Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715214412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne X. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým pobytom A. D. XXX, XXX XX K., právne zastúpenej C.. O. S., S. so sídlom A..
T. I. X., XXX XX J. J., proti žalovanému Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so
sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zastúpenému Advokátska kancelária GABE
- BB, s. r. o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o ochranu
osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/248/2015-237 zo dňa 14.01.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13.06.2016
(v poradí prvým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Rozhodnutie o
trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie (tretí výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok 666,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý

výrok). Prvý, tretí a štvrtý výrok tohto rozsudku bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12Co/292/2016-171 zo dňa 29. decembra 2016 z dôvodu uvedeného v § 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) a vec mu v tomto rozsahu bola vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd okresnému súdu vytkol, že z predložených listinných dôkazov vyvodil
pasívnu legitimáciu žalovaného ako zamestnávateľa vodiča I. E., ktorého konaním bola spôsobená
dopravná nehoda z XX.XX.XXXX bez toho, aby sa vysporiadal s tým, že žalovaným je Slovenská
autobusová doprava Zvolen, a.s., so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666 a k prechodu

práv a povinností z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi Slovenskou autobusovou
dopravou Banská Bystrica, š.p., Odštepný závod T. a I. E. došlo od XX.XX.XXXX na SAD Zvolen,
š.p. a od XX.XX.XXXX na SAD Zvolen, a.s. (str. 9 posledný odsek, strana 10 prvý odsek odvolaním
napadnutého rozsudku). Okresný súd nevysvetlil, či a kedy došlo k ďalšiemu prechodu práv a povinností
z pracovnoprávneho vzťahu I. E. zo subjektu SAD Zvolen, a.s. na žalovaného. Z rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 15C/68/2015-26 zo dňa 02.07.2015 vyplýva, že žalobkyni X. D. bolo priznaných
20.000,- eur z titulu ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému SAD Zvolen,

a.s., so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 004 928. V uvedenom rozsudku konajúci súd, rovnako ako
v prejednávanej veci, ustálil zodpovednosť žalovaného subjektu vychádzajúc z analogického použitia
§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako subjektu vykonávajúceho dopravu, prevádzkou ktorej
bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ bol (s odkazom narelevantnú judikatúru) neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto
bol použitý právnickou osobou na realizáciu jej činnosti, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený
priamo právnickou osobou (určujúca je existencia miestneho, časového, vecného vzťahu k plneniu danej

činnosti). Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne ustálil, že pasívne legitimovaným nie je vlastník
motorového vozidla V. B. S. ale jeho prevádzkovateľ. Na leasingového nájomcu - žalovaného totiž boli
prevedené práva a povinnosti vlastníka v tak širokom rozsahu, ako odôvodňuje okresný súd. Odvolací
súd pripomenul, že vedenie motorového vozidla vodičovi I. E. nezveril leasingový prenajímateľ V. B. S..,
ale leasingový nájomca, čo nebolo sporné. Okresný súd sa zdôvodnením pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. ani priznaním nároku na nemajetkovú ujmu
za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne z toho istého skutku (dopravná nehoda z
XX.XX.XXXX) v trestnom konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 voči vodičovi autobusu
I. E. bližším spôsobom nezaoberal. Úlohou okresného súdu preto v ďalšom konaní (po zdôvodnení
pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k SAD Zvolen, a.s.) bolo podľa pokynu odvolacieho súdu
posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného aj vo vzťahu k pasívnej legitimácii I. E., ktorému bola

v uvedenom súdnom konaní uložená povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu z rovnakého neoprávneného
zásahu (okresný súd ustáli, či je viac zodpovedných subjektov, či každý z nich zodpovedá za tento
zásah osobitne, alebo zodpovedajú spolu, v akej miere). Okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne
nevysvetlil ani úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej
ujmy. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť vypočuť žalobkyňu (napr. či žalobkyňa v

dôsledku utrpenej ujmy vyhľadala pomoc odborníkov, vyhodnotenie veku žalobkyne v čase utrpenia
ujmy, doby trvania jej manželstva s I. D. z hľadiska realizácie účelu manželstva a citových väzieb ním
založených, straty možnosti výchovy detí s mužom, ktorého mala rada, straty realizácie rodinného
života, poskytovania si vzájomnej pomoci a opory). Z rozsudku súdu prvej inštancie nebolo zrejmé,
či a akým spôsobom okresný súd prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu osobnostných

práv. Z hľadiska týchto okolností je dôvodné stručne sa zaoberať napr. aj tým, či nebohý I. D. skutočne
porušil povinnosti v premávke na pozemných komunikáciách podľa zákona účinného v čase vzniku
nehody vedením motorového vozidla - motocykla zn. J., ktoré na tento účel nebolo právne spôsobilé,
ako tvrdí žalovaný a prihliadať aj k tomu, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne
nedošlo úmyselným konaním vodiča I. E. ani jeho hrubou nedbanlivosťou. Zo spisu Okresného súdu

Zvolen sp.zn. 2T/210/2013 spoluzavinenie I. D. na dopravnej nehode pri zisťovaní jej príčin a priebehu
v trestnom konaní nebolo zistené. Jeho prípadné porušenie povinností účastníka cestnej premávky
môže byť len okolnosťou, na ktorú je potrebné prihliadať pri určení primeranej výšky nemajetkovej
ujmy. Okresný súd uviedol, že prihliadal aj na majetkovú situáciu žalovaného, avšak z odôvodnenia
rozsudku ani z obsahu spisu nevyplýva, akým spôsobom sa ňou zaoberal (svoje konkrétne zistenia v

rozsudkuokresnýsúdneuvádza).Okresnýsúdnielenženeodôvodnil,prečojemorálnezadosťučineniev
prípade žalobkyne nepostačujúce, ale pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy nepostupoval tak, aby
výškanáhradynemajetkovejujmyodrážalaajvšeobecnezdieľanépredstavyospravodlivosti(primerané
zadosťučinenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti má odrážať rušiteľa chránených
osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov od protiprávneho konania, a byť tak nástrojom

prevencie). Nevysporiadal sa ani s primeranosťou výšky nemajetkovej ujmy k okolnostiam prípadu,
životnej úrovni krajiny, prípadnému vybočeniu priznanej sumy z právnej tradície danej krajiny ani s
tým, ako rýchlo sa jej sťažovateľ domohol (princíp primeranosti). Odvolací súd okresnému súdu uložil,
aby v ďalšom konaní venoval pozornosť kritériu primeranosti aj vzhľadom na už prisúdenú náhradu
nemajetkovej ujmy v konaní sp.zn. 2T/210/2013 Okresného súdu Zvolen vo výške 40.000,- eur voči

vodičovi I. E. a 20.000,- eur priznaných rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/68/2015 voči
SAD Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 004 928, ktoré doposiaľ existujú ako právoplatné
a vykonateľné exekučné tituly. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o tom,
že premlčacia doba začala v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynúť 29.04.2013 a uplynula
29.04.2016 (v podrobnostiach viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 278/2007 publikovaný v časopise

Zo súdnej praxe č. 6/2008 pod č. 75 na strane 75, rozsudok NS SR z 30.11.2009 sp. zn. 1Cdo 100/2009,
alebo rozsudok NS SR z 27.11.2012 sp. zn. 2Cdo 194/2011).

2. Okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 9C/248/2015-237 zo dňa 14.01.2019 (teda
v poradí druhým) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (II. výrok).2.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
14.10.2015 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 80.000,- eur a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 18.03.2014 č. k. 2T/210/2013-256 bol

vodič autobusu I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. XXX/XX, T. uznaný vinným zo spáchania prečinu
usmrtenia v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX., ktorej následkom bolo úmrtie
manžela žalobkyne, v čase dopravnej nehody idúceho na motocykli; rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 03.04.2014. V čase dopravnej nehody bol vodič autobusu zamestnancom žalovaného, ktorý bol
prevádzkovateľom motorového vozidla, autobusu značky W. Q., ev. č. X. ktorým bola spôsobená

dopravná nehoda. Žalobkyňa si voči vodičovi autobusu uplatnila v adhéznom konaní nárok na náhradu
škody titulom nemajetkovej ujmy, ktorý jej bol priznaný vo výške 40.000,- eur. K dopravnej nehode
došlo počas jazdy uvedeného vozidla v rámci výkonu hlavnej hospodárskej činnosti žalovaného.
Dopravná nehoda bola spôsobená zamestnancom žalovaného pri plnení jeho pracovných povinností.
V dôsledku toho žalovaný analogicky podľa § 853 a § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za
zásah do osobnostných práv žalobkyne, ku ktorému došlo v súvislosti s dopravnou nehodou pri

prevádzke jeho dopravného prostriedku, následkom ktorej bolo úmrtie manžela žalobkyni. V trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen proti vodičovi autobusu pod sp.zn. 2T/210/2013 bolo
preukázané, že vodič žalovaného spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej zahynul manžel
žalobkyne. Tým došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na súkromný a rodinný život.
Morálna satisfakcia nie je postačujúca, žalobkyňa má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

I. D. (zosnulý manžel žalobkyne) bol manžel a otec troch detí, a hoci bol v dôchodkovom veku, bol
stále vitálny. Jeho smrť je ako fatálny následok dopravnej nehody neodstrániteľný fakt, ktorý natrvalo
rozhodujúcim spôsobom pretrhol rodinné a citové väzby s manželkou aj s deťmi. Žalobkyňa, zosnulý
I. D. a ich tri deti tvorili harmonickú rodinu. V dôsledku náhleho úmrtia I. D. došlo k nezvratnému
a dramatickému narušeniu ich vzájomných vzťahov ako manželov aj ako rodiča s deťmi. Dlhoročné

manželstvo žalobkyne s I. D. bolo harmonické a usporiadané, založené na silných citových a sociálnych
väzbách. Takúto ujmu žalobkyni nie je možné nikdy nahradiť, avšak je možné zmierniť ju aspoň
čiastočnou kompenzáciou prostredníctvom peňažnej náhrady. Z trestného rozsudku vyplýva, že vodič
autobusu porušil dôležitú povinnosť uloženú zákonom, keď nedal prednosť v jazde motocyklu, pretože
poškodeného, blížiaceho na motocykli nevidel, resp. nemusel vidieť. V konaní vodiča autobusu

absentuje akékoľvek úmyselné konanie alebo hrubé porušenie či zanedbanie svojich povinností, avšak
celkom reálne možno konštatovať chvíľkovú nepozornosť, či nedostatočné zistenie stavu na vozovke
predtým, než obžalovaný vošiel do križovatky, čo v kombinácii so vzájomnou polohou vozidiel spôsobilo
tragický následok. Súd prvej inštancie mal (výpoveďou žalobkyne) preukázané, že jej manželstvo s
nebohým I. D. trvalo v čase dopravnej nehody 42 rokov, kedy ona mala XX a on XX rokov. Obidvaja boli

pracujúcimi dôchodcami, žili v spoločnej domácnosti s dcérou a jej rodinou. Ich dvaja synovia domácnosť
navštevovali veľmi často. Spoločný čas manželia trávili predovšetkým spoločnou prácou súvisiacou s
domom a záhradou. Svojho manžela žalobkyňa hodnotila ako veľmi dobrého človeka veselej povahy,
ktorý účinkoval v súbore, hral a spieval. Ich manželstvo označila za harmonické. V čase dopravnej
nehody nebola na manželovi existenčne závislá. Uviedla, že po smrti manžela musela vyhľadať odbornú

lekársku pomoc psychiatra, berie lieky na ukľudnenie a spanie, zo začiatku absolvovala aj terapie.
Po smrti manžela sa cíti veľmi osamelá, nikde nechodí a nič ju nebaví. Zhoršil sa jej zdravotný stav
(absolvovala 12 operácií zraku a kĺbov). Stratu manžela pociťuje veľmi silno. I. E. jej bola v zmysle
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/210/2015 poukázaná finančná úhrada do 3.000,- eur. Od
povinného subjektu v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/68/2015 nedostala žiadne

finančné plnenie, tento subjekt je nemajetný. C. J., ktorý jej manžel viedol, pri dopravnej nehode nemal
technické osvedčenie, ani ŠPZ. Okresný súd mal preukázaný vznik pracovnoprávneho pomeru medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Banská Bystrica, š. p., odštepný závod Krupina a vodičom I. E., z
ktorého práva a povinnosti prebrala od XX.XX.XXXX SAD Zvolen, š. p. Oznámením o prechode práv
a povinností z pracovnoprávnych vzťahov SAD Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, Zvolen oznámila

I. E., že dňom 31.05.2002 došlo k zrušeniu podniku SAD Zvolen, š.p. so sídlom vo Zvolene bez
likvidácie, pracovný pomer v SAD Zvolen, š.p. nekončí a všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov preberá od 01.06.2002 SAD Zvolen, a.s. Z Dohody o doplnení pracovnej zmluvy uzatvorenej
medzi Slovenskou autobusovou dopravou Zvolen, a.s., IČO: 36 054 666 a I. E., nar. XX.XX.XXXX
označenou ako Dodatok č. X vyplynulo, že zmluvné strany doplnili pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa

XX.XX.XXXX v znení jej dodatku na dohodnutý druh práce, charakteristiku pracovného miesta, miesto
výkonu práce, mzdové podmienky a ďalšie pracovné podmienky špecifikované v dohode. Z dohody
o zmene pracovnej zmluvy označenej ako Dodatok č. X zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi
zamestnávateľom Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., IČO: 36 054 666 a zamestnancom I. E.,nar. XX.XX.XXXX súd prvej inštancie zistil doplnenie pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX
v znení jej dodatku č. X a č. X o ďalšie pracovné podmienky. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.
2T/210/2013-256 zo dňa 18.03.2014 bol obžalovaný I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. T. XXX/XX

uznaný za vinného, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX h na križovatke ulíc P..E. a C. cesta v obci K.,
okres T., ako vodič autobusu W. Q., ev.č. X. XXX Q., prichádzajúci do križovatky v smere od základnej
školy nedal prednosť v jazde motocyklu tov. zn. J., bez evidenčného čísla, ktorý viedol ako vodič I. D.,
bytom A. D. XXX, K., po ulici C. cesta, označenej „hlavná cesta“ v smere od miestnej časti C. smerom
do centra obce K., čím došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej I. D. utrpel viacnásobné poranenia tela, ťažké

pomliaždenia mozgu a zakrvácanie pod obaly mozgu pri zlomenine spodiny lebečnej, ktorým napriek
okamžitej hospitalizácii dňa XX.XX.XXXX o XX.XX h. podľahol v V. v L. X. čím obžalovaný spáchal prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. l, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona a zato bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere X rokov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní X rokov. Zároveň súd
obžalovanému uložil povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. škodu

vo výške 3460,- eur vzniknutú v súvislosti s nákladmi na pohreb a škodu vo výške 40.000,- eur titulom
nemajetkovej ujmy. Obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v trvaní X rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2014. Z rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/68/2015 zo dňa 02.07.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa
X. D. sa domáhala voči žalovanému SAD Zvolen, a.s. so sídlom Zvolen, Balkán 53, IČO: 36 004

928 náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- eur a náhrady trov konania. Uvedeným rozsudkom
okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Z osvedčenia o evidencii, časť II. súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom vozidla zn. W.
Q., ev. č. X. XXXQ. je spoločnosť V. B., S.., J.. Držiteľom osvedčenia je spoločnosť SAD Zvolen, a.s. so
sídlom Zvolen, Balkán 105/53, IČO: 36 054 666. Z lekárskych správ založených v súdnom spise bolo

preukázané, že žalobkyňa je liečená v neurologickej ambulancii od 12.08.2013 pre bolesti v driekovej
oblasti s predpísanou medikamentóznou liečbou a absolvovala psychiatrické vyšetrenia od 13.06.2018
z dôvodu recidivujúcej depresívnej poruchy.

2.2 Okresný súd citoval ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1, 2, 3, § 420 ods. 2 a § 427 ods. 1, 2 a § 853 ods. 1

Občianskehozákonníka,poukázalnačl.8ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchpráva
slobôd a vysvetlil, čo spadá pod práva na ochranu osobnosti. Ustálil pasívnu legitimáciu žalovaného ako
prevádzkovateľa dopravného prostriedku, ktorý bol vo vlastníctve leasingovej spoločnosti (túto otázku
už vyriešil aj odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí). Žalovaný ako zamestnávateľ na
výkon svojej činnosti použil zamestnanca I. E., ktorý pôsobil pri výkone svojej práce vodiča autobusu

pre žalovaného dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej zomrel manžel žalobkyne I. D.. V zmysle záverov
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania.
Poukázal na § 112b ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách účinného do 30.09.2013, v zmysle ktorého sa pre vozidlá kategórie B
vyrobené pred 01. januárom 2000 ustanovenie prvej vety uplatňuje od 01. januára 2023 a pre vozidlá

kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňuje od 01. januára
2017. Konštatoval, že podľa § 112b ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom v
čase dopravnej nehody I. D. nepotreboval k prevádzke J.y ani evidenčné číslo vozidla, ani technické
osvedčenie.Jehospoluzavinenienadopravnejnehodenemožnopretokonštatovať,atoanivychádzajúc
zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 a tam sa nachádzajúceho znaleckého posudku

č. XXX/XXXX znaleckej organizácie X..

2.3 Súd prvej inštancie mal preukázané, že smrť manžela žalobkyne pri dopravnej nehode, ktorú
spôsobil zamestnanec žalovaného, je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný
a rodinný život. Súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného podľa § 11 Občianskeho zákonníka

je aj rodinný život a konanie, ktoré spôsobí násilné pretrhnutie rodinných väzieb stratou člena rodiny je
konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov
rodiny. Následky neoprávneného zásahu sú u žalobkyni trvalé a neodstrániteľné. Smrťou manžela
navždy stratila možnosť rodinného, manželského, súkromného života s ním. Predstavoval pre ňu
najbližšiu osobu, jeho stratou sa žalobkyni výrazne zhoršila kvalita života, jej zdravotný stav a sociálna

sféra jej existencie. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy okresný súd hodnotil závažnosť
vniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. K zásahu do
osobnostných práv žalobkyne došlo zavineným protiprávnym konaním nedbanlivostného charakteru.
Šofér autobusu, zamestnanec žalovaného, nemal úmysel spôsobiť vzniknutý následok - úmrtie manželažalobkyne.Zvykonanéhodokazovaniajepodľaokresnéhosúduzrejmé,žerozsahzávažnostivzniknutej
nemajetkovej ujmy žalobkyne je značný. Z predložených lekárskych správ, ako aj z výpovede žalobkyne
vyplynulo, že od smrti manžela sa podstatne zhoršil jej fyzický a psychický zdravotný stav. Po smrti

manžela absolvovala 12 operácií zraku a kĺbov aj psychiatrickú liečbu a aj v čase rozhodovania súdu,
viac ako 5 rokov po dopravnej nehode, je vedená ako pacientka v psychiatrickej ambulancii. Po smrti
manžela, ktorý bol jej najbližšou osobou, u nej pretrváva stav apatie, berie lieky na ukľudnenie a spanie.
Len ťažko sa vyrovnáva s jeho stratou, podstatne sa zhoršila jej kvalita života. Cíti sa osamelá, nič ju
nebaví, nemá chuť nikam chodiť a viesť spoločenský život.

2.4 K peňažnej náhrade súd prvej inštancie uviedol, že jej výška je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže
zákonneustanovujeanirámcovéčiastkypreodškodnenienemajetkovejujmy.Súdpretomusíprihliadnuť
okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, k naplneniu
požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia, ale i k požiadavke nezneužívania tohto právneho
prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého

zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznania odškodnenia, aby
bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému odškodneniu by sa poškodení mohli
naďalej kvalifikovať ako obete porušenia dohovoru o ľudských právach. Na druhej strane pri zachovaní
proporcionality výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a
pôsobiť na škodcu likvidačne. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané

predstavy o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom
význame vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého
následku neoprávneného zásahu. V kategórii nemajetkovej ujmy v rodinných a emocionálnych vzťahoch
je prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií. Nedá sa nič namietať proti
konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života resp. hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri

narušení rodinných vzťahov úmrtím alebo usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch.
Uvedené však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je prakticky
z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Usmrtením manžela žalobkyne došlo k úplnému znemožneniu
ďalšieho napĺňania vzťahu medzi manželmi a realizácie rodinného života. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že vzťahy v rodine žalobkyne boli intenzívne. Žalovaný nepreukázal a ani nespochybňoval

pravdivosť tvrdení žalobkyne týkajúcich sa jej rodinných vzťahov. Osobnosť každej fyzickej osoby je
mnohovrstevne a rozmanito vnútorne štrukturovaná. Vzťahy medzi ňou a jej rodinnými príslušníkmi
sú individuálne a neopakovateľné. Násilné pretrhnutie väzieb vo vnútri rodiny, ku ktorému dochádza
stratou člena rodiny, je ťažko vykompenzovať. Je to evidentne negatívny zásah do osobnostnej sféry
človeka, ktorý pôsobí zraňujúco, individuálne a rozmanito u každej fyzickej osoby. Ľudia nevnímajú vždy

rovnako okolnosti vonkajšieho sveta a aj ich vzťahy s inými vykazujú znaky osobitosti, neopakovateľnosti
a jedinečnosti. Vzhľadom na to sú aj dôsledky zásahov do týchto osobnostných sfér života každého
človeka vysoko individuálne. Keďže výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je výhradne na zvážení
a rozhodnutí súdu a neexistujú zákonné ustanovenia, ktoré by ju upravovali resp. regulovali, okresný
súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach.

Uskutočniac odhad na spravodlivom základe priznal žalobkyni sumu 20.000,- eur.

2.5 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) a priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu v konaní. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že „keďže bola žalovaná v konaní

úspešná, súd rozhodol tak, že má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu“. S
poukazom na znenie II. výroku rozsudku okresného súdu je zrejmé, že súd prvej inštancie v odôvodnení
tejto časti rozsudku zamenil procesné postavenie strán sporu a nárok na náhradu trov konania priznal
žalobkyni voči žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil,
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

3.1 Súdu prvej inštancie vytkol, že nedostatočne resp. v niektorých prípadoch vôbec nepostupoval podľa

pokynu odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici a nerešpektoval jeho právny názor vyjadrený
v uznesení sp.zn. 12Co/292/2016 z 29.12.2016. Konkrétne súd prvej inštancie nezdôvodnil pasívnu
legitimáciu žalovaného vo vzťahu k SAD Zvolen, a. s., ani vo vzťahu k pasívnej legitimácii I., ktorému
bola uložená povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy v trestnom konaní sp.zn. 2T/210/2013. Súd prvejinštancie neustálil, či je v nadväznosti na právoplatné rozhodnutia v konaniach sp.zn. 2T/210/2013
a 15C/68/2015 viac zodpovedných subjektov, či každý z nich zodpovedá za tento zásah osobitne,
alebo spolu a v akej miere. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy sa súd prvej inštancie napriek

pokynu súdu odvolacieho nevysporiadal s intenzitou zásahu do osobnostných práv, nevyhodnotil vek
žalobkyne, dobu trvania jej manželstva s poškodeným, stratu možnosti výchovy detí s manželom atď.,
nedostatočne sa podľa žalovaného (ďalej aj „odvolateľ“) vysporiadal s okolnosťami, za ktorých došlo
k porušeniu osobnostných práv. Súd prvej inštancie mal podľa pokynu odvolacieho súdu prihliadať
aj na to, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv nedošlo úmyselným konaním, ani

hrubou nedbanlivosťou I.S., nevenoval sa kritériu primeranosti aj vzhľadom na už prisúdenú náhradu
nemajetkovej ujmy v konaní sp.zn. 2T/210/2013 okresného súdu (40.000,- eur voči Jánovi Vodnákovi)
a v konaní sp.zn. 15C/68/2015 (20.000,- eur voči SAD Zvolen, a. s., IČO: 36 004 928), ktoré sú
vykonateľnými exekučnými titulmi. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tvrdením žalobkyne v
podaní zo 07.01.2016, že jej nie je zrejmé, prečo bol v trestnom konaní zaviazaný na náhradu škody p.
E., ktorý bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného a plnil svoje pracovné úlohy. Okresný

súd sa tiež mal v zmysle bodu 17 uznesenia krajského súdu vysporiadať s otázkou, prečo žalobkyňa vo
vzťahukprimeranostipriznanejnemajetkovejujmyvkonanísp.zn.15C/68/2015OkresnéhosúduZvolen
nerealizovala príslušné procesné kroky, ak vedela, že konanie je vedené voči pasívne nelegitimovanému
subjektu, keď v podaní zo 07.01.2016 uviedla, že uvedený rozsudok bol vydaný voči subjektu, ktorý
nebol pasívne legitimovaný, pretože aj dôvody takéhoto postupu žalobkyne podľa odvolacieho súdu

ovplyvňujú výšku prisúdenej nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska všeobecne zdieľaných predstáv
o spravodlivosti.

3.2 Odvolateľ namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie s poukazom na rozsudok vydaný v konaní
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/210/2013, ktorým bola ustálená zodpovednosť vodiča autobusu I. E.

za zásah do osobnostných práv žalobkyne a bola mu uložená povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu
40.000,- eur v jej prospech. Znovu poukázal na právne závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v
rozsudku zo dňa 19.09.2012 sp. zn. 17Co/296/2011 a uviedol, že k obdobným právnym záverom dospel
napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 2Co/135/2014 z 15.06.2015. Ak by bol žalovaný s
poukazomnaanalogicképoužitie§420ods.2a§427Občianskehozákonníkasubjektomzodpovedným

za zásah do osobnostných práv žalobkyne, v trestnom konaní by nemohol byť p. E. ako zamestnanec
zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy. Konajúci súd sa s uvedeným nevysporiadal, nie je zrejmé,
akým spôsobom vychádzal z iného právoplatného rozsudku (sp. zn. 2T/210/2013) v zmysle § 194 ods.
2 C.s.p., preto je jeho rozhodnutie podľa odvolateľa arbitrárne.

3.3 V ďalšej časti odvolateľ zopakoval argumenty o tom, ako držiteľ a leasingový nájomca motorového
vozidla nie je prevádzkovateľom motorového vozidla, ale je ním jeho vlastník spoločnosť V. B., z čoho
s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzal aj súd v trestnom konaní sp.zn. 2T/210/2013. Subjektom
zodpovedným podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla by
teda bola spoločnosť V. B.., s ktorou vodič motorového vozidla nebol v žiadnom právnom vzťahu, preto

je daná priama zodpovednosť v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a trestnému súdu nič nebránilo
uložiť povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy priamo vodičovi motorového vozidla, čo v konečnom
dôsledku nevylučuje, aby sa žalobkyňa so svojím nárokom obrátila aj na ďalšieho solidárneho dlžníka,
ktorého zodpovednosť je daná podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka - prevádzkovateľa V. B.
motorového vozidla. Súd prvej inštancie iba skonštatoval, že spoločnosť V. B.. nevykonáva dopravu

osôb ani tovaru a prevádzkovateľom dopravného prostriedku bol žalovaný s poukazom na všeobecné
zmluvné podmienky k leasingovej zmluve.

3.4 Odvolateľ sa nestotožnil so skôr prezentovaným právnym záverom odvolacieho súdu o tom,
že nie je možná analogická aplikácia všetkých ustanovení o náhrade škody na konanie o ochranu

osobnosti a prípadné porušenie povinností účastníka cestnej premávky môže byť len okolnosťou, na
ktorú je potrebné prihliadať pri určení primeranej výšky nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil ani s názorom
okresného súdu, podľa ktorého spoluzavinenie I. D. na dopravnej nehode nie je možné konštatovať.
Uviedol, že k zásahu do osobnostných práv môže dôjsť konaním jedného alebo viacerých subjektov
resp. samotným konaním poškodeného. Prípadné porušenie povinností účastníka cestnej premávky je

potrebné skúmať analogicky ohľadom na spoluzavinenie poškodeného (keďže otázka miery spoluúčasti
škodcu a poškodeného na vzniku ujmy tretej osoby nie je v zákone riešená). Ak je porušenie povinností
poškodeného len okolnosťou, na ktorú sa má prihliadať pri určení primeranej výšky nemajetkovej ujmy,
potom sa táto určí ako suma nemajetkovej ujmy znížená o sumu, ktorej zodpovedá konkrétna okolnosť(porušenie povinností poškodeným). Ak by však bola výška nemajetkovej ujmy určená s ohľadom
na spoluzavinenie poškodeného, potom sa výsledná primeraná výška nemajetkovej ujmy ako celok
má krátiť s ohľadom na spoluzavinenie poškodeného. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 24Co/368/2015 zo dňa 01.07.2015 „Súd správne prihliadol na podiel žalovanej na priebehu
dopravnej nehody a jej následku a spoluzavinenie poškodenej na vzniku škody vyhodnotil rozsahom 20
%. Súd pri zohľadnení peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy... zohľadnil aj to, že na zavinení dopravnej
nehody sa v rozsahu 20 % podieľala aj samotná poškodená. Dospel k záveru, že primeranou je výška
nemajetkovej ujmy 50.000,- eur. Vzhľadom na ustálené spoluzavinenie poškodenej v rozsahu 20 % túto

sumu krátil na 40.000,- eur.“. V prípade spoluzavinenia poškodeného I.M. by podľa odvolateľa mala
byť výsledná primeraná výška nemajetkovej ujmy krátená s ohľadom na jeho spoluzavinenie, najmä ak
skutočnosť, že I. D. viedol motocykel J. bez ŠPZ a technického osvedčenia nebola sporná. Žalovaný
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že toto vozidlo nemuselo mať evidenčné číslo, avšak
spochybňoval a spochybňuje existenciu jeho technického osvedčenia, predstavujúceho jediný doklad
o tom, že vozidlo smie byť prevádzkované v premávke na pozemných komunikáciách s odkazom na

§ 21 ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z., na čom nič nemení ani prechodné ustanovenie § 112b ods. 2 tej
istej právnej úpravy. Za hlavnú a jedinú príčinu vzniku škodovej udalosti označil to, že motocykel nemal
platné technické osvedčenie vozidla. Došlo k porušeniu zákonného zákazu prevádzkovať v premávke na
pozemných komunikáciách vozidlo, ktoré nemá technické osvedčenie vozidla, ktorý ak by poškodený I.
D. rešpektoval, ku vzniku škody by určite nedošlo. Poukázal na záver NS ČR z 28.01.2015 v rozhodnutí

sp.zn. 25Cdo/1097/2014, podľa ktorého je potrebné prihliadať aj na okolnosti osoby, ktorá síce išla po
hlavnej ceste, ale porušila právne predpisy.

3.5 Za neprimeranú označil žalobkyni priznanú sumu 20.000,- eur nemajetkovej ujmy vzhľadom na
okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe aj vo vzťahu

k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. K protiprávnemu konaniu I. E. došlo z nedbanlivosti,
nie úmyselne, protiprávne konal aj neb. I. D.. P. E. išiel po vedľajšej ceste rýchlosťou XX,XX km za
hodinu, teda neporušil predpisy obmedzujúce najvyššiu rýchlosť. Nebol pod vplyvom alkoholu, možno
u neho konštatovať chvíľkovú nepozornosť, či nedostatočné zistenie stavu na vozovke pred tým, než
vošiel do križovatky (strana 3 a 4 rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18.03.2014 sp.zn. 2T/210/2013).

Žalobkyni už boli z titulu nemajetkovej ujmy právoplatnými rozhodnutiami priznané finančné čiastky v
celkovej výške 60.000,- eur, na čo by mal konajúci súd prihliadať, keďže k ich priznaniu došlo na základe
totožného skutkového stavu. Priznanie akejkoľvek finančnej sumy nad rámec doterajšej čiastky 60.000,-
eur je podľa odvolateľa neprimerané a nedôvodné. Navyše z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku nevyplýva, prečo je morálne zadosťučinenie nepostačujúce. Okresný súd sa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre určenie výšky nemajetkovej ujmy s poukazom na body 13 až
17 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Odvolaním napadnutý rozsudok je preto
nepreskúmateľný.

3.6 Za arbitrárny označil odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania,

pretože z neho nevyplývajú ďalšie dôvody a právne názory vedúce konajúci súd k priznaniu náhrady trov
konania žalobkyni vo výške 100 %. Žalobkyňa sa domáhala žalobou zaplatenia sumy 80.000,- eur, o
čiastku 60.000,- eur bola žaloba právoplatne zamietnutá, čo predstavuje neúspech žalobkyne a úspech
žalovaného v časti 75 %. Žalovaný bol potom úspešný v časti 50 % a mal by mať nárok na náhradu
trov konania.

3.7 Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.
Pasívna vecná legitimácia odvolateľa a jeho zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu a jej
následky aj v rozsahu nemajetkovej ujmy sú dané, na čo poukázal aj Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením z 29.12.2016 č. k. 12Co/292/2016-171 napr. v bodoch 10, 11, 18 odôvodnenia. Obdobne je

to v otázke prípadnej zodpovednosti leasingového prenajímateľa, premlčania alebo spoluzodpovednosti
p. D. čo sú otázky, ktoré boli opakovane súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom vyhodnotené v
zmysle tvrdení a právnej argumentácie žalobkyne. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie týkajúce
sa výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle záverov odvolacieho súdu. Opakovane
vypočul žalobkyňu, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi vo vzťahu k pracovnému pomeru vodiča

p. E. u žalovaného. Žalobkyňa preukázala, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vzhľadom
na hospodárenie žalovaného nemôže byť likvidačná ani negatívne zasahujúca jeho hospodárske,
podnikateľské, ekonomické alebo iné aktivity. Žalobkyňa je aj po 6 rokoch od dopravnej nehody
pacientkou psychiatrickej ambulancie. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou paralelne priznanýchnárokov žalobkyne a zistil, že suma 20.000,- eur priznaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.
15C/68/2015 bola priznaná voči subjektu, ktorý nie je zodpovedný, v dôsledku chyby právneho zástupcu
žalobkyne aj v dôsledku absolútnej pasivity tohto subjektu v konaní. Rozsudok je síce právoplatný,

ale žalobkyňa sa nedomáha úhrady súdom priznanej sumy ani v exekučnom konaní. V trestnom
konaní si žalobkyňa voči vodičovi uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 40.000,- eur bez
vedomosti a poznania konkrétnej právnej úpravy. Súd mu túto povinnosť uložil napriek tomu, že
zodpovedným za náhradu nemajetkovej ujmy je prevádzkovateľ činnosti, pri ktorej k nej došlo, teda
žalovaný. Rozsudok sp.zn. 2T/210/2013 okresného súdu sa stal právoplatným 03.04.2016. Vodič p.

E. žalobkyni priznanú sumu neuhradil, v exekučnom konaní jej bolo uhradených niekoľko splátok
nedosahujúcich 3.000,- eur. Žalobkyňa nemá záujem, aby jej náhradu nemajetkovej ujmy nahrádzal
subjekt, ktorý v skutočnosti nie je zodpovedný. Ani po 6 rokoch po smrti manžela sa jej nedostáva
primerané finančné zadosťučinenie, resp. náhrada za ujmu, ktorú utrpela. Súd prvej inštancie prihliadal
na uvedené skutočnosti a z uplatneného nároku 80.000,- eur priznal sumu 20.000,- eur ako primeranú a
spravodlivú.Deťomžalobkynebolipriznanévočižalovanémuobdobnénárokyrozsudkomzo07.09.2016

sp. zn. 9C/174/2015-122, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.04.2018 č. k.
14Co/19/2017-159. Navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v dvoch výrokoch napadnutých
odvolaním a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti.

4. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zdôraznil, že súd prvej inštancie sa s

otázkou žalobkyni paralelne priznaných nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom
nevysporiadalnapriekuloženiutejtopovinnostipokynomKrajskéhosúduvBanskejBystricivzrušujúcom
uznesení sp.zn. 12Co/292/2016 z 29.12.2016. Zdôraznil, že žalobkyňa sama iniciovala súdne konanie
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 15C/68/2015 s priznaným nárokom 20.000,- eur, keď pasívna legitimácia
žalovaného podliehala súdnemu prieskumu. Nie je možné stotožniť sa s názorom právneho zástupcu

žalobkyne, že táto si len zamenila žalovaného a od počiatku bolo zrejmé, že uplatňovaný nárok voči
subjektu SAD Zvolen, a. s. nemá. Obdobne súdnemu prieskumu v trestnom konaní podliehala otázka
pasívnej legitimácie vodiča autobusu p. E. za spôsobenú nemajetkovú ujmu aj jej výška, s čím sa súd
prvej inštancie tiež nevysporiadal. Žalobkyňa napriek tvrdeniu, že p. E., že nemá záujem na úhrade
prisúdenej čiastky 40.000,- eur nemajetkovej ujmy p.. proti nemu vedie exekučné konanie. Žaloba

v časti prevyšujúcej sumu 20.000,- eur bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.
9C/248/2015 z 13.06.2016, proti ktorému žiadna strana sporu nepodala odvolanie a uvedený výrok
nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania teda zostal len nárok žalobkyne na zaplatenie 20.000,-
eur. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., pričom zopakoval a doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa
28.11.2019 (§ 384 ods. 1, 2 C.s.p.). Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu

prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k
vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa sčasti stotožnil aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie

správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v
odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolateľ v odvolaní tvrdil existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p..
Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.

d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie
povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zistenéhoskutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
7. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne
podľa pokynu odvolacieho súdu daného v uznesení sp.zn. 12Co/292/2016 zo dňa 29.12.2019
(nezdôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaného vo vzťahu k SAD Zvolen, a. s., ani vo vzťahu k pasívnej
legitimácii I., ktorému bola uložená povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy v trestnom konaní sp.zn.

2T/210/2013, nevysporiadal sa s intenzitou zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nevenoval
sa kritériu primeranosti aj vzhľadom na už prisúdenú náhradu nemajetkovej ujmy v konaní sp.zn.
2T/210/2013 okresného súdu (40.000,- eur voči I. E.) a v konaní sp.zn. 15C/68/2015 (20.000,- eur
voči SAD Zvolen, a. s., IČO: 36 004 928, ktoré sú vykonateľnými exekučnými titulmi); toto pochybenie
odstránil odvolací súd v tomto konaní ako je uvedené nižšie.

8. K námietke odvolateľa o nedostatku jeho pasívnej legitimácie vo vzťahu k právoplatnému odsúdeniu
vodiča autobusu I. E., ktorému bola uložená povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy v trestnom konaní
sp.zn. 2T/210/2013 odvolací súd udáva, že iba žalovaný je za analogického použitia § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka subjektom zodpovedným za zásah do osobnostných práv žalobkyne. Nebolo
sporným, že I. bol v deň, kedy k zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo (29.04.2013) v platnom

pracovnom pomere so žalovaným ako právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa Slovenská
autobusovádopravaBanskáBystrica,š.p.,OdštepnýzávodKrupina.Jedanáajčasová,miestnaavecná
súvislosť činnosti I. E. v uvedený deň s činnosťou žalovaného, ktorého bol zamestnancom - nebolo
sporné, že v tento deň si I. E. plnil svoje pracovné povinnosti. Zodpovednosť žalovaného za zásah do
osobnostných práv žalobkyne je daná, lebo ide o zásah spôsobený pri činnosti žalovaného I. E., ktorého

na túto činnosť použil. Právoplatné odsúdenie I. E. za prečin usmrtenia (poškodeného I. D.) je vo vzťahu
k uvedenému bez právneho významu. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako zamestnávateľ I. E.
je subjektom zodpovedným za zásah do osobnostných práv žalobkyne a je preto nositeľom pasívnej
legitimácie, je správny. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
nevylučuje zásah do osobnostných práv fyzickej osoby aj konaním právnickej osoby.

8.1 K argumentácii odvolateľa rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystricisp.zn.17Co/296/2011
odvolací súd poznamenáva, že vychádza z odlišnej skutkovej situácie. V uvedenom konaní o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy bola žalovanou 1/ fyzická osoba (vodič motorového
vozidla) a žalovaným 2/ komerčná poisťovňa, v ktorej bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom jeho prevádzkovateľ
účastníkom uvedeného súdneho konania nebol. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí konštatuje, že
pri nárokoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) je možné uplatnenie nemajetkovej ujmy
len voči osobe, ktorá sa takéhoto zásahu do integrity osobnosti dopustila, čo vo vzťahu k žalovanému
2/ (teda komerčnej poisťovni) nie je splnené. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo

168/2009 z 20.04.2011, v ktorom bola riešená otázka pasívnej legitimácie poisťovateľa v spore, ktorého
predmetom je náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ.

8.2 Ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné v zmysle odvolania riešiť v súvislosti s pasívnou
legitimáciou bola otázka zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za neoprávnený zásah

do osobnostných práv fyzickej osoby za analogického použitia § 427 a nasl. OZ (zodpovednosť
za škodu spôsobenú zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov). Už v uznesení č. k.
12Co/292/2016-171 zo dňa 29. decembra 2016 (v odseku 10) odvolací súd uviedol, že okresný
súd správne ustálil, že pasívnu legitimáciu nenesie vlastník motorového vozidla V. B.., ale jeho
prevádzkovateľ.Naleasingovéhonájomcu-žalovanéhototižboliprevedenéprávaapovinnostivlastníka

v tak širokom rozsahu, ako odôvodnil okresný súd. Odvolací súd pripomína, že vedenie motorového
vozidla vodičovi I. E. nezveril leasingový prenajímateľ V. B., ale leasingový nájomca, čo nebolo sporné.
Okresný súd správne poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 228/2012 zo dňa 26.09.2013, z ktorého
argumentácie čerpá. Najvyšší súd nielen v uvedenom rozhodnutí (viď aj rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo
108/2011 z 15.12.2011, 3MCdo 3/2008 z 29.06.2009, 5Cdo 108/2009 z 19.05.2010, 5Cdo 83/2008 z

27.11.2009) uviedol, že pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený
niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu jej činnosti, považuje sa takýto zásah za zásah
spôsobený priamo právnickou osobou (určujúca je existencia miestneho, časového, vecného vzťahuk plneniu danej činnosti). Uvedenou otázkou sa zaoberá aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/566/2015 zo dňa 29.06.2016.

8.3 Medzi vodičom autobusu I. E. a leasingovým prenajímateľom V. B.. v zmysle zhora uvedených
východísk nemôže byť vzťah solidárnych dlžníkov, ako tvrdí odvolateľ.

8.4 K ďalším argumentom odvolateľa týkajúcom sa tvrdeného nedostatku jeho pasívnej legitimácie
uvádzaodvolacísúdnasledovné:Analogicképoužitieustanovení§420ods.2a427ods.2OZprichádza

do úvahy len z hľadiska zistenia subjektu zodpovedného za neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobkyne. Analogická aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluzodpovednosti
poškodeného za spôsobenú škodu na osobu príbuzného, ktorého smrťou došlo k zásahu do obsahovo
odlišných osobnostných práv (strata rodinného života) žalobkyne neobstojí. Pojmy škoda a ujma
nemožno stotožňovať, pretože sledujú odlišné ciele nápravy. Škoda je majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá vznikla v

osobnostnej sfére človeka. Subjektom ochrany podľa § 11 OZ sú imateriálne hodnoty ľudskej osobnosti.
Z tohto dôvodu nie je možná analogická aplikácia všetkých ustanovení o náhrade škody na konanie
o ochranu osobnosti. Odvolací súd aj po doplnení dokazovania zotrváva na svojom stanovisku,
prezentovanom už v uznesení sp.zn. 12Co/292/2016 zo dňa 29.12.2016, že zo spisu Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 2T/210/2013 nijaké spoluzavinenie I. D. (porušenie povinností účastníka cestnej

premávky) na dopravnej nehode pri zisťovaní jej príčin a priebehu v trestnom konaní nebolo zistené, a
to ani zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znaleckej organizácie X. ktorý sa v tomto spise nachádza.
9. V ďalšej časti odvolania odvolateľ namietol výšku žalobkyni priznanej nemajetkovej ujmy. Odvolací
súd dospel k záveru, že priznanie morálneho zadosťučinenia (ktoré nebolo dané žalobkyni žalovaným,
ale iba vodičom I. E. vo forme ospravedlnenia) je v prejednávanom spore nepostačujúce. Tragická smrť

manžela žalobkyne predstavuje stratu, ktorá je neodvrátiteľná. Nedošlo k narušeniu, lež k nezvratnému
násilnému skončeniu rodinného a manželského života, ktorý dovtedy spoločne zdieľali 42 rokov, čo
pre žalobkyňu predstavuje rozsiahlu, objektívne nezmerateľnú citovú ujmu. Namieste je preto priznanie
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

9.1 Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, zákon nestanovuje ani rámcové
čiastky pre jej odškodnenie. Súd musí okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k
porušeniu práva došlo, prihliadať aj k naplneniu požiadavky účinného, primeraného zadosťučinenia za
vzniknutú nemajetkovú ujmu a požiadavky nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné
obohacovanie.

9.1.1 Vodiacim parametrom proporcionálneho a spravodlivého zadosťučinenia je aj atribút
primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia tak, aby bol dosiahnutý účel
kompenzácie (inak by sa napriek poskytnutému odškodneniu poškodená mohla naďalej kvalifikovať ako
obeť porušenia Dohovoru o ľudských právach). Na druhej strane pri zachovaní proporcionality výška
relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a nesmie pôsobiť

na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je zvažovanie individuálnych okolností prípadu.
9.1.2 Výškanáhradynemajetkovejujmymusíodrážaťajvšeobecnezdieľanépredstavyospravodlivosti.
Primárnym významom náhrady nemajetkovej ujmy je jej vyrovnávací charakter. Ústavný súd ČR v
náleze sp. zn. I.ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015 označuje primerané zadosťučinenie za neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti civilným deliktom za jednu z civilno-právnych sankcií, ktorá má

odrádzať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov od protiprávneho
konania, a tak byť nástrojom prevencie (prisúdená výška náhrady musí pôsobiť na zodpovedný subjekt
tak, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život spôsobeným nedbanlivosťou svojich
zamestnancov predchádzať).
9.1.3 Ďalšie kritérium rozhodovania o výške nemajetkovej ujmy predstavuje judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva. Tento objasnil aplikáciu tzv. „statusu obete“ podľa čl. 34 Dohovoru o ľudských právach,
ktorá priamoúmerne zodpovedá kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie (Scordino proti
Taliansku - rozhodnutie zo 06.03.2007, sťažnosť č. 43662/98; Stanková proti Slovenskej republike -
rozhodnutie z 08.10.2007 č. 7205/02). Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že výška nemajetkovej
ujmy nemusí byť rovnaká, akú by priznal v porovnateľných prípadoch, nesmie však byť zjavne

neprimeraná okolnostiam prípadu, pričom je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň danej krajiny, to,
či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine a aj to, ako rýchlo sa jej sťažovateľ
domohol. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 2844/14 konštatoval, že pri stanovení výšky
relutárnej náhrady je nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajúčiastky tejto náhrady, prisúdené v iných prípadoch. Odvolací súd už v uznesení sp.zn. 12Co/292/2016
zo dňa 29.12.2016 poukázal na rozhodnutia všeobecných slovenských súdov, vydané v obdobných
sporoch, napr. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13C/126/2010-267 z 01.10.2014 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/368/2015-311 z 01.07.2015, ktorým bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur za smrť manželky žalobcu v dôsledku protiprávneho
úkonu zodpovedného subjektu (fyzickej osoby) spočívajúceho v porušení pravidiel cestnej premávky,
alebo rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/256/2011-184 z 29.01.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/264/2013-223 z 28.10.2013, ktorým bola priznaná náhrada

nemajetkovejujmyzasmrťotcamaloletéhodieťaťavovýške23.000,-eur,manželkezomreléhovovýške
20.000,- eur a jeho rodičom každému po 10.000,- eur (zásah spôsobený fyzickou osobou pri porušení
pravidiel cestnej premávky). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 12C/385/2008- 194 v spojení
v rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 04.06.2012 sp.zn. 6Co/111/2011 bolo priznaných 23.000,-
eur pri úmrtí syna žalobcu a jeho manželky pri dopravnej nehode zavinenej zamestnancom žalovanej.
9.2 Postupujúc podľa týchto kritérií odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že

primeranou výškou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je suma 20.000,- eur.

9.2.1 Usmrtením manžela žalobkyne došlo k úplnému znemožneniu ďalšieho, budúceho napĺňania
vzťahu medzi manželmi a realizácie rodinného života. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy
v rodine žalobkyne boli intenzívne. Nemožno prehliadnuť, že v čase zásahu do osobnostných práv

prežila žalobkyňa s poškodeným I. D. v manželstve väčšiu časť svojho života (42 rokov), počas ktorej
došlo k realizácii a naplneniu manželského a rodinného života (k vybudovaniu a rozvoju citových väzieb,
rodiny a zázemia pre jej fungovanie, k narodeniu, výchove a osamostatneniu detí). V čase dopravnej
nehody mal manželský a rodinný život žalobkyne a jej manžela iný charakter (napĺňanie citových väzieb,
vzájomná pomoc a pomoc deťom, vzájomná opora, starostlivosť o záhradu, komunikácia) ako pri jeho

vzniku. Poškodený I. D. mal v čase svojho úmrtia XX rokov, žalobkyňa XX, avšak boli naďalej aktívni,
samostatní a neboli odkázaní pomocou na iné osoby; boli teda v plnej sile (primeranej ich veku) pomáhať
svojim príbuzným, byť s nimi v kontakte a takto stmeľovať a obohacovať ich spoločný rodinný život.
Stratu vyvolanú náhlym odchodom manžela musela žalobkyňa riešiť za pomoci lekárov. Svoje psychické
problémy riešila najskôr za pomoci neurológa, ktorý jej predpísal aj psychiatrické lieky, neskôr už dňa

13.06.2018 vyhľadala psychiatra. Urobila tak síce po ďalšom úmrtí v rodine (syna a dospelej vnučky),
žalovaný však nespochybnil, že to bolo stále aj v dôsledku smrti jej manžela. Z predloženej zdravotnej
dokumentácie žalobkyne a z jej nesporných výpovedí vyplýva, že po úmrtí manžela nedošlo k zhoršeniu
len jej psychického, ale aj fyzického zdravotného stavu (absolvovala niekoľko operácií očí a kĺbov), na
čo bolo tiež potrebné prihliadnuť pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Za normálneho behu

udalostí je možné a dôvodné predpokladať, že pomoc spojenú so zhoršeným zdravotným stavom by
žalobkyni v súčasnosti poskytoval jej manžel. Zo súhrnu týchto skutočností možno vyvodiť, že tragické
úmrtie I. D. predstavuje pre žalobkyňu závažnú ujmu v jej osobnostných právach.

9.2.2 Súdom prvej inštancie priznaná čiastka 20.000,- eur nie je len primeranou, ale zodpovedá

aj princípu proporcionality. Relutárna satisfakcia v tejto výške nie je prostriedkom bezdôvodného
obohatenia a nepôsobí na žalovaného likvidačne. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol aj na to, že
doposiaľ bolo žalobkyni z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch inými právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami priznaných 60.000,- eur, a to rozsudkom okresného súdu sp.zn. 2T/210/2013 čiastka
40.000,- eur od I. E. a rozsudkom sp.zn. 15C/68/2015 čiastka 20.000,- eur od SAD Zvolen, a.s. so

sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 004 928. Činnosťou týchto subjektov (ako je uvedené vyššie) ale
k zásahu do osobnostných práv žalobkyne nedošlo. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu
posudzovania sporu aj z hľadiska dobrých mravov ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem
všeobecne prijímaných, platných a uznávaných v demokratickej spoločnosti, ktoré vytvárajú všeobecnú
mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za poctivé a slušné konanie (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 10. 04. 2001 sp. zn. 29Cdo 1583/2000). Existencia dobrých mravov musí byť
posudzovaná z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní
účastníkov právneho vzťahu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 26. 02. 1998 sp. zn. 2
ÚS 249/1997). Dobré mravy sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so
všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. V kontexte uvedeného, aj keď sú

tieto rozhodnutia vykonateľnými exekučnými titulmi, odvolací súd nepovažoval za spravodlivé a súladné
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), aby žalobkyňa mala možnosť domáhať sa plnenia
nemajetkovej ujmy od subjektov, ktoré do jej osobnostných práv nezasiahli a nemala takúto možnosť odsubjektu, ktorý spôsobil násilné skončenie jej dovtedy pokojného a šťastného rodinného a manželského
života.

10. Odvolateľ namietol arbitrárnosť výroku o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací
súd v odvolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania v rozsahu 100 %, čo odôvodnil pomerom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p
a tým, že žalobkyňa (okresný súd zamenil jej označenie a v dôvodoch rozsudku hovorí o žalovanom,
ale je zrejmé, že má na mysli žalobkyňu) bola v konaní úspešná. Žalovaný v odvolaní namietol, že

žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 80.000,- eur, úspešná bola v časti 20.000,- eur, čo predstavuje
jej neúspech 75 %. Úspech žalobcu je potom 50 % a v takomto rozsahu by mal mať nárok na náhradu
trov konania. Odvolací súd sa s touto argumentáciou odvolateľa stotožnil. Pomer úspechu žalovaného
(75 %) a úspechu žalobkyne (25 %) je 50 % v prospech žalovaného. Na druhej strane však obstojí
aj rozhodnutie okresného súdu, ktorý bol povinný v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p. aj v konaní začatom
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku aplikovať po 01.07.2016 ustanovenia Civilného sporového

poriadku. Táto právna úprava ale neobsahuje obdobu § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
precizujúcehozásaduúspechuvkonaní,podľaktoréhoajkeďmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Rozhodnutie

okresného súdu aplikujúceho § 255 ods. 1 C.s.p. z tohto hľadiska obstojí, preto ho odvolací súd potvrdil
(§ 387 ods. 1 C.s.p.).

11. V odvolacom konaní, ktoré bolo začaté za účinnosti Civilného sporového poriadku, odvolací súd pri
zvažovaní úspechu tej-ktorej procesnej strany vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p. a prihliadol na to, že do

základu nároku bola úspešná žalobkyňa, no pokiaľ ide o výšku plnenia požadovanú v tomto sporovom
konaní ako celku, pomer úspechu a neúspechu svedčí v prospech žalovaného (50 %). Odvolací súd
ale dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania v zmysle § 257 C.s.p., ktorý aplikoval. Zvážil nielen charakter konania (zmiernenie následkov
zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby v dôsledku konania právnickej osoby) a jeho psychickú

náročnosť najmä pre žalobkyňu, ale aj fakt, že k mimosúdnemu vyriešeniu sporu medzi žalobkyňou a
žalovaným vzhľadom na pochybnosti o jeho pasívnej legitimácii (ktoré mala aj žalobkyňa, keď žalobu
vedenú okresným súdom pod sp.zn. 15C/68/2015 podala proti subjektu s podobným obchodným
menom a s rovnakým sídlom ako žalovaný) nemohlo dôjsť. Odvolací súd prihliadol aj na osobné,
majetkové a sociálne pomery strán sporu a ich porovnaním dospel k záveru, že nepriznanie náhrady trov

odvolacieho konania žalovanému ako úspešne dlhoročne podnikajúcej právnickej osobe sa neodrazí v
jeho majetkovej sfére tak nepriaznivo, ako by sa odrazilo v majetkovej sfére žalobkyne - dôchodkyne s
narušeným zdravotným stavom uloženie povinnosti nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods.2 druhá

veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods.2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).