Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1516201407.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

PREŠOV REAL, s.r.o., Slovenská 40, Prešov 080 01, IČO: 31 722 814, proti žalovanému: Saba Infra
Slovakia s.r.o., Pri trati 25, Bratislava 821 06, IČO: 35 844 256, zast.: Capitol Legal Group, advokátska
kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, o zaplatenie
18.446,18 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.2.2016 domáhal zaplatenia sumy 18.446,18 EUR s prísl.,
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol prevádzkovateľom platených verejných parkovísk a pouličného
parkovania v meste Prešov na základe Koncesnej zmluvy na služby - prevádzka platených verejných
parkovísk a pouličného parkovania v mesta Prešov, číslo XXXX/XXXX/M/XXX/r, uzatvorenej medzi

Mestom Prešov a žalovaným zo dňa 27.5.2008. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.8.2013.
Na základe Dodatku č. 18 k Mandátnej zmluve uzavretej dňa 1.8.2010 medzi Mestom Prešov a
žalobcom (za účelom správy mestského majetku) zverilo Mesto Prešov žalobcovi do správy dočasnú
prevádzku verejných parkovísk a pouličného parkovania v meste Prešov, ktoré do 31.8.2013 podliehali
režimu plateného parkovania v zmysle Koncesnej zmluvy, a to počnúc dňom 1.9.2013 až do doby
výberového konania na ďalšieho prevádzkovateľa parkovísk. Na základe výberového konania konaného
dňa 2.3.2015 bola mestom Prešov uzatvorená nová Komisionárska zmluva na prevádzku pletených

verejných parkovísk s víťazom výberového konania, t.j. so žalobcom, s účinnosťou od 1.4.2015.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v čase prevádzkovania parkovísk popredal parkovacie karty s platnosťou
po 1.4.2015, kedy už parkoviská neprevádzkoval, čím sa bezdôvodne obohatil a získal tak celkom sumu
18.446,18 EUR. Listom zo dňa 12.11.2015 vyzval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 456 Obč. zákonníka, na ktorú nereagoval.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím povereného zástupcu žalobcu, právneho zástupcu

žalovaného,oboznámilsaslistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahspisu,apotaktovykonanomdokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.4. Medzi sporovými stranami bola dňa 17.9.2013 uzavretá Koncesná zmluva na služby - dočasná
prevádzka platených verejných parkovísk a pouličného parkovania v Meste Prešov. Žalobca listom
zo dňa 16.3.2015 oznámil žalovanému ukončenie uvedenej zmluvy ku dňu 31.3.2015. Žalobca lisom

zo dňa 12.11.2015 žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 18.446,18 EUR,
ku ktorému malo dôjsť tým, že žalovaný predal parkovacie karty s platnosťou po 1.4.2015, kedy už
parkoviská neboli v jeho správe.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, že nie je sporné, že Mesto Prešov a žalovaný dňa

30.5.2018uzatvoriliKoncesnúzmluvunaslužby-prevádzkuplatenýchverejnýchparkovískapouličného
parkovania v meste Prešov (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vo vlastnom
mene pre mesto Prešov a na jeho účet zabezpečiť za odplatu vybudovanie a prevádzku systému
plateného parkovania na území mesta Prešov a mesto Prešov sa zaviazalo zaplatiť žalovanému
za uvedené činnosti dohodnutú odmenu (čl. V. ods. 1 Zmluvy). Zmluva bola následnou dohodou
oboch zmluvných strán menená a dopĺňaná Dodatkom č. 1 zo dňa 27.8.2008, Dodatkom č. 2 zo dňa

11.12.2008, Dodatkom č. 3 zo dňa 23.4.2009, Dodatkom č. 4 zo dňa 31.8.2009 a Dodatkom č. 5 zo
dňa 15.10.2010. Odmena za plnenia poskytnuté podľa Zmluvy, na ktorú žalovanému vznikol nárok, bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá v čl. XI. Zmluvy v znení jej Dodatkov ako úžitok z poskytnutých
služieb a predstavovala protihodnotu za plnenia a služby poskytnuté podľa Zmluvy. Jej výška a spôsob
výpočtu bol zmluvnými stranami zadefinovaný v čl. XI. ods. 1 Zmluvy v spojení s čl. V. ods. 10 Zmluvy.

Podstatnou skutočnosťou je, že v rámci Zmluvy bol žalovaný povinný zabezpečiť vo vlastnom mene a na
účet mesta Prešov okrem iného aj výber platieb za parkovanie, a to tak, že mal zabezpečovať prevádzku
systému plateného parkovania na území mesta Prešov (čl. VI. ods. 3 Zmluvy), pričom túto svoju
povinnosť riadne plnil. Taktiež bol povinný na účet mesta Prešov zabezpečiť vydávanie parkovacích
kariet a výber platieb za parkovanie a pravidelne v mesačných intervaloch odovzdávať mestu Prešov

platby za parkovanie, znížené o jeho odmenu podľa čl. XI. ods. 1 Zmluvy (čl. V. ods. 5 Zmluvy v spojení
s čl. V ods. 9 Zmluvy), čo taktiež riadne plnil a všetky platby voči mestu Prešov ku dňu skončenia
Zmluvy (31.3.2013) riadne a v celosti vyúčtoval a poukázal v prospech mesta Prešov. Dňa 17.9.2013
uzatvoril žalobca so žalovaným Koncesnú zmluvu na služby - dočasná prevádzka platených verejných
parkovísk a pouličného parkovania v meste Prešov (ďalej len „Zmluva 2“), v ktorej sa zmluvné strany

dohodli na zabezpečovaní dočasnej prevádzky verejných parkovísk a pouličného parkovania v meste
Prešov, a to za rovnakých podmienok ako boli pôvodne dohodnuté medzi žalovaným a mestom Prešov
v Zmluve, s výnimkou odmeňovania, ktoré bolo medzi žalobcom a žalovaným upravené inak - pevnou
(paušálnou) mesačnou sumou 5.000,- EUR, a to aj pre prípad, ak by podiel na prevádzkovom zisku pri
miere rešpektovanosti bol nižší ako 80% (čl. 1 ods. 1.3 Zmluvy 2). Zmluva 2 bola ukončená k 31.3.2015.

Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný v čase prevádzkovania parkovísk popredal parkovacie
karty s platnosťou po 1.4.2015, kedy už parkoviská neprevádzkoval, čím sa mal údajne bezdôvodne
obohatiť na úkor žalobcu a získať tak sumu 18.446,18 EUR. Uvedené tvrdenie žalobcu považuje za
absolútne nedôvodné, účelové a zjavne nemajúce akýkoľvek reálny základ v právnych normách. Zo
skutočností, ktoré prezentoval vyššie je zrejmé, že pri prevádzkovaní parkovísk a predaji parkovacích

kariet postupoval v celom rozsahu v súlade so Zmluvou 2 v spojení so Zmluvou a žalobcovi vždy po
skončenítohoktoréhokalendárnehomesiacauhradildohodnutýmesačnýpodielnaziskuvsume5.000,-
EUR. V súlade s ustanoveniami Zmluvy bol oprávnený predávať aj parkovacie karty, ktoré mali dlhšiu
platnosť, avšak toto nič nemení na skutočnosti, že voči žalobcovi nemohla vzniknúť z tohto titulu a ani
nevznikla žiadna škoda alebo akýkoľvek iný peňažný nárok vo vzťahu k žalovanému z tohto titulu. Len na

okraj poznamenáva, že dĺžka trvania „platnosti“ predaných parkovacích kariet nemala žiaden vplyv na
povinnosť žalovaného po ukončení mesiaca, kedy predaj uskutočnil, žalobcovi vyplatiť pevnú (paušálnu)
sumu 5.000,- EUR (čl. 1 ods. 1.3 Zmluvy 2), pričom túto svoju povinnosť si počas trvania Zmluvy 2
riadne vždy splnil. Odhliadnuc od tejto skutočnosti žalovaný bol povinný podľa Zmluvy zabezpečovať
predaj parkovacích kariet v dohodnutom rozsahu a postupoval tak v súlade so zmluvne dohodnutými

záväzkami a k predaju parkovacích kariet dochádzalo len v čase, kedy bola Zmluva 2 (v spojení so
Zmluvou) účinná. Ako absurdné tak vyznieva tvrdenie žalobcu, resp. uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že „platnosť“ parkovacích kariet, ktoré žalovaný
bol oprávnený, resp. dokonca povinný predávať a aj predal počas trvania Zmluvy 2, trvala aj po skončení
Zmluvy 2. Z vyššie uvedených dôvodov namieta aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore, keďže

žalobca nemá také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo ním uplatňované (domnelé)
právo, resp. nárok. Žalobca v žalobe nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by mu zakladal
zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a taktiež neosvedčil ani základný predpoklad pre
vydanie bezdôvodného obohatenia, a to že k obohateniu v akejkoľvek podobe a sume došlo. Znovukonštatuje, že po ukončení Zmluvy 2 predaj parkovacích kariet nerealizoval a do ukončenia Zmluvy 2
postupoval v súlade s povinnosťami, na ktoré sa podľa Zmluvy 2 zaviazal s tým, že voči žalobcovi si
riadneavčassplnilvšetkysvojepovinnostitýkajúcesaúhradydohodnutéhomesačnéhopodielužalobcu

na prevádzkovom zisku.

6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že nie je sporné, že medzi Mestom Prešov a
žalovaným bola uzatvorená dňa 27.5.2008 Koncesná zmluva na služby - prevádzku platených verejných
parkovísk a pouličného parkovania v meste Prešov. Podľa článku V. bod 1. a nasl. ako aj v zmysle

článku VI. bod 4 písm. b) tejto zmluvy sa žalobca zaviazal pre Mesto Prešov vybudovať a následne
prevádzkovať plne funkčný systém plateného parkovania. Zmluva bola účinná do 31.8.2013. Mandátnou
zmluvou zo dňa 1.8.2010 uzatvorenou medzi Mestom Prešov a žalobcom zverilo Mesto Prešov vybrané
objekty vo vlastníctve mesta do prevádzky a správy žalobcu za účelom ich prevádzkovania. Jednalo sa
o viaceré nehnuteľnosti a areály vo vlastníctve Mesta Prešov, ktoré následne začal spravovať žalobca.
Rovnako nie je sporné, že na základe Dodatku č. 18 k Mandátnej zmluve zo dňa 1.8.2010 medzi

Mestom Prešov a žalobcom zverilo Mesto Prešov do správy a dočasnú prevádzku verejných parkovísk
a pouličného parkovania v meste Prešov, žalobca teda vstúpil týmto dodatkom do práv namiesto Mesta
Prešov. Žalovaný mal Koncesnú zmluvu zo dňa 27.5.2008 na prevádzku parkovísk v meste Prešov
účinnú do 31.8.2013. Zámerom Mesta Prešov bolo vybrať prostredníctvom transparentného výberového
konania nového prevádzkovateľa platených parkovísk v meste Prešov na prevádzku po uplynutí tejto

zmluvy. Do času podpisu zmluvy s budúcim víťazom z výberového konania bolo nevyhnutné naďalej
zabezpečiť - prevádzkovať verejné parkoviská, preto žalobca a žalovaný uzatvorili dočasnú zmluvu
označenú ako Koncesná zmluva na služby - dočasná prevádzka platených verejných parkovísk a
pouličného parkovania v meste Prešov zo dňa 17.9.2013 (ďalej ako „Dočasná zmluva“). Za plnenie
si svojich povinností žalovaný inkasoval platby a odovzdával žalobcovi dohodnutú fixnú mesačnú

odmenu v zmysle bodu 1.3 Dočasnej zmluvy vo výške 5.000,- EUR. Z uvedeného výberového konania
vyšla ako víťazná spoločnosť žalobcu. Následne bola uzatvorená medzi žalobcom a Mestom Prešov
Komisionárska zmluva zo dňa 27.3.2015, predmetom ktorej bola správa parkovísk, ktorú žalobca
realizuje doposiaľ. Víťaz výberového konania začal prevádzku parkovísk počnúc dňom 1.4.2015, od
tohto dátumu bol povinný si plniť svoje povinnosti, teda riadne prevádzkovať a spravovať parkoviská. V

zmysle Dočasnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bol žalovaný oprávnený spravovať parkoviská
v meste Prešov a to až do výberu nového prevádzkovateľa, ktorým sa stal žalobca. Žalobca začal
správu parkovísk vykonávať odo dňa 1.4.2015. Od tohto dátumu žalobca musel vykonávať správu
parkovísk, teda zabezpečiť ich prevádzku, údržbu, zimnú údržbu v podobe odpratávania snehu a
celkovo zabezpečovať servis parkovacieho systému v zmysle Komisionárskej zmluvy zo dňa 27.3.2015.

Žalovaný bol do dátumu 31.3.2015 oprávnený inkasovať prijaté platby za parkovné v meste a zároveň
bol oprávnený aj vydávať parkovacie karty s ročnou platnosťou, ktoré vydával aj v priebehu rokov
2014 a 2015, čo žalobca nespochybňuje. Tomuto oprávneniu však korešpondovali zároveň povinnosti,
a to zabezpečovať správu parkovísk, teda zabezpečiť ich prevádzku, údržbu, zimnú údržbu v podobe
odpratávania snehu a celkovo zabezpečovať servis parkovacieho systému. Tieto povinnosti však

žalovaný prestal vykonávať dňa 31.3.2015, keďže od 1.4.2015 ich začal vykonávať žalobca. V tomto
období žalovaný vydal parkovacie karty, zinkasoval za ne platby za ich vydanie na celý rok od vydania
karty a ich vydaním sa zaviazal na rok plniť si svoje povinnosti v podobe zabezpečenia celkovej správy
týchto parkovacích miest pre držiteľov ročných parkovacích kariet. Tomuto zodpovedajúce povinnosti v
podobe správy parkovísk však plnil len do 31.3.2015. Od nasledujúceho dňa, t.j. 1.4.2015 za žalovaného

plnil povinnosti žalobca a to až do konca platnosti jednotlivých vydaných parkovacích kariet. Ako žalobca
si po 1.4.2015 riadne plnil a doposiaľ si plní svoje povinnosti pri správe parkovísk a to aj za žalovaného
v časti vydaných ročných parkovacích kariet do konca ich platnosti. Žalovaný prijal úhradu za vydané
ročné parkovacie karty,ale povinnosti si plnillen do 31.3.2015, pričom po tomto dátume si plnil povinnosti
pri správe parkovísk žalobca, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bezdôvodne sa

obohatil v podobe jemu neuhradenej alikvotnej čiastky zo sumy predaných ročných parkovacích kariet,
ktorých platnosť bola 365 dní, t.j. jeden rok. Podrobný rozpis vyčíslenia súm bezdôvodného obohatenia
tvorí príloha žalobného návrhu. Pre vysvetlenie k uvedenému výpočtu v zozname uviedol príkladmo
prvú položku, kupujúceho parkovacej karty s platnosťou jeden rok spoločnosť JUST s.r.o., Ktorá si
parkovaciu kartu zakúpila dňa 10.4.2014, ktorá bola platná do 9.4.2015 v hodnote 1.330,- EUR. V Meste

Prešov je parkovanie cez víkendy zadarmo, preto do počtu parkovacích dní nezarátal víkendové dni
sobota a nedeľa. Počet platených dní počas platnosti parkovacej karty za rok z uvedeného dôvodu
bol 261 dní, pričom žalovaný si u danej parkovacej karty plnil svoje povinnosti do 31.3.2015, od
1.4.2015 do konca platnosti ročnej parkovacej karty, t.j. 9.4.2015 plnil povinnosti žalobca, teda bezvíkendových dní celkom 7 platených parkovacích dní. Tomu následne z ceny ročnej parkovacej karty
pripadá alikvotná čiastka bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu vo výške 35,67 EUR.
Týmto výpočtom sú následne spravované všetky ročné parkovacie karty predané žalovaným, za ktorého

plnil povinnosti pri správe parkovacích miest uvádzané v Zozname kariet predaných spoločnosťou Vinci
park s platnosťou po 1.4.2015. Pre objasnenie bezdôvodného obohatenia žalovaným voči žalobcovi ešte
predostrel hypotetický scenár, ktorý by bol nastal, ak by výberové konanie na nového prevádzkovateľa
nebolo úspešné (napr. by bolo zrušené), kedy by nastali dva nasledovné scenáre. Po prvé, žalovaný
by naďalej prevádzkoval systém parkovania v meste Prešov a plnil by si svoje povinnosti z vydaných

ročných parkovacích kariet, čím by nevzniklo bezdôvodné obohatenie voči žalobcovi ani voči kupujúcim
ročných parkovacích kariet. Po druhé, žalovaný by ďalej nezabezpečoval prevádzku parkovacieho
systému ani nik iný a kupujúci parkovacích kariet by mali nárok požadovať vrátenie alikvotnej čiastky za
zaplatené ročné parkovacie karty za neposkytnuté služby. Žalobca však výberové konanie vyhral, splnil
všetky povinnosti vyplývajúce zo žalovaným vydaných ročných parkovacích kariet, avšak žalovaný mu
neuhradil žiadnu alikvotnú čiastku, de facto sa žalovaný bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatil na

úkor žalobcu.

7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že medzi stranami nie je sporné uzatvorenie
Koncesnej zmluvy na služby - prevádzku platených verejných parkovísk a pouličného parkovania v
meste Prešov v znení jej Dodatkov č. 1 až 5 (ďalej len „Zmluva 1“) ako aj následne Koncesnej

zmluvy na služby - dočasná prevádzka platených verejných parkovísk a pouličného parkovania v meste
Prešov (ďalej len „Zmluva 2“). Žalovaný považuje za sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa mal
žalovaný bezdôvodne obohatiť vo výške 18.446,18 EUR tým, že v čase účinnosti Zmluvy 2 predal
parkovacie karty s platnosťou po 1.4.2015. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2018 uvádza
spôsob výpočtu sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu, v zmysle ktorého má mať žalobca

právo na alikvotnú časť z ceny predanej parkovacej karty a to za každý deň platnosti parkovacej karty
počnúc dňom 1.4.2015. Žalovaný je toho názoru, že v danej veci nebol naplnený základný predpoklad
bezdôvodného obohatenia, t.j. vznik majetkového prospechu u obohateného. Žalobca mal podľa čl. 1
bod 1.3 Zmluvy 2 nárok na mesačnú odmenu vo výške 5.000,- EUR, ktorá mala paušálny charakter, čo
znamená, že aj keby bol podiel na prevádzkovom zisku za príslušný mesiac nižší ako 5.000,- EUR alebo

žiadny, žalovaný by bol naďalej povinný uhradiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Žalobca si so žalovaným
okrem uvedenej mesačnej odmeny nedohodol žiadnu „podielovú odmenu“ z predaja parkovacích kariet.
Oprávnenie žalovaného prevádzkovať verejné parkoviská a pouličné parkovanie v Meste Prešov bolo
čl. 1 bod 1.4 Zmluvy 2 časovo ohraničené na posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v
ktorom nadobudne účinnosť zmluva medzi Mestom Prešov a prevádzkovateľom verejných parkovísk a

pouličného parkovania v Meste Prešov, ktorý mal byť vybraný na základe výberového konania. Z obsahu
znenia čl. 1 bod 1.4 teda nie je možné určiť, kedy dôjde k účinnosti zmluvy s novým prevádzkovateľom. V
každom prípade však táto skutočnosť nemohla mať žiaden vplyv na plnenie si zmluvných povinností zo
strany žalovaného, medzi ktoré patrí aj zabezpečenie predaja parkovacích kariet a to až do posledného
dňa účinnosti Zmluvy 2. Ako absurdná preto vyznieva situácia predaja parkovacej karty konkrétnemu

subjektu, ku ktorej došlo dňa 10.4.2014 a ktorú žalobca demonštratívne uvádza vo svojom vyjadrení zo
dňa 23.10.2018. Žalovaný mohol nielen 10.4.2014 (takmer rok predtým, ako mu bolo zo strany žalobcu
doručené oznámenie o skončení Zmluvy 2 k 31.3.2015), ale aj kedykoľvek potom až do 31.3.2015
predať parkovacie karty bez akéhokoľvek zmluvného obmedzenia. Doba platnosti parkovacích kariet a
doba účinnosti Zmluvy 2 sú od seba vzájomne nezávislé. Ak by ale platnosť parkovacích kariet skončila

súčasne so Zmluvou 2, predstavovalo by to výrazný zásah do práv držiteľa parkovacej karty, ktorý
nepozná obsah zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný si počas trvania Zmluvy 1
aj Zmluvy 2 riadne plnil svoje záväzky a v žiadnom prípade sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil,
čo žalobca v priebehu celého konania nijak nepreukázal.

8. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.11. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

13. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

15. Podľa čl. 1. ods. 1.1 Koncesnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť VPS bude odo dňa
účinnosti tejto Zmluvy zabezpečovať dočasnú prevádzku verejných parkovísk a pouličného parkovania
v Meste Prešov. Podmienky zabezpečovania činností podľa predchádzajúcej vety sa riadia primárne
ustanoveniami tejto Zmluvy, pričom v rozsahu, v akom nie sú v tejto Zmluve upravené, sa použijú

ustanovenia Koncesnej zmluvy; na uplynutie doby trvania Koncesnej zmluvy sa pre účely tejto Zmluvy
neprihliada. Pre vylúčenie pochybností, postavenie verejného subjektu v zmysle Koncesnej zmluvy
náleží Mestskej spoločnosti.

16. Podľa čl. 1. ods. 1.2 Koncesnej zmluvy, obe Zmluvné strany vyhlasujú, že im je obsah Koncesnej

zmluvy známy a v celom rozsahu ho akceptujú ako súčasť tejto Zmluvy s odchýlkami dojednanými v
tejto Zmluve.

17. Podľa čl. 1. ods. 1.3 Koncesnej zmluvy, Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že mesačný podiel Mestskej
spoločnosti na prevádzkovom zisku (článok XI ods. 6 Koncesnej zmluvy) sa odo dňa účinnosti tejto

Zmluvy zvyšuje na sumu 5 000 EUR (slovom: päťtisíc eur) mesačne. Spoločnosť VPS uhradí Mestskej
spoločnosti sumu 5 000 EUR (slovom: päťtisíc eur) mesačne aj v prípade, ak podiel na prevádzkovom
zisku v príslušnom mesiaci pri miere rešpektovanosti aspoň 80 % bude nižší ako 5 000 EUR (slovom:
päťtisíc eur) alebo žiadny.

18. Podľa čl. 1. ods. 1.4 Koncesnej zmluvy, spoločnosť VPS bude dočasnú prevádzku verejných
parkovísk a pouličného parkovania v Meste Prešov zabezpečovať na základe tejto Zmluvy najdlhšie
do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom nadobudne
účinnosť zmluva uzavretá medzi Mestom Prešov a prevádzkovateľom verejných parkovísk a pouličného
parkovania v Meste Prešov vybraným na základe výberového konania v zmysle písmena (C) preambuly

tejto Zmluvy.

19. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť žalovanému tým, že v čase prevádzkovania parkovísk popredal parkovacie karty s platnosťou
po 1.4.2015, kedy už parkoviská neprevádzkoval.

20.Vodseku1 §451Obč.zák.jevyjadrenávšeobecnázásada,žeten,ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného
obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný,
nemožno zistiť (§ 456 veta druhá). Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie.
Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:
a) Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku

nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnémuuzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
b) Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.

Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. Obč. zák.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva
môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zák.) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 Obč.
zák.), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč. zák.).

c) Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 Obč. zák.), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zák.) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa §
740 Obč. zák.).
d) Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými

mravmi.

21. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá

sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil, čo je v tomto prípade žalobca. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia
a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, preto možno konštatovať, že žalobcovi nevzniklo právo na
zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, nakoľko nepreukázal, že žalovaný postupoval v rozpore s

uzavretouKoncesnouzmluvou.Bezdôvodnéobohatenienastranežalovanéhonemohlovzniknúť,keďže
predaj parkovacích kariet bol žalovaným realizovaný v čase platnosti a účinnosti Koncesnej zmluvy, t.j.
iba do 31.3.2015. Dĺžka platnosti týchto kariet nie je v danej veci podstatná, nakoľko mesačný podiel
na prevádzkovom zisku bol zmluvou dohodnutý v podstate v paušálnej sume 5.000,- EUR bez ohľadu
na výšku prevádzkového zisku v príslušnom mesiaci, ktorá bola žalovaným v plnom rozsahu platená.

Žalobcom v žalobe zvolený výpočet bezdôvodného obohatenia nie je v danom prípade použiteľný.
Ak by mal byť jeho spôsob akceptovateľný, musel by byť pri výpočte podielu na prevádzkovom zisku
(poprípade odmeny) dohodnutý iný spôsob odplaty, resp. dohodnutý spôsob vysporiadania sa s platbami
za také parkovacie služby, ktoré žalovaný predal za účinnosti zmluvy, avšak platnosť týchto kariet trvala
aj po skončení platnosti Koncesionárskej zmluvy. Takéto ustanovenia však zmluva neobsahovala a

žalovaný pri predaji parkovacích kariet postupoval v súlade so zmluvou, nakoľko ich predával iba počas
platnosti zmluvy. Bezdôvodne by sa obohacoval iba v prípade, ak by v predaji pokračoval aj po tom, čo
platnosť zmluvy skončila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mala plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného
sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.