Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/235/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201110
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6419201110.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne N. M., rod. B., narodenej XX.
XX. XXXX, trvale bytom Q. M. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP č. 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému W. M., narodenému XX.
XX. XXXX, trvale bytom V. B.O. č. XX, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr. Petrom Dlhopolčekom,

advokátom, so sídlom Horná č. 51, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe na určenie, že nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 7C/6/2019-66 z 24. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobkyni nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX, k. ú. Z. O. ako rozostavaný
rodinný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX patrí v celosti do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného (I. výrok). O náhrade trov konania rozhodol

tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. V odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že vzhľadom na procesné stanoviská oboch strán
naplňujúce podmienky ust. § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci
rozsudkom pre uznanie nároku. Ohľadne trov konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP,
pretože žalobkyňa mala v konaní plný úspech a tak jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, t.

j. vo výške 100 % dodávajúc, že skúmanie procesného zavinenia trov konania pri rozhodovaní formou
rozsudku pre uznanie je právne irelevantné ako sa toho dovolávali obe strany poukazujúc na § 256
ods. 2 CSP, a to žalobkyňa tvrdiac, že žalovaný zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli a
zase žalovaný tvrdil, že žalobkyňa zavinila trovy konania, ktoré by neboli vznikli, ak by urobila pokus o
mimosúdne vyriešenie sporu.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný včas odvolanie, čo do výroku o trovách konania
(II. výrok). Navrhol rozsudok v tomto výroku zmeniť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

4. V odvolaní nesúhlasil s názorom okresného súdu, že skúmanie procesného zavinenia pri trovách
konania v prípade rozhodovania formou rozsudku pre uznanie je právne irelevantné. Je pravdou, že

rozhodnutierozsudkompreuznanienárokumávplyvnarozhodnutieotrováchkonania,avšaknieten,že
by zakladalo nutnosť striktnej aplikácie § 255 ods. 1 CSP a vylučovalo skúmanie procesného zavineniana trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP. Takýto názor nemá oporu v ustanoveniach Civilného
sporového poriadku, naopak podľa neho práve v situácii, kedy žalovaný nespochybňuje nárok žalobcu
a uzná ho, je na mieste skúmať otázku, či celú vec nebolo možné vyriešiť mimosúdne, resp. nejednalo

sa o zbytočné konanie a ak áno, či toto zbytočné konanie zavinil žalobca.

5. V konkrétnostiach prípadu poukázal žalovaný na to, že žalobkyňa sa nikdy nesnažila riešiť otázku
zosúladenia skutočného stavu so stavom evidenčným mimosúdnou cestou, nikdy ho nekontaktovala,
neoslovila a vlastne prvýkrát sa dozvedel o jej želaní zosúladiť zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností

až po doručení žaloby. Ak by sa skutočne snažila riešiť celú záležitosť mimosúdnou cestou, oslovila by
ho písomne prostredníctvom právneho zástupcu spolu s návrhom riešenia, takto ale nepostupovala a
podala na súde žalobu a preto nesie zodpovednosť za toto zbytočné súdne konanie a všetky trovy s
ním spojené. Ak tvrdila, že nebola povinná ho vyzývať na mimosúdne riešenie veci, nekorešponduje
toto jej tvrdenie s jej skorším vyjadrením, v ktorom v žalobe na strane 2 uvádzala, že napriek
vzájomnej komunikácii nedospela k dohode o tom, aby došlo k zosúladeniu zápisu vlastníctva v katastri

nehnuteľností. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že nemala povinnosť ho vyzývať na mimosúdne riešenie celej
veci, lebo toto vyplýva nepriamo práve z ust. § 256 ods. 2 CSP.

6. Ak žalobkyňa argumentovala, že takúto výzvu neurobila preto, že hrozil predaj nehnuteľnosti,
ide o nepravdivé tvrdenie. Právny zástupca žalobkyne JUDr. Ivan jej poskytoval právne služby už

pred podaním samotnej žaloby, kedy dňa 17. 01. 2019 podal na Mesto Banská Štiavnica žiadosť o
sprístupnenie informácií, mesto na výzvu odpovedalo listom z 25. 01. 2019, ktorého prílohou bolo
vyžiadané rozhodnutie a teda medzi sprístupnením z januára a podaním žaloby dňa 26. 03. 2019
uplynula doba 2 mesiacov dosť dlhá na to, aby ho vyzvala na mimosúdne riešenie veci. Ak ďalej
uvádzala, že to bol práve on, kto spôsobil stav zápisu, že sám požiadal stavebný úrad o dodatočné

povolenie stavby a sám podal žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností a že 10 rokov vedel,
že nie je žalobkyňa evidovaná ako spoluvlastníčka a nezabezpečil zápis v katastri, tak k tomu došlo na
základe rozhodnutia Mesta Banská Štiavnica z 23. 09. 2009, ktorým došlo k dodatočnému povoleniu
predmetnej stavby, kde v konaní vystupoval výlučne len on ako stavebník a preto mohol byť následne
aj zapísaný na list vlastníctva ako vlastník len on a nie aj žalobkyňa ako jeho manželka. Žalobkyňa

nevystupovala v konaní ako stavebníčka, ani o to neprejavovala záujem, neexistoval preto podklad k
jej zápisu do katastra nehnuteľností. Táto skutočnosť jej ani predtým nevadila, neprejavila záujem byť
evidovaná v katastri ako spoluvlastníčka a ak uvádzala, že po dobu 10 rokov vedel, že nie je takto
evidovaná, platí zásada práva patria bdelým a nebolo teda jeho povinnosťou zabezpečovať jej zápis
do katastra nehnuteľností, naopak ona mala vyvinúť k tomu potrebnú iniciatívu. Celé roky sa o toto

nezaujímala, žiaden zápis nežiadala vykonať, takýto záujem prejavila až podaním žaloby na súde. Je
pravdou, že sa nehnuteľnosť snažil predať, avšak nie proti vôli žalobkyne, lebo po zhoršení vzájomných
vzťahov mali obaja záujem stavbu predať a výťažok z predaja si rozdeliť a práve preto začal ponúkať
stavbu na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie s tým, že o zmene názoru žalobkyne ohľadne
predaja sa dozvedel až z doručenej žaloby. Stavbu by nepredával proti vôli žalobkyne, lebo kupujúcich

by vystavil riziku právnej neistoty, ktorá by mohla nastať v prípade, ak by sa žalobkyňa dovolala relatívnej
neplatnosti. S ohľadom na to, ako aj na náhle zmenený názor žalobkyne týkajúci sa predaja okamžite
upustil od snahy stavbu predať a preto nepodal ani odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného
opatrenia. Nie je jeho povinnosťou preukazovať, že žalobkyňa súhlasila s predajom, naopak žalobkyňa
musí preukázať, že súhlas s predajom nedala, resp. odvolala a takýto dôkaz takisto nepredložila.

7. Z uvedených dôvodov žiadal priznať voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %
s poukazom na § 256 ods. 2 CSP, resp. ak by nebolo možné aplikovať toto ustanovenie, bol podľa
neho daný dôvod na aplikáciu § 257 CSP, pretože boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu tohto
ustanovenia prihliadajúc na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadajúc aj na

postoj strán v konaní. V tomto smere argumentoval rovnako tým, že žalobkyňa sa nesnažila riešiť otázku
zosúladenia skutočného stavu so stavom evidenčným mimosúdnou cestou a tiež na to, že ohľadne tejto
otázky ho nikdy nekontaktovala a neoslovila. O tom, že chce riešiť zápis sa dozvedel doručením žaloby
a teda treba prihliadnuť na to, že bez snahy o mimosúdne vyriešenie veci podala žalobu žalobkyňa a tiež
je potrebné zohľadniť jeho postoj v konaní, že nárok žalobkyne nikdy nespochybňoval, hneď v prvom

vyjadrení k žalobe jej nárok uznal a nepodal ani odvolanie voči nariadenému neodkladnému opatreniu.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o trovách konania, pretože neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

10. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože žalovaný
opodstatnene vyčítal prvoinštančnému súdu nesprávnosť výroku o tom, že má nahradiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd totiž z obsahu spisu zistil, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že do bezpodielového spoluvlastníctva spolu so žalovaným patrí už prv spomínaná nehnuteľnosť
- rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla na parcele C-KN č. XXXX/XX vedený na LV č.
XXXX, k. ú. Z. O. a v rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný hneď uviedol, že uznáva, že žalobkyňa je
spolu s ním bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdil, že daná stavba bola

postavená počas trvania ich manželstva, preto patrí do ich BSM, nikdy to nespochybňoval a nemieni to
spochybňovať ani v tomto konaní a je pravdou, že na liste vlastníctva je táto nehnuteľnosť vedená len
na jeho meno, k tomu ale došlo na základe rozhodnutia Mesta Banská Štiavnica z 23. 09. 2009, ktorým
došlo k dodatočnému povoleniu predmetnej stavby, kde ako stavebník vystupoval výlučne on a preto
moholbyťnáslednenapísanýnalistvlastníctvaakovlastníklenonanieajžalobkyňaakojehomanželka.

Argumentoval v tomto vyjadrení aj tým, že nijako ho neoslovila žalobkyňa, aby vyriešili túto záležitosť
mimosúdne, hneď podala na vyriešenie tejto veci žalobu a preto nesie zodpovednosť za zbytočné súdne
konanie a trovy s ním spojené v nadväznosti na čo žiadal priznať mu s poukazom na § 256 ods. 2 CSP
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe uviedla, že práve žalovaný
spôsobil stav zápisu v katastri nehnuteľností, keď po pochybnom nadobudnutí pozemkov pod stavbou
dňa 15. 07. 2009 sám požiadal stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby a teda nemožno tvrdiť, že
pochybil stavebný úrad, keďže ide o návrhové konanie a okruh oprávnených osôb stanovil žalovaný,
ktorý v roku 2016 sám podal žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností a opäť sám v poslednom

čase inzeroval predaj rodinného domu a neprestal s tým napriek deklarovaniu jej nesúhlasu. Vedel teda,
že nie je evidovaná ako vlastníčka, ale po dobu takmer 10 rokov nezabezpečil zápis jej osoby ako
spoluvlastníčky stavby. Potvrdila v tomto vyjadrení, že skutočne nevyzvala žalovaného prostredníctvom
právneho zástupcu pred podaním žaloby na vyriešenie tejto záležitosti, ale nebola na to ani povinná.
Hrozil reálne predaj nehnuteľností a popierala, že by s takýmto predajom súhlasila, lebo inak by nebola

podávala žalobu v tomto konaní.

13. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa pred podaním tejto žaloby skutočne žalovaného ako
svojho manžela neoslovila so žiadosťou o mimosúdne vyriešenie zápisu v katastri nehnuteľností, kde
figuroval len on ako vlastník spoločnej nehnuteľnosti rozostavaného rodinného domu, aby jednoducho

táto záležitosť bola vyriešená bez potreby podania žaloby na súd. Je súčasne pravdou, že ani žalovaný
nijakým spôsobom vo vzťahu k žalobkyni neprejavil po podaní žaloby snahu vyriešiť túto záležitosť iným
spôsobom než súdnym rozhodnutím, jeho reakciou totiž bolo odsúhlasenie podanej žaloby zo strany
žalobkyne vyjadriac sa, že súhlasí s podanou žalobou a uznáva uplatnený nárok, čoho reakciou bol zasa
návrh žalobkyne na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie nároku. Taktiež je faktom, že žalobkyňa

nepreukázala, že by pred podaním žaloby nielen prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale aj iným
spôsobom sa snažila vyriešiť v súčinnosti so žalovaným otázku zápisu v katastri, že by ho oslovila s
tým, aby sa zosúladil stav zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, podľa ktorého sú obaja
bezpodielovými spoluvlastníkmi daného rozostavaného rodinného domu.

14. Za týchto skutkových okolností potom odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné aplikovať
striktne ust. § 255 ods. 1 CSP ako to urobil okresný súd a nemožno sa stotožniť ani s jeho záverom, že
skúmanie procesného zavinenia trov konania pri rozhodovaní formou rozsudku pre uznanie je právne
irelevantné. Nemožno sa stotožniť ale ani s oboma stranami v tom, že by sa malo v tomto prípade
postupovať podľa § 256 ods. 2 CSP a priznať, či už jednej alebo druhej strane nárok na náhradu trov

konaniavočistranevopačnompostavení,hociust.§256ods.2CSPhovoríotom,žeakstranaprocesne
zavinila trovy konania, ktorý by inak neboli vznikli, majú byť priznané tieto trovy protistrane.15. Civilný sporový poriadok v ust. § 256 ods. 2 CSP zakotvuje tzv. separáciu trov konania, ktoré môžu
byť niektorej zo strán priznané bez ohľadu na to, či a ako sa skončí spor vo veci samej. V tomto
ustanovení ide o trovy, ktoré by inak neboli vznikli v priebehu konania a ktoré nesúvisia s riadnym

vedením sporu. Ide tu o zavinenie zbytočných trov konania, ktoré spočíva v porušení procesných
povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom z povinností uložených súdom, ku
ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady takýchto trov je, že
zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne.
V okolnostiach danej veci musí odvolací súd konštatovať, že o takéto trovy sa v prejednávanom prípade

nejedná.

16. Je pravdou, že žalobkyňa nijakým spôsobom nevyzvala žalovaného pred podaním žaloby na
zosúladenie zápisu v katastri nehnuteľností, podaním žaloby ale neporušila žiadnu svoju procesnú
povinnosť vyplývajúcu zo zákona, resp. uloženú v priebehu konania, keď podala žalobu bez
predchádzajúcej výzvy. Z tohto dôvodu nemožno považovať trovy konania, ktoré boli vynaložené

žalobkyňou, či žalovaným v súvislosti s podanou žalobou za trovy zbytočné. Ak totiž žalobkyňa podala
žalobu, žalovaný nemusel hneď splnomocňovať svojho právneho zástupcu na zastupovanie v konaní,
ale v súčinnosti so žalobkyňou ako reakciu na doručenú žalobu mohli iným spôsobom vyriešiť vzniknutý
problém so zápisom v katastri a vôbec by potom nebolo nutné vynakladať trovy právneho zastúpenia
v súvislosti s prevzatím právneho zastúpenia žalovaným. Pokiaľ by došlo k vyriešeniu problému so

zápisom v nadväznosti na podanie žaloby žalobkyňou bez potreby ďalšieho pokračovania v konaní, bolo
by možné uvažovať o zbytočnosti trov konania, ktoré vynaložila žalobkyňa na podanú žalobu a v takom
prípade - pokiaľ by skončilo konanie zastavením na základe späťvzatia žaloby - bolo by možné tieto
považovať za neefektívne a zbytočne vynaložené a tieto by žalobkyni priznané byť nemuseli.

17. Ak už ale žalovaný splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní reagujúc
na podanú žalobu a následne sa vyjadriac k podanej žalobe (hoc aj súhlasne), tak nemožno hovoriť
o zbytočných trovách konania, ktoré by inak neboli vznikli. Postup vyriešiť existujúci zápis v katastri
prostredníctvom vydania súdneho rozhodnutia (majúceho charakter zápisnej listiny podľa ust. § 34 ods.
1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z.) bol pre obe strany efektívnejší, čo potvrdil svojím prístupom aj

žalovaný, ktorý sa vyjadril tak, že nárok žalobkyne uznáva a súhlasí s tým, aby sa deklarovalo, že daná
nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

18. Znovu teda treba zopakovať, že do okamihu, kedy žalovaný dostal žalobu a vyjadril sa k nej, by
ešte išlo o zbytočné trovy konania na strane žalobkyne, ale od okamihu doručenia žaloby a reakcie

žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, tieto trovy vynakladal vo svojom záujme ako obranu
pred dôvodne uplatneným nárokom žalobkyne.

19. Z uvedených dôvodov nemožno povedať, že by žalobkyňa zavinila zbytočné trovy konania, ktoré by
mala znášať a ktoré by vynaložil žalovaný v podstate zbytočne. Ako už bolo uvedené, bolo v súlade so

záujmami oboch strán, aby sa zrejme čím skôr vyriešil zápis v katastri a to bolo riešiteľné (a vyriešené)
tým, že bolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie deklarujúce bezpodielové spoluvlastníctvo oboch
strán sporu.

20. Z tohto hľadiska vo vzťahu k aplikácii § 256 ods. 2 CSP nie sú relevantné tie skutočnosti, ako

vlastne k pôvodnému zápisu došlo, že sám žalobca inicioval rozhodnutie, ktorého výsledkom bol zápis
do katastra svedčiaci len jeho vlastníctvu, že o vlastníctvo sa celé dlhé obdobie žalobkyňa nehlásila, že
bolo povinnosťou jej, aby si chránila svoje právo, atď. Ide totiž o okolnosti, ktoré sú relevantné z hľadiska
ust. § 257 CSP ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré viedli k podaniu žaloby na súd.

21. Odvolací súd potom dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je treba aplikovať
ust. § 257 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP a hoc aj úspešnej žalobkyni nepriznať
nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Odvolací súd poznamenáva, že nebola
správnou úvaha okresného súdu, ktorý vylúčil aplikáciu § 256 ods. 2 CSP dôvodiac tým, že sa
jednalo o rozhodnutie formou rozsudku pre uznanie nároku, pretože ako správne uvádzal žalovaný

v odvolaní, tento druh meritórneho rozhodnutia nijakým spôsobom nevylučuje aplikáciu § 256 ods. 2
CSP, zo žiadneho ustanovenia CSP nemožno vyvodiť, že by za určitých okolností alebo za určitej formy
rozhodnutia bolo vylúčené aplikovať ust. § 256 ods. 2 CSP.22. Preto ak obe strany mali svoj podiel na vzniku a priebehu tohto sporu, tak je dôvodné aplikovať
ustanovenie o tom, že výnimočne nie je možné priznať žalobkyni ako úspešnej strane v tomto spore
náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu. Odvolací súd prihliadol na

nepochybné skutočnosti, že viac než 10 rokov bol žalobkyňou tolerovaný stav, že ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti bol vedený v katastri len žalovaný, žalobkyňa neprikročila k tomu, aby preukázateľne
oslovila žalovaného so žiadosťou o riešenie a nápravu tohto zápisu, na druhej strane zasa žalovaný
len sám nebrániac mu, aby do tohto zahrnul aj žalobkyňu ako svoju manželku požiadal o vydanie
dodatočného stavebného povolenia, ktoré bolo potom podkladom pre zápis stavby do katastra

nehnuteľností ako rozostavanej iba v jeho vlastníctve. Žalovaný ale na druhej strane hneď vyjadril
súhlasné stanovisko ohľadne nároku uplatnenému žalobkyňou a za týchto okolností odvolací súd
uzavrel, že spravodlivé je to, aby obe strany si znášali zo svojich vlastných prostriedkov trovy tohto
konania.

23. Ustanovenie § 257 CSP je ustanovením, ktoré umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Je to výraz skutočnosti, že zákon
nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol všetky situácie, ktoré sa v praxi môžu vyskytnúť a preto
poskytujesúdupriestornato,abyurobilzadosťspravodlivostiajvprípadoch,žezákonnéznenieriešenia
otázky trov konania smeruje k inému výsledku.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva taký názor, že toto súdne konanie (a jeho výsledok)
znamenalo pre obe strany rovnako prospešné riešenie situácie zápisu nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností a rovnaký podiel oboch strán ako manželov na vzniku a priebehu tohto sporu je tiež tou
významnou okolnosťou, v ktorej spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa preto, aby si obe strany
zo svojho znášali trovy konania. Preto odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého

rozsudku ohľadne trov konania takým spôsobom, že nepriznal žalovanej ako úspešnej strane sporu
nárok na náhradu trov konania, hoc v zmysle § 255 ods. 1 CSP by inak na tieto trovy konania mala nárok.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a aplikujúc rovnako § 257 CSP dospel k záveru, že ani v odvolacom konaní nie

je dôvodným priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania, kde odvolací súd poukazuje na
už vyššie vyslovené dôvody. V konečnom dôsledku žalovaný v odvolaní ani náhradu trov odvolacieho
konania nepožadoval.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).