Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kukučková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/167/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204052
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319204052.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: ASSET MANAGER s.r.o., Pribišova 47,
841 05 Bratislava, IČO: 48 141 674, proti žalovanému: MedicLive, s.r.o., Kapitulská 8, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 35 967 528, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2019 sa
žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva zapísaného v časti „C ŤARCHY“, na LV č. XXXX, vydanom Okresným
úradom B., katastrálny odbor, pre katastrálne územie Z. F.; Záložné právo v prospech MedicLive, s.r.o.,
IČO: 35 967 528, na byt č. XX, X. poschodie, vchod H. XX, podľa V-1879/2017 zo dňa 14.02.2017.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom v návrhu označenej nehnuteľnosti - bytu
na H. R.. XX v Bratislave, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Označený
byt je zaťažený záložným právom v prospech MedicLive, s.r.o., IČO: 35 967 528 (žalovaný), pričom
uvedené záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam, ktorú uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobcom ako záložcom dňa 20.01.2017.
Záložné právo malo zabezpečovať pohľadávku žalovaného voči spoločnosti REKLAMAbratislava
s.r.o., vo výške 90.000,- eur. Táto pohľadávka mala vyplývať z dohody nazvanej Uznanie záväzku
a dohoda o splátkach, ktorú uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou REKLAMAbratislava
s.r.o., ako dlžníkom dňa 20.01.2017. Uznaný záväzok spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. voči
žalovanému v sume 90.000,- eur mal predstavovať zmluvnú pokutu podľa kúpnej zmluvy uzavretej
medzi REKLAMAbratislava s.r.o., ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 03.10.2016.
Konateľ žalobcu, Ing. Baker, zároveň konal za spoločnosť REKLAMAbratislava s.r.o. ako jej jediný
konateľ, pričom tvrdí, že označenú kúpnu zmluvu za spoločnosť REKLAMAbratislava s.r.o., neuzavrel
slobodne a vážne, ale pod nátlakom konateľa žalovaného Mgr. art. Dušana Valka; ide o fiktívnu
zmluvu a k plneniu spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. podľa tejto zmluvy nikdy nemalo, ani nemohlo
dôjsť. Konateľ žalovaného Mgr. art. Valko zároveň trval na uzavretí darovacej zmluvy, ktorou darca
spoločnosť REKLAMAbratislava s.r.o. daruje obdarovanej organizácií SENIOR DOBRÁ NIVA n.o. sumu
10.000,- eur, inak bude spôsobovať spoločnosti konateľa žalobcu (BH SM, s.r.o.) problémy pri realizácií
stavebného dozoru projektu v obci Dobrá Niva. V predmetnom stavebnom konaní podala SENIOR
DOBRÁ NIVA n.o. námietky, odvolanie a oznámenie, ktoré po podpise sporných zmlúv vzala späť.
Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva zo dňa 03.10.2016 je neplatná a vzhľadom na to je neplatné aj Uznanie
záväzku a dohoda o splátkach, pretože uznáva zmluvnú pokutu dohodnutú v absolútne neplatnej
kúpnej zmluve. Zároveň, z vyššie uvedených dôvodov, je aj Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti neplatná a zápis záložného práva na LV č. XXXX k bytu vo vlastníctve žalobcu predstavuje
akútnu hrozbu výkonu záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa. V predmetnom
byte býva konateľ žalobcu spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi a výkon záložného práva
by spôsobil existenčné problémy celej rodine. Dňa 03.07.2019 konateľ žalobcu podal, pre konanie
žalovaného, trestné oznámenie. Z uvedeného dôvodu žalobca žiada, pre obavu z výkonu záložného
práva, bezodkladne riešiť situáciu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložilo
zdržať sa výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti.
3. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami
formou neodkladného opatrenia založil žalobca do spisu nasledovné listinné dôkazy: LV č. XXXX,
CD s audiozáznamom, výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného, výpis z obchodného
registra spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. a spoločnosti BH SM, s.r.o., výpis z registra neziskových
organizácií organizácie SENIOR DOBRÁ NIVA n.o., Kúpna zmluva zo dňa 03.10.2016, Darovacia
zmluva zo dňa 20.01.2017, Uznanie záväzku a dohoda o splátkach zo dňa 20.01.2017, Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.01.2017, Odvolanie organizácie SENIOR DOBRÁ NIVA,
n.o. zo dňa 17.01.2017, Oznámenie o podanom odvolaní zo dňa 18.01.2017, Predloženie odvolania zo
dňa 19.01.2017, Späťvzatie oznámenia zo dňa 19.01.2017, Späťvzatie odvolania zo dňa 19.01.2017,
Späťvzatie námietok zo dňa 19.01.2017, kópiu občianskeho preukazu konateľa žalobcu a jeho manželky
a Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 03.07.2019.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami (písm. c) alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala (písm. d).
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie
súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Je
potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí
osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo
zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže
dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu
prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo
objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí
iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia
práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného
opatrenia. Skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol
ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho
majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť
reálne a musí hroziť bezprostredne.
9. Súd pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z podmienky potreby
naliehavosti a bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať
nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. V tomto prípade má súd za to, že
žalobca takéto skutočnosti neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil ohrozenie jeho nároku. Súdu
z návrhu žalobcu nevplýva, že by sa tento od roku 2017, keď podľa jeho názoru sporné zmluvy
podpísal, domáhal súdnou cestou ich zrušenia, resp. ich označenia za neplatné. Vzťah, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, má byť s konečnou platnosťou vyriešený v konaní
vo veci samej; čo v tomto prípade nie je splnené. Rovnako súdu nie je známe, akým spôsobom, a či
vôbec, si žalobca (ako záložca) svoje povinnosti splácať dlh vo výške 90.000,- eur, ktorý uznal v Zmluve
o splátkach a dohode zo dňa 20.01.2017, plnil. Podľa listu vlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX na H.
R.. v Bratislave, ktorá je vo vlastníctve žalobcu (ako právnickej osoby), nie je k predmetnej nehnuteľnosti
aktuálne vedený žiadny nový záznam, resp. návrh na vklad, potvrdzujúci uplatňovanie záložného práva
žalovaného k nehnuteľnosti.
10. Záverom súd konštatuje, že nariadiť neodkladné opatrenie môže len vtedy, ak je aspoň osvedčená
danosť práva, čo v tomto prípade absentuje. Tvrdenie žalobcu o obave z ohrozenia výkonom záložného
práva nie je podložené relevantnými skutočnosťami a poukazovanie na možné problémy s bývaním
rodiny konateľa žalobcu je absolútne hypotetické a nemôže byť dôvodom na nariadenie takého
výnimočného procesného rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie. Preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, má v konaní úspešný žalovaný nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak žalovanému ich náhradu súd nepriznal, nakoľko mu žiadne
trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na zo dňa odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.