Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obo/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a
členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu 1/ W. F. a
žalobkyne 2/ R. F., obaja bytom Ž.J. XX, XXX XX N., obaja zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým,
advokátom, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, proti žalovanému V.. W. D., so sídlom Y. X, XXX XX A.,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta

28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpenému Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1,
811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu,
o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27.
marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmieta.

II. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27. marca 2018
potvrdzuje.

III. Žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27. marca

2018zamietolnávrhžalobcov1/a2/naprerušeniekonaniadoskončeniavecivedenejnaKrajskomsúde
v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením
(výrok III.).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.

k. 6Cbi/32/2010-357 zo 4. decembra 2013, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vylúčiť zo
súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej aj „úpadca“)
nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „NS SR“) č. k. 1Obo/19/2014-490 z 19. októbra 2017 a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť
záverov súdu prvej inštancie, ktorá je zjavná zo štruktúry jeho odôvodnenia a predkladaných záverov

bez relevantného právneho odôvodnenia a konštatoval, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvej
inštancie si navzájom odporujú, čo vedie k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej
inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí vyvodil správny právny záver, že ustanovenie § 19a ods. 1
až 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 92/1991 Zb.“ alebo „zákon o veľkej privatizácii“), ktoré bolo vložené do
zákona č. 92/1991 Zb. s účinnosťou od 14.09.1995, je normou s charakterom nepravej retroaktivity,

pričom ustanovenie § 19a bolo vložené za ustanovenie 19 bez prechodných ustanovení.3. Odvolací súd uviedol, že úpadca v privatizačnej zmluve č. XX/XXXX súhlasil s obmedzením
nakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii
bolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku Fondu národného

majetku Slovenskej republiky (ďalej aj „FNM SR“ alebo „fond“), v dôsledku čoho nadobúdateľ
privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu
svojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky
na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné podľa ust. § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii. V konaní
nebolo sporné, že fond udelil úpadcovi súhlas na predaj viacerých nehnuteľností dňa 31.08.2000,

okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania (ďalej aj „predmetné
nehnuteľnosti“). Písomný súhlas fondu s predajom privatizovaného majetku správne predchádzal
uzavretiu kúpnych zmlúv s tretími osobami. Záver súdu prvej inštancie o splnení tejto podmienky
uvedenej v ustanovení § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii je správny. Z kúpnej zmluvy uzavretej
medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) z 12.10.2000
vyplýva, že kúpna cena nebola podľa prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie

súhlasu na odpredaj časti majetku z 28.07.2000 a ani v zmysle ustanovenia § 19a zákona o veľkej
privatizácii poukázaná na účet fondu, ale bola poukázaná na účet súdnej exekútorky Q.. Z. Š.. Napriek
tomu súd prvej inštancie vyvodil záver, že takýto postup bol možný. Takýto záver je nepreskúmateľný,
keďže nepodáva žiadne vysvetlenie správnosti tohto záveru, teda odôvodnenie, ako môže absolútne
neplatný právny úkon podľa ust. § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii byť vyhodnotený ako

platný právny úkon. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nadobúdateľ
privatizovaného majetku (úpadca) použil prostriedky získané z predaja majetku prednostne na úhradu
svojich záväzkov voči fondu, čím by splnil druhú podmienku platnosti kúpnych zmlúv, uzavretých s
tretími osobami. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že kupujúci
(vlastnícki predchodcovia žalobcov) zaplatili dohodnutú kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky podľa

podmienok dohodnutých v článku III. kúpnej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 19a zákona o
veľkej privatizácii. Uvedené ustanovenie ukladá nadobúdateľovi (úpadcovi) povinnosť použiť celý výnos
z predaja privatizovaného majetku na úhradu jeho záväzkov voči fondu a porušenie povinnosti podľa
tohto ustanovenia sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, pričom neplatnými sú aj ďalšie
prevody dotknutých nehnuteľností. Žalobcovia preukazovali splnenie povinnosti úpadcu voči fondu na

základe dohody o započítaní z 21.02.2001, t. j. že k použitiu finančných prostriedkov v prospech fondu
došlo na základe uzavretia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, KOVOSPOL
NITRA spol. s r.o. a úpadcom dňa 21.02.2001, v dôsledku čoho sa mala pohľadávka fondu voči úpadcovi
znížiť o sumu 11.801.460,- Sk v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“). K uvedenému odvolací súd uviedol, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje

dohodu, že sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že podmienkou platného
započítania musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky, pričom každá započítavaná pohľadávka musí
byť označená určito a nezameniteľne, pretože neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní vedie v
zásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní podľa ust. § 37 OZ. Napriek skutkovému
stavu zistenému súdom prvej inštancie, tento - podľa názoru odvolacieho súdu - nezdôvodnil, ako dospel

k záveru, že v prejednávanej veci došlo k platnému započítaniu pohľadávok, keďže len odkázal stručne
na závery rozhodnutia NS SR (sp. zn. 5Obo/108/2011), ktoré však nie je rozhodnutím reprezentujúcim
ustálenú rozhodovaciu prax NS SR.

4. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie

opätovne vykonal dokazovanie v predmetnej veci, prejednal predmetnú vec a súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (ust. §391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodol.

5. V rámci opätovného prejednania veci súd prvej inštancie vypočul žalobcov, ktorí zotrvali na pôvodnej
žalobe. Poukázali na to, že ich právny stav sa odvíja od právneho postavenia a stavu účastníkov, od

ktorých nadobudli predmetné nehnuteľnosti, a to manželov A. a manželov R., ktorí podali proti úpadcovi
takú istú žalobu. V tejto súvislosti poukázali na konanie vedené pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, v ktorom súd
prvej inštancie zamietol žalobu, pričom žalobcovia sa proti rozhodnutiu súdu odvolali. Odvolacie konanie
prebiehalo na NS SR pod sp. zn. 2Obo/20/2016, pričom NS SR uznesením z 30. novembra 2017 zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázali aj na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej aj Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS/543/2015, ktorý sa zaoberal princípom
dobrej viery účastníkov konania, resp. kúpnych zmlúv v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľností.
Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o spory bývalých vlastníkov nehnuteľností, a to manželov A. a manželov
R., tak súd prvej inštancie najskôr vylúčil majetok z konkurznej podstaty úpadcu, avšak NS SR vec zrušila vrátil na ďalšie konanie z dôvodu neplatnosti kúpnych zmlúv. Následne súd prvej inštancie opätovne
rozhodol tak, že žaloby zamietol, avšak NS SR aj tieto rozhodnutia opätovne zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie z dôvodu, aby sa zaoberal dobromyseľnosťou nadobúdateľov, pričom

odkázal na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že uvedený
nález sa viaže na skutkovo odlišné veci a že neplatnosť kúpnych zmlúv bola posudzovaná v nadväznosti
na ust. § 19a ods. 2 až 4 zákona o veľkej privatizácii. K tvrdeniu o dobromyseľnosti žalobcov žalovaný
predložil zápisnicu z pojednávania vo veci sp. zn. 10Cbi/32/2010 a poukázal na výsluch svedka J.. F.,
predsedu predstavenstva Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, ktorý výsluch sa zaoberal kúpou štyroch

miestností a následne darovaním bytu. Žalovaný poukázal na tretí odsek zápisnice a uviedol, že pokiaľ
ide o dobromyseľnosť, túto treba vnímať komplexne, vzhľadom na príslušné ustanovenia OZ, kolíziu
právnych noriem a dĺžku vydržacej doby 10 rokov, ktorá nebola zo strany žalobcov zachovaná, keďže
predmetné nehnuteľnosti nadobudli v roku 2002. Žalovaný uviedol, že o nedobromyseľnosti žalobcov
svedčí aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve sa uvádza, že predmetom kúpy sú nebytové priestory, avšak
pred uzavretím kúpnej zmluvy bol zabezpečený osobitný prístup k týmto priestorom. Celý postup pri

nadobúdaní nehnuteľností, ktoré kupovali manželia A. a manželia R., bol dohodnutý vopred tak, že tieto
priestory budú prevádzané predsedom predstavenstva (J.. F.) na jeho blízke osoby.

6. Žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie vypočutím svedkov p. A., p. R., Q.. Z. Š., pripojiť spis
vedený pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 a prerušiť konanie v predmetnej veci do právoplatného skončenia

veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na prerušenie
konania do rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, pretože neboli splnené predpoklady na
prerušenie konania v zmysle zákonného ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže rozhodnutie
súdu v predmetnej veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť súd. Pokiaľ
žalobcovia žiadali prerušiť konanie do rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 s tým, že sa

má skúmať dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov v súvislosti s nadobudnutím predmetných
nehnuteľností, súd prvej inštancie uviedol, že túto otázku si môže ako predbežnú vyriešiť aj v tomto
konaní a pokiaľ ide o otázky, ktoré sa javili súdu prvej inštancie v tejto veci spornými a ktoré úzko
súvisia aj s otázkami, ktoré sú spornými vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 (otázka platnosti
započítania v súvislosti so súhlasom FNM SR z 31.08.2000 a otázka platnosti kúpnych zmlúv v

nadväznosti na ust. § 19a ods. 1 až 4 zákona o veľkej privatizácii), tak tieto sporné otázky boli v
posudzovanom prípade vyriešené rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci. Súd prvej inštancie
nepripustil doplnenie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov s poukazom na to, že navrhnutí
svedkoviabyohľadomplatnostikúpnychzmlúvaplatnostizapočítanianeuviedlinovéskutočnosti,keďže
všetky tieto skutočnosti boli ozrejmené jednak v tomto konaní, ako aj v konaniach, ktoré im predchádzali

a pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti kupujúcich, túto otázku si vie súd prvej inštancie vyriešiť aj bez
toho, aby došlo k ich vypočutiu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP,
z ktorého vyplýva, že súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

7. Súd prvej inštancie k meritu veci uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že zmluvou č. 48/1992 z 27.

februára 1992 došlo medzi FNM SR a úpadcom k prevodu vlastníckych práv k veciam, iným právam a
iným majetkovým hodnotám, ktoré mali slúžiť k prevádzkovaniu podniku úpadcu. Písomnou žiadosťou
z 28.07.2000 úpadca požiadal FNM SR o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti podniku, pričom žiadosť
sa týkala aj predmetných nehnuteľností. FNM SR na základe žiadosti listom z 31.08.2000 udelil súhlas
úpadcovi na odpredaj privatizovaného majetku a následne listom z 24.01.2001 udelil súhlas s uvoľnením

záložných práv na nehnuteľnosti za podmienky, že výnos z tohto predaja, ohodnotený vo výške 4,8 mil.
Sk, sa použije na úhradu záväzkov voči FNM SR. Kúpnou zmluvou z 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z
21.11.2000, uzavretou medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi A. a manželmi R. ako kupujúcimi,
nadobudli títo kupujúci nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom zmluvné strany
sa dohodli, že kúpnu cenu zaplatia na účet súdnej exekútorky Q.. Š.. Dňa 21.02.2001 uzavreli úpadca,

FNM SR a spoločnosť KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok,
ktoré sa mali započítať do výšky, v akej sa kryli, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.

8. Žalobcovia ako kupujúci na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom
a kúpnej zmluvy o prevode stavby, uzavretej dňa 24.06.2002 nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX a stavbu - sklad, zapísanú na LV č. XXXX od manželov A. a manželov R. ako predávajúcich
za kúpnu cenu 943.991,50 Sk a 30.320,- Sk. Išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom privatizácie
bývalého štátneho podniku, pôvodne pred privatizáciou zapísané na LV č. XXX a neskôr na LV č. XXXX
kat. úz. N., Obec N..9. Súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že ustanovenie § 19a ods. 1 až 4 zákona o
veľkej privatizácii, ktoré bolo vložené do zákona č. 92/1991 Zb. s účinnosťou od 14.09.1995, je

normou s charakterom nepravej retroaktivity, bez prechodných ustanovení a že pre platnosť prevodu
sa vyžadovalo splnenie podmienok podľa ust. § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, a to
predchádzajúci súhlas fondu, ako aj použitie získaných prostriedkov dlžníka prednostne na úhradu
záväzkov voči fondu.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že úpadca v privatizačnej zmluve č. XX/XXXX súhlasil s obmedzením
nakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii
bolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku fondu, v dôsledku čoho
nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť finančné prostriedky, získané z tohto majetku,
prednostne na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. V konaní nebolo sporné, že fond udelil súhlas
na predaj viacerých nehnuteľností dňa 31.08.2000, okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú

predmetom tohto konania. Keďže kúpna cena nebola podľa prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti
úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku z 28.07.2000 poukázaná na účet fondu, ale bola
poukázaná na účet súdnej exekútorky, nebolo naplnené ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácii.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k názoru, že zmluva - vzhľadom na úkony vykonané
nadobúdateľom v rozpore s ust. § 19a ods. 2, 3 a 4 zákona o veľkej privatizácii, je neplatná. Súd

prvej inštancie konštatoval, že je viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil tento istý právny
záver so zdôraznením, že porušením povinnosti zaplatiť finančné prostriedky na účet fondu došlo k
podstatnému porušeniu zákona, a to konkrétne ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii, pričom porušenie
tejto povinnosti je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu s tým, že neplatnými sú aj
všetky ďalšie prevody predmetných nehnuteľností.

11. Pokiaľ žalobcovia v predmetnej veci tvrdili, že splnenie povinnosti úpadcu voči fondu bolo
zabezpečené na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 (ďalej aj „dohoda o
vzájomnom započítaní“ alebo „dohoda“) súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že podľa čl. I bodu
1 dohody o vzájomnom započítaní sa fond a úpadca dohodli, že úpadca má pohľadávku voči spoločnosti

KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy z 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti
odpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11.801.460,- Sk. Podľa čl. I bodu 2 dohody úpadca postupuje
túto svoju pohľadávku na fond. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu, že sa
jedná o odplatné postúpenie pohľadávky. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky (ust.
§ 524 a násl. O.Z.) je však dojednanie o tom, či ide o bezodplatný alebo odplatný prevod pohľadávky. V

prípade odplaty musí byť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky. V opačnom prípade je zmluva o
postúpení pohľadávky z dôvodu neurčitosti a možnosti obchádzania zákona neplatná v zmysle ust. § 37
a § 39 OZ. Podmienkou platného započítania tak nevyhnutne musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky,
pričom každá započítaná pohľadávka musí byť označená určito a zrozumiteľne. Neurčitosť pohľadávky
v zmluve o jej započítaní vedie v zásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní.

12. Podľa článku I bodu 3 dohody o vzájomnom započítaní, fond má pohľadávku voči úpadcovi, ktorá
pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej
zmluvy o predaji podniku č. XX/XXXX z 27.07.1992, vrátane dodatku č. 1 z 29.09.1994. V článku I bode
4 dohody sa úpadca a fond dohodli, že započítajú pohľadávku fondu, vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. XX/

XXXX z 27.07.1992 voči pohľadávke úpadcu vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL
NITRA spol. s r.o. Podľa čl. III dohody pohľadávky špecifikované v čl. I a čl. II sa započítavajú do výšky,
v akej sa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v prejednávanej veci
nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi fondom a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra.
Z článku I bodov 1 a 2 dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s.

Nitra stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto
pohľadávky sa stal FNM SR. Nakoľko Vodohospodárske stavby a.s. Nitra nemali voči FNM SR v dohode
uvedenú pohľadávku (naopak veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR), podľa čl. I bodu
4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM
SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra, preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok, ako

anikzánikupohľadávkyFNMSR,špecifikovanejvčlánkuIbode3uvedenejdohody.Naviac,pohľadávka
započítavaná FNM SR, t. j. 24.954.000,- Sk s príslušenstvom nie je určitá, pretože nie je zrejmé, z čoho
sa skladá pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky, aká je výška príslušenstva a spôsob jeho určenia.
Každá započítavaná pohľadávka musí byť označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná sinou pohľadávkou. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy o započítaní podľa ust. § 37 OZ.

13. Vzhľadom k neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy z 12.10.2000 v znení dodatku č.
1 k nej z 21.11.2000, uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi A. a manželmi R.,
ktorí ako kupujúci nadobudli - každý v podiele 1 -nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV
č. XXXX, nemohlo dôjsť následne dňa 24.06.2002 k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy ani medzi
žalobcami v tejto veci a ich právnymi predchodcami. Na návrh žalobcov sa súd prvej inštancie zaoberal

aj otázkou dobromyseľnosti žalobcov, ktorí sú vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností v katastri
nehnuteľností, ako aj dobromyseľnosťou manželov A. a manželov R., od ktorých žalobcovia nadobudli
predmetné nehnuteľnosti na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
slovenské právo je ovládané zásadou, podľa ktorej nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
nie je možné, pretože nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než má on sám. Ak by sa prijal
záver o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, s ohľadom na dobrú vieru, t.

j. dobromyseľnosť nadobúdateľa, išlo by o opomenutie hmotnoprávnej úpravy, že nikto nemôže na
druhého previesť viac práv, než má sám.

14. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja a

preto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od
vlastníckehoprávakupujúceho.Pokiaľžalobcovianamietajú,žeboliprikúpepredmetnýchnehnuteľností
dobromyseľní a že je potrebné skúmať dobromyseľnosť aj predchádzajúcich vlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995, z ktorého
vyplýva, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku

čoho sa na takýto právny úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o
prevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších

nadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len
potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými
slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad

zápisom v katastri. V rovnakom právnom náhľade možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností
od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza
to, že vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege lata
možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako

výnimku z pravidla a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chybné vecné oprávnenie právneho
predchodcu predávajúceho. Z hľadiska predvídateľnosti rozhodnutia súdnej moci je potrebné odmietnuť
možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery
aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje.

15. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016, z ktorého vyplýva,
že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobudnutí vlastníckeho práva na prevádzané
nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú
trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností
zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k nepoužiteľnosti, nepotrebnosti a zbytočnosti tých ustanovení

právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú až dobrej viere
pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu dobu. Tento názor by bez adekvátneho legislatívneho podkladu
negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru a
dobromyseľnosť nadobúdateľa nad zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“.
O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľností ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú

možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol
mať dôvodné pochybnosti o tom, že subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri
nehnuteľnosti, takéto právo svedčí. Súd prvej inštancie má však za to, že v danom prípade k takýmto
okolnostiam nedošlo. Žalobcovia a ani pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností - manželia A. amanželia R. nesplnili kritériá kladené na dobromyseľnosť nadobúdateľov. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že nevidí dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Okolnosti tohto konkrétneho
prípadu nepovažuje za okolnosti hodné osobitného zreteľa, keďže žalobcovia nadobudli predmetné

nehnuteľnosti na základe právnych úkonov, kde na začiatku bol pôvodným vlastníkom úpadca, ktorý ich
nadobudol od fondu na základe privatizačnej zmluvy. Úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach,
ktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu podľa zákona o veľkej privatizácii a vedel, že v prípade, ak
nebudú dodržané podmienky ustanovenia § 19a predmetného zákona, akýkoľvek predaj majetku bude
neplatný.

16. K tvrdeniam žalobcov, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok podľa zákona č.
162/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (ďalej aj „katastrálny zákon“) a že katastrálny úrad skúma
splnenie zákonných podmienok na vklad do katastra nehnuteľností, súd uviedol, že podľa § 70 ods. 1
katastrálneho zákona platí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Za vlastníka je osoba zapísaná v katastri nehnuteľností považovaná len do momentu, než sa preukáže
opak, t. j. než sa preukáže, že nejaká iná osoba je vlastníkom v zmysle platných právnych predpisov.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že vylučovaciu žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa ust. 255 ods.1 CSP a zásady úspechu v konaní.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „odvolatelia“) odvolanie z
dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolatelia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe bude vyhovené a žalobcom
bude priznané právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

18. Odvolatelia uviedli, že súd prvej inštancie zamietol ich návrh na prerušenie konania do rozhodnutia
vo veci, vedenej na súde pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, v ktorej sa rozhoduje o žalobe žalobcov W. A. a
J. A., J.. R. R. a Q. R., pričom predmet konania sa týka platnosti kúpnej zmluvy, ktorou títo nadobudli
nehnuteľnosti od úpadcu a následne nehnuteľnosti previedli na žalobcov. Súd prvej inštancie u týchto
nadobúdateľov konštatoval, že ich zmluva bola absolútne neplatná, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť

k platnému prevodu vlastníckeho práva ani na žalobcov. Ďalej odvolatelia uviedli, že súdu predložili
uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/20/2016 z 30.11.2017, týkajúce sa konania úpadcu a manželov A. a
manželov R., v ktorom sa NS SR zaoberal otázkou ich dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho
práva, s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, ako
aj rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 415/15 a sp. zn. III. ÚS 247/14, v

ktorých sa Ústavný súd zaoberá problematikou originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľnostíodprávnehoúkonu,ktorýbybol
neskôr posúdený ako absolútne neplatný. Podľa ich názoru boli preto splnené podmienky na prerušenie
predmetného konania.

19. Odvolatelia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie ďalšieho dokazovania
výsluchom svedkov z dôvodu, že títo by neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa ich názoru, bez výsluchu svedkov p. A., p. R. a súdnej exekútorky Q..
Š. nebolo možné vysloviť záver, že by ich výsluch nepriniesol nič nové. Navrhli preto vykonať výsluch

týchto svedkov v rámci odvolacieho konania.

20. V závere odvolania odvolatelia uviedli, že na podklade informácií, ktoré majú k dispozícii, sú
presvedčení, že k úhrade kúpnej ceny došlo započítaním príslušných pohľadávok a že k prevodu
nehnuteľností z úpadcu na nadobúdateľov došlo v súlade s ust. § 19a ods. 1 až 4 zákona č. 92/1991

Zb., preto bolo potrebné ich žalobe vyhovieť.

21. K odvolaniu žalobcov zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne jasne vyjadril k sporným otázkam, podstatným prerozhodnutie prejudiciálnej otázky platnosti kúpnych zmlúv, ako aj pre rozhodnutie vo veci samej.
Nesplnenie jednej z podmienok stanovených v ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. (porušenie povinnosti
použiť kúpnu cenu z predaja sporných nehnuteľností prednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči FNM

SR) podrobne odôvodnil, rovnako ako aj odmietnutie žalobcami tvrdeného splnenia tejto povinnosti
započítaním vzájomných pohľadávok na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok.

22.Vodôvodnenírozsudkusasúdprvejinštanciepodrobnezaoberalajžalobcamivznesenounámietkou
dobromyseľnosti pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, pričom vyslovil potrebu zotrvať na zásade

„nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, a tým aj dodržania hmotnoprávnej
úpravy nadobúdania vlastníctva od nevlastníka, obsiahnutej v Občianskom zákonníku a odmietol
možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva len na základe princípu ochrany dobrej viery. V súvislosti
s namietanou dobromyseľnosťou žalobcov a ich právnych predchodcov, žalovaný uviedol, že nad
rámec právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukazuje na
to, že otázku posudzovania dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníctva od nevlastníka najvyššími

súdnymi autoritami v Slovenskej republike považuje za dlhodobo a vzácne jednotnú, pričom aj v
aktuálne najnovšom komentári k Občianskemu zákonníku z r. 2015 zaujal kolektív autorov k tejto otázke
nezmenené stanovisko: „....pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná
dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti,
s ktorým je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá

viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého
mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne
neplatný. V tomto smere je judikatúra na Slovensku vzácne jednotná (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/107/2011, I. ÚS 50/2010) na rozdiel od „názorovej vojny“, ktorá pri posudzovaní tejto problematiky

panuje v Českej republike medzi Najvyšším súdom Českej republiky a Ústavným súdom Českej
republiky.

23. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 uviedol, že skutkové a právne
okolnosti posudzované v prejednávanej veci nie sú ani totožné a ani podobné okolnostiam, ktoré boli

posudzované Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom jediným spoločným znakom v obidvoch
prípadoch je len to, že na samom začiatku bola privatizácia majetku štátu.

24. K námietke ohľadne zamietnutia návrhu žalobcov na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uviedol, že na

posudzovanie dobromyseľnosti manželov A. a manželov R. pri uzatváraní kúpnej zmluvy s úpadcom
nie je splnený základný predpoklad, a to nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka. Manželia A. a
manželia R. totiž uzavreli kúpnu zmluvu s úpadcom ako vlastníkom nehnuteľností, a preto akékoľvek
posudzovanie dobromyseľnosti je v ich prípade irelevantné. Vo vzťahu k dobromyseľnosti samotných
žalobcov uviedol, že v posudzovanom prípade je akákoľvek objektívna dobromyseľnosť vylúčená

vzhľadom na vzťah žalobcov ako blízkych osôb k predsedovi predstavenstva úpadcu (J.. H. F.), ktorý
osobne podpísal všetky kúpne zmluvy, ktorými previedol nehnuteľnosti úpadcu na tretie osoby. V tomto
smere odkázal na zápisnicu z pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/32/2010 (v ktorom je
žalobcom pani E., sestra žalobcu 1/ W. F.), ktorá bola súdu prvej inštancie predložená v tomto konaní a
je súčasťou súdneho spisu. Žalovaný poukázal na výsluch svedka - predsedu predstavenstva J.. H.Š.

F., ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného, či z predmetných nehnuteľností niečo vlastní aj on,
alebo niekto iný z jeho rodiny (okrem dcéry) svedok uviedol, že „synovi (žalobca 1/) som kúpil štyri
miestnosti od podnikateľov, ktorí kúpili celú nehnuteľnosť, ja som vlastnil byt, ktorý som daroval dcére“.

25. Podľa názoru žalovaného, rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, správny a spravodlivý, pričom

súd prvej inštancie sa dostatočne, jasne a podrobne vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mu vytkol NS
SR vo svojom zrušujúcom uznesení a vyslovil aj jednoznačný právny názor k otázke posudzovania
dobromyseľnosti vo vzťahu k platnej právnej úprave a rozhodovacej praxi všeobecných súdov. Navrhol,
aby NS SR rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

26.Kvyjadreniužalovanéhozaslaližalobcoviarepliku,vktorejuviedli,žesavplnomrozsahupridržiavajú
odvolania, v zmysle ktorého navrhujú vo veci rozhodnúť. Uviedli, že ak žalovaný nespochybňuje
dobromyseľnosť manželov A. a manželov R., nemôže spochybňovať ani ich dobromyseľnosť. Žalovaný
sa vo vyjadrení k odvolaniu nezaoberá podstatnými okolnosťami uvedenými v odvolaní - požiadavkou naprerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
8Cbi/27/2010 a návrhmi na doplnenie dokazovania. V prílohe predložili uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo
V/19/2017 z 29.04.2018, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného, podané proti rozsudku

Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbi/28/2010 zo 16. decembra 2015 v spojení s rozsudkom NS SR
sp. zn. 3Obo/3/2016 z 18. mája 2016. Ide o obdobnú vec vylúčenia vecí zo súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu, pričom súd prvej inštancie žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu uložil
povinnosť vylúčiť nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty.

27. K replike žalobcov zaslal žalovaný dupliku, v ktorej uviedol, že vzhľadom na dĺžku konania nemá
záujem zbytočne produkovať ďalšie vyjadrenia, pričom poukázal na rozdielne rozhodovanie samotného
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na dôkaz čoho uviedol prehľad sporov, vedených proti nemu
ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktoré vzájomne vecne aj právne súvisia. Z chronologického
prehľadu vyplýva, že dve veci boli právoplatne skončené v neprospech žalovaného správcu konkurznej
podstaty úpadcu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014 /rozsudok Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 6Cbi/31/2010 z 12.07.2013/ a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/49/2012 z
26.02.2015 /rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbi/27/2010 zo 16.12.2015/), v ktorých
súd uložil žalovanému správcovi vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu dotknuté nehnuteľnosti. Šesť
vecí bolo právoplatne skončených a rozhodnutých v prospech žalovaného (rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Obo/23/2012zo17.12.2013,sp.zn.4Obo/66/2012zo17.12.2013,sp.zn.1Obo/32/2012z28.01.2014/

dovolanie žalobcu bolo odmietnuté pod sp. zn. 1ObdoV/3/2018/), rozhodnutie sp. zn. 2Obo/66/2012
z 26.02.2014, rozhodnutie sp. zn. 2Obo/76/2012 z 26.02.2014 a rozhodnutie sp. zn. 3Obo/44/2012 z
25.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 10Cbi/28/2010 z 28.10.2014), v ktorých boli
žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu zamietnuté.

28. Rozsudkom sp. zn. 4Obo/65/2012 z 30.09.2013 NS SR zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalobu o vylúčenie sporných nehnuteľnosti zamietol. Rozsudkom NS SR ako súdu dovolacieho sp. zn.
2ObdoV/1/2014 z 28.04.2016 dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie. Ústavný súd vyhovel sťažnosti žalovaného a nálezom sp. zn. II. ÚS 796/2016 z
22.06.2017 rozsudok dovolacieho súdu sp. zn. 2ObdoV/1/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(vec nie je t. č. právoplatne skončená). Rozhodnutím sp. zn. 2Obo/6/2013 z 26.02.2014 NS SR ako súd
odvolací zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (ktorým žalovanému bola uložená povinnosť vylúčiť sporné
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následným rozsudkom z
21.09.2016 súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom rozhodnutím sp. zn. 2Obo/35/2016 z 30.01.2018
NS SR rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby

sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti žalobcu. Súd prvej inštancie v poradí tretím rozsudkom sp. zn.
10Cbi/32/2010 z 3.05.2018 žalobu zamietol. Následne rozsudkom sp. zn. 2Obo/11/2018 z 20.06.2019
NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Cbi/32/2010 z 3.05.2018.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov

v ňom uvedených, súc viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 379, § 380
ods. 1 a § 383 CSP), bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

30. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave ako súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. zamietol návrh na prerušenia konania do
skončeniavecivedenejnaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.8Cbi/27/2010(rozhodnutiemápovahu
uznesenia, ktoré je subsumované do výrokovej časti rozsudku), výrokom II. žalobu zamietol a výrokom
III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu s tým, že o výške
tohto nároku rozhodne súd samostatným uznesením.

31. Predmetom sporu je vylučovacia (excindačná) žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd
vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra nehnuteľnosti
špecifikované v petite žaloby. Žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu dňa 20.06.2009 podľa ustanovenia § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a

vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKV“), podľa ktorého súd uloží tomu, kto uplatňuje,
že vec sa nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde,
ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu
zahrnutá oprávnene.32. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 14.09.1995, do splatenia
celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu

alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po
predchádzajúcom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu
na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený.
Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup,
prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho

založenie v prospech tretích osôb sú neplatné.

33. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa
odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne
na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.

34. Podľa ustanovenia § 19a ods. 4 vyššie citovaného zákona, úkony vykonané nadobúdateľom v
rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/105/01-87 z 23. júla 2001
bol na majetok úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra vyhlásený konkurz. Uznesením z 23. júna

2010 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený V.. W. D.. V konaní nie je sporné,
že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu,
predmetné nehnuteľnosti sú jeho súčasťou a účinky konkurzu stále trvajú. Na základe výzvy Krajského
súdu v Bratislave žalobcovia podali v súdom stanovenej lehote proti žalovanému v zmysle ustanovenia
§ 19 ods. 2 ZKV žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty

úpadcu z dôvodu, že sa považujú za ich vlastníkov.

36. V konaní tiež nie je sporné, že úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti od FNM SR na základe
privatizačnej zmluvy č. XX/XXXX spolu s ďalším majetkom v rámci tzv. veľkej privatizácie. Kúpnou
zmluvou z 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z 21.11.2000, úpadca ako predávajúci previedol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúcich manželov A. a manželov R.. Následne, na základe
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnej zmluvy o prevode stavby,
uzavretej dňa 24.06.2002 nadobudli nehnuteľnosti od manželov A. a manželov R. ako predávajúcich
žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci.

37 . Pokiaľ odvolacia námietka odvolateľov smerovala proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania (subsumovaného do výroku rozsudku), odvolací súd odvolanie žalobcov
1/ a 2/ v tejto časti odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP, pretože odvolanie proti uzneseniu
súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné v zmysle ust. § 357 písm. a/ až písm.
o/ CSP (procesne je prípustné len proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP

a podľa § 164 CSP - poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd sa preto nezaoberal ani preskúmaním
odvolacej námietky odvolateľov, ktorí tvrdili, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel ich
návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia iného sporu, v ktorom na strane žalobcov vystupujú
manželia A. a manželia R. a v ktorom súd posudzuje ich dobromyseľnosť, došlo k porušeniu ich práva
na spravodlivý proces.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď návrh žalobcov na
výsluchsvedkovp.A.,p.R.asúdnejexekútorkyQ..Š.zamietol.Vzhľadomnanespornezistenýskutkový
stav by ich vypočutie - aj so zreteľom na uplynutie značného času (19 rokov) od uzavretia zmlúv o
prevode s úpadcom a od úhrady kúpnej ceny na účet súdnej exekútorky Q.. Š. - bolo nadbytočné,

nehospodárne a najmä nemajúce relevanciu pre meritórne rozhodnutie súdu, keďže relevantným pre
rozhodnutie vo veci samej bolo právne posúdenie veci, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Z uvedeného
dôvodu preto nenariadil odvolacie pojednávanie za účelom vypočutia žalobcami navrhnutých svedkov.

39. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že

keďžeúpadcanadobudolpredmetnénehnuteľnostispolusďalšímmajetkom(jednalosaomajetokštátu)
v rámci tzv. veľkej privatizácie na základe privatizačnej zmluvy, na prevod predmetných nehnuteľností
sa vzťahoval osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby. Účelom zákona č. 92/1991 Zb. (okrem iného) bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej cenyprivatizovaného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nadobúdateľ
privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z predaja tohto majetku prednostne na
úhradu svojich záväzkov voči fondu. Zákon č. 92/1991 Zb. ako „lex specialis“ špecificky a prísnejšie

upravuje podmienky nakladania s privatizovaným majetkom, ako aj dôsledky takých dispozícií s týmto
majetkom, ktoré sú v rozpore s citovaným zákonom alebo ho obchádzajú. Zákonom č. 190/1995 Z.z.
bol s účinnosťou od 14. septembra 1995 novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb., pričom zákon bol doplnený
aj o ustanovenie § 19a. Zákon č. 190/1995 Z.z. k článku I. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia
upravujúce vzájomný vzťah skoršej a neskoršej právnej úpravy. Z dôvodovej správy zákona č. 190/1995

Z.z. vyplýva, že citované ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému
majetku, patriacemu nadobúdateľovi privatizovaného majetku, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu.

40. Spätná účinnosť zákonného ustanovenia § 19a sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa
k privatizovanému majetku. V zmluve č. XX/XXXX úpadca súhlasil s obmedzením dispozície s
nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. V posudzovanom prípade sa jedná o tzv. nepravú

retroaktivitu, ktorej podstata spočíva v tom, že nová právna úprava uznáva právne skutočnosti, na
základe ktorých došlo podľa predchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych vzťahov,
ktorých následky zostávajú zachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový mechanizmus
uplatnenia týchto práv, resp. povinností, t. j. určitú zmenu práv, resp. povinnosti, ktoré vznikli
podľa predchádzajúcej (skoršej) právnej normy. Nepravá retroaktivita sa akceptuje (napr. rozhodnutie

ÚS SR PL. ÚS 16/95) ako prípustný nástroj na dosiahnutie relevantných cieľov verejnej moci (akým
je napr. aj zvýšená ochrana privatizovaného majetku). Odvolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 341/07, podľa ktorého ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť
štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej
inštancie správne postupoval, keď v posudzovanom prípade v zmysle ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb.

skúmal splnenie podmienok na prevod predmetných nehnuteľností, ktoré boli súčasťou privatizovaného
majetku, ktorý úpadca nadobudol na základe privatizačnej zmluvy, pričom je potrebné zdôrazniť, že k
prevodu predmetných nehnuteľností na manželov A. a manželov R. došlo v roku 2000, t. j. cca 5 rokov
od nadobudnutia účinnosti ustanovenia § 19a zákona č. 91/1992 Zb.

41. Z listu FNM SR z 31. augusta 2000 vyplýva, že fond udelil predchádzajúci písomný súhlas na predaj
predmetných nehnuteľností za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých
posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM
SR. K prevodu predmetných nehnuteľnosti úpadcu ako predávajúceho na manželov A. a manželov R.
ako kupujúcich došlo na základe kúpnej zmluvy z 12.10.2000, pričom kúpna cena nebola zaplatená na

účet fondu, ale na účet súdnej exekútorky Q.. Z. Š.. Z uvedenej kúpnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné
strany si dohodli zaplatenie kúpnej ceny v rozpore s ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., keďže
sa dohodli na tom, že kúpna cena bude zaplatená na účet súdnej exekútorky Q.. Z. Š., hoci z ust. §
19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. výslovne vyplýva, že ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas
podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku (resp. jeho časti) je povinný použiť takto získané

finančné prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa
ust. § 14.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu, ustanovenie § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. upravuje
predchádzajúci písomný súhlas fondu na prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti

nadobúdateľom na inú osobu pred splatením celej kúpnej ceny nadobúdateľom privatizovaného majetku
(ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade). Zároveň stanovuje pre nadobúdateľa privatizovaného
majetku povinnosť podať fondu písomnú žiadosť na nakladanie s privatizovaným majetkom, pričom
ak nadobúdateľ privatizovaného majetku pri nakladaní s ním nedodrží stanovený postup, odsek 2
ustanovenia § 19a stanovuje, že prevod privatizovaného majetku (resp. jeho časti) alebo jeho vklad do

obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, sú neplatné. Odsek 3 systematicky
nadväzuje na odsek 2 a výslovne stanovuje, že ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa
odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne
na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa ust. § 14. V odseku 4, ktorý
systematicky nadväzuje na odsek 3, je jednoznačne stanovené, že úkony vykonané nadobúdateľom v

rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné. Teda, pokiaľ
FNM SR vydal predchádzajúci písomný súhlas podľa ust. § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., tak
nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť takto získané finančné prostriedky prednostne
na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej privatizačnej zmluvy a pokiaľ nadobúdateľtakto nepostupoval - konal v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 - jeho úkony vykonané v rozpore
s týmito ustanoveniami a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné. Pokiaľ by FNM SR vydal
predchádzajúci písomný súhlas na prevod privatizovaného majetku a nadobúdateľ privatizovaného

majetku by finančné prostriedky, získané z predaja privatizovaného majetku, nemusel použiť na úhradu
svojich záväzkov voči fondu, tak - podľa názoru odvolacieho súdu - by takýto postup viedol k zmareniu
účelu ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb., zavedeného zákonom č. 190/1995 Z.z., nakoľko by bolo
na vôli nadobúdateľa privatizovaného majetku, či prostriedky, získané z predaja privatizovaného majetku
alebo jeho časti, použije alebo nepoužije na úhradu svojich záväzkov z privatizačnej zmluvy voči fondu.

Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb. je kogentným ustanovením,
čo je zrejmé z formulácie znenia tohto ustanovenia, a preto povinnosti v ňom striktne stanovené nie je
možné na základe vôle zmluvných strán meniť, resp. modifikovať dohodou strán v zmluve. Ak by tomu
tak bolo a zmluvné strany by si podľa vlastnej ľubovôle modifikovali povinnosti stanovené v citovanom
ustanovení,citovanéustanoveniebysastaloobsolétnymanesplnilobyzámersledovanýzákonodarcom
pri jeho zavedení do zákona č. 92/1991 Zb. jeho novelou, účinnou od 14. septembra 1995.

43. Z ustanovenia § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., (ako zákona „lex specialis“ vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu) vyplýva, že úkony vykonané
nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú
neplatné. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, hoci zákon používa len termín „neplatnosť“,

pretože ak nejaká vada právneho úkonu je sankcionovaná neplatnosťou a nejedná sa o niektorý z
prípadovrelatívnejneplatnosti,ideoabsolútneneplatnýprávnyúkonanatakútoneplatnosťsúdprihliada
ex offo (z úradnej povinnosti), pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho
priamo zo zákona a pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Ak
právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (týmto zákonom sa myslí nielen Občiansky

zákonník, ale napr. aj zákon č. 92/1991 Zb.), ide o absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ úpadca
(nadobúdateľ privatizovaného majetku) pri prevode (predaji) predmetných nehnuteľností (časti ním
privatizovaného majetku) postupoval v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. - keďže finančné
prostriedky, ktoré získal za predaj nehnuteľností od manželov A.E. a manželov R. (kúpne ceny) nepoužil
prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu - tak prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy

z 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z 21.11.2000 medzi úpadcom a manželmi A. a manželmi R., ako
aj naň následne nadväzujúci právny úkon - prevod predmetných nehnuteľností na žalobcov 1/ a 2/ na
základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a prevode stavby z 24.06.2002,
treba považovať za absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.
tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie.

44. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľov, že na základe dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok z 21.02.2001 boli finančné prostriedky, získané z predaja predmetných
nehnuteľností, použité na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu, keďže fond dal úpadcovi súhlas na
odpredajmajetkuvsumeminimálne4,8mil.Sk,pričomfondubolouhradenýchaž11,8mil.Sk(jednalosa

o postúpenie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny z úpadcu na fond a následne započítanie záväzku
fondu voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o.).

45. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola uzavretá dňa 21.02.2001 medzi FNM SR,
KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra. Z článku I. bodu 1. dohody vyplýva,

že Vodohospodárske stavby a.s. Nitra majú pohľadávku voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá
vyplýva z kúpnej zmluvy z 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu
cenu 11.801.460,- Sk. Z článku I. bodu 2 uvedenej dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s.
Nitra postupujú túto svoju pohľadávku na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Z článku I.
bodu 3 dohody ďalej vyplýva, že FNM SR má pohľadávku voči Vodohospodárskym stavbám a.s. Nitra,

pozostávajúcu z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z
kúpnej zmluvy o predaji podniku č. XX/XXXX z 27.07.1992, vrátane dodatku č. 1 z 29.09.1994. Z článku
I. bodu 4 dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že
započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. XX/XXXX z 27.07.1992 voči pohľadávke
Vodohospodárskych stavieb a.s. Nitra, vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL NITRA

spol. s r.o. Z článku II. bodu 1 ďalej vyplýva, že KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. má pohľadávku voči
FNM SR vo výške 11.801.460,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL-u NITRA spol. s
r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi FNM SR
a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou ich kúpna zmluva č. XXXX/XX, uzavretá medziFNM SR a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Z článku II. bodu 2 vyplýva, že FNM SR má pohľadávku z
nezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľností medzi Vodohospodárskymi
stavbami a.s. Nitra a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Z článku II. bodu 3 dohody ďalej vyplýva, že FNM

SR a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v
bode1a2tohtočlánkukudňupodpísaniatejtodohody.ZčlánkuIIIvyplýva,žepohľadávkyšpecifikované
v článku I. a II. sa započítavajú do výšky, v akej sa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.

46. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na základe vyššie uvedenej dohody

o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi
Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra. Z článku I.
bodov 1 a 2 dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s. Nitra svoju pohľadávku voči KOVOSPOL-
u NITRA spol. s r.o. titulom zaplatenia kúpnej ceny v sume 11.801.460,- Sk a vyplývajúcu z kúpnej
zmluvy z 21.02.2001 (táto zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim Vodohospodárske stavby a.s.
Nitra a kupujúcim KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. - poznámka odvolacieho súdu) postúpili Fondu

národného majetku Slovenskej republiky, ktorý sa stal novým veriteľom tejto pohľadávky. Keďže
Vodohospodárskestavbya.s.NitranemalivočiFondunárodnéhomajetkuSlovenskejrepublikyvdohode
uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky bol FNM SR), tak v zmysle článku I. bodu 4 dohody
nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s.
Nitra. Nakoľko predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi

stavbami a.s. Nitra, nemohlo dôjsť ani k stretu vzájomných pohľadávok a zániku pohľadávky FNM SR,
špecifikovanej v článku I bode 3 tejto dohody „vo výške Sk 24 954 000,- Sk a príslušenstva“, ktorej výška
je neurčitá, keďže nie je zrejmé, o aké príslušenstvo sa jedná, a teda v tejto časti je pohľadávka neurčitá,
čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní (ust. § 37 OZ). Odvolací súd sa preto nestotožnil
s tvrdením odvolateľov, že na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 došlo

k úhrade záväzku úpadcu voči FNM SR formou započítania pohľadávok v zmysle ust. § 364 Obch. zák.
a ust. § 580 OZ. Súd prvej inštancie (v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutiach NS
SR sp. zn. 2Obo/76/2012, 2Obo/6/2013 a 4Obo/65/2012, vydaných v skutkovo a právne obdobných
právnych veciach) dospel k správnemu právnemu záveru, že na základe vyššie uvedenej dohody o
vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, uzavretej medzi FNM SR, spoločnosťou KOVOSPOL

NITRA spol. s r.o. a úpadcom nedošlo k stretu vzájomných pohľadávok, a teda ani k zániku pohľadávky
FNM SR špecifikovanej v článku I. bode 3 uvedenej dohody, pretože predmetom uvedenej dohody neboli
vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra.

47. S poukazom na to, že úpadca pri prevode predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy

z 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z 21.11.2000 nepoužil finančné prostriedky, získané z predaja
predmetných nehnuteľností, prednostne na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR v zmysle uzavretej
privatizačnej zmluvy, úkony vykonané úpadcom v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. sú neplatné
v zmysle ust. § 19a ods. 4 citovaného zákona, rovnako ako naň nadväzujúci právny úkon - uzavretie
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnej zmluvy o prevode stavby z 24.

júna 2002, ktorou nadobudli predmetné nehnuteľnosti od manželov A. a manželov R. ako predávajúcich
žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci. Vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam žalobcovia preto
doložili neplatným právnym titulom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu
o vylúčenie predmetných nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu zamietol.

48. Odvolatelia v odvolaní poukazovali aj na to, že pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností boli
dobromyseľní, rovnako ako manželia A. a manželia R., od ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudli.
Uvedenú námietku odvolatelia uplatnili už v rámci konania na súde prvej inštancie, pričom súd prvej
inštancie sa uvedenou námietkou aj zaoberal a v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil, z akého
dôvodu dospel k záveru, že v okolnostiach konkrétneho prípadu nepovažoval žalobcov a ani ich

vlastníckych predchodcov manželov A. a manželov R. za dobromyseľných pri nadobudnutí predmetných
nehnuteľností. Poukázal na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona, v dôsledku čoho sa na takýto právny úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, ak na jeho základe bolo rozhodnuté
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Údaje z katastra, medzi ktoré patria aj údaje o

právach k nehnuteľnostiam a údaje o vlastníkovi, treba považovať za hodnoverné a záväzné, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Ide o právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku a súd ju považuje za
preukázanú len vtedy, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Teda, zápis vkladu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností platí a je záväzný pre každého, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom samotnýzápis v katastri nehnuteľností nezakladá právny stav vlastníctva. I keď v prípade absolútne neplatného
právneho úkonu o prevode nehnuteľností, prevedených ďalej na iných nadobúdateľov (žalobcov 1/ a
2/) svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších

nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa, pričom žiadne iné právne následky im právny poriadok nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje
nadobúdateľovi - držiteľovi však nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne
uplatňovať svoje absolútne vlastnícke právo. Občianske právo hmotné je ovládané zásadou, podľa
ktorej nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka nie je možné, pretože nikto nemôže previesť

na druhého viac práv, než má on sám. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľností ani
pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu
požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že je dobromyseľný, že vec
riadne podľa práva nadobudol (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27.02.2013). V danom
prípade k takýmto okolnostiam nedošlo. Žalobcovia a ani pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľnosti
- manželia A. a manželia R., nesplnili kritéria kladené na dobromyseľnosť nadobúdateľov. Okolnosti

tohto konkrétneho prípadu súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nepovažuje za okolnosti hodné
osobitného zreteľa, keďže žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe právnych úkonov,
pričom na začiatku bol pôvodným vlastníkom úpadca, ktorý ich nadobudol od Fondu národného majetku
Slovenskej republiky na základe privatizačnej zmluvy. Úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach,
ktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu podľa zákona o veľkej privatizácii a vedel, že v prípade,

ak nebudú dodržané podmienky ustanovenia § 19a predmetného zákona, dôsledkom bude absolútna
neplatnosť právneho úkonu, týkajúca sa privatizovaného majetku. K námietke - že pri nadobudnutí
vlastníckeho práva od úpadcu boli ich prví nadobúdatelia dobromyseľní, pretože boli presvedčení, že k
úhrade kúpnej ceny došlo započítaním príslušných pohľadávok a že k prevodu nehnuteľností došlo v
súlade s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. - odvolací súd uvádza, že zákon č. 92/1991 Zb. nestanovuje

žiadnu výnimku z absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade odvolávania sa kupujúceho na
jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k nadobudnutiu sprivatizovaného majetku v rozpore s týmto zákonom.
Ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb. bolo zavedené do tohto zákona s účinnosťou od 14.09.1995
zákonom č. 190/1995 Z.z., pričom zákon č. 190/1995 Z.z. bol riadne zverejnený v Zbierke zákonov,
preto platí, že ustanovenie § 19a bolo, resp. muselo byť známe úpadcovi ako ich vlastníkovi, ako

aj fyzickým osobám, ktoré uzavreli kúpne zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností s úpadcom
a títo si preto mali preveriť splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb.
Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od ustálenej rozhodovacej praxe, v zmysle ktorej v prípade
absolútnej neplatnosti právneho úkonu (prevodná zmluva) sa nadobúdateľ nemôže dovolávať ochrany
nadobudnutého vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru, pretože takéto vlastnícke právo vôbec

nevzniklo. Dobromyseľnosť prevodu predmetných nehnuteľností z manželov A. a manželov R. na
žalobcov spochybňuje tá skutočnosť, že predsedom predstavenstva úpadcu bol J.. H. F., ktorý v mene
úpadcu uzavrel zmluvu s manželmi A. a manželmi R., ktorí následne predmetné nehnuteľnosti previedli
zmluvou na žalobcu 1/, ktorý je synom predsedu predstavenstva úpadcu J.. H. F. a svokrom žalobkyne
2/, ktorá je manželkou žalobcu 1/.

49. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť na to, že obdobné skutkové a právne okolnosti ohľadom
nadobudnutia nehnuteľností od úpadcu, ktoré boli súčasťou privatizovaného majetku úpadcu, boli
predmetom viacerých súdnych konaní, pričom odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým
dospeli v obdobných právnych a skutkových veciach viaceré odvolacie senáty NS SR (napr. rozsudok

NS SR sp. zn. 4Obo/23/2012 zo 17.12.2013, rozsudok sp. zn. 4Obo/66/2012 zo 17.12.2013, uznesenie
sp. zn. 2Obo/66/2012 z 26.02.2014, uznesenie sp. zn. 2Obo/76/2012 z 26.02.2014, uznesenie sp.
zn. 2Obo/6/2013 z 26.02.2014, uznesenie sp. zn. 3Obo/44/2012 z 25.06.2014, rozsudok sp. zn.
1Obo/6/2017 z 18.10.2017), rozhodnutiami ktorých boli žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu
majetku konkurznej podstaty úpadcu zamietnuté z dôvodu, že prevody nehnuteľností boli úpadcom

vykonané v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., pričom pokiaľ bola posudzovaná dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, súdy dospeli k rovnakému záveru, že na jej základe
nedošlo k zániku pohľadávky FNM SR voči úpadcovi. Odchylné rozhodnutie predstavuje rozsudok NS
SR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014, ktorým odvolací súd (v poradí druhým rozsudkom) potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 6Cbi/31/2010 z 12.07.2013, ktorým súd prvej inštancie sporné

nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. V rozsudku sp. zn. 5Obo/44/2013
odvolací súd považoval za platný právny úkon kúpnu zmluvu uzavretú medzi kupujúcim a predávajúcim
- úpadcom a dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 považoval za úkon, na základe
ktorého došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok. Odvolací súd v posudzovanom prípade,po preskúmaní konkrétnych okolností predmetnej veci, sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým
dospeli v obdobných právnych veciach senáty 1Obo, 2Obo, 3Obo a 4Obo.

50. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dovolanie žalovaného, podané proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 8Cbi/28/2010 zo 16. decembra 2015 v spojení s rozsudkom NS SR sp.
zn. 3Obo/3/2016 z 18. mája 2016, bolo odmietnuté dovolacím súdom z dôvodu jeho procesnej
neprípustnosti a dovolací súd sa nezaoberal vecným preskúmaním veci. Uznesením sp. zn.
2Obo/6/2013 z 27.09.2015 NS SR (ako súd odvolací) v právnej veci žalobcov W. A. s manželkou a J..

R. R. s manželkou, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému správcovi uložená povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty
úpadcu sporné nehnuteľnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenej právnej veci Krajský súd v
Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Cbi/27/2010 z 8.03.2016 žalobu zamietol, pričom NS SR uznesením sp.
zn. 2Obo/20/2016 z 30.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že má skúmať dobromyseľnosť žalobcov pri nadobudnutí sporných nehnuteľností. Odvolací súd

zistil, že následne, v poradí tretím rozsudkom sp. zn. 8Cbi/27/2010 zo 7.11.2018 Krajský súd v Bratislave
žalobu o vylúčenie sporných nehnuteľností zamietol, pričom na základe podaného odvolania sa vec t.
č. nachádza na odvolacom súde.

51. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil ako vecne správny.

52. Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému proti žalobcom vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP). O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 CSP).

53. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie
dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
v spojení s § 424 CSP).Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§
432 CSP).

Podľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.