Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205944
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116205944.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Z.. I. E., advokát,

so sídlom I. X/A, G., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej Y. G., nar. XX.XX.XXXX, K. G. 7, J. O., štátna
občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 1 520,34 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1520,34 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 22.09.2014
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1 520,34 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 6,05 % ročne ako aj zaplatiť mu trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým,

že na základe ústnej dohody poskytol žalovanej právne služby, za ktoré jej vystavil faktúru č. 20140063,
zo dňa 16.09.2014, splatnú dňa 21.09.2014. Pri vyúčtovaní odmeny vychádzal z toho, že hodnota
úkonu právne služby vychádza z hodnoty veci v sume 150 000,- EUR. Voči žalovanej si uplatnil len dva
úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a
vypracovanie a podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy. Ostatné úkony ako aj náhradu za stratu
času ako aj spotrebované pohonné látky ani amortizáciu vozidla si od žalovanej neúčtoval. Na výzvu
súdu žalobca upravil žalobu v zmysle, že žiada úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to odo dňa

22.09.2014 až do zaplatenia.

2. Tunajší súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom č.k. 24C/89/2016-31 zo dňa 03.04.2017, proti
ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. Súd následne uznesením č.k. 24C/89/2016-59 zo
dňa 21.03.2018 vydaný platobný rozkaz zrušil.

3. Žalovaná v podanom odpore navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že neuznáva žalobu ani čo do

dôvodu, ani čo do výšky. Čo do výšky je uplatňovaná výška odmeny za poskytnutie právnych služieb
nesprávnaztýchtodôvodov.Žalobcapodalakoadvokátvzastúpenížalovanejžalobu,ktorousadomáha
určenia, že kúpna zmluva je neplatná. Platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu sa nedá ohodnotiť
konkrétnou sumou. V takom prípade § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len "vyhláška") ustanovuje, že výška odmeny za jeden úkon právnej služby zodpovedá jednej
trinástine výpočtového základu. To predstavovalo v roku 2014 sumu 61,84 EUR. Za jeden úkon právnej

služby si teda žalobca nemohol účtovať sumu 733,37 EUR. Nemožno sa stotožniť ani so sumou 53,60
EUR ako náhradu cestovných nákladov (straty času). Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov: "Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhraduhotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy

z verejných registrov." Nie je zrejmé, v čom spočíva účelnosť cesty autom do Trenčína, keď rovnaký
účel bolo možné dosiahnuť aj odoslaním poštovej zásielky. V takom prípade by žalobca ani nemohol
uvažovaťonáhradestratyčasu,alenanajvýšpoštovnéhovovýškeaniniedveeurá.Nakoniecanižalobu
o neplatnosť kúpnej zmluvy, vychádzajúc z tvrdení žalobcu, žalobca nepodával osobne v podateľni
Okresného súdu Trenčín. Čo do dôvodu nemožno uznať nárok najmä s ohľadom na ustanovenie §

18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého: "Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri
ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou." Zákon o advokácii odbornú starostlivosť nedefinuje.
Ako pomocnú definíciu možno použiť ustanovenie § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľov, inak na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou plne aplikovateľný, podľa ktorého sa
rozumie: "odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxialebovšeobecnejzásadedobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti".Oodbornejstarostlivosti
možno mať odôvodnené pochybnosti už pri zbežnom prečítaní žaloby, za spísanie a podanie ktorej si
žalobca uplatňuje odmenu. Žalobca, v tom čase právny zástupca žalovanej, žaloval neplatnosť kúpnej
zmluvy. Z ustálenej judikatúry, ktorá sa o niečo neskôr premietla aj do kodifikovaného znenia Civilného
sporového poriadku, pritom vyplýva zrejmá neúspešnosť takto podanej žaloby. Na určení neplatnosti

kúpnej zmluvy nemohol byť daný naliehavý právny záujem ani v čase podania tejto určovacej žaloby,
keďže z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva danosť naliehavého právneho záujmu tam, kde
by rozsudok vyriešil spor v celom rozsahu a kde nie je možné dosiahnuť výsledok inou žalobou (pozri
analogicky Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 89/2007, 8 Cdo 251/2015 a 3 Cdo 24/2017). V
danom prípade mal advokát podať určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhal určenia vlastníckeho práva,

nie určenia neplatnosti zmluvy. Ak by žalobu podával nekvalifikovaný všeobecný zástupca, dalo by sa
takéto fundamentálne pochybenie pochopiť. Od advokáta sa ale vyžaduje nielen memorovaná znalosť
zákona, ale i znalosť práva v širšom zmysle slova, znalosť i schopnosť výkladu právnych noriem. Znalosť
práva je pre advokáta povinnosťou. Ak advokát túto povinnosť neplní, nemá podľa zákona (citovaného
ustanovenia § 18 ods. 5 zákona o advokácii) nárok na odmenu. Žalobca si tiež dôsledne nesplnil

povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Žalobca tvrdí, že ako advokát podal v zastúpení žalovanej
určovaciu žalobu. Podľa pečiatky podateľne súdu sa tak stalo 16. 9. 2014. V ten istý deň žalobca doručil
Okresnému úradu Trenčín, katastrálnemu odboru, podanie, nevedno prečo výrazne označené značkou
"V-4763/2014" (vkladovým konaním pod sp. zn. V-4763/2014 okresný úrad povolil vklad vlastníckeho
práva k domu v prospech žalovanej a holandskej spoločnosti Kemmul B. V.). V žalobe ani v žiadnej

prílohe k nej žalobca neuvádza spisovú značku konania na Okresnom súde Trenčín. Z podania žalobcu
teda nie je zrejmé, či sa vôbec vo veci ešte koná alebo sa konanie už skončilo a ako sa skončilo. Zrejmé
však je, že žalobca ako právny zástupca žalovanej, o konanie príliš veľký záujem neprejavoval. Žalovaná
navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca sa k podanému odporu nevyjadril.

5. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili žalobca ani žalovaná a ani ich právni zástupcovia.
Doručenia predvolaní mali riadne vykázané, o odročenie pojednávania nepožiadali, a preto súd
pojednával v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, listinnými dôkazmi: žiadosť
o vyznačenie zahájenia súdneho konania zo dňa 16.06.2014, návrhom na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 16.06.2014, faktúrou č. 20140063 zo dňa 16.09.2014 s dátumom splatnosti dňa
21.09.2014 v sume 1 520,34 EUR, osvedčením o platcovstve DPH žalobcu a obsahom súdneho spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 27C/230/2014.

7. Z pripojeného spis súd zistil, že dňa 16.09.2014 bola v podateľni tunajšieho súdu zapísaná žaloba o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, kde žalobcom bola terajšia žalovaná. Táto bola zastúpená žalobcom
(v tomto konaní). Plná moc žalobcovi zo strany žalovanej bola udelená dňa 10.09.2014 a zrušená

podaním zo dňa 19.11.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 04.12.2014. Plná moc ako aj
jej zrušenie sú obsahom predmetného spisu. Predmetom tejto žaloby je zaplatenie právnych služieb
poskytnutých žalobcom žalovanej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/230/2014. Súd
konštatuje, že uvedené konanie nie je doposiaľ ukončené.8. Nebolo medzi stranami sporné, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o poskytnutí právnej služby.
Sporným zostala kvalita poskytnutých služieb a výška odmeny za tieto služby.

9.Podľa§488Občianskehozákonníkazáväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

13. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny
sastanovípodľatarifnejhodnotyvecialebodruhuveci,aleboprávaapodľapočtuúkonovprávnejslužby,

ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

16. Podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb,Odmenavovýške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

17. Súd posúdil ústnu zmluvu o poskytnutí právnej služby za platnú, nakoľko ani jedna zo strán vznik
takejto zmluvy nenamietala. Dokonca, žalovaná potvrdila aj samotné vykonanie úkonov právnej služby,

za ktoré si žalobca nárokuje odmenu tým, že spochybňuje kvalitu ich vykonania (takže vykonanie týchto
úkonov žiadnym spôsobom nespochybňuje, spochybňuje iba ich kvalifikovanosť). Ako bolo vyššie
uvedené, konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 27C/230/2014 nebolo doposiaľ ukončené - o
žalobe doposiaľ nebolo rozhodnuté, a preto súdu v tomto konaní neprislúcha hodnotiť relevantnosť
tohto úkonu (spísanie kvalifikovanej žaloby), tak ako to namieta žalovaná. Žalovaná síce uvádza, že

predmetnážalobatrpívadouodpočiatkuspočívajúcavabsenciínaliehavéhoprávnehozáujmunaurčení
neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak žaloba nebola zamietnutá z tohto dôvodu, resp. nie je v súčasnosti ani
možné dopredu uviesť, či táto žaloba bude úspešná alebo neúspešná. Čo je však možné konštatovať
je, že žalobca na základe ústnej zmluvy vykonal pre žalovanú službu - poskytnutie právnej služby, a to v
rozsahu dvoch úkonov, ktoré si na základe dohody vyúčtoval a za ktoré žalovaná žalobcovi nezaplatila.

Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za dôvodnú.

18. Žalovanou namietaná výška uplatnenej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb ustanovuje, že výška odmeny za jeden úkon právnej služby zodpovedá

jednej trinástine výpočtového základu. To predstavovalo v roku 2014 sumu 61,84 EUR. Za jeden úkon
právnej služby si teda žalobca nemohol účtovať sumu 733,37 EUR. Nemožno sa stotožniť ani so sumou
53,60 EUR ako náhradu cestovných nákladov (straty času). K danému súd uvádza, že s názorom
žalovanej nie je možné sa stotožniť. Na podporu svojho názoru uvádza súd Nález Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že pokiaľ je vec, právo
alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje
za základ pre tarifnú odmenu advokáta, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva. Explicitná

kogentná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Možno teda
z uvedeného vyvodiť, že pokiaľ je vec alebo plnenie, ktoré je predmetom daného právneho úkonu,
peniazmi oceniteľné, potom sa táto hodnota považuje za základ pre určenie tarifnej odmeny advokáta,
tak ako sa to stalo aj v prejednávanej veci.

19. S ohľadom na skutočnosť, že citovaný právny predpis rozlišuje situácie, kedy je predmet právneho
úkonu, o ktorého platnosti je vedené súdne konanie, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je, potom nie je
možné vychádzať z názoru sťažovateľa, že vždy, keď je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy,
nemožno tento predmet peniazmi oceniť. Je teda potrebné v každom konkrétnom prípade skúmať, či
možno predmet právneho úkonu (t. j. plnenie) oceniť a v závislosti na tom stanoviť aj výšku náhrady
trov konania. Predmetom daného konania (neplatnosť prevodnej zmluvy) bola vec nehnuteľná, ktorá

je peniazmi oceniteľná, v dôsledku čoho nebolo možné vychádzať z tarifnej hodnoty podľa § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky. Obdobne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I. ÚS 176/2017.

20. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si správne uplatnil výšku tarifnej odmeny, keď za základ hodnoty
právneho úkonu považoval sumu 150 000,- EUR, ktorá bola kúpnou cenou predmetných nehnuteľností.

Hodnota právnej služby, resp. základná tarifa pre výpočet hodnoty právnej služby tak vyplýva priamo z
Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2013, ktorá tvorí súčasť spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27C/230/2014 na
č.l. 6 a nasledujúce. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby tak predstavuje sumu 725,33 EUR a
režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 EUR, čo pri dvoch úkonoch právnej služby predstavuje sumu
1 466,74 EUR.

21. Rovnako námietka žalovanej, že nebola podaná žaloba na súde osobne neobstojí, nakoľko zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 27C/230/2014 jednoznačne vyplýva, že táto bola podaná na tunajšom súde
16.09.2014, a to osobne do podateľne tunajšieho súdu. Rovnako aj námietka žalovanej k náhrade za
stratu času vo výške 53,60 EUR neobstojí, nakoľko súd skontroloval vzdialenosť medzi Bratislavou a

Trenčínom na verejne dostupnej stránke www.mapy-mapy.info.sk, z ktorej vyplýva, že vzdialenosť medzi
mestami je 127 km, pričom cesta trvá 1 hod a 23 minút, čo predstavuje pri ceste Bratislava - Trenčín
- Bratislava až 6 začatých polhodín, pričom žalobca si uplatnil náhradu len za 4 polhodiny náhrady za
stratu času za rok 2014 po 13,40 EUR, čo predstavuje sumu 53,60 EUR. V danom sa tiež nie je možné
stotožniť s názorom žalovanej, že by mal žalobca využiť prepravnú službu slovenskej pošty, čím by

nevznikli náklady na náhradu času. Je nutné poznamenať, že ani samotná žalovaná nenamietala, že
by bolo v rozpore s ich dohodou o poskytnutí právnej služby, aby žalobca podal žalobu na tunajšom
súde osobne. Skutočnosť, že žalobca nevyužil prepravné služby Slovenskej pošty bolo výlučne v jeho
réžií v prípade, ak medzi stranami neexistovala osobitá dohoda o tom, že tak učiniť nemôže, resp. nebol
mu zo strany mandanta udelený iný príkaz alebo pokyn. Žiadna zo strán neprodukovala žiaden dôkaz,

dokonca, ani len netvrdila, že by takáto dohoda, resp. takýto zákaz mal existovať. Z uvedeného dôvodu
súd nezistil pochybenie zo strany žalobcu, ak doručil preukázateľne žalobu na súde osobne (vyplývajúc
to z podacieho razítka podateľne tunajšieho súdu na rovnopise žaloby v spise sp. zn. 27C/230/2014).

22. Nakoľko súd považoval žalobu za dôvodnú, čo do nároku ako aj výšky, priznal žalobcovi uplatnený

nárok v plnom rozsahu. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s peňažným plnením, súd priznal žalobcovi
aj uplatnené úroky z omeškania od dňa po splatnosti faktúry.

23.Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku tak, že plne
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trovkonania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.