Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119218321
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119218321.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: C. V., W.. X.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX L.,
proti žalovanému: L. V., XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX L., o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 27.11.2019 a označeným ako „predbežné opatrenie na používanie
motorového vozidla“ žalobkyňa v záujme leasingovej spoločnosti QUATRO CAR a jej (záujme) žiada
uznesenie, „aby súd odporcovi L. V. W.. XX.XX.XXXX I. Y. U. T. XXX J., ktorého majiteľom je firma C.
V. - J. L..

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila iba stručne tým, že na OS Prešov podala návrh na rozvod č.k.
27P/185/2019, kde prebieha konanie. Uviedla, že je majiteľkou motorového vozidla T. XXX J., ktoré
využíva na podnikateľské účely a je prihlásené na podnikanie, za ktoré platí riadne dane a je výlučným
vlastníkom firmy aj motorového vozidla. Auto spláca leasingovej spoločnosti QUATRO CAR v sume
180,- Eur mesačne. Uviedla, že dňa 4.11.2019 jej žalovaný (pozn. súdu: ktorý je podľa návrhu na

rozvod jej manželom) odcudzil motorové vozidlo aj kľúče od neho a odmieta jej ho vrátiť, čím podľa
nej „porušuje zákon o neoprávnenom užívaní motorového vozidla“. Dodala, že na aute jazdí bez jej
súhlasu a dokladov, polícia je oboznámená so situáciou a túto skutočnosť žalovaný nerešpektuje. Tým,
že jej auto odcudzil, novembrovú splátku nezaplatila a (podľa žalobkyne) „úmyselne ju dostal do skupiny
neplatičov“, pričom poškodzuje jej dobré meno firmy.

3. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobkyňa priložil iba kópiu osvedčenia o evidencii motorového
vozidla, evidenčné číslo T., podľa ktorého je od 21.12.2018 ako vlastník vozidla zapísaná C.M. V. - J. L..

4. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane
aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

5. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné

a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).
V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo aúplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k
neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie
konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej

povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a
úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a
paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom
dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva

vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

6. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

7. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži

na preukazovanie tvrdených skutočností, a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových
okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní
sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť
strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech

(tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).

8. V danom prípade má súd za to, že žalobkyňa sa podľa obsahu podania domáha zrejme vydania
neodkladného opatrenia (keďže ustanovenia o predbežných opatreniach sú už via ako 3 roky od

1.7.2016 zrušené), vo vzťahu ku ktorému však jednak žiada niečo (odňať motorové vozidlo), čo súd
v súdnom konaní nie je nie je oprávnený urobiť (viď § 325 ods. 2 CSP), a ďalej tiež nie len že
zrozumiteľne neuviedla a neosvedčila všetky také rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by objektívne
vyplývalo, že žalovaný pravdepodobne nemá a ani v minulosti nemal právo užívať označené motorové
vozidlo, ktorého ochrany sa domáha, ale vôbec neuviedla a neosvedčila ani skutočnosti o tom, čo jej bez

navrhovaného neodkladného opatrenia hrozí, teda prečo je potrebné, resp. nevyhnutné navrhovaným
neodkladným opatrením bezodkladne upraviť ich pomery navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa tak
neuviedla a ani neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že je nejaké
jej konkrétne právo bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozené, a teda prečo je navrhované
neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez

jeho nariadenia bezprostredne hrozí, a do kedy by malo trvať.

9. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je
nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu
v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

10. Podľa § 143 OZ V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe

akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

12. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

13. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno

tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336

ods.1CSP,resp.bezobmedzenia-arg.acontrariopodľa§330ods.1CSPdojehozrušeniapodľa§334
CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého
ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe
nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného
stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby
išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský
soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana sa totiž poskytuje právnemu nároku, a
nie právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej požiadavke (záujmu) -
inak by existovalo nemalé riziko, že by neodkladné opatrenie mohlo byť zneužívané i na časové

„taktizovanie“, prípadne blokovanie alebo šikanovanie protistrany. Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a
osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane jeho podstaty a
rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (presný a úplný opis
právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností - v tomto prípade najmä zčoho odvodzuje že motorové vozidlo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - vrátane
uvedeniakonkrétnychdôvodovsvojichkonkrétnychnárokov,aosvedčiťich-predložiťprávnerelevantné
dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán

navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie
pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej primeranosti a rozsahu). Inými
slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie práva a toho, že ide o taký
stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov , by právo alebo
právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko

nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch
strán.

15. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe
osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané
neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje

tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto
možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho
právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň, okrem svojho práva, konkrétnymi skutočnosťami odôvodní
a zároveň aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery

strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný, keďže neodkladným opatrením
nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu,
a tiež aj prípustný, resp. zákonom predpokladaný).

16. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 326 ods. 1
CSP). Neodkladné opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom súd o ňom rozhoduje

v tomto čase predbežne s úplným právnym posúdením (s úplnou aplikáciou všeobecného práva) na
základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov (právne posúdenie, s
výnimkou možnosti zváženia právnych argumentov a skutkových tvrdení druhej strany, je a má byť
úplné, keďže súd pozná právo, a neznámy, no navrhovateľom aspoň osvedčený, je len skutkový stav).
Inýmislovamikonkrétneprávo,ktoréhoochranysanavrhovateľneodkladnéhoopatreniasvojimnávrhom

domáha, musí z jeho návrhu (hoci doposiaľ len z ním tvrdených skutočností) vyplývať, a súd o ňom (v
prípade osvedčenej potreby) rozhoduje neodkladne (posudzuje nárok).

17. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v

návrhu (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti
a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho
je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj
to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o
pravdepodobnom nároku (úspešnom uplatnení alebo bránení práva) toho, kto vydanie neodkladného

opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou neodkladnou úpravou (jej potreba). Znamená to, že už zo
skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej
mierepravdepodobnosti,ževýsledokkonaniavovecisamejbude,resp.bybol(vprípade,aknavrhovateľ
nechce ďalej pokračovať v konaní vo veci samej) pre navrhovateľa predbežného opatrenia priaznivý,
a bezodkladná úprava pomerov strán, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci

samej, je potrebná.

18. V danom prípade však žalobkyňa neuviedla a neosvedčil všetky podmienky dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. netvrdila a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by
konkrétne a komplexne (najmä v súvislosti s manželstvom) odôvodňovali záver o možnosti a oprávnení

súdu odňať žalovanému označené motorové vozidlo, a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného
nemať ho u seba, vrátane dôvodu, rozsahu a spôsobu jeho predchádzajúceho užívania.19.Zobsahunávrhutotižniejezrejméakobolopočasmanželstvasožalovanýmnadobudnutéoznačené
motorové vozidlo a ako do doposiaľ strany užívali tak aby bolo zrejmé ako a na základe čoho má súd
žalovanému označené motorové vozidlo odňať, pričom ak by bolo žalovanej toto motorové vozidlo (tak

ako to uviedla) naozaj odcudzené, je vecou orgánov činných v trestnom konaní (na ktoré sa žalobkyňa
podľavlastnýchslovúdajneužajobrátila-hocito,aanieventuálnyvýsledoktakéhototrestnéhokonania,
žalobkyňa ani len neosvedčila), takéto motorové vozidlo zadržať, a nie úlohou súdu v civilnom sporovom
konaní žalovanému „odňať“.

20. Inými slovami, zo žalobkyňou tvrdených skutočností jej oprávnenie požadovať aby sú žalovanému
odňal označené motorové vozidlo, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP
skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), nevyplýva. V
tvrdeniach žalobkyne (§ 220 ods. 2 CSP a § 326 ods. 1 CSP) nie sú uvedené také konkrétne skutočnosti,
z ktorých by vyplývalo, že by takéto právo mala mať.

21. Okrem toho, že žalobkyňa v kontexte návrhu na odňatie motorového vozidla neosvedčila
právo, ktorého sa domáha, žalobkyňa tiež neuviedla a ani neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia, teda prečo je navrhované neodkladné
opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia
bezprostredne hrozí. Z týchto dôvodov preto súd takto skutkovo a právne vymedzený návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj pre nedostatok jeho naliehavej potreby, ako
zjavne nedôvodný zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Žalovaný boli v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1

CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním

alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. § 331
ods. 1 CSP ani nedoručuje, o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom
odvolacom konaní, a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov
konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).