Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Datlová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/137/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200485
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016200485.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa V. H.,
nar. X. H. XXXX, trvale bytom R., R. č.XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. decembra 2015
o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. decembra 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z
2.decembra2015,pretožeprikonštatovanej30%mierejehozníženejpracovnejschopnostivporovnaní
so zdravou fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, v
dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal priznanú percentuálnu mieru jeho
zníženej pracovnej schopnosti. Vyjadril názor, že jeho zdravotný stav je vážnejší, bol operovaný na
chrbticu a preto má sťažené podmienky na zamestnanie a tým aj vyššiu mieru zníženej pracovnej
schopnosti. V priebehu výsluchu, ktorý bol realizovaný dožiadaným súdom v ÚVTOS a na pojednávaní
pred krajským súdom, ktorého sa navrhovateľ osobne zúčastnil, na podanom odvolaní trval. Zdôraznil,
že má zdravotné ťažkosti spočívajúce v tom, 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 2 -
že nevie dlhšie stáť ani sedieť, má poškodenú krčnú aj krížovú chrbticu, na ktorú bol operovaný. Okrem
tohomátiežbronchiálnuastmuaťažkosamudýcha,mádusivýkašeľ.Zuvedenéhodôvodunebolpočas
výkonu trestu odňatia slobody zaradený do práce, aktuálne ale prácu vykonáva, avšak po jej skončení
nie je schopný sedieť ani ležať, tŕpnu mu ruky aj nohy. Uviedol, že užíva lieky na dýchanie, na chrbticu a
tiež ho bolieva hlava. Bol mu tiež predpísaný bedrový pás, ktorý používa pri veľkých bolestiach. Lekárom
v ÚVTOS mu bol vydaný preukaz zdravotných úľav, podľa ktorého nesmie dvíhať predmety ťažšie než
5 kg. Vyjadril presvedčenie, že jeho zdravotné ťažkosti podmieňujú jeho invalidizáciu, pretože aj po
vykonanej operácii chrbtice jeho ťažkosti pretrvávajú, tŕpnu mu ruky aj nohy a trpí bolesťami. Uviedol,
že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu na pobočke Sociálnej poisťovne ho posudkový lekár nijakým
spôsobom nevyšetril ani sa ho nepýtal ako sa cíti. Počas preskúmavacieho konania predložil súdu
aktuálne odborné lekárske nálezy a to prepúšťacie správy z oddelenia neurochirurgie, resp. neurológie
z februára 2016 a krajský súd zabezpečil posudkové zhodnotenie kompletnej zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa, ktorá bola k dispozícii v ÚVTOS.
Odporkyňa sa na pojednávaní pred krajským súdom pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 27.
apríla 2016, v ktorom poukázala na to, že podaným odvolaním sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť
vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože aj po opätovnom posúdení jeho
zdravotného stavu a po zohľadnení vykonanej operácie chrbtice k zmene vysloveného posudkového
záveru nedošlo. Poukázala na záver lekárskej správy posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovnez 21. júna 2018, v ktorom boli posudkovo zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré
navrhovateľ absolvoval, bol posudkovo vyhodnotený stav po vykonanej operácii chrbtice, jeho zažívacie
aj dýchacie ťažkosti. Napriek tomu, že došlo k zmene v označení jeho rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, naďalej bol konštatovaný 30 % pokles jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, teda vznik jeho invalidity naďalej nebol konštatovaný. S ohľadom na uvedené nebol
dôvod na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala ako súladné so zákonom potvrdiť.
Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492
ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľa, ktoré
predchádzalo 1. júlu 2016, preto krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne i
konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 3 -
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“ ) vypočul účastníkov, oboznámil sa s
lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne,
so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s jeho žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku,
s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu odporkyne, dokazovanie
doplnil zhromaždením kompletnej zdravotnej dokumentácie, zabezpečil jej posudkové vyhodnotenie
posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 21. júna 2018 a dospel k záveru, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 OSP
ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej
schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom. 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 4 -
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. a) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, pre stav po
úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom vyjadriť v rozpätí 10-20 %.
Podľa kapitoly VIII., odd. B, bodu 3, písm. b) cit. prílohy pre ľahkú perzistujúcu bronchiálnu astmu s FEV1
(PEF) viac ako 80% referenčných hodnôt, pri pravidelnej liečbe možno pokles pracovnej schopnosti
poistenca vyjadriť v rozpätí 20-30 %. Pokles pracovnej schopnosti je závislý od zníženia funkcie pľúc,
vplyvu na celkový stav organizmu a vplyvu na iné orgány a systémy (napr. cor pulmonale).
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku žiadosťou z 2. decembra 2015 a žiadal ho priznať od 10. júla 2015. Za účelom rozhodnutia o
tejto žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so
sídlom v Lučenci, ktorý v posudku z 2. decembra 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľa z prepúšťacej správy z neurologického oddelenia z 28. júla 2015, z prepúšťacej správy zneurochirurgického oddelenia z 13. októbra 2015 a z neurologického vyšetrenia z 21. februára 2014.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie pohybovo - oporného aparátu -
poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek, chronický LIS syndróm, polytopný VAS C, Th a LS
s pseudoradikulárnou iritáciou, so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril pri hornej hranici možného
percentuálneho rozpätia, 30 %. V posudku uviedol, že v tom čase 38-ročný navrhovateľ trpí viacročnými
bolesťami chrbtice na podklade multietážovej diskopatie. V minulosti bol opakovane vyšetrený a
neskôr aj hospitalizovaný pre dorzalgie v ústavných podmienkach, po analgetickej a myorelaxačnej
liečbe došlo k parciálnemu zlepšeniu stavu, aktuálne opäť udával neuropatické bolesti. Konziliárnym
neurochirurgickým vyšetrením mu bol doporučený dekompresívny zákrok, ktorý navrhovateľ v čase
posudzovania jeho zdravotného stavu zvažoval. Bol nastavený na širokú škálu analgetík, myorelaxancií
a nesteroidných antireumatík s dubióznym efektom. Naďalej vyžaduje pravidelnú neurologickú liečbu.
Napriek pseudoradikulárnej symptomatológii a prítomnosti ľahkej poruchy statodynamiky LS úseku, ale
bez jednoznačnej zánikovej symptomatológie, navrhovateľa invalidným neuznal. Po podaní odvolania
navrhovateľom posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoj posudkový záver nezmenil, pretože
navrhovateľ k odvolaniu nepriložil žiadne nové odborné lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali
zhoršeniejehozdravotnéhostavu.Uvedenéposúdeniezdravotnéhostavunavrhovateľabolopodkladom
pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne. 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 5 -
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu
aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý zdravotný stav
navrhovateľa a z toho vyplývajúci pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotil z predložených odborných
lekárskych nálezov s tým, že jeho osobná účasť nebola potrebná. V posudku z 26. apríla 2016
zhodnotil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i navrhovateľom doplnené prepúšťacie
správy z hospitalizácie na neurochirurgickom a neurologickom oddelení z februára 2016 a dospel
k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia navrhovateľa, v jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení a v zhode s prvoposudzovateľom pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril 30 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že 38-ročný muž s dosiahnutým základným vzdelaním,
ktorý vykonával robotnícke práce, aktuálne umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody, viac rokov
trpí bolesťami chrbtice pri degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách a
pre zvýraznenie bolestí v drieku v roku 2013 bol v sporadickej liečbe neurológa. K zhoršeniu jeho
ťažkostí zo strany driekovej chrbtice došlo v marci 2015, kedy sa bolesti zvýraznili a šírili sa do
ľavej dolnej končatiny, čo bolo neurológom zhodnotené ako lumboischiadický syndróm s prejavmi
koreňového dráždenia L4 vľavo. V júli 2015 mal urobené CT vyšetrenie driekovej chrbtice aj magnetickú
rezonanciu, ktoré preukázali degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách, bol
potvrdený tiež zúžený miešny kanál s kompresiou v oblasti S1 vľavo. Pri konzervatívnej liečbe nedošlo
k zlepšeniu ťažkostí, pretrvávala pseudoradikulárna symptomatológia a porucha statiky aj dynamiky
driekovej chrbtice. Neurochirurg odporučil stabilizačnú operáciu chrbtice, ktorej sa navrhovateľ podrobil
3. februára 2016. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, postupne bol vertikalizovaný a absolvoval
rehabilitačnú liečbu, v objektívnom náleze po vykonanej operácii neboli neurológom zistené prejavy
koreňového dráždenia (Lasseque pozitívny pri doťahovaní, obrátený Lasseque negatívny). Uviedol, že
stabilizačná operácia driekovej chrbtice navrhovateľa bola urobená za účelom odstránenia jeho bolestí
a zlepšenia funkcie driekovej chrbtice. Stav po vykonanej operácii nebolo možné posudkovo vyhodnotiť,
pretože od operácie ubehol len krátky čas, a jej efekt bude možné zhodnotiť pre účely invalidity až po
absolvovaní ďalšej rehabilitačnej a kúpeľnej liečby, teda nepovažoval ho za ustálený pre posudkové
účely.
Po oboznámení navrhovateľa s lekárskou správou posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne
navrhovateľ trval na stanovisku, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený a poukázal na to, že nie
je v jeho možnostiach súdu predložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Krajský súd preto dostupnú
zdravotnú dokumentáciu zhromaždenú v ÚVTOS zabezpečil a následne požiadal posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 6 -
v Banskej Bystrici o dodatočné posudkové zhodnotenie jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie.
Posudkový lekár tak učinil v posudku z 21. júna 2018, v ktorom popri už zohľadnených odborných
lekárskych nálezov zhodnotil aj výsledok prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení
z 2. februára 2016, zo 17. mája 2016, neurologické vyšetrenia z októbra 2016, z novembra 2017, zmarca 2018, RTG vyšetrenie C chrbtice z novembra 2017 a pľúcne vyšetrenia z mája 2016, z novembra
2016, z júla 2017 a z januára 2018 a dospel k zmene v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia
navrhovateľa, za ktoré aktuálne považoval stav po stabilizačnej operácii driekovej chrbtice, tj. ochorenie
podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorý navrhovateľovi priznal pokles pracovnej schopnosti na úrovni
20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho pridružené zdravotné ťažkosti, ktoré vyplynuli
z jeho zdravotnej dokumentácie (stav po operácii slepého čreva, ľahká, dobre liečbou kontrolovaná
astma, chronický dyspeptický syndróm) pokles jeho pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových
30 % jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľ s ukončeným základným
vzdelaním bol viac rokov sporadicky v liečbe neurológa a fyziatra pre bolesti driekovej chrbtice, ktoré
sa zvýraznili v marci 2015, šírili sa a vyžarovali z driekovej chrbtice do ľavej dolnej končatiny, čo bolo
zhodnotené neurológom ako lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia L4 vľavo.
Zobrazovacími vyšetreniami boli dokumentované degeneratívne zmeny na stavcov a medzistavcových
platničkách, zistená bola retrolistéza tela stavca L4 so zúžením miechového kanála, s útlakom v oblasti
S1 vľavo. Pre pretrvávanie pseudoradikulárnej symptomatológie pri konzervatívnej liečbe a pre poruchu
statiky a dynamiky driekovej chrbtice bola navrhovateľovi odporučená stabilizačná operácia chrbtice,
ktorej sa podrobil 3. februára 2016 s dobrým pooperačným priebehom. Absolvoval rehabilitačnú liečbu.
Už pri kontrolnom neurologickom vyšetrení 26. októbra 2016 neurológ uviedol, že hybnosť driekovej
chrbtice bola bez prejavov koreňového dráždenia, jej dynamika bola vôľovo obmedzovaná zo strany
navrhovateľa. Pri poslednom neurologickom vyšetrení z 5. marca 2018 bol v objektívnom neurologickom
náleze popísaný fyziologický, tj. normálny nález na krčnej aj driekovej chrbtici. Hoci neurológ v závere
vyšetrenia popísal cervikokraniálny a lumboischiadický syndróm, tento diagnostický záver nekoreloval
s jeho objektívnym vyšetrením. Úplne fyziologický funkčný nález na krčnej aj driekovej chrbtici bol
dokumentovaný aj ošetrujúcim lekárom 20. septembra 2018. Na základe neurologických nálezov od
roku 2016 až do marca 2018 zhodnotil, že po operácii chrbtice došlo u navrhovateľa k zlepšeniu jej
funkcie v driekovej oblasti a k odstráneniu bolestí, čo zodpovedá stavu po vykonanej operácii chrbtice
s miernym reziduálnym funkčným nálezom, pri ktorom je 20 % pokles pracovnej schopnosti v rámci
zákonných možností maximálny. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10 %
pre jednoduchý fajčiarsky zápal priedušiek, perzistujúcu bronchiálnu astmu ľahkého stupňa s reštrikčnou
ventilačnou poruchou ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktorá bola dokumentovaná 2 6 S d / 1 3 7 /
2 0 1 6 - 7 -
spirometrickým vyšetrením. Stav je na liečbe stabilizovaný, kompenzovaný. Astma bola ako ľahká,
dobre kontrolovaná liečbou hodnotená aj pri pľúcnom vyšetrení z januára 2018. Od decembra 2016
navrhovateľ praktickému lekárovi udával pálenie záhy, zažívacie ťažkosti po užívaní liekov od bolesti,
čo bolo praktickým lekárom zhodnotené ako dyspeptický syndróm a do liečby bol pridaný Omeprazol
(9.mája 2018). V závere diagnózy praktický lekár popísal zápal sliznice žalúdka a dvanástorníka,
bližšie neurčený, odborníkom - gastroenterológom vyšetrený nebol. Gastrofibroskopické vyšetrenie
neabsolvoval.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade dostupných odborných
lekárskych nálezov, ktoré boli v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu doplnené a tieto
boli posudkovo zhodnotené komplexne a bez rozporov v takom rozsahu, ako ich v čase posudzovania
mali posudkoví lekári k dispozícii. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené
v súlade s objektívne preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými
kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktoré by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity poistenca podmieňuje
poklesom jeho pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol s ohľadom na zistenú percentuálnu
mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti bez vzniku invalidity potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnýmisubjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pred
vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie
považované ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pretože z hľadiska funkčného postihnutia pohybovo oporného
aparátu, ktoré je pre stanovenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúce,
zodbornýchlekárskychnálezovvyplynulalenmieraporuchafunkcie.Napriekopakujúcimsazdravotným
ťažkostiam navrhovateľa v období pred vydaním rozhodnutia, ktoré spočívali v jeho 2 6 S d / 1 3 7 /
2 0 1 6 - 8 -
bolestiach a ktoré si preto vyžiadali opakovanú analgetickú a myorelaxačnú liečbu, nebolo možné
tento stav považovať za dlhodobo nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný. Po aplikovanej liečbe, tak
ako to vyplynulo z posudkovo zhodnotených odborných lekárskych nálezov i z predloženej zdravotnej
dokumentácie, v ktorej boli obsiahnuté, došlo k minimálne čiastočnému zlepšeniu stavu, teda nebolo
možné považovať tento zdravotný stav za dlhodobo nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný. Navyše,
napriekbolestiambolaunavrhovateľaopakovanezistenálenmiernaporuchafunkciechrbtice.Vobdobí,
keď došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v zmysle vyžarovania bolestí z driekovej chrbtice do ľavej
dolnej končatiny s vplyvom na jeho postoj a chôdzu (v druhej polovici roka 2015), bola navrhovateľovi
z hľadiska liečebného postupu odporučená stabilizačná operácia chrbtice, ktorej účelom bolo liečebné
ovplyvnenie v tom čase zhoršeného stavu ochorenia pohybovo -oporného aparátu v zmysle šírenia
bolesti do ľavej dolnej končatiny s pseudoradikulárnou symptomatológiou. Napriek uvedenému v
objektívnom neurologickom náleze pred vykonanou operáciou bolo konštatované, že dolné končatiny
boli symetrické, bez deformít, ich aktívna aj pasívna hybnosť bola zachovaná, bol prítomný paterálny
reflex bilat., taktiež RŠA bilat., príznak palca bol negatívny, Lasseque obojstranne od 60°, Thomayer 40°,
dorzálna flexia bola súmerná, bez oslabenia, postavil sa na päty aj špičky, jeho postoj I, II, III bol v norme.
Bol schopný prejsť po špičkách a po pätách, hoci jeho chôdza bola antalgická. Z uvedeného je zrejmé,
že ani pred samotnou operáciou chrbtice nebol zistený závažnejší stav poruchy funkcie pohybovo -
oporného aparátu u navrhovateľa, než aký bol posudkovými lekármi zobratý do úvahy. Posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici v posudku z 26. apríla 2016 v zhode s
posudkovými a zákonnými kritériami konštatoval, že napriek vykonanej operácii chrbtice, nebol dôvod
na zmenu vysloveného posudkového záveru čo do označenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia
navrhovateľa, jeho zaradenia pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
či zmeny percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože pre krátke uplynutie času
od vykonanej operácie chrbtice nebolo možné stav po jej operácii bez absolvovania ďalších liečebných
postupov (rehabilitácia) považovať za ustálený, preto ho nebolo možné posudkovo inak hodnotiť.
Pre posudkové účely je v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení potrebné vychádzať z takého
stavu zdravotných ťažkostí poistenca, ktorý je dlhodobo nepriaznivý, pretože zhoršenie zdravotného
stavu poistenca v kratšom, obmedzenom časovom úseku, sa nerieši jeho invalidizáciou ale dočasnou
pracovnou neschopnosťou. Správnosť týchto posudkových záverov potvrdilo aj zhodnotenie aktuálneho
stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa v posudku z 21.júna 2018, pretože po predložení aktuálnych
odborných lekárskych nálezov bolo preukázané, že vykonaná operácia chrbtice mala žiadaný efekt
a došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, keď z hľadiska poruchy funkcie, ktorá je rozhodujúca,
(bolestivosť nie je posudkové kritétium) bol konštatovaný normálny, fyziologický nález odbornými lekármi
- neurológmi i praktickým lekárom navrhovateľa, ktorý jeho zdravotný stav priebežne monitoruje. 2 6 S
d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 9 -
Pre posúdenie zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdom bol rozhodujúci skutkový stav,
ktorý bol známy v čase jeho vydania a krajský súd pri rozhodovaní preskúmaval a vyhodnocoval,
či k uvedenému dňu bol skutkový stav veci zistený úplne a správne a či bol správne právne
vyhodnotený. Dokazovanie doplnil len za účelom preskúmania dôvodnosti navrhovateľom tvrdeného
dôvodu nezákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktoré malo spočívať v nesprávnom právnom posúdení
veci v dôsledku nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu a miery jeho zníženej pracovnej
schopnosti. Doplnené dokazovanie (posudkové vyhodnotenie kompletnej zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa) potvrdilo správnosť posudkových záverov, ktoré boli podkladom pre vydanie odvolaním
napadnutého rozhodnutia, preto dôvodnosť námietky navrhovateľa, že jeho zdravotný stav nebol
správne posúdený a nebola správne zhodnotená miera jeho zníženej pracovnej schopnosti nebola
daná. Na ťažkosti s dýchaním navrhovateľ poukazoval len od roku 2016, prvé pľúcne vyšetrenie bolo
v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa zdokumentované z 27. mája 2016, kedy bola konštatovaná
reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa, avšak pri slabšej spolupráci pacienta, následne pripľúcnomvyšetrenízo14.júla2017užbolazistenáreštrikčnáventilačnáporuchaľahkéhostupňa,opäťpri
slabšej spolupráci navrhovateľa a 19. januára 2018 už bol jeho stav zhodnotený ako ľahká perzistujúca
astma, dobre kontrolovaná liečbou. Z uvedeného vyplýva, že ani z hľadiska týchto zdravotných ťažkostí
nejde o nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav navrhovateľa, ktorý by mal posudkový
význam, naviac, tieto zdravotné ťažkosti boli u navrhovateľa zaznamenané až po vydaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že uvedené diagnostické
závery sa opierajú o spirometrické vyšetrenie, pri ktorom bola odborným lekárom zaznamenaná slabšia
spolupráca, čo s ohľadom na charakter tohto vyšetrenia, pri ktorom sa vyžaduje úsilný výdych pacienta,
teda jeho aktivita, mohol byť pri dobrej spolupráci výsledok len lepší. Rovnakému právnemu posúdeniu
podliehajú aj dyspeptické ťažkosti navrhovateľa, na ktoré sa začal sťažovať od decembra 2016, tj. až po
vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a navyše, tieto zdravotné ťažkosti neboli objektivizované
príslušným odborným gastroenterologickým vyšetrením. V prípade, že zdravotný stav navrhovateľa
sa bude vyvíjať nepriaznivo a jeho zdravotné ťažkosti budú objektivizované príslušnými odbornými
vyšetreniami, má navrhovateľ možnosť požiadať o priznanie invalidného dôchodku opätovne na základe
takých odborných lekárskych nálezov, ktoré budú ním tvrdené zdravotné ťažkosti objektivizovať. Vecnú
správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia nemohla spochybniť ani námietka navrhovateľa, že ho
posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne nijakým spôsobom nevyšetril, ani sa ho nepýtal, čo ho
bolí, pretože z ust. § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti
sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s
určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a na základe
komplexných 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 10 -
funkčných vyšetrení a ich záverov. Povinnosť osobného vyšetrenia poistenca posudkovým lekárom
sociálneho poistenia zo zákonnej úpravy nevyplýva.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa,
ktoré považoval krajský súd za správne a úplne zistené, bol zhodnotený pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľa zo zákona príslušným subjektom, posudkovým lekárom sociálneho poistenia na úrovni
30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
vznik jeho invalidity nepodmienilo. Predpokladom invalidizácie je totiž pokles pracovnej schopnosti
poistenca o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľa v takomto rozsahu zistený nebol, keď bol zhodnotený v rámci zákonných možností, pri
správne označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, pri ktorom sa invalidizácia poistenca podľa
platnej právnej úpravy ani nepredpokladá. Z uvedeného odporkyňa správne vyvodila, že bez vzniku
invalidity navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože tento nárok je invaliditou
poistenca podmienený, čo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správne preto
odvolaním napadnutým rozhodnutím jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože
bez splnenia zákonných predpokladov mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Krajský súd preto
odvolaním napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.