Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200433
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2616200433.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov: F. F., nar. XX.X.XXXX, B. č. XXXX, B. F., právne zastúpená JUDr. Irenou
Belišovou, advokátkou, Romanova 1, Bratislava, a J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXXX, V.-Q., o
návrhu otca na zmenu úpravy styku a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého
proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 20. februára 2018, č.k. 11P/3/2016-289, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

Otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým L. každý nepárny víkend v mesiaci od piatku 16.00
hod.donedele13.30hod.vdomácnostirodičovotcamaloletéhostým,žematkavpiatokvurčenomčase
maloletého odovzdá rodičom otca maloletého v mieste ich bydliska a po ukončení styku si maloletého
na rovnakom mieste prevezme.

Výživné otca na maloletého L. sa zvyšuje zo sumy 150 eur na sumu 165 eur mesačne s účinnosťou od
10.5.2016, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.5.2016 do 30.11.2019 otcovi nevznikol.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. 4P/98/2012-26 zo dňa 8.11.2012.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomnapadnutýmodvolanímnávrhotcanazmenuúpravystykusmaloletým
L. zamietol, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. zo sumy 150 eur na 180 eur mesačne s

účinnosťou od 10.5.2016, určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.5.2016 do 28.2.2018
v sume 651,29 eur, ktorý mu povolil splácať po 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok, čím zmenil rozsudok OS Senica, č.k. 4P/98/2012-26, zo dňa
8.11.2012 v časti vyživovacej povinnosti na maloletého L. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec maloletého sa návrhom
doručeným súdu dňa 22.1.2016 domáhal zmeny úpravy styku s maloletým L. z dôvodu, že naposledy
bol styk upravený rozsudkom zo dňa 8.11.2012. Vykonával sa od tej doby sporadicky, čoho príčinou

bola prítomnosť matky dieťaťa pri styku. V poslednom období mu matka odmieta dieťa dávať, robí mu
problémy, čoho svedkom je aj maloletý L., ktorý má k nemu vytvorený veľmi pekný vzťah a on má záujem
sa so synom stretávať častejšie bez prítomnosti matky. Tvrdil, že má všetky predpoklady preto, aby sa
mohol s maloletým stretávať bez prítomnosti matky. Matka v rámci konania podala dňa 10.5.2016 návrhna zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne, keď uviedla, že pri poslednej úprave výživného mal
maloletý 9 mesiacov, bol v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti už navštevuje základnú školu.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že výživné v sume 150 eur mesačne je

primerané veku a potrebám dieťaťa. Matka s návrhom na rozšírenie styku súhlasila čiastočne. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že naposledy bolo výživné na maloletého L. upravované
rozsudkom OS Senica, č.k. 4P/98/2012-26 zo dňa 8.11.2012 a to sumou 150 eur mesačne s účinnosťou
od 1.8.2012. V čase tejto úpravy výživného bol otec zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem bol
944,64 eur netto. Býval u svojich rodičov, iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka v tom čase bola s

maloletým L. na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok, bývala s maloletým u svojich
rodičov, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Maloletý L. mal 9 mesiacov. Matka k úprave styku otca
s maloletým dodala, že od marca 2016 sa styk otca s maloletým nerealizuje vôbec, otec ich vôbec
nekontaktuje, kontaktoval ju v decembri 2016, pričom vtedy bola s maloletým u známych a otec tam
odmietol prísť. Po návrate zo služobnej cesty od júna 2017 sa s maloletým stretol v auguste 2017 a v
novembri 2017. Bolo vykonané psychologické vyšetrenie maloletého L. na žiadosť matky, pričom bolo

zistené, že maloletý má vybudovaný kladný vzťah a citovú naviazanosť na matku, rizikovým faktorom
ohrozujúcim zdravý psychický vývoj dieťaťa sú pretrvávajúce konflikty jeho rodičov, ktoré u dieťaťa
narúšajú hlavne jeho pocit bezpečia a istoty. Rodičia spolu s maloletým sa podrobili aj na výzvu súdu
poradenskému procesu na ÚPSVaR Senica, pričom zo správy vyplynulo, že obaja rodičia sa zhodli
na tom, že určovať presné dni styku dieťaťa s otcom nie je vhodné, nakoľko obaja rodičia pracujú na

smeny. Dohodli sa, že otec sa so synom stretne minimálne dvakrát za mesiac, zatiaľ v prítomnosti
matky,pričomjedôležité,abyobajarodičiakomunikovalibezkonfliktov.Boloimnavrhnuté,abyvyskúšali
tento model, k čomu otec uviedol, že koncom marca 2017 odchádza na trojmesačnú služobnú cestu
do zahraničia. Súd zistil, že otec je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom od augusta 2015
do júla 2016 v sume 1.024 eur netto, v roku 2017 v sume 1.394,87 eur netto. Má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť. Matka je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2017 bol v sume 732,87
eur netto. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý L. je zdravý, má len bežné choroby, platené krúžky
nenavštevuje, matka s ním robí voľnočasové aktivity, najmä plávanie. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie navštevoval predškolskú prípravu v materskej škole. Právne súd prvej inštancie posúdil vec
podľa § 26, § 78 ods. 1, § 62 § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zo zisteného skutkového stavu, pokiaľ

ide o návrh otca na zmenu úpravy styku s dieťaťom, súd dospel k záveru, že v zmysle § 26 Zákona o
rodine neprišlo k podstatnej zmene pomerov. Rizikovým faktorom ohrozujúcim zdravý psychický vývoj
dieťaťa boli preukázané pretrvávajúce konflikty jeho rodičov, ktoré u dieťaťa narúšajú jeho pocit bezpečia
a istoty. V rámci konania sa rodičia podrobili psychologickému poradenstvu, pričom vzájomná dohoda
bola, že sa otec bude s maloletým stretávať dvakrát do mesiaca, najskôr v prítomnosti matky. Od konca

marca na tri mesiace bol otec dieťaťa na služobnej ceste v zahraničí, ale ani po tomto termíne už
neprejavil žiadnu aktivitu a snahu pokračovať v navrhnutom modeli stretávania s maloletým, naopak, od
tejto doby sa s maloletým nestretol. Súd skonštatoval, že otcov záujem o stretávanie sa s maloletým nie
je skutočný, pretože nevyužíva ani stretávanie sa so synom, ktoré bolo upravené posledným súdnym
rozhodnutím, preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného, súd dospel

k záveru, že prišlo k podstatným zmenám pomerov, uplynula doba viac ako päť rokov od posledného
rozhodnutia, pričom maloletý L. začal navštevovať materskú školu, je v predškolskom veku. U otca prišlo
k nárastu príjmu približne o 1/3, pribudla mu vyživovacia povinnosť, matka maloletého sa po materskej
dovolenke riadne zamestnala. Súd vychádzal z úvahy, že otec dieťaťa sa nad rámec bežného výživného
žiadnym spôsobom nepodieľa na jeho výžive. Naposledy určené výživné už nezodpovedá momentálne

možnostiam a schopnostiam a ani veku a potrebám maloletého. Otec má priemerný príjem v sume
1.394,87 eur netto, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, z ktorého príjmu bude schopný platiť výživné na
dve deti v celkovej sume maximálne 418 eur, ktorá suma predstavuje 30% jeho príjmu. Pri rozdelení
tejto sumy medzi dve deti pripadá na každé dieťa suma 209 eur. Súd považoval za primeranú sumu
180 eur, ktorá musí postačiť na pokrytie všetkých potrieb dieťaťa. Matka má tiež povinnosť adekvátnou

čiastkou svojho príjmu podieľať sa na výživnom na dieťa. Vzhľadom k jej príjmu je to suma približne 90
eur. Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov, ako aj s rodinnými prídavkami, bude mať maloletý
dostatok financií na zabezpečenie svojej výživy, pričom táto suma bude prekračovať sumu životného
minima určenú zákonným ustanovením a to zákonným opatrením č. 173/2017 účinného od 1.7.2017,
kde bolo určené životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa sumou 91,06 eur mesačne. Keďže súd

prvej inštancie zvýšil výživné s účinnosťou od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom
výživnom od 10.5.2016 do 28.2.2018 v sume 651,29 eur, t.j. suma 21,29 eur za 22 dní mesiaca máj
2016 a za 21 mesiacov po 30 eur. Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku súd určil otcovi možnosť tento
uhradiť v splátkach po 20 eur mesačne tak, aby bol nedoplatok zaplatený najneskôr do troch rokov.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec
maloletého L.. Uviedol, že súd zamietol jeho návrh na zmenu úpravy styku. Poukázal na skutočnosť, že

naposledy súd rozhodol o úprave styku 8.11.2012, teda keď mal maloletý 9 mesiacov. Ku dňu podania
návrhu na zmenu úpravy styku mal vek 4 roky a ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku dovŕšil
fyzický vek 6 rokov. Upraviť styk otca so synom vo veku 6 rokov za prítomnosti matky je absurdné
a z právneho i z pedopsychologického hľadiska nedôvodné a neakceptovateľné. Pokiaľ mal súd
pochybnosti o schopnosti otca riadne sa o dieťa počas styku postarať, mal možné pochybnosti odstrániť

prostredníctvom osvedčených inštitútov, ako je napr. uloženie povinnosti obidvom rodičom spoločne a
zaprítomnostidieťaťapodrobiťsavsúdomurčenomrozsahuazariadenípsychologickémuporadenstvu.
Napriekskutočnosti,žematkoupredloženásprávazpsychologickéhovyšetreniaCentrom pedagogicko-
psychologických služieb Senica takýto postup odporučila, súd nenariadil dôkladné pedopsychologické
vyšetrenie stavu dieťaťa. Je absurdné, že súd akceptoval argumentáciu matky o akomsi strachu
maloletého L. z otca, údajne v dôsledku traumatizujúceho zážitku spôsobeného rozbitím obloku otcom v

dome starej matky, pričom je jasné, že matka 24 hodín denne, 7 dní v týždni, sústavne atakuje psychiku
na nej a len na nej závislého dieťaťa a túto závislosť plne zneužíva na vytvorenie negatívneho obrazu
otca vo vedomí dieťaťa. K výživnému uviedol, že súd jednostranne vyhodnotil zvýšenie príjmových
pomerov otca na úkor rodiny otca a jeho ďalšieho maloletého dieťaťa. Súd vôbec nezaujímali jeho
oprávnené životné náklady. Uviedol, že jeho nevyhnutné a pravidelné mesačné náklady a jeho rodiny

predstavujú čiastku vyše 1.000 eur mesačne a to výživné na L. 150 eur, splátka stavebná pôžička
173 eur, splátky hypotekárny úver 281 eur, mobilný telefón, internet, vodné-stočné, smeti, kúrenie,
doprava do práce. Rozdiel medzi jeho príjmami v roku 2016 a 2017 predstavuje čiastku približne 300
eur mesačne. Táto suma vyššieho príjmu nastala v dôsledku zvýšeného príjmu zo služobnej pracovnej
cesty. Jeho príjem v roku 2018 a v rokoch nasledujúcich bude na úrovni roku 2016, zvýšený o valorizáciu,

pretože uňho neprišlo k zvýšeniu platovej triedy ani k priznaniu iných mzdových benefitov. Bude teda
predstavovať približne 980 eur. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tvrdenia otca v odvolaní sú

nepravdivé, účelové, otec napriek uvádzaných skutočnostiam neprejavil záujem o styk s maloletým
od poslednej jeho návštevy v novembri 2017. Neposkytuje maloletému ani benefity poskytované
zamestnávateľom otca pre deti zamestnancov. Po doručení rozsudku matke oznámil, že jej žiadne
peniaze navyše, ako platil doposiaľ, nezaplatí.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť, pretože výška výživného ako aj doterajšia úprava styku dieťaťa s otcom sú v záujme maloletého
dieťaťa, ktorý má v domácnosti matky vytvorené všetky podmienky na jeho výchovu a starostlivosť.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že je zarážajúce, že si matka, ktorá štyri roky

beztrestne nerešpektuje právoplatný rozsudok súdu o úprave styku, nepripravuje dieťa na styk s otcom
a naopak, 24 hodín denne, 7 dní v týždni sústavne atakuje psychiku na nej závislého dieťaťa, a túto
závislosť plne zneužíva na vytvorenie negatívneho obrazu otca. Práve tvrdenia matky v jej vyjadrení k
odvolaniu sú nepravdivé a účelové. Opakovane minimálne dvakrát za dobu od jeho poslednej návštevy
syna kontaktoval telefonicky matku, čo vie preukázať výpisom hovorov. V prvom prípade mu oznámila,

že v termíne, kedy mal určený styk, nie sú doma, druhý raz mu povedala, že ju má kontaktovať za
účelom styku s L. minimálne tri dni vopred. Keď chcel v určený deň na styk syna navštíviť aj s rodičmi,
vyhovorila sa, že nie sú doma, údajne sú na návšteve. Je zrejmé, že matka sústavne znemožňuje a marí
jeho kontakt so synom L. a taktiež kontakt jeho rodičov s vnukom.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - rodič dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce, bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide
o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je

čiastočne dôvodné, preto je napadnutý rozsudok potrebné zmeniť.7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11P/3/2016 je zmena úpravy styku
otca s maloletým a to jeho rozšírenie a zvýšenie výživného otca na maloletého, ktorého sa matka
domáhala zo sumy 150 eur na 300 eur mesačne.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým bol návrh otca na zmenu úpravy styku jeho rozšírením zamietnutý a výživné otca
na maloletého L. bolo zvýšené zo sumy 150 eur na 180 eur mesačne s účinnosťou od 10.5.2016 a
zároveň bol určený nedoplatok na zročnom výživnom od 10.5.2016 do 28.2.2018 v sume 651,29 eur,

ktorý súd otcovi povolil uhradiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok.

9. Z obsahu spisu vyplynulo, že výživné na maloletého L. bolo naposledy určené v novembri 2012
rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 4P/98/2012-26 sumou 150 eur a zároveň upravený styk otca
s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00

hod. do 18.00 hod., každý týždeň v stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka má právo
byť prítomná pri realizácii styku otca s maloletým. Maloletý mal v čase rozhodovania 10 mesiacov.
Matka s ním bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, otec bol zamestnaný s
priemerným čistým mesačným zárobkom 944 eur mesačne, pričom obaja rodičia iné vyživovacie
povinnosti nemali. V súčasnosti maloletý žije s matkou, ktorá je riadne zamestnaná s priemerným čistým

mesačným príjmom 730 eur. Otec maloletého je ženatý, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom
jeho manželka je t.č. na materskej dovolenke. Otec je riadne zamestnaný v spoločnosti V. Q. B. s
priemerným čistým mesačným zárobkom 1.332 eur. Matka tvrdila, že otec podniká, ktorá skutočnosť
však nebola jednoznačne preukázaná. Z listinných dôkazov predložených matkou maloletého a z
výpovede svedkyne - matky otca na odvolacom pojednávaní, odvolací súd mal za to, že otec vlastní

viacero motorových vozidiel, ktoré sú na fotografiách (v počte 7 áut), ktoré požičiava. Výška príjmu z
tejto činnosti však preukázaná nebola.

10. Prvá odvolacia námietka sa týkala styku otca s maloletým. Na odvolacom pojednávaní rodičia v
podstate zhodne uviedli, že otec sa v súčasnosti s maloletým synom stretáva, dohodli sa spolu s matkou

na tom, že maloletého bude matka nosiť k rodičom otca dvakrát, niekedy trikrát do mesiaca na jeden
deň, väčšinou počas víkendu a on k svojim rodičom chodí každý deň, takže keď je maloletý u nich, celý
deň tam s ním strávi. Matka na odvolacom pojednávaní uviedla, že má dobrý vzťah s rodičmi otca, ako aj
s jeho sestrou, maloletého bez problémov dáva k starým rodičom zo strany otca, pokiaľ títo majú záujem
sasmaloletýmstretnúť.Navrhlaupraviťstykotcasmaloletýmtak,žeotec sabudestretávaťsmaloletým

každý nepárny víkend od piatku 16.00 hod. do nedele 13.30 hod. v bydlisku starých rodičov zo strany
otca s tým, že ona v piatok v určenom čase maloletého starým rodičom v mieste ich bydliska odovzdá
a v nedeľu po skončení styku si maloletého od starých rodičov prevezme. Otec s takouto úpravou styku
súhlasil. Odvolací súd vypočul aj starú matku maloletého, teda matku otca, u ktorej v domácnosti sa má
styk otca s maloletým realizovať, ktorá uviedla, že styk otca s maloletým v jej domácnosti už prebiehal,

má vedomosť o tom, že matka navrhuje rozšíriť styk na každý nepárny víkend od piatku do nedele s
tým, že styk by sa realizoval v ich domácnosti, kde by otec s dieťaťom trávil čas. Voči takejto úprave
styku nemala žiadne výhrady, uviedla, že s takouto úpravou súhlasí aj jej manžel.

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd považoval za dôvodné zmeniť rozsudok

súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zmenu úpravy styku a úpravu styku zmenil tak, že
otec sa bude s maloletým synom stretávať v domácnosti svojich rodičov, teda manželov G., a to každý
nepárny víkend v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 13.30 hod., s tým, že matka v piatok maloletého
odovzdá rodičom otca v mieste ich bydliska a po ukončení styku si maloletého na rovnakom mieste
prevezme. Takto upravený styk odvolací súd považoval za vhodný a v záujme maloletého dieťaťa.

12. Druhá odvolacia námietka sa týkala zvýšenia výživného na 180 eur mesačne s účinnosťou od
podania návrhu.

13. V zmysle aj súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine, dohody i

súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu súdneho rozhodnutia o
výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná, musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výškuvýživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom

životných nákladov. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je tak ovplyvňovaná
faktormi na strane oprávneného dieťaťa, kde je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa ale sú

dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od
veku, zdravotného stavu oprávneného. Medzi odôvodnené potreby tak nepatria len pravidelné mesačné
výdavky ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na ne
musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil, s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti

i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. U povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností.

14. Po posúdení súdom prvej inštancie ako i odvolacím súdom zistených a preukázaných možností,
schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého, s prihliadnutím na jeho odôvodnené
potreby, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Súd správne
skonštatoval pomery účastníkov v čase ostatného rozhodnutia a tiež zmenu pomerov tak na strane
maloletého dieťaťa ako aj na strane rodičov. Nesprávne však podľa názoru odvolacieho súdu zvýšil

výživné na sumu 180 eur. Odvolací súd má za to, že maloletý je o 7 rokov starší, v dôsledku čoho
sa úmerne veku podstatne zvýšili náklady spojené s jeho výživou, keď v čase posledného rozhodnutia
nemal ešte ani jeden rok a v súčasnosti už prešiel materskou školou a navštevuje druhý ročník základnej
školy. Matka maloletého sa od posledného rozhodnutia zamestnala po skončení materskej dovolenky
a dosahuje príjem 730 eur mesačne, takže príjem sa jej zvýšil. Zatiaľ inú vyživovaciu povinnosť nemá,

avšak v súčasnosti je tehotná a očakáva narodenie dieťaťa. Otec si založil rodinu, oženil sa, pribudli
mu dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, pričom s mladším
dieťaťom narodeným v septembri 2019 je v súčasnosti jeho manželka na materskej dovolenke, takže jej
príjem je rodičovský príspevok, z čoho možno dovodiť, že otec maloletého má v súčasnosti vyživovaciu
povinnosť aj voči svojej manželke. Otec je riadne zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný

zárobok 1.330 eur mesačne, teda o 300 eur vyšší ako pri poslednej úprave výživného. Okrem práce
si dokáže nejakú finančnú sumu privyrobiť aj požičiavaním áut, keď odvolací súd skonštatoval, že ak
by tieto motorové vozidlá, ktoré vlastní v počte podľa fotografií minimálne 7 kusov nevyužíval, ako
tvrdil, tak by nemal dôvod v takomto množstve autá vlastniť. Svedkyňa potvrdila, že autá sú jeho a že
ich aj občas požičiava. Z takto zistených osobných a majetkových pomerov odvolací súd považoval

zvýšenie výživného za dôvodné len na výšku 165 eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú
odôvodneným potrebám maloletého ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Navyše
maloletý, pokiaľ dostane 165 eur od svojho otca, 70 eur od matky, ktorá zatiaľ vzhľadom na vek dieťaťa
väčšiu časť svojej vyživovacej povinnosti kompenzuje osobnou starostlivosťou a rodinné prídavky, bude
mať maloletý dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastnej výživy, keď matka neuviedla

žiadne skutočnosti, ktoré by vynakladala vo zvýšenej miere na starostlivosť o dieťa.

15. Vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd mal za dôvodné zmeniť aj v časti
zvýšenia výživného napadnutý rozsudok a zvýšiť výživné na sumu 165 eur mesačne s účinnosťou od
podania žaloby. Keďže obaja rodičia zhodne uviedli, že za obdobie od podania žaloby do rozhodovania

odvolacieho súdu otec prispieval na výživu syna pravidelne mesačne doposiaľ určenou sumou 150 eur a
na začiatku roku 2020 zaslal okrem určenej sumy 150 eur po dobu 5 mesiacov ďalších 150 eur, odvolací
súd skonštatoval, že za toto obdobie mu nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že upravil styk a zvýšil výživné tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.17. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods.2 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).