Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412200437
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8412200437.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KOVONA
- ROX, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 2900, Poprad, IČO: 36 477 915, o vymoženie 61,35 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu proti uzneseniu Okresného súdu

Kežmarok č. k. 8Er/66/2012-12 zo dňa 12.11.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

2. Exekúciu zastavil.

3. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 37 ods. 1; 57 ods. 1 písm. g); 57 ods. 2; 58 ods. 1; 243h

ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 18 ods. 1; 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 68 ods. 1 Obchodného
zákonníka, §§ 61; 62 Civilného sporového poriadku.

5. Konštatoval, že dňa 19.10.2018 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na výmaz
povinného z Obchodného registra. Zároveň vyčíslil uplatňované trovy exekúcie.

6. Na základe údajov dostupných v Obchodnom registri súd prvej inštancie zistil, že povinný bol ku
02.10.2018 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Zanikol bez právneho nástupcu.

7. S poukazom na vyššie mal súd prvej inštancie za dôvodné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, keďže
povinný, ako osoba proti ktorej sa vedie toto exekučné konanie, stratil procesnú spôsobilosť dňom
výmazu z Obchodného registra. V danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko

povinný zanikol, navyše bez právneho nástupcu, a teda niet voči komu koho vymáhať. Berúc do úvahy
uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd prvej inštancie za opodstatnené rozhodnúť v
súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť.

8. Súd prvej inštancie o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol
jedným uznesením majúc za to, že nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob

rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti ako aj účelu
exekučného konania.9. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 196; 197 a 200 ods. 5
Exekučného poriadku.

10.Konštatoval,ževzmyslezákladnejzásadyplatítrovyexekúciepovinný,alevzhľadomnajehoprávnu
neexistenciu nemohol byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Zákon pozná výnimky (3), kedy povinnosť
platiť trovy exekúcie prechádza na oprávneného. V zmysle § 203 EP sú nimi zavinenie zastavenia
exekúcie oprávneným, nemajetnosť povinného a napokon vyhlásenie konkurzu na majetok povinného.

11. V tomto exekučnom konaní nemožno postupovať v zmysle žiadnej z uvedených výnimiek, keďže
oprávnený svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť
povinného (pretože bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
EP) a na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz.

12. Exekučné konanie sa začalo v roku 2012 a ku zániku povinného došlo až v roku 2018. Z
uvedeného dôvodu nebolo možné od oprávneného očakávať predvídanie zániku povinného a následnú
neúspešnosť vedenia exekúcie, a preto ho zaviazať k náhrade trov exekúcie (uznesenie Krajského súdu
v Prešove č.k. 15CoE/12/2011-29 z 1.7.2011).

13. Prihliadnuc na uvedené dôvody súd prvej inštancie náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
nepriznal.

14. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie súdny exekútor.

15. V odvolaní namietal, že dňa 19.10.2018 zaslal Okresnému súdu v Kežmarku návrh na zastavenie
exekúcie a to z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Prešov.
Zároveň žiadal, aby súd zaviazal oprávneného zaplatiť trovy exekúcie vo výške 53,99 Eur. V danom
prípade sa exekúcie mala zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a to s poukázaním na akruálnu

judikatúru na, ktorú vo svojom podaní poukázal. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP a na základe tejto skutočnosti nepriznal súdnemu
exekútorovi trovy konania.

16. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

18. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19.Podľaustanovenia§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

21. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a

exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).22. Podľa odseku 5, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

23. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

24. Podľa odseku 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

25. Podľa odseku 3, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora
rozhodne o ich výške.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 20.01.2012 doručil súdnemu exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie oprávneného
č. 700-3011723011-GC04/11 zo dňa 05.12.2011, právoplatný dňa 12.01.2012 a vykonateľný dňa
12.01.2012

27. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie dňa 16.02.2012.

28. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet zo dňa 19.10.2018 na zastavenie exekúcie,
ktorý odôvodnil tým, že povinný bol vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Prešov. Súdny

exekútor si zároveň uplatnil nárok na trovy exekúcie. K podaniu pripojil výpis z obchodnéh registra
povinného, z ktorého vyplýva, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 02.10.2018
bez právneho nástupcu.

29. V danej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. g)

Exekučného poriadku, a to z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného, teda v zmysle podnetu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý však žiadal zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku.

30. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli splnené

predpoklady uvedené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S uvedeným záverom prvoinštančného
súdu sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko nie je možné klásť na ťarchu oprávnenému, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu. Dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho
spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania.

31. Odvolací súd má za to, že súdny exekútor mal v časovom rozmedzí od vydania poverenia na
vykonanie exekúcie (16.02.2012), do výmazu povinného z Obchodného registra (02.10.2018) dostatok
času, aby zistil nemajetnosť povinného a podal o tom správu oprávnenému, resp. súdu podnet na
zastavenie exekúcie. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Ober
1/2013 zo dňa 14.08.2013)

32. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 určoval zásadu,
žeodmenupatriacusúdnemuexekútorovizavýkonexekučnejčinnosti,náhradujehohotovýchvýdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na

účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§
203 odsek 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu
pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že
náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.
Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. (Pozri uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 06.10.2010)

33. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku
je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je
nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov,
nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. (Pozri II. ÚS

272/08)

34. Výklad a použitie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto
ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. (Pozri II. ÚS 12/05)

35. Z ustanovenia § 196 v spojení s ustanovením § 197 odsek 1 Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017 nepochybne vyplýva, že náklady spojené s výkonom exekučnej činnosti (odmena súdneho
exekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasu)uhrádzapovinný.Oprávnenéhomožno
zaviazať na náhradu nevyhnutných trov exekúcie iba výnimočne. Ide jednak o prípad, keď zastavenie
exekúcie zavinil oprávnený, ako aj o prípad, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, podľa
ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti má uhradiť povinný. Správne taktiež skúmal, či je naplnená
niektorá zo skutkových podstát zodpovednosti oprávneného za tieto náklady. Ani samotný odvolateľ
nespochybnil záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil.
(Pozri tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/08-12 zo dňa 10.04.2008)

36. Pokiaľ ide o uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 ako aj
uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 15/2011 zo dňa 09.02.2012, na ktoré poukázal súdny exekútor, odvolací
súd konštatuje, že tieto sa týkali prípadu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom v
prejednávanom prípade súdny exekútor prípadnú nemajetnosť povinného (ešte pred jeho výmazom

z Obchodného registra) žiadnym spôsobom neodôvodnil. Ani jedno z rozhodnutí, na ktoré odvolateľ
poukazuje sa teda netýka prejednávanej veci.

37. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ale až v priebehu exekučného konania bol zistený dôvod na

zastavenie exekúcie, o ktorom oprávnený nemohol mať v čase podania návrhu na začatie exekučného
konania vedomosť. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

38. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správne potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 odsek 1 CSP v spojení s ust. § 255
odsek 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený mal síce v
odvolacom konaní plný úspech, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.