Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Rudinský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/144/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201666
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614201666.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci žalobcov: 1. O.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. D. X, ČR, zast. Mgr. Jaroslavom Ličmanom, Bruntál, bytom U Sopky
1, ČR, 2. C.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V.. S. XXXX/XX, ČR, zast.: W.. W. M., bytom J., V..
S. XXXX/XX, ČR proti žalovaným: 1. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E.W. XXXX/XX, 2. T. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., E.W. XXXX/XX o odstránenie stavby rozhodol
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyne sú p o v i n n é uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí.
o d ô v o d n e n i e :
1 Pôvodne žalobkyňa v 1. rade podala žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade E. C. a S. C., bytom E.
G. C., Y. XXX, ktorou žiadala aby žalovaní boli zaviazaní odstrániť stavbu plotu na hranici pozemkov
parc. č. XXX a parc. č. XXX v obci E. G. C., k.ú. E. G. C., zapísaný v katastri nehnuteľností na LV
č. XXX a LV č. XXXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa uviedla, že spolu s ďalšími
spoluvlastníkmi, G. T., bytom E., G. T. XXX, G. T., bytom G. X, V. XXXX/XX a Y. M., bytom J., V.. S.
XXXX/XX sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci E. G. C., okres C., postavenej na
parc. č. XXX- zast. plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu
Malacky, katastrálny odbor, pre kat. úz. E. G. C..
2 Žalovaní boli spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností v kat. úz. E. G. C. na LV
č. XXXX, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a budovy č.p. XX na tejto parcele
- rodinný dom.
3 Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že spolu s ostatnými spoluvlastníkmi, rovnako aj s ich právnymi
predchodcami po dlhé desaťročia užívali parcelu č. XXX v hraniciach pôvodného zamerania, ako to
vyplýva aj z kópie katastrálnej mapy zo dňa 02.08.2002 a to vždy v dobrej viere, že sú vlastníkmi tejto
parcely v pôvodnej hranici.
4 V roku 2013 žalovaní bez stavebného povolenia vybudovali plot, ktorý leží na parc. č. XXX vo
vlastníctve žalobkyne a ďalších podielových spoluvlastníkov, ktorá bráni vstupu do objektu v jej
vlastníctve. Žalobkyňa tiež uviedla, že na jej návrh v správnom konaní stavebný úrad obce E. G. C.
svojim rozhodnutím zo dňa 15.05.2013 č.j. D.-XXXX/XXX/B. nariadil vlastníkovi stavby, teda pôvodne
žalovaným jednak zastavenie všetkých stavebných prác na oplotení medzi parcelami č. XXX a
XXX a nariadil do 5 pracovných dni od doručenia rozhodnutia odstránenie už vybudovanej stavby,
teda oplotenia s tým, že pôvodní žalovaní obmedzili užívanie nehnuteľnosti č.p. 83. Žalovaní takétorozhodnutie správneho orgánu nerešpektovali. Žalovaní si nechali vypracovať nové zameranie a začali
tvrdiť, že stavba nového plotu je na skutočnej hranici pozemkov a dokonca vyzvali spoluvlastníkov
nehnuteľnosti č.p. XX na parc. č. XXX k odstráneniu stavby s tým, že údajne zasahuje do ich vlastníctva
a že ide o čiernu stavbu.
5 Žalobkyňa v 1. rade v žalobe ďalej uviedla, že bez ohľadu na nové výsledky nového zamerania hraníc
medzi parc. č. XXX a č. XXX sa na jej postavení a postavení ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností
parc. č. XXX a rodinného domu č.p. XX nič nemení, lebo uplynutím vydržacej doby došlo k vydržaniu
vlastníckeho práva v časti parc. č. XXX, ktorá je po zameraní časťou parcely č. 636. Tak ako u terajších
spoluvlastníkov ako aj u ich právnych predchodcov bola daná dobrá viera, že užívajú parcelu v celom
rozsahu ako svoju vlastnú a neboli v súvislosti s vlastníctvom nikdy žiadne pochybnosti.
6 Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili. So žalobou nesúhlasili. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli,
že sú spoluvlastníkmi susednej parcely s parcelou žalobkyne v 1. rade, parcely č. XXX. Ďalej, že vo
veci oplotenia pozemku parc. č. XXX bolo vykonané jednanie na základe podnetu žalobkyne v 1. rade,
ktoré sa konalo dňa 21.10.2011 na Obecnom úrade vo E. G. C. na ktorom ju zastupoval p. X. C.. Bolo
dohodnuté, že pôvodne deliaci plot bude odstránený na náklady žalovaných a bude vybudovaný nový
plot v súlade s geometrickým plánom č. XX/XXXX, čo sa aj skutočne zrealizovalo. Pôvodne žalovaní
uviedla, že nový plot je postavený na právnej hranici medzi parc. č. XXX a č. XXX. Žalobkyňa v 1. rade
nemohla nadobudnúť prípadnú spornú časť pozemku, ktorý je vytvorený medzi pôvodnou hranicou a
novou hranicou vydržaním, pretože nikdy nespĺňala podmienky dobromyseľnosti držby, keďže hranice
boli vždy sporné. Pôvodní žalovaní spochybnili aj právomoc žalobkyne v 1. rade konať za všetkých
spoluvlastníkov.
7 Súdu bolo doručené podanie p. C.. Y. M., ktorým požiadala o vstup do konania na strane žalobcov. Súd
uznesením zo dňa 20.03.2017 č.l. 55 rozhodol o pripustení vstupu do konania p. Y. M. ako žalobkyne
v 2. rade.
8 V priebehu konania žalobkyne v 1. a 2. rade súdu oznámili, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných
na LV č. XXXX v kat. úz. E. G. C. sa stali noví vlastníci a to E. A. a manželka T. A.. Preto žiadali aby súd
pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaných a to tak aby na miesto pôvodne žalovaných vstúpili do
konania noví žalovaní: 1. E. A., 2. T. A.. Súd o takomto návrhu žalobkýň na zámenu účastníkov rozhodol
uznesením zo dňa 13.12.2017 na č.l. XX tak, že zámenu účastníkov na strane žalovaných pripustil.
9Vďalšompriebehukonaniažalobkynežiadaliabysúdpripustilpôvodnýpetitžalobyažiadalirozhodnúť
tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu plotu na hranici pozemkov parc.
č. XXX a parc. č. XXX v obci E. G. C., kat. úz. E. G. C. zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č.
XXX a na LV č. XXXX a súčasne na pôvodnom mieste, kde existoval starý plot zahájili stavbu nového
plotu so súhlasom stavebného úradu na vlastné náklady a to do 15. dní po nadobudnutí právnej moci
rozsudku podľa geometrického plánu vypracovaného dňa 22.07.2010 W.. O. G.. Stavbu nového plotu
majú žalovaní dokončiť a skolaudovať do 4. mesiacov po nadobudnutí právnej moci rozsudku.
10 Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, výsluchom svedka X. C. oboznámil
sa s kópiou katastrálnej mapy obce Vysoká pri Morave, s LV č. XXX a XXXX Okresného úradu
Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. E. G. C., so spisom obce E. G. C.. SÚ-XXXX-XXX-XX/S.-
dod/Le, s fotodokumentáciou založenou do spisu, s geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaným
vyhotoviteľom W.. O. G., s listom obce E. G. C.. D.-XXXX/XXX/Le zo dňa 15.05.2013, s obsahom spisu
OS Malacky sp. zn. 5C/145/2014 a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:
11 Žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Vysoká pri Morave
na parc. č. XXX vo výmere 223 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX v podiele
1. Žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou tej istej nehnuteľnosti v podiele 1/6. Ďalšími spoluvlastníkmi
uvedenej nehnuteľnosti sú G. T., bytom E., G. T. 388, ČR a W.. G. T., bytom G. X, V. XXX/XX, V., každý
v podiele 1/6.
12 Žalovaní v 1. a 2. rade ako manželia boli vlastníci nehnuteľnosti, parc. č. XXX vo výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX. V súčasnosti už má nehnuteľnosť iných vlastníkov.13 V súčasnosti sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky,
katastrálny odbor, v kat. úz. E. G. C. 1. E. A. a 2. T. A..
14 Žalobkyňa v 1. rade ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že má rodinný domček kde
sa narodila a ktorý v súčasnosti využíva celá jej rodina na rekreáciu. Tento domček užíva jej rodina už od
20. rokov minulého storočia. Jej domček bol spojený so susedným domom štítovou stenou a na hranici
pozemku bol postavený murovaný plot, ktorý tam bol asi od roku 1928, čo bol domček kúpený. Susedný
dom bol niekoľko rokov prázdny. V roku 2011 po príchode zistili, že nový sused - pôvodne žalovaný v 1.
rade začal dom rekonštruovať a odstránil strechu. Oni o tom neboli vôbec informovaný a žalovaný v 1.
rade ani nemal stavebné povolenie, iba oznámil drobnú rekonštrukciu. Takúto informáciu dostali aj na
stavebnom úrade v obci E. G. C.. Skutočnosť ale bola taká, že žalovaný v 1. rade celú strechu zbúral
a vystaval nové horné poschodie a pristaval aj bytovú jednotku v prízemí domu a to v miestach kde
bol vedený plyn na ich pozemok čo zistili v roku 2012, kedy zistili, že plyn nejde. Dodávka plynu bola
zastavená a už niekoľko rokov sa v domu nekúri. Vzniká im preto škoda. Až potom ako sa začali o vec
viac zaujímať pôvodne žalovaní požiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia, ale v tej dome
už stála hrubá stavba. Takéto rozhodnutie im bolo zaslané. Pre pôvodne žalovaných z neho vyplynuli
povinnosti, ktoré nedodržali. Preto aj došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu do ich domu. Ďalej
žalovaná v 1. rade uviedla, že má vedomosť o tom, že v celej dedine E. G. C. sa vykonalo zameranie
nehnuteľnostivobcidigitalizáciouaimbolooznámené,žeceláobecaleboulicesúnesprávnezamerané.
Nezávisle na to si nechal pôvodne žalovaný v 1. rade zamerať svoj pozemok a prišiel za nimi s tým, či si
môže na tejto novej hranici, ktorá je takmer totožná z pôvodnou hranicou, iba v zadnej časti záhrady sa
mierne odchyľuje postaviť nový plot. Toto zameranie však oni nepoznali. Zástupca žalovanej v 1. rade,
jej zať X. C. vtedy podpísal súhlas s postavením plotu, pretože uveril tvrdenie žalovaného v 1. rade, že
to bude takmer na rovnakom mieste. Až dodatočne, asi za pol roka zistili, že plot je postavený tak, že im
bráni vo vstupe do domu, pretože zasahuje asi do tretiny vstupných dverí. Žalobkyňa v 1. rade napokon
uviedla, že dom užívajú už skoro 100 rokov a plot tam stál rovnako dlho a preto majú za to, že sporný
kúsok pozemku aj domu museli vydržať.
15 Pôvodne žalovaná v 2. rade uviedla, že pôvodný plot, ktorý oddeľoval susedné pozemky bol v zlom
technickom stave. Dali si zamerať hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX v kat. úz. E. G. C. a
vychádzajúc z tohto zamerania postavili nový plot. Starý plot totiž bol v takom zlom stave, že hrozilo jeho
zbúranie. Pri výstavbe nového plotu vychádzali zo zamerania, ktoré vyplynulo z geometrického plánu
č. 44/2010 a dokonca pri výstavbe nového plotu tento posunuli od hranice medzi pozemkami smerom
do ich pozemku. Žalovaná v 2. rade bola presvedčená, že žiadnym spôsobom do vlastníckych práv
žalobkýň nezasiahli. Pôvodne žalovaný v 1. rade sa pripojil v k výpovediam a vyjadrenia svojej manželky,
žalovanej v 2. rade.
16 Žalovaná v 2. rade Katarína Uhrínková uviedla, že oni kúpili nehnuteľnosť v kat. úz. E. G. C., rodinný
dom s pozemkom a príslušenstvom v máji 2017. Pri predaji im predávajúci predložili geometrický plán,
ktorým bol zameraný rodinný dom a ďalšie stavby. Išlo o GP 44/2010. Podľa tohto geometrického
plánu svoju nehnuteľnosti aj skutočne užívajú a to ešte v menšom rozsahu ako by mohli mať na to
podľa existujúceho geometrického plánu nárok. Približne ešte asi 1 m za existujúcim plotom je hranica
pozemkov a teda pozemok v ich vlastníctve. Nemajú však žiadny záujem vyvolávať so susedmi žiadne
spory a túto časť pozemku ani nepotrebujú využívať. Oni dokonca ustúpili aj v tom, že oplotenie stavby
sa vybuduje tak aby sa nepoškodili stavby žalobkýň, pričom určitá časť pozemku na ktorom sú takéto
stavby postavené do ich pozemku zasahuje. Žalovaná v 2. rade uviedla, že plot je postavený nielenže
na správnej hranici pozemkov, ale je postavený tak, že oni ako vlastníci sa dobrovoľne ukrátili o časť
svojho pozemku. Tento plot bol postavený na právnej hranici medzi pozemkami a to až po geometrickom
zameraní. Plot vôbec nebráni žalobkyniam užívanie ich nehnuteľnosti, keďže vchod do ich domu je z
iného miesta.
17 Žalovaný v 1. rade E. A. so žalobou nesúhlasil. Potvrdil výpoveď svojej manželky a aj tú skutočnosť,
že plot je postavený na úkor ich vlastných vlastníckych práv.
18ZobsahuspisuazospisuOSMalackysp.zn.XC/XXX/XXXX saďalejzistilo,žežalovanív1.a2.rade
začali rekonštruovať, pristavovať a nadstavovať rodinný dom na parc. č. 636 v kat. úz. E. G. C.. Žalovaní
najskôr začali s prístavbou a nadstavbou rodinného domu, ktorú zrealizovali do štádia ukončenej hrubej
stavby s novým krovom a strešnou krytinou. Žalovaní požiadali o vydanie dodatočného rozhodnutia oumiestení stavby a stavebné povolenie. M. E. G. C. svojim rozhodnutím zo dňa 30.11.2011 č. SÚ - XXX/
XXX-XX/S.-K./B. dodatočne vydala rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie v spojenom
konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade k svojej žiadosti priložili potrebné doklady a stavebný úrad im vo vydanom
rozhodnutí uložil podmienky pre umiestnenie stavby a podmienky pre realizáciu stavby. Stavebníkom -
žalovaným v 1. a 2. rade uložila aj povinnosť zohľadniť a rešpektovať ďalšie podmienky.
19 Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
20 Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
21 Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.
22 Podľa § 67c zák. č. 162/1995 Z.z. - katastrálny zákon, v platnom znení, ak vzniknú rozpory v tvrdení
vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice
vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na
podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia
sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.
23 Podľa § 18 písm. a/ b/ c/ d/ zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 222/1996 Z.z., katastrálny úrad
rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, spravuje a aktualizuje kataster
v súlade s právnym stavom a skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených
pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri
obnove katastrálneho operátu; kataster vedie a udržiava v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými
osobami, obcami a štátnymi orgánmi, vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k
nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69.
24 Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do LV a do súboru
popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
25 Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam (ods. 1) sa zapisujú v poradí, v
akom sa katastrálnemu úradu doručili návrhy na zápis do katastra, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
26 Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, k verejnej listine alebo inej listine o právach k
nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine
alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj geometrický plán.
27 Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
28 Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú
používať.
29 Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30 Podľa § 129 ods. 1,2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý, alebo opätovný výkon.
31 Podľa § 130 ods. 1,2 Obč. zák., ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiam sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké právo ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
32 Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
33 Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.34 Žalobkyne v 1. a 2. rade neuviedli žiadnu právnu argumentáciu ktorou odôvodňovali svoju žalobu. Iba
tvrdili, že nehnuteľnosti ktorých sú spoluvlastníkmi (zapísané na LV č. 388 v kat. úz. Vysoká pri Morave)
v pôvodnej výmere, tak ako boli v minulosti ohraničené oplotením a teda pôvodných hraniciach vydržali.
35 Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutie
vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom určenej
vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Práve následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadkom pre takéto nadobudnutie vyžaduje.
36 Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní dokazovania, súd dospel k záveru, že v danom
prípade na strane žalovaných absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnenosť
držby. Právny predchodcovia žalobkýň svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda nadobudli ju zákonným
spôsobom. Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli. Nebolo preukázané od
kedy žalobkyne, resp. ich právny predchodcovia vlastnia predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná v 1. rade
odhadovala nadobudnutie vlastníctva na 20. roky minulého storočia. Žalobkyne tvrdili, že celý pozemok
nadobudli legálne. Neuviedli však čo je tou právnou skutočnosť, ktorá by zakladala vstup do držby a
kedy malo dôjsť k vydržaniu. Vo všeobecnosti treba povedať, že podmienky vydržania za obdobie od
kedy žalobkyne, resp. ich právne predchodcovia nehnuteľnosť vlastnia sa niekoľkokrát zmenili, iné boli
do roku 1950, iné od 01.01.1951 do 01.04.1964, iné od 01.04.1964 do 01.04.1983, iné od 01.04.1983
do 01.01.1992 a iné od 01.01.1992 doteraz. Žalobkyne v 1. a 2. rade iba všeobecne tvrdili, že spornú
časť nehnuteľnosti vydržali, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázali. Iba takéto všeobecné tvrdenie
nemôže byť základom pre žalobu na ochranu vlastníctva. Naopak žalovaní predložili geometrický plán,
ktorý novo zameral sporné hranice pozemkov. Práve na takejto hranici pozemkov pôvodní žalovaní v 1.
a 2. rade postavili nové oplotenie. Nie je preto možné žalobe žalobkýň vyhovieť, keďže žalobkyne v 1.
a 2. rade dôvodnosť svojej žaloby nijako nepreukázali. Súd preto žalobu zamietol.
37 Žalobkyne ešte žiadali zmeniť petit svojej žaloby spôsobom, ktorý je uvedený vyššie. Žalobkyne
žiadali aby žalovaní odstránili stavbu plotu a postavili nový plot. Súd takýto návrh na zmenu žaloby
nepripustil. Od súdu sa totiž žiadalo aby rozhodol o niečom, čo nie je v jeho právomoci. Súd nie
je stavebným úradom, nemá právomoc povoliť alebo nepovoliť stavbu, nemôže žiadnym spôsobom
zasahovaťdoprávomocistavebnéhoúradu.Súdmôžerozhodnúťoochranevlastníckehopráva.Vtomto
smere však žalobkyne dôkazné bremeno neuniesli.
38 Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením,
sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si jednak súd musí vyžiadať
stanovisko príslušného stavebného úradu a jednak musí prihliadať na ďalšie okolnosti. Súd takto
rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia
neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval),
b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napríklad začal stavať napriek upozorneniu,
že stavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, d)
odstránenie stavby sa javí ako účelné (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:
Eurokódex 2011).
39 Účelnosť odstránenia neoprávnenej zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti a povahou každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať
najmä na: a) to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.), b) povahu
a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom
využití stavby, c) to na aký účel bolo neoprávnená stavba zriadená, d) to, či vlastník stavby a jeho rodina
v stavbe bývajú alebo nie, e) rozsah a druh zastavaného pozemku, f) to ako stavba bráni vlastníkovi
pozemku bráni v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, g) to, či vlastník stavby
vedel, že stavia na cudzom pozemku, h) na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku, riadne nezakročil proti
neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, i) na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník
pozemku o stavbe riadne vedel (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011).
40 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia požadovali
od žalovaných v konaní zaplatenie trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov
právneho zastúpenia. Vo veci boli žalovaní úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.