Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205780
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8411205780.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXXX/X, XXX XX V., o vymoženie 1.108,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/891/2011-60 zo dňa 08.08.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Účastníkom konania a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol:
„I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom R.. K. W. pod sp. zn.: EX XXXX/XXXX (pôvodne R.. C. V., T..
pod sp. zn.: EX XXXXX/XX) sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 56,63 eur, a to v
lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 243f ods. 1 a 3,§ 243f ods. 5 a 6, § 39 ods. 4, § Exekučného
poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že 21.3.2016 súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného, ktoré bolo
doručené exekútorskému úradu 3.3.2016 označené ako "Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v

súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti". V
priebehu exekúcie nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinný konal v rámci predmetu
svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie
povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto
skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko
primárnejepovinnýoznačenýakofyzickáosoba-nepodnikateľ.Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetná

exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou, je v prejednávanej veci potrebné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený si svoju povinnosť
splnil podaním z 3.3.2016, čo jednoznačne nemožno považovať za riadne a včas.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 200 ods. 1, § 196 Exekučného

poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z..5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že povinný nemá
postavenie spotrebiteľa. Úver mu bol oprávneným poskytnutý na účel výkonu podnikania. Zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo zakázané

zabezpečiť dlh zo zmluvy zmenkou. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex
offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a
zmenečníkom. Ak by aj súd zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 súd na túto
skutočnosť nemohol prihliadať ex offo, na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou.
Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

6.PovinnývovyjadreníkodvolaniupoukázalnarozhodovaciučinnosťsúdovSRvovecirozhodcovských
rozsudkov,zmeniekvystavenýchspotrebiteľom,možnostisúdovexoffoprieskumuzmluvnýchdojednaní
v spotrebiteľských veciach. Navrhol odvolaním napadnuté uznesenie potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Je zrejmé, že v predmetnej veci bol exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR XXXXX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX priznaný oprávnenému nárok voči povinnému na základe zmenky (ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku). Tiež je zrejmé, že povinný je fyzickou osobou, nie právnickou
osobou. Bolo preto povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §
243f ods. 3 Exekučného poriadku.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že oprávnený si nesplnil zákonnú
povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonnej 30 dňovej
lehote. 30 dňová lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučnéhoporiadku oprávnenému uplynula dňa 22.01.2016, pričom doplnenie návrhu oprávneného bolo doručené
súdnemu exekútorovi až dňa 03.03.2016, t.j. oneskorene.

15. Odvolací súd na dôvažok uvádza, že v rozpore s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený
naviac v doplnení návrhu neuviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený doplnil návrh oneskorene, pričom doplnenie návrhu nemožno
považovať za úplné, bolo nutné s poukazom na ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu
zastaviť.

16. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že sú splnené tiež podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

17. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 08.02.2010
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko oprávnený

vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľ, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je povinný označený IČOm ako aj rodným číslom a
ako účel poskytnutia prostriedkov je uvedený výkon podnikania. V prípade pochybností, či ide o

spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny

súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Všeobecne
známou skutočnosťou sú nekalé praktiky oprávneného aplikované pri vyplňovaní základných údajov
dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné ustanovenie
§ 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Oprávnený v konaní nepreukázal,
že úver poskytol povinnému na účel výkonu podnikania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na
uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 17C/45/2011-35 zo dňa 11.3.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove 6Co/84/2011 zo dňa 26.05.2011, ktorým nariadil predbežné opatrenie,
ktorým oprávnenému uložil povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo

inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie,
povolanie alebo podnikanie. V predmetnom rozhodnutí v odôvodnení súd okrem iného konštatoval: „Aj
odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že je osvedčená potreba prerušiť aktivity
- konanie žalobcu smerujúce k cieľu, aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý
a je to dôvod na ochranu záujmov spotrebiteľov. Takéto konanie, ak je realizované, je v rozpore so

smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na
vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať
atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu
alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči
spotrebiteľovi. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 8, 7 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, ktorý upravuje explicitne zdržovaciu žalobu a kritériá, za akých sa praktika dodávateľa
považujezanekalúobchodnúpraktiku.Budevšakúlohousúduažvovecisamejnazákladedokazovania
ustáliť, či uvedená praktika žalovaného napĺňa jednak prvok nedostatku odbornej starostlivosti a
súčasne, či bola spôsobilá vyvolať ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa.
Z čestných vyhlásení U. T., R. T., L. H., U. Q., U. H. a X. U. bolo dostatočne osvedčené, že obchodní

zástupcovia v rozpore s vôľou spotrebiteľov označili účel úveru na „povolanie“, „zamestnanie“, či
„podnikanie“, a to dokonca aj pri výhradách spotrebiteľov.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a povinnému je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

19. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje neprijateľnú podmienku
- poplatok, ktorý je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. K tomuto rozhodcovský súd pri rozhodovaní o nároku oprávnenéhoneprihliadol, zmluvu o úvere z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok ani neskúmal,
keď uzavrel, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnenému by mali byť
známe dôvody konštatovania neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky odvolacím súdom, a to

z početných jeho rozhodnutí vo veciach oprávneného (porovn. napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove vo veci sp. zn. 6Co/36/2017, 6Co/134/2016, 20Co/16/2017, 20Co/44/2016).

20. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu
nevznikol a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplývajú. Trovy
odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplývajú ani povinnému.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).