Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010325.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudcov JUDr. Ivety
Zelenayovej a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci odsúdeného R.. E. I., v konaní o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 27.08.2018, sp. zn. 1Nt/10/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
dňa 27. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R.. E. I., U.. XX.XX.XXXX z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Senát Okresného súdu Bratislava V ako prvostupňový súd uznesením zo dňa 27.08.2018, sp. zn.
1Nt/10/2018, podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného R.. E. I. na povolenie
obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/14/2016.

Protitomutouzneseniupodalvlehoteustanovenejv§187ods.1Trestnéhoporiadkuodsúdenýsťažnosť
priamo na verejnom zasadnutí po vyhlásení rozhodnutia, ktorú zdôvodnila jeho obhajkyňa písomným
podaním, doručeným na prvostupňový súd dňa 02.10.2018.

Obhajkyňa v písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné

a a nesprávne - tento súd mal navrhnutého svedka D. Z. vypočuť a až potom rozhodnúť o povolení, či
nepovolení obnovy konania v danej veci.

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 21.01.2019.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd (sťažnostný súd) na podklade riadne a včas podanej
sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Sťažnostný súd
z predloženého spisového materiálu zistil nasledujúce skutočnosti.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.07.2016, sp. zn. 7T/14/2016, bol R.. E. I. uznaný
vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 ods. 4 písm.
a/ Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že v období od augusta 2013 do júna 2015 za
účelom vyplatenia peňažného príspevku na osobnú asistenciu podľa 22 ods. 1 Zákona č. 447/2008
Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, opakovane fingoval poskytovanie služieb osobnej asistencie C. T., rod. L., a to tým
spôsobom, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R., D. L. XX, R., predložil fiktívnu zmluvu o
poskytovaní osobnej asistencie č. 4/006, fiktívne uzatvorenú medzi ním a C. L., pričom výkon osobnej
asistencie dokladoval nepravdivými mesačnými výkazmi o odpracovaných hodinách asistentkou C. L.,,
na základe čoho mu bol na mesačnej báze vyplácaný príspevok na osobnú asistenciu, na ktorý nemal

nárok, nakoľko C. T., rod. L. pre neho nikdy žiadne služby osobnej asistencie neposkytovala, čím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny R., H. X/A, spôsobil škodu vo výške 4.783,08 eura.

Za to bol odsúdenému uložený podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ § 38
ods. 2 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 64 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Trestného zákona bol odsúdený pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil
odsúdenému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku bol odsúdený zaviazaný nahradiť škodu voči ÚPSVaR Bratislava, so sídlom Bratislava, H. X/
A, vo výške 4.873,08 eura.

Na podklade odvolania odsúdeného bol v danej veci činný Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom
zo dňa 19.01.2017, sp. zn. 4To/127/2016, zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a sám uložil odsúdenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Napokon, z dôvodu podania dovolania, konal vo veci aj Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa
19.04.2018, sp. zn. 5Tdo/86/2017, dovolanie odsúdeného odmietol.

Odsúdený R.. E. I. písomným návrhom doručeným na prvostupňový súd požiadal o povolenie obnovy

konania ohľadom tohto odsúdenia, pričom navrhol predvolať a
vyslúchnuť svedka D. Z. v súvislosti s ním podaným čestným prehlásením, že C. T., rod. L. poskytovala
pre odsúdeného asistenčné služby a podpísala zmluvu č. 4/006 o výkone osobnej asistencie, ktorú
odsúdený navrhol grafologicky preskúmať, ktorý návrh odsúdeného podrobne opísal prvostupňový súd
v napadnutom uznesení.

Na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu ohľadom podaného návrhu na obnovu konania dňa
27.08.2018 odsúdený uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu, následne boli oboznámené listinné
dôkazy a prvostupňový súd po konečných návrhoch rozhodol o návrhu odsúdeného tak, ako je uvedené
na začiatku tohto odôvodnenia.

Sťažnostný súd po posúdení celej veci v prvom rade uvádza, že podľa Trestného poriadku a ustálenej
súdne praxe je obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné
rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať

do úvahy, pričom zároveň tieto nové skutočnosti a dôkazy sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do
nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Skutočnosti a dôkazy uvedené v návrhu na
povolenie obnovy konania hodnotí súd jednak z hľadiska toho, kedy vyšli najavo, jednak z hľadiska ichsamotného účinku resp. účinku v spojení s inými už známymi skutočnosťami a dôkazmi na právoplatné
rozhodnutie.

Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú tie, ktoré neboli predmetom dokazovania pred rozhodnutím,
ktorého sa týka návrh na obnovu konania, pričom ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej
veci dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť je v konaní o
obnove konania treba zvyčajne aj preukázať dôkazom. Za dôkazy skôr neznáme sa považujú jednak
dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, ako aj dôkazy síce v pôvodnom konaní vykonané,

ale majúce nový obsah. Nové dôkazy sa môžu týkať jednak nových skutočností, jednak skutočností,
ktoré boli v pôvodnom konaní namietané alebo boli známe, avšak neboli ohľadom nich v pôvodnom
konaní žiadne alebo dostatočné dôkazy. Obnove konania nebráni, ak strana o existencii predmetného
dôkazu resp. skutočnosti vedela, ale ich v pôvodnom konaní neuplatnila.

V konaní o obnove konania musí súd skúmať, či skutočnosti a dôkazy skôr neznáme sú spôsobilé samé

osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
vo veci ako je existujúce právoplatné rozhodnutie. Také skúmanie musí súd uskutočniť porovnaním
vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní s dôkazným významom
novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov uplatnených v konaní o obnove konania.
Výsledkom takého skúmania musí byť aspoň určitý stupeň vyššej pravdepodobnosti, resp. dôvodný

predpoklad zmeny právoplatného rozhodnutia.

Zhrnutím uvedeného platí, že povoliť obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
trestným rozkazom, je možné za splnenia dvoch základných podmienok - musia byť zistené nové
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto musia zároveň odôvodňovať (či už samé osebe

alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi) vyšší stupeň pravdepodobnosti iného
rozhodnutia ohľadom viny alebo spĺňať podmienku, že trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom
rozpore s účelom trestu resp. v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.
Čo sa týka prejednávanej veci, sťažnostný súd uvádza, že v priebehu celého prípravného konania,
konania pred prvostupňovým súdom, v odvolaní proti rozsudku, počas verejného zasadnutia na

Krajskom súde v Bratislave a napokon i v rámci dovolania odsúdený nijakým spôsobom nenavrhoval
a ani nespomínal D. Z. ako prípadného svedka a až po vyčerpaní všetkých možností si na uvedeného
svedka „spomenul“ a navrhol ho na vypočutie v rámci konania o obnove.

K odsúdeným uvádzaným skutočnostiam vrátane sťažnostných námietok sťažnostný súd uvádza, že

obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon umožňuje výnimočne vstúpiť do
právoplatného rozhodnutia z dôvodov presne špecifikovaných v Trestnom poriadku, avšak nie je to tretí
stupeň rozhodovania, na ktorý by mal odsúdený resp. prokurátor nárok. Z ustálenej súdnej praxe pritom
vyplýva, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku
vydaného v pôvodnom konaní a toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh

na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s
nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd ani

preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal
so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti
pri dokazovaní a pod.

Sťažnostnýsúdopätovneprízvukuje,žesamotnékonanieopovoleníobnovykonaniasatedaobmedzuje

na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne neplatí revízny
princíp - súd nie je oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, t. j., úlohou
súdu v takomto konaní je :

a/ zistiť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,

b/ či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a
dôkazmiužskôrznámymiodôvodniťinérozhodnutieovinealebovzhľadomnaktorébypôvodneuloženýtrest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu
by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Ohľadom prvej podmienky je v danom konkrétnom prípade celkom zrejmé, že prvostupňový súd sa
v pôvodnom konaní musel vysporiadať s celým radom priamych i nepriamych dôkazov, pričom ani
sám odsúdený sa počas celého konania (v prípravnom konaní, pred prvostupňovým súdom, odvolacím
súdom i v dovolaní) nedomáhal prípadného doplnenia dokazovania výsluchom „novoobjaveného“
svedka alebo grafologickým preskúmaním predmetnej zmluvy, je teda zrejmé, že domáhanie sa

povolenia obnovy konania na základe vyššie uvedenej okolnosti nie je možné považovať za takú novú
skutočnosť alebo nový dôkaz súdu skôr neznámy v zmysle zákonného ustanovenia § 394 ods. 1
Trestného poriadku.

Vo vzťahu k druhej podmienke je teda možná konštatácia, že záporné zodpovedanie prvej otázky /
absencia zistenia relevantnej novej skutočnosti alebo nového dôkazu/ fakticky vylučuje možnosť

skúmania otázky prípadného iného rozhodnutia o vine alebo treste v danej trestnej veci.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania, bolo vydané v súlade so zákonom a je vecne správne, a
preto sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.