Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 17, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615202359
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615202359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci Ž. C. G., F.. XX.XX.XXXX, bytom A. E. - H., U. XXX/X,

právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDR. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, v konaní o zaplatenie 576 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť istinu 576 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
z istiny 576 eur od 27.03.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 79,14 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 34,50 eur, v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 26.03.2015 vymedzila predmet konania
svojím nárokom na zaplatenie istiny 576 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania 8,05% z istiny 576
eur od 27.03.2015 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o
úvere č. 505800577 zo dňa 13.12.2012 čerpala úver vo výške 600 eur za dohodnutú odplatu 576 eur
označenúako„príslušnýpoplatok“,ktorésazaviazalapočnúcdňom17.02.2013zaplatiťv12mesačných
splátkach. Ročný úrok predstavuje 96%. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobkyňa pri uzatváraní
a plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Výška

dohodnutej odplaty za poskytnutý úver je pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom. V
úverovej zmluve absentujú podstatné obligatórne náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, a to doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín jeho konečnej splatnosti (písm. f/), úroková sadzba spotrebiteľského
úveru (písm. i/), ročná percentuálna miera nákladov (písm. j/), takže poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b/ tejto právnej úpravy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa
žalovanému uhradila 1.176 eur, z ktorých 576 eur predstavujú bezdôvodné obohatenie vzniknuté na

strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Lehotu na dobrovoľné splnenie povinností určila žalobkyňa
žalovanému do 26.03.2015.Žalovaný v písomnej replike z 20.04.2015 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho
okresného súdu tvrdiac, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a uzatvorenú zmluvu
o úvere č. 505800577 z 13.12.2012 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo

zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva je nepomenovanou, preto obsahuje všetky zákonné
obligatórne náležitosti. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, v ktorej
vstupoval do právneho vzťahu so žalobkyňou. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
č. C-464/01 vo veci Gruber, v zmysle ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana

nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne,
pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je
treba obligáciu charakterizovať ako obchod, nie spotrebiteľský záväzok. Keďže zmluva o úvere nie je
spotrebiteľskou, nie je na mieste hovoriť o výške odplaty za poskytnutý úver ako o neplatnom právnom
úkone v rozpore so zákonom, pretože neexistuje dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

Uznesením zo dňa 05.06.2015 č. k. 7C/111/2015-17 tunajší okresný súd návrh žalovaného na
postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. zamietol; uznesenie sa stalo právoplatným 27.06.2015
bez toho, aby bol podaný opravný prostriedok.

Keďže ide o drobný spor ( § 200 ea/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba Obč. súd. por.), súd
na prejednanie veci samej s poukazom na § 115 a/ ods. 2 Obč. súd. por. nenariadil pojednávanie, ale
rozsudok vyhlásil verejne dňa 17.08.2015, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 Obč. súd. por..

Fotokópiou zmluvy o úvere je preukázané jej uzatvorenie 13.12.2012 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Bratislava a dlžníčkou D. G.. Predmetom zmluvného plnenia je poskytnutie úveru vo výške 600
eur veriteľom dlžníčke, ktorá sa zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
576 eur, teda celkovo 1.176 eur, v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 17.02.2013 na
účet veriteľa. V rubrike, v ktorej má dlžníčka prehlásiť, či sú finančné prostriedky poskytnuté na výkon
zamestnania, povolania, podnikania, alebo na iný účel, dlžníčka označila symbolom „x“ možnosť iný

účel. Fotokópiou elektronického podania odoslaného právnym zástupcom žalobkyne 20.03.2015 pre
žalovaného súd zistil, že žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu 19.03.2015 vyhotovila výzvu
na vydanie bezdôvodného obohatenia 576 eur pre žalovaného, ktorý má dlh uhradiť najneskôr do
26.03.2015uvedúc,ževzmluveoúvereč.505800577z13.12.2012absentujeúdajokonečnejsplatnosti
úveru, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo §

11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2012 (ďalej len Obch. zák.) touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), i), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k
13.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane

najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,

ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej iba Obč. zák.) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov..

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Po vykonaní dokazovania a zistení vyššie uvedeného skutkového stavu, aplikujúc uvedenú právnu
úpravu, súd žalobe vyhovel sčasti. Existencia zmluvného vzťahu účastníkov konania založenou zmluvou

o úvere zo dňa 13.12.2012 ani čerpanie úveru 600 eur žalobkyňou nebolo sporné tak, ako nebolo sporné
dojednanie zmluvných strán o povinnosti dlžníčky vrátiť veriteľovi sumu dlhu 600 eur zvýšenú o príslušný
poplatok 576 eur. K obrane žalovaného vyvracajúcej spotrebiteľský charakter tejto zmluvy súd uvádza
lento,ženejdeonepomenovanúzmluvu.Zjejfotokópie,ktorúmalsúdkdispozícii,niejepreukázanáani
žalobcomtvrdenádohodazmluvnýchstránovoľbeObchodnéhozákonníka.Zmluvaobsahujepodstatné

náležitosti zmluvy o úvere - vymedzenie zmluvných strán, určenie sumy, do ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté (keďže na rozdiel od zmluvy o pôžičke nejde o zmluvu reálnu, ale o zmluvu
konsenzuálnu), záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, aj záväzok dlžníčky
vrátiť poskytnuté prostriedky. Z podstaty samotnej úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu (§261 ods.
1 písm. d) v čase vzniku zmluvy, teraz ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) vyplýva, že práva a
povinnosti jej účastníkov sa spravujú Obchodným zákonníkom. Súd len pripomína, že právna úprava

úverovej zmluvy je prevažne dispozitívna, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť odchýlky od právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku. Kogentnými sú len dve ustanovenia, a to základné ustanovenie § 497
a ustanovenie § 499, ktoré upravuje odplatu za dojednanie úveru. Absolútny charakter úverovej zmluvy
nevylučuje, za splnenia zákonných podmienok, aplikáciu zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinnému k 13.12.2012, kedy zmluvný vzťah účastníkov konania vznikol. Pochybnosť o tom,

že žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovanou vystupoval ako veriteľ definovaný v § 2 písm. a) medzi
účastníkmi nebola. Táto právna úprava v § 2 písm. b) definuje na účely tohto zákona spotrebiteľa ako
fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Dlžníčka v zmluve
výslovne prehlásila, že finančné prostriedky z úveru sú jej poskytnuté na iný účel, než je výkon povolania
alebo podnikania, čím je vyvrátená obrana žalovaného poukazujúca na jeho dobrú vieru pri vstupe

do záväzkového vzťahu so žalovanou. Je pravdou, že samotná skutočnosť, že fyzická osoba nie je
podnikateľom, ešte neznamená poskytnutie ochrany patriacej spotrebiteľovi. Žalobca už aj vzhľadom
na uvedené prehlásenie žalovanej pri poukaze na svoju dobrú vieru ani netvrdil, na základe akého
správania žalovanej nadobudol dobrú vieru o tom, že úver čerpá na výkon povolania, alebo podnikania,
kedy by bolo možné uvažovať o ochrane jeho dobrej viery (či boli použité obchodné listiny a pod.)

Nemožno ignorovať ani kategóriu neoprávnených podnikateľov, kedy by takáto ochrana prichádzala do
úvahy. Preto je pri vstupe do záväzkového vzťahu rozhodujúci účel konania. Ak nesie znaky podnikania
(po materiálnej, nie formálnej stránke), nemôže ísť o spotrebiteľa a treba chrániť dobrú vieru druhej
strany. Žalobca ani netvrdil, že konanie žalovanej nieslo znaky podnikania (Gruber, C-464/01). Napokon,
žalovaný sa stotožnil s tým, že žalobkyňa vystupovala a vystupuje ako spotrebiteľka, čím je daná

miestna príslušnosť tunajšieho okresného súdu, keď nepodal opravný prostriedok voči uzneseniu č. k.
7C/11/2015-17 zo dňa 05.06.2015, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na postúpenie veci Okresnému
súduBratislavaI.UžvtomtorozhodnutíOkresnýsúdLiptovskýMikulášzdôvodňuje,ževposudzovanom
prípade je žalobkyňa spotrebiteľkou. Naplnená je aj definícia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako
zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. d). Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádza, že ročný úrok predstavuje 96%, toto tvrdenie
nie je v súlade s textom predloženej úverovej zmluvy. Žalobkyňa sa v tejto zmluve nezaviazala platiť
úrok, čo napokon v ďalšej časti žaloby konštatuje aj jej samotný právny zástupca tvrdiac, že v zmluve
absentuje dojednanie v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru; zaviazala sa zaplatiť odplatu 576 eur. Svoje tvrdenie o neplatnosti dojednania
o výške odplaty za poskytnutý úver pre rozpor so zákonom žalobkyňa bližšie nešpecifikovala (v čom
tento rozpor spočíva). V uzatvorenej zmluve však chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy stanovené v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu 13.12.2012. K absencii doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru súd udáva, že zmluva obsahuje len dojednanie o splatnosti prvej splátky úveru a o počte
splátok. Chýba aj dojednanie o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miere
nákladov napriek tomu, že predtlač zmluvy obsahuje aj takúto rubriku - zostala nevyplnená. Nad rámec
žalobných tvrdení súd udáva, že v zmluve chýba aj obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. V zmluve je uvedená len dohoda zmluvných strán o výške mesačnej splátky úveru 98 eur bez
toho, aby bolo zrejmé, či ide o splátku istiny, úroku alebo iných poplatkov. Rovnako chýba priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku týchto nedostatkovje potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedenej právnej úpravy potrebné poskytnutý spotrebiteľský
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že žalobkyňa mala žalobcovi vrátiť len
čiastku 600 eur, predstavujúcu istinu poskytnutého úveru. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

že zaplatila žalovanému o 576 eur viac, čím prijal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.
Keďže žalovaný tak neurobil dobrovoľne, zaviazal ho na splnenie tejto povinnosti súd. Bezdôvodné
obohatenie u žalovaného vzniklo prijatím plnenia bez právneho dôvodu, pretože uzatvorená úverová
zmluvajeplatná,absenciazákonnýchnáležitostísaneprejavilavjejneplatnosti,alevofikciibezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením jeho záväzku, žalobkyni vzniklo právo na úrok z omeškania
5,05 % ročne z priznanej istiny 576 eur od 27.03.2015 do zaplatenia. Záväzkový vzťah účastníkov (a tým
aj bezdôvodné obohatenie) síce vznikol pred 01.02.2013 (§ 10 c/ nar. č. 87/1995 Zb.), ale splatnosť tohto
záväzkuneboladohodnutá,určenáprávnympredpisomanirozhodnutímsúdu,pretoježalovanýpovinný
v zmysle § 563 Obč. zák. splniť záväzok prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala.

Konkrétne je žalovaný je v omeškaní márnym uplynutím lehoty poskytnutej na plnenie (26.03.2015) v
písomnej výzve z 19.03.2015. Úrok z omeškania žalobkyni patrí až do splnenia povinnosti žalovaným.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Obč. súd. por. a § 151 ods. 1 Obč. súd.
por. Žalobkyňa mala v konaní neúspech v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto

jej vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ide o trovy právneho zastúpenia. Odmena
za jeden úkon právnej služby je určená podľa § 11 ods. 2. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení
je odmena 1/13-ina výpočtového základu, ak je klientom spotrebiteľ a ide o zastupovanie v konaní
o plnenie - bezdôvodné obohatenie vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy. Právnym základom

uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá
neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobkyňa je v
konaní neúspešná v nepatrnej časti príslušenstva, je potrebné aplikovať § 11 ods. 2 tejto právnej úpravy,
v zmysle ktorého ustanovenie ods. 1 písm. b) sa nepoužije, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej
zmluvyčoilenčiastočneúspešný.Vtomtoprípadejepotrebnévychádzaťz§10ods.1uvedenejprávnej

úpravy, takže odmena za jeden úkon právnej služby je 38,18 eur a patrí za dva úkony právnej služby,
ktorými sú príprava, prevzatie zastúpenia a písomné podanie žaloby (§14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky).
Právny zástupca žalobkyne navrhol prisúdenie odmeny za právne zastupovanie len vo výške 31,18 eur,
z ktorej súd ako viazaný jeho návrhom vychádzal a priznal odmenu spolu za dva úkony právnej služby
62,36 eur. Za každý úkon právnej služby patrí podľa § 16 ods. 3 tejto právnej úpravy tzv. režijný paušál

8,39 eur, čo je za dva úkony právnej služby 16,78 eur. Celkovo potom sú trovy právneho zastúpenia
79,14 eur. Na ich zaplatenie, s poukazom na § 149 ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal súd žalovaného k
rukám právneho zástupcu žalobkyne.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení je od platenia

súdneho poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu, ktorým je napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa
nedomáha v tomto súdnom konaní ochrany priamo podľa uvedeného zákona, ale domáha sa ochrany
vyplývajúcej z procesného postavenia spotrebiteľky, preto je nutné uvedenú odkazovaciu právnu
normu potrebné vykladať extenzívne a pod osobitným zákonom rozumieť aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka o vydaní bezdôvodného obohatenia, najmä ak vzniklo porušením spotrebiteľových práv
povinným subjektom. Nakoľko je žalobkyňa v konaní od platenia súdneho poplatku ako spotrebiteľka
oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 34,50 eur (6 % hodnoty sporu
zohľadniac pravidlá zaokrúhľovania určené zákonom o súdnych poplatkoch) žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu
Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si povinný dobrovoľne, riadne a včas nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, môže
oprávnený navrhnúť vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.