Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205755
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118205755.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: M. Z., H..

X.X.XXXX, C. E. X, XXX XX S.Š., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 2.106,62 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2018 domáhala od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.106,62 eur. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24 Csp 44/2016 bola úspešná v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o čom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 4.4.2017, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 Co 147/2017 z 15.2.2018. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv, proti čomu sa musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané
zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby

sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Žiadala priznať aj náhradu trov
konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii dôvodu a výšky zadosťučinenia. Uviedol,
že neexistuje žiaden dôvod na priznanie žalovanej sumy s tým, že žalobkyňa neodôvodnila vznesený
nárok. Nepoprel, že žalobkyňa v pôvodnom konaní bola úspešná, avšak dôvodil, že zmluvný vzťah bol
uzavretý 30.10.2007, teda nárok žalobkyne je premlčaný. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním,
že na č. l. 2 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 5 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k.
24Csp/44/2016-35 zo dňa 4.4.2017, na č.l . 11 a nasl. je rozsudok KS PO č. k. 19Co/147/2017-64 zo dňa
15.2.2018, na č. l. 21 a nasl. je vyjadrenie žalovanej k žalobe, na č. l. 29 sa nachádza ospravedlnenie
žalovanej z neúčasti na pojednávaní, ako aj ďalším spisovým materiálom.

4. Dňa 27.11.2019 tunajší súd vyhlásil pod č. k. 16 Csp 95/2018-34 rozsudok, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku sa čo do vyhovujúcej časti odvolal žalovaný, ktorý napádal rozsudok pre
nepreskúmateľnosť výšky priznaného nároku ako aj z dôvodu, že záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a teda ak na jeho základe súd odvodzuje danosť žalovaného nároku, pokiaľ ide o jeho
základ, ide o skutkovo i právne nesprávny záver.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17 Co 25/2019-57 zo dňa 9.4.2019 zrušil rozsudok
prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k zrušujúcemu výroku odôvodnil
najmä tým, že z obsahu odôvodnenia vo vzťahu k samotnej existencii nároku na primerané finančné

zadosťučinenie nevyplýva, porušenia akých konkrétnych práv žalobkyne resp. povinností žalovaného
zakotvených ktorými konkrétnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa sa žalovaný dopustil.
Nie je tiež zrejmé, z akých dôkazov a zistených skutkových okolností súd vychádzal pri posudzovaní
rozsahu nároku žalobkyne, akými právnym úvahami sa riadil. Súd bližšie nešpecifikoval intenzitu zásahu
do práva žalobkyne, ktorú pre určenie rozsahu jej nároku na primerané finančné zadosťučinenie

považoval za rozhodnú.

8. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 34 a nasl. je
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16Csp/95/2018-34 zo dňa 27.11.2018, na č. l. 45 je odvolanie žalovaného
proti vyššie uvedenému rozsudku, na č. l. 57 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 17Co/25/2019-57 zo

dňa 9.4.2019, ktorým bol zrušený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie, na č. l. 64 sa nachádza
ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24 Csp 44/2016-35 zo dňa 4.4.2017 v právnej veci
žalobkyne M. Z., H.. X.X.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.106,62 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, pričom zároveň
priznal žalobkyni oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 9.3.2018.

10. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 19 Co 147/2017-64 zo dňa 15.2.2018 bol vyššie uvedený

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a žalobkyni priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Na pojednávaní konanom 27.11.2018 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil, právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na podanej žalobe tak, ako bola doručená

súdu. Primerané finančné zadosťučinenie voči spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. si uplatňujú
preto, nakoľko majú za to, že žaloba je dôvodná v zmysle § 3 ods. 5. Žalobkyňa v pôvodnom
konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 24Csp/44/2016, pričom tento rozsudok s touto sp.
zn. bol potvrdený rozhodnutím KS PO sp. zn. 19Co/147/2017, bola úspešná, preto jej patrí primerané
finančné zadosťučinenie. Výška primerané finančného zadosťučinenia je odvodená od bezdôvodného

obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej spoločnosti. Konštatoval, že námietky žalovanej nie sú
dôvodné. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že k úspešnému uplatneniu práva zo strany žalobkyne došlo
až 9.3.2018, t. j. po právoplatnosti rozhodnutí v pôvodnom konaní, ktoré sú uvedené vyššie, teda k
uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby nedošlo. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, navrhol
žalobe vyhovieť a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Na pojednávaní konanom 20.6.2019 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil, právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich doterajších prednesoch, pričom
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016 zo dňa 4.10.2016, kde
stručne z odôvodnenia uviedol, že minimálna výška primeraného finančného zadosťučinenia na to, aby

bola odradzujúca pre dodávateľa by mala byť nad 50% sumy, o ktorú by chcel potenciálne dodávateľ
spotrebiteľapripraviť.Navrholžalobevcelomrozsahuvyhovieť,nemalnávrhynadoplneniedokazovania
a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.13. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Je nepochybné, že úverová zmluva pôvodne uzavretá medzi účastníkmi konania 30.10.2007 je

spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia

primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

26. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému

porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

27. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy
nezahrnul všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že bolprávoplatne zaviazaný vydaním bezdôvodného obohatenia, čoho sa však v skoršom konaní musela
domáhať žalobkyňa žalobou.

28. Žalobkyňa musela aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3
ods. 5 ZOS môže, ako aj nemusí zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

29.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené

ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

30. Súd prvej inštancie má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že
sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

31.Prvoinštančnýsúdsúcviazanýprávnymnázoromapokynmiodvolaciehosúdukonštatuje,žeúspech

žalobkyne v pôvodnom konaní (24 Csp 44/2016) je nesporný, pričom ako je v skutkovom stave uvedené,
toto konanie bolo v prospech žalobkyne aj právoplatne skončené. Ak by žalobkyňa toto pôvodné konanie
neiniciovala, jej reálna strata finančných prostriedkov by predstavovala 2.106,62 eur, čo pri úvere
poskytnutej sumy úveru vo výške 1.261,37 eur nie je čiastka zanedbateľná. Intenzita zásahu do práva
žalobkyne bola teda rádovo väčšia, ako pôvodne priznaná výška finančného zadosťučinenia.

32.Prvoinštančnýsúdsúcviazanýprávnymnázoromapokynmiodvolaciehosúdukonštatuje,žeúspech
žalobkyne v pôvodnom konaní (24 Csp 44/2016) je nesporný, pričom ako je v skutkovom stave uvedené,
toto konanie bolo v prospech žalobkyne aj právoplatne skončené. Ak by žalobkyňa toto pôvodné konanie
neiniciovala, jej reálna strata finančných prostriedkov by predstavovala 2.106,62 eur, čo pri úvere

poskytnutej sumy úveru vo výške 1.261,37 eur nie je čiastka zanedbateľná. Intenzita zásahu do práva
žalobkyne bola teda rádovo väčšia, ako pôvodne priznaná výška finančného zadosťučinenia.

33. Nemožno opomenúť ani rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/53/2016 zo dňa 4.10.2016,
na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne a z ktorého odôvodnenia vyplýva, že minimálna výška

primeraného finančného zadosťučinenia na to, aby bola odradzujúca pre dodávateľa by mala byť nad
50% sumy, o ktorú by chcel potenciálne dodávateľ spotrebiteľa pripraviť. V predmetnom konaní priznaná
sumanepredstavujeanivyššieuvedených50%,pretomalsúdsumu1.000eurpredstavujúcuprimerané
finančné zadosťučinenie za primeranú.

34. Následne sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania.

35. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

36. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.37. Je nutné prisvedčiť záveru, že nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný (i keď pôvodný spotrebiteľský
vzťah vznikol ešte v roku 2007), pretože o bezdôvodnom obohatení bolo právoplatne v prospech
žalobkyne rozhodnuté až dňom 9.3.2018, teda je nutné od tohto momentu počítať plynutie premlčacej

lehoty, pričom žaloba bola doručená súdu 24.5.2018, teda nie mimo rámec 3-ročnej premlčacej lehoty.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná preto má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.