Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Csp/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203341
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118203341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Z. Y., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, G., zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A,
Hlohovec proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany,
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, o zaplatenie 1.209,72 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.209,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.209,72 eur od 11.04.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.04.2018, doručenou súdu dňa 16.04.2018, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.209,72 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.209,72 eur od 11.04.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 11.12.2012 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "úverová zmluva"), ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou
špecifikáciou: Celková výška úveru - 1.600 eur, Celková výška splátky 51,88 eur, Počet splátok -

60, Ročná úroková sadzba - 25,69 % RPMN - od 31,30 % do 32,80 %, Priemerná hodnota RPMN
- 19,37 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom - 2.993,40 eur. Úverová zmluva nie je v súlade s
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej aj ako "zákon
o spotrebiteľských úveroch") a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa
obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá
(v neprospech spotrebiteľa) zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne ust.
§ 9 ods. 2, písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN musí byť v zmluve uvedená
jednoznačne a nie v žalobcom určenom percentuálnom rozmedzí. Označenie RPMN v podobe
percentuálnehorozpätiadolnejahornejhranicenespĺňaazpovahyveci(RPMNakopresnýúdajovýške
nákladov vzťahujúcich sa na úver v rámci jedného kalendárneho roku) ani nemôže spĺňať požiadavku
presnosti a jednoznačnosti vyjadrenia RPMN. Takúto požiadavku by splnil len prípad, ak by bola výška

RPMN v čase uzavretia úverovej zmluvy uvedená v zmluve presným a jednoznačným spôsobom
(presnou hodnotou). Ide pritom o zmluvnú podmienku, ktorá je zákonom stanovená a nemožno ju
naplniť takou úpravou, ktorá by vyvolávala pochybnosti v právach a povinnostiach slabšej zmluvnej
strany (spotrebiteľa). Ak aj bolo v Zmluve dohodnuté, že presná výška RPMN bude klientovi oznámenápo poskytnutí úveru (t.j. po uzatvorení zmluvy), opätovne ide o porušenie zákona o spotrebiteľských
úveroch; takáto úprava totiž už nevie spätne napraviť nedostatok už podpísanej úverovej zmluvy (v
ktorej tento údaj nebol uvedený jednoznačne a teda sa spotrebiteľ v čase jej podpisu nevedel oboznámiť

s jej presnou výškou) a okrem toho je zmluvnou klauzulou, ktorá je v danom zmluvnom vzťahu
vynútená a zakomponovaná do spotrebiteľskej zmluvy tak, že spotrebiteľ daný dokument (vyhotovený
vo formulárovej podobe) musí prijať ako celok, ak chce úver získať. Žalobca poukázal na mnohé
rozhodnutia krajských súdov, kde súdy konštatovali nezákonnosť podmienok uvedených v zmluvách
uzatváraných zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1

v spojení s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z zmluve
bola nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom a neplatne uzatvorené poistenie. V
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, náležitosťou zmluvy musí byť údaj
aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy. Pri vynásobení počtu splátok 60 x 51,88 eur je zrejmé, že žalobca mal zaplatiť
celkovú čiastku 3.112,80 eur, pričom žalovaný v úverovej zmluve udáva celkovú čiastku splatnú

spotrebiteľom 2.993,40 eur. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v žalovaným uvádzanej celkovej splatnej
čiastke nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné, ako úhradu za poistenie v sume 1,99
eur mesačne (čo predstavuje 3,98 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia) označené
ako dobrovoľné poistenie Balíček Plus. Žalovaný jednostranne nanútil žalobcovi poistenie, pričom zo
zmluvy je zrejmé, že jednak žalobca nemal možnosť odmietnuť poistenie, rovnako voľba poistenia je

vopred vpísaná do žalovaným pripravenej formulárovej zmluvy. Celková suma poistného vzhľadom k
počtusplátok60x1,99eurpredstavuje119,40eur,ktoréžalovanýzinkasovalodžalobcuzaslužbu,resp.
poistenie z poistnej zmluvy, ktorá nebola riadne uzatvorená. Celková suma splatná spotrebiteľom tak
predstavuje sumu 3.112,80 eur a nie 2.993,40 eur. Poistenie upravené v zmluve je neplatne dohodnuté
z dôvodu, že nespĺňa ani základné požiadavky v zmysle právnej úpravy, ktorých splnenie je potrebné za

účelomvznikuplatnéhozáväzkovéhovzťahu-poistnejzmluvy.Uvedenékonštatovaliajokresnésúdy,na
rozhodnutiaktorýchžalobcapoukázal.Ďalšoupodstatnounáležitosťouzmlúvospotrebiteľskomúvereje
aj uvedenie doby trvania zmluvy. V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná Zmluva
končí, preto podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z
takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkový. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Trnave zo dňa 24.02.2014 sp. zn. 23Co/158/2013-57. Rovnako aj v prípade doby trvania
zmluvy zákonodarca celkom jednoznačne zakotvil, že v prípade jej absencie sa úverová zmluva a
úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je dojednaná konečná
splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby
spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie

tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Žalobca
poukázal na ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že
úver zo Zmluvy je podľa § 11 ods. l zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmluvy so zákonom o spotrebiteľských úveroch pokúsil so žalovaným riešiť
prostredníctvom právneho zástupcu mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa

05.04.2018 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmluvy so zákonom. Žalovaný do dňa podania
žalobného návrhu na predsporovú výzvu nereagoval, čím vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu
danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Preto žalobca v záujme ochrany svojich práv
je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Žalobca do dňa podania žaloby uhradil na predmetnú zmluvu sumu
2.809,72 eur. Preplatok (rozdiel medzi sumou splatenou žalobcom t.j. 2.809,72 eur a sumou poskytnutou

žalovaným t.j. 1.600 eur = 1.209,72 eur) vo výške 1.209,72 eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie
žalovaného na úkor žalobcu v celkovej výške 1.209,72 eur. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z
titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.209,72 eur odo dňa 11.04.2018 (uvedeným dňom sa žalovaný dostal do omeškania
v dôsledku uplynutia lehoty uvedenej v predsporovej výzve zo dňa 05.04.2018). Žalobca ako dôkazy

označil a predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Predsporovú výzvu zo dňa 05.04.2018, zaslaný
mail s predsporovou výzvou do spoločnosti, šekové poukážky, výpis z účtu žalobcu o úhradách splátok.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 21Csp/53/2018-28 zo dňa 26.07.2018, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s odôvodnením.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov,
ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosťzískania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniaurčitouosobouamajetkovou
ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor

bolo bezdôvodné obohatenie získané. Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na
základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške
51,88 eur. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej

zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania
bezdôvodnéhoobohatenia,ato: a)získaniebezdôvodnéhoobohatenianastranežalovaného-žalovaný
prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou
zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. (Podľa § 566
Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo
povahe pohľadávky.) b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby

žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v
súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami, c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu
- riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca
sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti platiť žalovanému sumu 115,94 eur
mesačne. d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a

majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k
majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Pre záver o dôvodnosti
nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby
žalobca preukázal, že medzi nim a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t.
j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma ako aj

príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe
vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný
považuje žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené je žalovaný presvedčený o tom, že žalobcovi
nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo 1) ani
k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym

dôvodom, 2) ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za
neplatnú, 3) ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva nebola v čase plnenia
súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov. Žalovaný sa bráni aj námietkou premlčania.
Ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žalovaný uvádza, že za jej začiatok možno
považovať práve deň, kedy sa vykonali prvý krát úhrady bez domnelého právneho dôvodu., keďže

skutkové okolnosti bola žalobcovi známe. Žalobca vedel, že plní zo zmluvného vzťahu, vedel koľko
plní a komu plní, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje znalosť právneho posúdenia
veci. Žalobca uhradil sumu požičanej istiny splátkou splatnou dňa 16.07.2015, nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia je po dátume 16.07.2017 premlčaný. Výška RPMN je v úverovej zmluve
uvedená správne. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje v úprave § 9 ods. 2 písm. j), že táto

hodnota musí byť uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Rozhodovacia prax jednotlivých
súdov ohľadne náležitostí úverových zmlúv je rozdielna. Žalovaný však nepovažuje hodnotu RPMN za
neuvedenú, nakoľko rozmedzie je zanedbateľné. Okrem toho bola žalobcovi ako klientovi zaslaná aj
presná hodnota RPMN v závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov,
s čím samotný žalobca ako klient súhlasil. Výpočet RPMN použitý žalovaným je správny a vyplývajúci z

príslušného vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko
medzi zaslaním úverovej zmluvy na podpis klientovi a doručením podpísaného vyhotovenia späť do
spoločnosti uplynie niekoľko dní, žalovaný mal záujem poskytnúť žalobcovi korektne presnú a reálnu
hodnotu RPMN, pričom po zaslaní finančných prostriedkov bola klientovi presná hodnota RPMN
oznámená. Žalovaný poukázal na rozhodnutie okresných, krajských súdov a najvyššieho súdu. Aj

keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné
kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť
poskytnutého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije zistiteľné kritériá , z ktorých je nepochybné
možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Názor žalovaného je v súlade aj

s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.20166 vo veci C-42/2015. Z dátumu konečnej splatnosti
uvedenej v úverovej zmluvy je žalobcovi jednoznačne jasné a zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť
úveru. Žalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia okresných súdov. Nakoľko zmluva obsahuje všetky
náležitosti, nie je možné určiť, že je bez poplatkov a úrokov. V úverovej zmluve je poistenie uvedené ako"Poistenie výdavkov (dobrovoľné). Je pravdou, že typy poistenia sú na úverovej zmluve predtlačené
- bod. 59. Balíček Plus a bod 60. Balíček Premium, pri každom je však voľné políčko, ktoré sa označí
krížikom až po dohode s klientom a v prípade, že si niektorú z ponúkaných variant poistenia zvolí. V

danom prípade si klient zvolil balíček Plus, spoplatnený sumou 1,99 eur zahrnutou v splátke. Žalovaný
preto odmieta tvrdenia žalobcu o podmienení uzatvorenia úverovej zmluvy dojednaním poistného, ktoré
mu malo byť jednostranne nanútené. Dojednané poistenie preto nebolo potrebné započítať do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný má za to, že zmluva o úvere
spĺňavšetkynáležitostiplatnéhoprávnehoúkonu,neobsahujeustanovenia,ktorébyspôsobovaliznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4. Žalobca v replike uviedol, že pokiaľ súd posúdi zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkov v dôsledku
neurčitosti, resp. vadnosti niektorej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - pôjde
o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z (čiastočne) neplatného právneho úkonu. Žalovaný
vo svojom podaní (všeobecne) popiera všetky tvrdenia súvisiace s údajnou neplatnosťou alebo

údajnou bezúročnosťou alebo bez poplatkovosťou Zmluvy. Samotná táto skutočnosť naznačuje tomu,
že námietka premlčania je absolútne nedôvodná, pretože ak žalovaný tvrdí, že jeho zmluvy sú v
súlade so zákonom a neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky, nemožno o bezdôvodnom obohatení
vôbec hovoriť, pretože by podľa žalovaného nemal vôbec na neho vzniknúť nárok (keďže by zmluva
nemala byť bezúročná, nemohol sa žalobca bezdôvodne obohatiť). V tejto súvislosti si treba uvedomiť,

že pokiaľ žalovaný ako profesionál v oblasti poskytovania úverov považuje svoje zmluvy, ktoré sám
vytváral, za súladné so zákonom, nie je možné, aby spotrebiteľ mal vedomosť o tom, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, čo je okolnosťou podstatnou na vznik bezdôvodného obohatenia. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa 28.09.2011 a uviedol,
že rozhodujúcim okamihom pre vznik subjektívnej vedomosti je kedy žalobca zistil, že na zmluvu

platiť nemal, nie že plnil. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú
vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor
obohatila. Je na žalovanom, ako v spore preukáže, že žalobca už v čase podpísania zmluvy (resp.
zaplatenia poslednej splátky) vedel, že zmluva je v rozpore so zákonom (pričom túto skutočnosť sám
žalovaný vyvracia, keď považuje zmluvu za súladnú so zákonom), ako preukáže, že žalobca mal

vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Tieto tvrdenia žalovaného žalobca popiera, žalobca v žalovaným
deklarovanom čase nemal vedomosť o bezúročnosti zmluvy z nasledujúcich dôvodov: sám žalovaný
neuznáva argumentáciu žalobcu, že by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, preto neexistuje
racionálny argument, prečo by mal spotrebiteľ mať o bezúročnosti vedomosť, je v rozpore so zdravým
uvažovaním, aby akákoľvek osoba vstupovala a plnila v právnom vzťahu, o ktorom vie, že je v rozpore

so zákonom a v tomto zotrvala do splatenia všetkých záväzkov, čím by dobrovoľne znižovala svoj
životný štandard, tým, že žalobca plnil svoje povinnosti zo zmluvy a uhradil všetky splátky znamená,
že považoval zmluvu za súladnú so zákonom o vzniku bezdôvodného nemal vedomosť. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania premlčania nároku. Námietka premlčania je tak len
formálna, žalovaný nepredložil jediná dôkaz o vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a

ani neoznačil dôkaz na podporu svojich tvrdení. Zákon o spotrebiteľských zmluvách nielenže vyžaduje
jediné číslo ako údaj o celkových nákladoch v percentuálnom vyjadrení, dokonca rieši zaokrúhľovanie na
jedno desatinné miesto. Žalovaný mal poskytnúť tento údaj pred a pri uzatvorení zmluvy, nie dodatočne
zasielať informácie o RPMN, ktoré tvrdenie ani nepodporil dôkazom. Neurčitosť niektorej náležitosti
má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Z tvrdenia žalovaného ďalej

nie je zrejmé, aké objektívne zistiteľné kritéria na zistenie doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti
úveru mal na mysli. Pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín
konečnej splatnosti úveru, resp. doby trvania úveru. Konečná splatnosť musí byť presne datovaná,
teda uvedená presným konkrétnym dátumom a to tak, aby si sám spotrebiteľ nemusel matematickými
výpočtami odvodiť dátum konečnej splatnosti úveru. Spôsob vyjadrenia v zmluve nie je naplnením

zákonnej náležitosti uvedenej v zákone. Text za bodom 53 je vyhotovený podstatne menším písmom,
ako predchádzajúci text a je situovaný pod čiarou za časťou o obsahových náležitostiach zmluvy. Termín
konečnej splatnosti i termín prvej splátky bol viazaný len na vôľu žalovaného, kedy prostriedky poskytne.
Tento údaj nebol známy v čase, keď žalobca poskytoval zmluvu, preto nebola splnená požiadavka
informovanosti spotrebiteľa. Termín konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy v zmluve úplne absentuje.

Žalovaný nepredložil žiadnu poistnú zmluvu, ktorá by spĺňala obligatórne náležitosti poistnej zmluvy
vrátane písomnej formy. Žalovaný elektronicky vyplnil v zmluve označenie týkajúce sa poistenia, žalobca
mal podpisom zmluvy súčasne súhlasiť, aby bol poistený. Žalobca zároveň poukázal na veľké množstvo
rozhodnutí okresných a krajských súdov.5. Žalovaný v duplike uviedol, že poukazuje na nevyhnutnosť výkladu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
v súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy. Ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej

premlčacej doby žalovaný uviedol, že za jej začiatok možno považovať práve deň, kedy sa vykonali
prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobcovi známe.
Žalobca vedel, že plní zo zmluvného vzťahu, vedel koľko plní a komu plní, keďže pri posudzovaní
subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových
okolností vzťahu, z ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobca uhradil sumu požičanej

istinyvovýške1.600eursplátkousplatnoudňa16.07.2015.Sohľadomnavyššieuvedenénárokžalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 16.07.2017 premlčaný.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 12.04.2018, oboznámením s
obsahomlistinnýchdôkazovatoúverovouzmluvouč.XXXXXXXXXX zodňa11.12.2012,Predsporovou
výzvou zo dňa 05.04.2018, zaslaným mailom s predsporovou výzvou do spoločnosti, výpismi z účtu

žalobcu a poštovými poukážkami na č.l. 11-23, keď súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného
a právneho zástupcu žalovaného podľa § 180 Civilného sporového poriadku, ktorí svoju neprítomnosť
ospravedlnili a požiadali o pojednávanie v ich neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. K

vyjadreniu žalovaného doručeného súdu pred pojednávaním uviedol, že ide o bežnú prax žalovaného,
ktorý pár dní pred pojednávaním predkladá vyjadrenia vo veci, uvádza nové argumenty a skutočnosti,
preto žiada súd, aby v zmysle zásad sudcovskej koncentrácie na toto podanie neprihliadal. Úver je
bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu väčšieho množstva vád v úverovej zmluve, ktorú strany
uzatvorili dňa 11.12.2012, predovšetkým je nesprávne uvedená RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v

percentuálnom rozpätí, pričom takto uvedená RPMN nezodpovedá požiadavkám zákona. V zmysle
prílohy k zákonu č. 129/2010 Z.z. má byť RPMN vyjadrená jedným číslom na jedno desatinné miesto.
Túto požiadavku zákona žalovaný nesplnil. V konečnom dôsledku ani rozpätie, ktoré žalovaný v zmluve
uvádza, nie je správne, pretože nezahŕňa poplatky z poistného ani poplatok za vedenie účtu, ktorý
je v zmluve uvedený. Pokiaľ ide o samotné poistenie, žalovaný nepredložil písomnú poistnú zmluvu

ako to vyžaduje Občiansky zákonník. Poistenie bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy, z ktorej
vyplýva možnosť spotrebiteľa toto poistenie odmietnuť. Z týchto skutočností ďalej vyplýva, že v zmluve
je nesprávne uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom jej výška je až 3.112,80
eur. V zmluve absentuje termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy a pokiaľ žalovaný v zmluve
uvádza lehotu splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to k 15. v mesiaci, spotrebiteľ v čase

uzavretia zmluvy nevie, kedy tento deň nastane, pretože v čase podpísania zmluvy nie je zrejmé, kedy
bude úver poskytnutý. K námietke premlčania zástupca uviedol, že táto je nedôvodná, pretože žalovaný
nepreukázal, že by mal mať žalobca dňa 16.7.2015 vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia,
pričom pokiaľ tvrdí skutočnosti rozhodujúce z hmotného práva, zaťažuje ho v tejto súvislosti dôkazné
bremeno. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel 5.4.2018, kedy bola spisovaná výzva na

vrátenie bezdôvodného obohatenia, teda v deň porady s právnym zástupcom. Zároveň poukazuje
zástupca na štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je v bode 2 uvedené, že úrok
a poplatky sa budú splácať takto: anuitné splácanie, úrok a poplatky sú zahrnuté v splátkach. Z toho
vyplýva, že pokiaľ aj žalobca preplatil sumu 1.600 eur k 16.7.2015, jedná sa o sumu rovnajúcu sa
výške úveru, v tomto čase nemohol mať vedomosť, že splatil istinu, nakoľko splácanie bolo anuitné,

teda splátka zahŕňala aj úroky a poplatky. Argumentácia žalovaného, pokiaľ ide o námietku premlčania,
si odporuje, nakoľko tvrdí, že pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho
posúdenia veci, avšak pokiaľ tvrdí, že ku dňu 16.7.2015 uhradil istinu úveru, teda že všetky splátky
započítaval len na istinu úveru, predpokladá to, že žalobca mal zmluvu už právne posúdenú ako
bezúročnú a bez poplatkov. Zástupca žalobcu poukazuje na judikát NS SR 4Cdo 256/2010, kde súd

ustálil, že počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa neviaže k dátumu splatnosti ako to je pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ,
ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa obohatil. Zo strany žalovaného bola vznesená iba všeobecná námietka premlčania,
kedy spája počiatok subjektívnej premlčacej doby s najskorším možným momentom a stotožňuje

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby s objektívnou premlčacou dobou. Subjektívna premlčacia
doba je však subjektívna preto, lebo sa musí skúmať vedomosť konkrétnej osoby, konkrétneho
spotrebiteľa a nie túto vedomosť paušalizovať na všetkých rovnako. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz
o tom, že by mal spotrebiteľ vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia pred aprílom 2018, pričomnenavrhol ani jeho výsluch. Námietku premlčania z tohto dôvodu žalobca nepovažuje za relevantnú.
Keby žalobca mal vedomosť o bezdôvodnom obohatení skôr, nikdy by splátky nad istinu nezaplatil.
Takisto žalobu na súd by podal skôr.

8. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.12.2012 zmluvu
o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.600 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 51,88 eur, ročná úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 25,69 %, priemerná hodnota RPMN 19,37 %, RPMN bola uvedená vo výške od

31,3 % do 32,8 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená vo výške 2.993,40 eur, lehota
splatnosti bola 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, poplatok za
vedenie účtu vo výške 1,99 eur, poistenie výdavkov - balíček Plus: klient označením balíčku Plus súhlasí
s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad
invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie Plus je 1,99 eur (3,98 % z pravidelnej
mesačnej splátky úveru bez poistenia).

9. Z predsporovej výzvy zo dňa 05.04.2018 vyplýva, že právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému,
že uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a zákonom č. 129/2010
Z.z. Zmluva najmä obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnou úpravou a spôsobujú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy. Žalobca preto žiada o zaplatenie bezdôvodného obohatenia

vo výške 1.209,72 eur, t.j. preplatku uhradeného klientom nad poskytnutú sumu istiny v lehote do
10.04.2018, prípadne návrh iného vysporiadania vzniknutej situácie.

10. Z e-mailu právneho zástupcu žalobcu odoslaného dňa 05.04.2018 žalovanému vyplýva, že v prílohe
mailu posiela predsporovú výzvu v mene žalobcu.

11. Z Výpisov z účtu žalobcu a poštových poukážok na č.l. 11-23 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému
sumu 2.809,72 eur.

12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (4).

13. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(3).
14. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.17. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

18. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a) ,b), d), g) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 11.12.2012 zmluvu o úvere č. 4212053399, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
bezúčelový úver vo výške 1.600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo

výške 51,88 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,69 %, priemerná hodnota RPMN
19,37 %, RPMN bola uvedená vo výške od 31,3 % do 32,8 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom
bola uvedená vo výške 2.993,40 eur, lehota splatnosti bola 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci, poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur, poistenie výdavkov
- balíček Plus: klient označením balíčku Plus súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad

dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za
poistenie Plus je 1,99 eur (3,98 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Podľa výpisov
z účtu žalobcu a poštových poukážok na č.l. 11-23 žalobca uhradil žalovanému sumu 2.809,72 eur,
ktorá suma nebola v konaní sporná. Žalobca dňa 05.04.2018 vyzval e-mailom žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v lehote do 10.04.2018, výzva bola žalovanému doručená dňa 18.12.2017.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetnú
zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný ako právnická osoba konal
pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca ako spotrebiteľ takto
nekonal. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahuje
i zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch")

ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd preto úverovú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje
všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami Zákon o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy
mal súd preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 11.12.2012 neobsahuje údaje v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaj o: f) dobe trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď lehota splatnosti
je určená len ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci, čo nemožno
považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením a údaj o dobe trvania zmluvy neobsahuje
zmluva vôbec. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákon o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už
pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce

mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým
výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru“. Je neprípustné, aby si sám spotrebiteľ musel matematickými
výpočtami odvodiť dátum konečnej splatnosti úveru, resp. doby trvania úveru. Zmluva neobsahuje ani

celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď suma uvedená v zmluve je uvedená v nesprávnej
výške v neprospech spotrebiteľa, t.j. vo výške 2.993,40 eur, pričom správna výške je 3.112,80 eur
(ako 60 mesačných splátok po 51,88 eur), nakoľko žalovaný bol povinný v zmysle § 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úverov do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zahrnúť aj poplatok
za vedenie účtu, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 1,99 eur. Ďalej chýba v zmluve aj obsahová

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a to ročná percentuálna miera nákladov, nakoľko v zmluve sa
nachádza nejednoznačný údaj od 31,3 % do 32,8 %, pričom ročná percentuálna miera nákladov musí
byť uvedená jednoznačne, nie v podobe percentuálneho rozpätia. Zákon o spotrebiteľských zmluvách
nielenže vyžaduje jediné číslo ako údaj o celkových nákladoch v percentuálnom vyjadrení, dokonca
rieši zaokrúhľovanie na jedno desatinné miesto. Žalovaný tvrdil, že presná výška RPMN bola žalobcovi

oznámená po poskytnutí úveru (t.j. po uzatvorení zmluvy), čo je však rovnako porušením zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko takáto úprava už nevie spätne napraviť nedostatok už podpísanej
úverovej zmluvy (v ktorej tento údaj nebol uvedený jednoznačne a teda sa spotrebiteľ v čase jej podpisu
nevedel oboznámiť s jej presnou výškou). Nakoniec chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Nedodržanie uvedených podstatných náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), Zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje, že predmetný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Účelom zavedenia uvedených náležitostí zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby

spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho
je povinný si plniť svoje povinnosti tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke
trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom na
uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úverochza bezúročný a bez poplatkov. Žalobca čerpal úver vo výške 1.600 eur a žalovanému uhradil sumu
2.809,72 eur, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.209,72 eur (2.809,72 eur - 1.600
eur), ktorú sumu žalovaný prijal bez právneho dôvodu a o ktorú sumu na žalovaný na úkor žalobcu

bezdôvodne obohatil.

29. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 týkajúce
sa výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, k čomu súd uvádza, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15

(Klára Bíróová) zo dňa 09.11.2016, poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2
písm. h), a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Súdny
dvor EÚ vo svojom rozhodnutí citovanom v odseku 18 vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujúodustanovenítejtoSmernice,danýzáverjevšakvzhľadomnanapadnutéustanoveniezákona
o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne

právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,
desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je

potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez
poplatkov.

30. V danom prípade je konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však

neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,

v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom

vnútroštátnym. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd preto dospel k záveru, že napriek
poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o
spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo

i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

32. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,
v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade

poisteniaosôbsabudeoprávnenáosobapodieľaťnavýnosochpoisťovateľaaakýmspôsobom,e)práva
a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

33. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Žalobca ďalej namietal, že poistenie mu bolo nanútené, zmluva je formulárová a krížik pri poistení
zaškrtol žalovaný elektronicky, preto takéto vyhlásenie nie je možné považovať za platne uzavreté. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti poistenie výdavkov, ktorá nebola individuálne dojednaná sa
uvádza len zvolený súbor poistenia balíček Plus, podľa ktorého: klient označením balíčku Plus súhlasí
s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad

invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie Plus je 1,99 eur (3,98 % z pravidelnej
mesačnej splátky úveru bez poistenia). Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť
záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle
§ 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného,
stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba
bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných

strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre
poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalovaný
žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil,
preto je uvedená poistná zmluva absolútne neplatná.

36. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom k uvedenému bolo
potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku. V
konaní sa uplatňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie sumy, o
ktorú mal žalobca úver preplatiť a tak poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, na ktoré tento nemal
nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe

podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

37. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre
plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúce,

kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nestačí pritom len možnosť sa
uvedené dozvedieť, ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia
doba môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení

a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr.“ Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa
28.09.2011uviedol,že„počiatoksubjektívnejpremlčacejdobyprávanavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa §
101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho

úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil“.

38. Žalobca v konaní tvrdil, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, sa
dozvedel dňa 05.04.2018, kedy bola spisovaná výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia, teda v
deň porady s právnym zástupcom a dňa 16.04.2018 bola žaloba doručená tunajšiemu súdu. Nakoľko

žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil, preukázateľne dozvedel už skôr, dospel súd k záveru, že žalobca sa najskôr
dňa 05.04.2018, teda v deň porady s právnym zástupcom, kedy bola spisovaná výzva na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, zistil, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a práve odvtedy
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba v konaní bola

podaná na súde dňa 16.04.2018, bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

39. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba
podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného

obohatenia, v tomto prípade by malo ísť o splátky, ktorými žalobca ako dlžník zaplatil viac, ako len
vrátil prijaté plnenie istiny úveru. Trojročná objektívnu premlčaciu dobu začala v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaný mal získať bezdôvodné
obohatenie.40. V konaní bolo nesporné, že žalobca zaplatil sumu 1.600 eur k 16.7.2015. Počnúc dátumom tejto
splátky sa žalovaný prijímaním plnenia na úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, začal bezdôvodne

obohacovať. Z toho dôvodu žalobca všetky ďalšie úhrady na poskytnutý úver vo výške 1.209,72 eur
zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu. Žaloba bola súdu doručená dňa 16.04.2018, preto ku dňu
podania žaloby na súd 3-ročná objektívna premlčacia doba ešte neuplynula

41.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

42. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v uplatnenej výške 5 % ročne zo
sumy 1.209,72 eur od 11.04.2018 do zaplatenia a to z dôvodu, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy
bola žalovanému doručená dňa 05.04.2018, žalobca v nej určil žalovanému lehotu na plnenie do
10.04.2018, žalovaný dlžnú sumu v uvedenej lehote žalobcovi nezaplatil, preto sa nasledujúcim dňom
t.j. dňa 11.04.2018 dostal do omeškania. Súd mal preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu omeškania

11.04.2018, ktorá bola vo výške 0,00 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,00 % + 5
bodov spolu výška 5,00 % ročne.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.