Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Csp/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117208330
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117208330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Hodžova 1, Žilina, IČO 31 575 951 proti žalovanému K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
hájom XXXX/XX, A. nad C., štátnemu občanovi SR o zaplatenie úroku z úveru takto

r o z h o d o l :

I. . Žaloba o zaplatenie úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 6.254,72 Eur od 17.03.2017 do zaplatenia
sa z a m i e t a.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 62 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného pôvodne zaplatenia istiny 6.254,72 eur, úroku

vo výške 284,84 eur, úrokov z omeškania vo výške 5,29 eur, úrokov 13,90% ročne z nezaplatenej istiny
6.254,72 eur od 17.03.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny
6 254,71 eur od 17.03.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených
úrokov 284,84 eur od 17.03.2017 do zaplatenia. Súčasne žiadal i náhradu trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 16.03.2015 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 3162, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 8.500,- eur. Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu
overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 120 mesačných anuitných splátkach a celý
úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 12.08.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru
žalovaný porušil svoje zmluvné povinností (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto
žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa
16.03.2017 v zmysle § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade s Úverovou zmluvou a
Obchodnými podmienkami pre úvery občanom a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť

predčasnéhozosplatneniaDruhouupomienkou/Opakovanýmupozornenímzodňa11.01.2017.Vsúlade
s čl. 19 bod 19.8 Všeobecných obchodných podmienok Príma banky Slovensko, a.s. sa písomnosť
banky adresovaná klientovi považuje za doručenú: dňom jej prevzatia alebo odmietnutia jej prevzatia,
pokiaľ sa doručuje osobne alebo kuriérom; tretím dňom po Jej odoslaní prostredníctvom poštového
podniku; vytlačením správy o odoslaní, ak bola zaslaná prostredníctvom faxu; odoslaním, ak bola
zaslaná prostredníctvom elektronickej pošty (emailom) alebo prostredníctvom krátkej textovej správy
(SMS). Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 16.03.2017)

predstavovala 6.604,85 eur. K uplatnenému zmluvného úroku po zosplatnení žalobca uvádza, že
nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po
predčasnom zosplatnení. Poukázal na §§ 502 ods. 1, 503 ods.3 Obchodného zákonníka a komentár
lURA EDITION: „Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, žepovinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti
platiť úrok a] § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany sl môžu vznik a zánik
povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať

odchylne." „Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách;
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak
dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to,
že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne
treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na

úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku
z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany
dohodil v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom
prípade." Dodal, že z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia
úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje
aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZSÚ),vzmyslektorého,
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych

predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje.
Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by
tak učinil. V uvedenom žalobca odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom

súde Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu
o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 obchodného zákonníka. Dodal, že vychádzajúc
z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj
úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník Ich je povinný platiť od okamihu Ich reálneho poskytnutia

až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506
Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri
omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex
tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu
veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred
odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou

spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie
aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinnosti dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a
tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý
nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Navrhol, aby súd vydal vo veci platobný rozkaz.

2. Tunajší súd návrhu čiastočne vyhovel a vydal vo veci dňa 10.08.2017 platobný rozkaz č.k. 24Csp
75/2017-42ktorýmuložilžalovanéhopovinnosťdo15dníododňadoručeniaplatobnéhorozkazuzaplatiť
žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 6 254,72 €, úrok vo výške 284,84 €, úroky z omeškania vo výške
5,29 €, úroky z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 6 254,71 € od 17.03.2017 do

zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 284,84 € od 17.03.2017
do zaplatenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.09.2017. O trovách
konania rozhodnuté nebolo.

3. Predmetom konania následne zostal len uplatnený nárok na zaplatenie úrokov 13,90% ročne z

nezaplatenej istiny 6.254,72 eur od 17.03.2017 do zaplatenia.4. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 19.03.2019. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v
neprítomnosti žalobcu( § 180 Civilného sporového poriadku).

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím vyjadrenia žalovaného, oboznámením listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zmluvou o úvere č. 0000000000003162 zo dňa 15.08.2012 poskytol žalobca žalovanému bezúčelový

úver vo výške 8.500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných anuitných splátkach
po 132,36 eur vždy k 12. dňu v mesiaci počnúc dňom 12.09.2012. Konečná splatnosť úveru bola
dojednaná na deň 12.08.2022. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas žalobca po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 11.01.2017 na základe Výzvy na
predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 16.03.2017.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom v časti o zaplatenie
úrokov 13,90% ročne z nezaplatenej istiny 6.254,72 eur od 17.03.2017 do zaplatenia nie je dôvodná.
Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko

ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto
bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní
zmlúv vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy
nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť.

10. Súd je názoru, že žalobcovi za obdobie nasledujúce po zosplatnení nárok na úroky nepatrí. Súd
zdôrazňuje, že je potrebné jasne rozlíšiť zmluvný úrok, čo je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol
finančné prostriedky dlžníkovi za určitých podmienok a vo výške, ktoré si dohodli v zmluve a úrok
z omeškania, ktorý môže požadovať veriteľ od dlžníka popri plnení dlhu. Predčasné zosplatnenie
úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku

požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu
jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že pri možnosti platenia dlhu v splátkach veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za
čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej

držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom
vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil popri úrokoch z omeškania. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosťjednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav, založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru. Ak by napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky, patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava na
škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou,
nakoľko v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie, medzi ktoré patria i úroky z
omeškania. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že dohodnuté úroky popri
úrokoch z omeškania v skutočnosti neprimerane navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za

obdobie po dohodnutej alebo predčasne vyvolanej dobe splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus
úrokov z omeškania.

11. Na podporu správnosti tohto názoru súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republikyzodňa18.09.2012,sp.zn.IV.ÚS476/2012-14, v zmysle ktorého ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad, podľa

ktorého po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Aj
prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách
platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do zosplatnenia úveru aj po zosplatnení
úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie jeho postavenia
oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením

dlhu oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania (zákon
regulujeúrokyzaúverbezčasovejúpravy),jetakátodohodaoúrokochnielenvneprospechspotrebiteľa,
ale vyvoláva i hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, je preto neprijateľná.

12. Uvedený záver je v súlade i s aktuálnou rozhodovacou praxou , súd odkazuje na rozhodnutie

napr. Krajský súd Bratislava, sp.zn. 10Co/73/2018 zo dňa 16. 08. 2018, Krajský súd Nitra sp.zn.
25Co/352/2017 zo dňa 05. 09. 2018, Krajský súd Nitra sp.z. 5Co/304/2017 zo dňa 24. 10. 2018, Krajský
súd Prešov sp.zn. 21Co/112/2018 zo dňa 16. 10. 2018, Krajský súd Žilina sp.zn. 5Co/23/2018 zo dňa
26. 06. 2018, Krajský súd Trenčín sp.zn. 19Co/70/2018 zo dňa 25. 10. 2018.

13. Nakoľko žalobcovi patrí úrok iba do splatnosti úveru a žalobca v posudzovanej veci zosplatnil úver
žalovaného dňa 16.03.2017, zmluvný úrok už žalobcovi od 17.03.2017 nepatrí a preto súd žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože obe sporové strany boli v konaní úspešné približne
v rovnakej miere.

17. Po vyčíslení zmluvných úrokov, úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu uplatnil žalobou právo
na zaplatenie sumy 9.316,81 eur( 6.254,72 eur + 284,84 eur+ 5,29 eur+ 1.750,72 eur + 1.007,60 eur
+ 13,64 eur). Úspešný bol iba čiastočne a to v sume 7.566,09 eur (6.254,72 eur + 284,84 eur+ 5,29
eur+ 1.007,60 eur+ 13,64 eur) čo predstavuje 81%. V časti o 1.750,72 eur bol úspešný žalovaný,

čo predstavuje 19%- ný úspech v konaní. Súd preto rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 62 %( 81 -19). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.