke P. X., ktorá nemala

žiadny dôvod sťahovať sa do obci T., bývala sama v rodinnom dome s.č. XXX vo T. J., ktorého bola
podielovou spoluvlastníčkou so žalobcom, ktorý bol ochotný svoj podiel na rodinnom dome previesť na
žalovaného. Žalovaný nesúhlasil a trval na kúpe rodinného domu vo T. od predávajúcej R.. Ku kúpe
rodinného domu vo T. došlo v roku 2015, teda v čase, keď mal žalovaný 60 rokov a keď si mal zvážiť
všetky následky svojho rozhodnutia bývať vo T. 100 km od Bratislavy.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konanie vo veci o nariadenie neodkladného
opatrenia (do 30.06.2016 predbežného opatrenia) sa začalo v roku 2015, pričom na konanie sa
aplikoval procesnoprávny kódex, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto
procesnoprávnym kódexom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016,

zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa
01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy
(zákona č. 99/1963 Zb.) a novej právnej úpravy (zákona č. 160/2015 Z.z.). V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej
právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem

na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac
princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe
zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej
úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je
skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti

skoršiehoprávnehopredpisusavosféresvojichúčinkovprejavujúsrelevanciouprekonaniesamostatné
aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

15. Dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 334 C.s.p. (predtým § 77 ods. 2
O.s.p.) je, že odpadnú (pominú) dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Táto formulácia

postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné
opatrenie už nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov musí súd prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver.
Neodkladné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody
dané nie sú. Nie je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej, súd
zistí, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané, napr. majetok dlžníka stačí

k uspokojeniu nárokov ohrozeného účastníka. Z tých istých dôvodov môže súd neodkladné opatrenie
čiastočne zrušiť. O zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd na návrh, na ktorý je procesné
legitimovaný žalobca i žalovaný.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý dôvodne

skonštatoval, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 334 C.s.p., nakoľko nebolo preukázané, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo
nariadené. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/910/2015-43 zo dňa 25.11.2015,
ktorým bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené vyplýva, že toto bolo nariadené z dôvodu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu, keď žalovaný má snahu predmetné

nehnuteľnosti predať. Súd skonštatoval, že vzhľadom na uplatňovanú pohľadávku žalobcu voči
žalovanému vo výške 28.000,- Eur je daný predpoklad ohrozenia výkonu rozhodnutia v prípade, že
by došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu. Záujem žalovaného predať predmetné
nehnuteľnosti je naďalej preukázaný jeho samotným vyjadrením, preto je potrebné dospieť k záveru,že je aj naďalej daný predpoklad ohrozenia výkonu rozhodnutia v prípade, že by došlo k prevodu
predmetných nehnuteľností na tretiu osobu.

17. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že na základe vykonaného dokazovania vo veci samej už
nemožno mať ani len za osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku a odpadá tak základný dôvod na nariadene neodkladného opatrenia, podľa odvolacieho súdu
bolo by predčasné v danom štádiu konania vo veci samej a nezodpovedajúce výsledkom doposiaľ
vykonaného dokazovania konštatovať, že už nemožno mať ďalej za osvedčené základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd nepovažoval za
preukázanú ani takú podstatnú zmenu okolností hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami,
ktoré by odôvodňovali potrebu zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

18. Za takúto zmenu nemožno pritom považovať ani zmenu právnej úpravy, keď síce žalovaný
dôvodne poukázal na to, že podľa zmenenej koncepcie neodkladných opatrení a zabezpečovacích

opatrení v zmysle príslušných ustanovení C.s.p. účinného od 01.07.2016 neodkladné opatrenie možno
nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
pričom v danom prípade by bolo na mieste zabezpečiť obavu z prípadného ohrozenia exekúcie práve
nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 C.s.p., zo samotnej zmeny právnej úpravy
však nemožno priamo vyvodiť dôvodnosť zrušenia už nariadeného neodkladného opatrenia a jeho

faktické nahradenie novým zabezpečovacím opatrením. Takéto riešenie by však bolo možné vtedy, keby
takýto návrh podal žalobca ako pán sporu (dominus litis). Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný
na to, aby navrhoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia, ktoré má
obmedzovať žalovaného, teda ktoré má smerovať proti nemu, o to viac, že žalobca výslovne prejavil
nesúhlas s takýmto riešením. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného

opatrenia je súčasťou sporového konania, a preto musí rešpektovať jeho základné princípy.

19. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým súd zamietol
návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, ako aj alternatívny návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a nového neodkladného opatrenia, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP,

ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).