Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210442
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: Y. F., X..

XX.XX.XXXX, L. L. XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom ul. Senatorska
18, 00-950 Varšava, Poľská republika, akciová spoločnosť, zapísaná v Národnom súdnom registri
vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237,
ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky,
Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 200,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasasvojoužaloboudoručenousúdudňa13.9.2018domáhalavočižalovanémuprimeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.655,86 €.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/219/2016

si žalovaný uplatňoval voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1.655,86 €. V tomto konaní bola
žalobkyňa ako žalovaná v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 19C/219/2016, z 26.2.2018, ktorý sa stal právoplatným 19.4.2018. V odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol: „19. Z tohto a ustálenej praxe súdov vyplýva, že ak sa má aplikovať režim
ochrany spotrebiteľa v OZ na túto zmluvu, nemožno inak, než dôsledne aplikovať ustanovenia § 48 OZ
a odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu ex tunc, teda od začiatku a nie ex nunc teda momentom
odstúpenia v zmysle úpravy § 506 Obchodného zákonníka. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú

práva a povinnosti z porušenia práva - bezdôvodné obohatenie a tak práva uplatňované žalobou nemajú
právne opodstatnenie. Pokiaľ to bol žalobca, ktorý naformuloval zmluvné ustanovenia tejto zmluvy, a
zvolil si pre prípad porušenia záväzku spotrebiteľa odstúpenie o zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty
súkromného práva, ktoré mohol využiť v prípade porušenia záväzku spotrebiteľom z úverovej zmluvy,
pri aplikácii ktorých nedochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku, a neuvažoval o možnom rozpore
s ustanoveniami chrániacimi postavenie spotrebiteľa, musí znášať následky tohto výberu právneho
inštitútu. Keďže je nesporné, že žalovaná vyplatila väčšiu sumu, než akú prijala, niet nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorý jediný nárok v danom prípade obstojí, a preto súd žalobu zamietol.“
Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela
brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, nakoľko žalobca nespĺňa ani jednu
podmienku nevyhnutnú na uplatnenie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zastával názor, že na uplatnenie satisfakcie za porušenie spotrebiteľských
práv je nevyhnutné naplniť, všetky zákonné predpoklady najmä však samotnú skutočnosť, že spotrebiteľ
uplatní svoje právo na súde a bude úspešný. Žalobca si v danom prípade svoje právo na súde
neuplatnil, nakoľko bol v predmetnom konaní v pozícií žalovaného. Ďalšou podmienkou na uplatnenie
finančného zadosťučinenia je porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa

alebo osobitných predpisov pričom z uvedeného rozsudku je zrejmé, že súd nekonštatoval porušenie
povinnosti žalovaného vyplývajúcu zo zákona o ochrane spotrebiteľa a ani z iných osobitných predpisov.
Žalovanývpredmetnomkonanísíceúspešnýnebolavšak,malzato,žebyboloprotizákladnýmprávnym
princípom, aby bol žalovaný akýmkoľvek spôsobom perzekvovaný za uplatnenie svojho ústavného
práva na súdnu ochranu, pričom ešte podotýkame, že žalobcovi boli riadne uhradené trovy právneho
zastúpenia. Navyše sumu 1.655,86 € považoval za svojvoľne určenú žalobcom nakoľko žalobca nijakým

spôsobom neuviedol, akým spôsobom sa k tejto sume ako finančnému zadosťučineniu dopracoval, ale
len poukázal na to, že túto sumu požadoval žalovaný v predmetnom súdnom konaní, čo sa však podľa
nášho názoru nedá považovať za relevantné kritérium pre určenie výšky finančného zadosťučinenia.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k.

19C/219/2016-123, doložka právoplatnosti a vykonateľnosti), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.2.2018, č.k. 19C/219/2016-123, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.4.2018, zamietol žalobu žalovaného o zaplatenie sumy vo výške 1.655,86 €, z

dôvodu, že odstúpením od úverovej zmluvy došlo k jej zániku s účinkami ex tunc, pričom momentom
odstúpenia vznikli práva a povinnosti z bezdôvodného obohatenia, a tak práva uplatňované žalobou
nemali právne opodstatnenie. Keďže žalobkyňa vyplatila väčšiu sumu, než akú prijala, nebol daný nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že kreditnú kartu žalovaného používala, no následne dostala v práci
výpoveď a preto nemohla som svoj dlh splácať. Po troch mesiacoch jej prišli zo strany žalovaného výzvy,
resp. aj vyhrážky, ohľadom jej dlhu a následne bola pohľadávka žalovaného postúpená na vymáhačskú
firmu. Neskôr si žalobkyňa našla zamestnanie, v dôsledku čoho bola schopná splácať svoj dlh, avšak zo
strany žalovaného bola už voči nej podaná žaloba. Žalobkyňa uviedla, že bola v strese z toho, že ju súd

zaviaže zaplatiť obrovskú sumu peňazí. Vzhľadom na to, že sa v konaní úspešne bránila a žalovaný sa
chcel na jej úkor bezdôvodne obohatiť mala za to, že jej nárok je daný.

9. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.14. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná

úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

16. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú
splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca
uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je
úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať, až keď je o tom právoplatne rozhodnuté. V prejednávanej

veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva ustanoveného osobitným
predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/219/2016, nakoľko práva uplatňované
žalovaným nemali právne opodstatnenie a žalovaný v spomínanom konaní úspešný nebol. Žalobkyňa
sa v spomínanom súdnom konaní aktívne bránila a preto má súd za to, že podmienkou uplatnenia
práva na primerané finančné zadosťučinenie nie je to, že úspešný spotrebiteľ musí byť v súdnom konaní

iba v pozícii žalobcu. Na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s
uplatnenou pohľadávkou (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.3.2019, sp. zn. 15Co/52/2018). Súd
má teda za to, že pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho
práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov

dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 200,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bola aj rozsudok, sp. zn. 19C/219/2016, a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle

individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,
akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatnenéhonároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.