Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224333
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6116224333.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu SPRAVBYT s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 13, IČO: 31 647 669, v konaní
zastúpeného Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Stránska 3155/7,
IČO: 51 164 353, proti žalovanému H. F., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., H. XX, v konaní zastúpeného
Advokátska kancelária Hrčka - Sabó s.r.o., so sídlom Sečovce, Obchodná 187/6, o zaplatenie 320,07
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 172,87 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 06. 12. 2016 sa domáhal zaplatenia 320,07 Eur s príslušenstvom
z titulu neuhradených zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu.

2. Žalovaný vyjadril so žalobou nesúhlas.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je vlastníkom bytu v obytnej budove číslo súpisné XXXX, X. H.
N. Č.. XX Y. L. L., pričom vlastníctvo vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností LV č. XXXX J. F.. Ú.B..
K., S. L. L.. Žalobca ďalej uviedol, že na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov zmluvu o výkone
správy, podľa ktorého správou bytového domu bola poverená obchodná spoločnosť žalobcu. Zmluva o
výkone správy bola uzatvorená dňa 01. 10. 2015.

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým spôsobom, že vlastník je povinný mesačne vopred poukazovať

preddavky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a
opráv a zároveň je povinný platiť správcovi mesačný paušálny poplatok za výkon správy a to vždy do 25.
dňa príslušného mesiaca. Žalobca ako správca je potom povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, a vzniknuté nedoplatky vymáhať.

5. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že podľa údajov mesačného predpisu „nájomného“ a jednotlivých
úhradžalovanýk31.10.2016vykazujenedoplatkyvroku2015zaplatbuvopred1/21015vovýške55,10

Eur a za rozdiely v zálohových platbách v mesiacoch 1/2015 vo výške 4,04 Eur, 1/2015 vo výške 14,52
Eur, 3/2015 vo výške 10,82 Eur, 4/5/2015 vo výške 10,63 Eur za mesiac, 7/2015 vo výške 79,95 Eur,
8/2015 vo výške 76,93 Eur, 8/2015 vo výške 46,63 Eur a mesiac 9/2015 vo výške 10,82 Eur. Spolu tedadlžná suma k 31. 10. 2016 mala predstavovať sumu 320,07 Eur, ktorej zaplatenie sa žalobca domáhal
spolu s príslušenstvom a to s úrokom z omeškania.

6. Skutočnosti tvrdené ohľadne vlastníctva bytu mal súd za preukázané listinnými dôkazmi a to
čiastočným výpisom z LV č. XXXX, z ktorého vyplynulo, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaný.

7. Zároveň žalobca preukázal svoje tvrdenia ohľadne skutočnosti vyplývajúcej zo zmluvy o výkone
správy tak, ako táto bola uzatvorená dňa 01. 10. 2015.

8. Po výzve žalobcu na doplnenie resp. opravu rozhodujúcich tvrdených skutočností žalobca vo svojom
písomnom podaní uviedol, že stav na účte žalovaného k 01. 01. 2015 z vyúčtovania roku 2014
predstavoval nedoplatok vo výške 67,43 Eur. Malo sa jednať o stav, ktorý predstavoval rozdiel medzi
predpísanými platbami za jednotlivé mesiace a skutočne poskytnutými zálohovými platbami zo strany
žalovaného. Na základe takéhoto tvrdenia potom stav k 31. 12. 2014 mal predstavovať 12,29 Eur ako

plusovej hodnoty na konte žalovaného. Po vykonaní vyúčtovania za rok 2014 malo toto konto opätovne
zostať v plusovej hodnote 9,44 Eur. Žalobca však požadoval zaplatiť v decembri roku 2014 aj zálohovú
platbu za január v rozsahu 76,87 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že tento stav k 01. 01. 2015 s
vyúčtovaním za roku 2014 predstavoval -67,43 Eur.

9. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2015 bol predpis zálohových platieb v rozsahu 936,13 Eur, pričom
skutočnými úhradami, ktorými sa žalovaný podieľal na týchto platbách predstavuje sumu 683,49 Eur. Z
uvedeného potom vyplynulo, tvrdil žalobca, rozdiel v rozsahu 252,64 Eur. Spolu s nedoplatkom za rok
2014 vo výške 67,43 Eur mala byť suma, ktorá predstavuje žalovanú sumu teda 320,07 Eur.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, resp. neskôr ústne na pojednávaní uviedol, že žalobu
tak ako bola predložená neuznáva, odmieta zaplatiť žalovanú sumu z dôvodov, že mu nie je zrejmé,
na základe akého výpočtu dospel žalobca k žalovanej sume. Žalovaný uvádzal, že v priebehu času
niekoľkokrát namietal vyúčtovania za jednotlivé roky, kedy položky v nich uvedené boli podľa jeho názoru
účtovanéchybnýmspôsobom.Vkonanípreukazovalrozsahzaplatenýchzálohovýchplatiebpripojenými

poštovými poukážkami, pričom potvrdil tú skutočnosť, že zálohové predpisy uhrádzal v nižšej výške ako
boli v skutočnosti, pretože žalobca si účtoval niektoré z poplatkov nedovoleným spôsobom.

11. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie mesačnými rozpismi záloh a úhrad za rok 2015, 2016,
vyúčtovaním služieb za roky 2013, 2014, 2015, poštovými poukážkami, ktorými žalovaný uhrádzal

zálohové platby.

12. Podľa § 10 ods.1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z., v znení účinnom do 31. 10. 2018, vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so
zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,

a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

13. Podľa § 8a ods.2 citovaného zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je

povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici na Mládežníckej ulici

č. 32. Žalobca je správcom bytového domu na základe zmluvy o výkone správy, ktorú uzavreli strany
sporu a nadobudla účinnosť a platnosť dňa 01. 10. 2015.15. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že pokiaľ z textu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha
nejakého finančného nároku z titulu nezaplateného „nájomného“, tak v danom prípade sa nejedná o
platby nájomného, keďže nájomný vzťah medzi žalovaným a druhou stranou nevznikol. Žalovanému

vznikla povinnosť v zmysle § 10 ods.1 poukazovať preddavky a to mesačne do fondu prevádzky, údržby
a opráv a taktiež úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov. Výška tejto
platby za mesiac sa určuje v zmysle zákona a predstavuje tzv. mesačný zálohový predpis. Z mesačného
zálohového predpisu potom vyplýva akú vysokú sumu za mesiac má vlastník bytu resp. nebytového
priestoru zaplatiť za mesiac tak, aby boli pokryté ako zálohové platby za úhrady spojené s užívaním bytu

resp. nebytového priestoru a častí, z ktorých sa tvorí fond údržby a opravy spoločných častí domu.

16. Súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že podľa jeho názoru je možné sa domáhať zaplatenia
mesačného zálohového predpisu len v priebehu roka pokiaľ k takejto úhrade zo strany vlastníka bytu
nedôjde. Potom čo kalendárny rok skončí a u správcu existuje povinnosť, že do 31. mája je povinný
spracovať vyúčtovanie, môže sa správca na základe zmluvy o výkone správy domáhať len zaplatenia

tej sumy, ktorá predstavuje nedoplatok a vyplýva z vyúčtovania za ten-ktorý konkrétny rok.

17. Podľa názoru súdu nie je možné na jednej strane sa domáhať zálohových platieb v čase, kedy sú
už známe skutočné náklady za spotrebované služby, ktoré boli poskytnuté s užívaním bytu, pričom tieto
môžu byť niekoľkonásobne nižšie ako sú zálohové platby.

18. Súd teda vychádza z toho, že pokiaľ správca spracuje v zákonnej lehote vyúčtovanie za ten-ktorý
konkrétny kalendárny rok, môže sa prípadného nedoplatku domáhať len z tohto vyúčtovania a nie
už jednotlivých zálohových mesačných platieb predstavujúce zálohové mesačné predpisy určené pre
konkrétny mesiac. Taktiež podľa názoru súdu do vyúčtovania za konkrétny kalendárny rok nie je možné

pripočítavať resp. odpočítavať platby, ktoré sa majú týkať roku nasledujúceho napriek tomu, že táto
platba mesačného zálohového predpisu má byť uhradená v decembri predchádzajúceho kalendárneho
mesiaca.

19. Z uvedeného potom súd konštatuje, že nárok žalobcu preskúmal v naznačených intenciách s tým,

že vychádzal z toho, že pokiaľ bolo vykonané vyúčtovanie za roky 2013, 2014 a za rok 2015, je zrejmé
aká v týchto rokoch bola skutočná nákladovosť poskytnutých služieb žalovanému a taktiež je zrejmé,
aké zálohy na tieto služby žalovaný v týchto rokoch poskytol.

20. Súd vychádzal z toho, že z vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 boli skutočné

nákladyvrozsahu1162,83Euraplatby,ktoréboliprijaténakontovlastníkatedažalovanéhopredstavujú
sumu 1 352,69 Eur, pričom z počiatočného stavu k 01. 01. 2013 vyplýva, že dlh mal predstavovať -12,80
Eur a v danom prípade súd pripočítal platbu, ktorú zaplatil žalovaný v decembri roku 2012 ako platbu
za mesiac január roku 2013 vo výške 81,47 Eur (a to len z dôvodu, aby súd mohol ustáliť vôbec nejaký
stav, z ktorého by potom mohol ďalej vychádzať). Vyplýva, že stav konta žalovaného k 31. 12. 2013

predstavoval preplatok vo výške 258,53 Eur.

21. Z vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 súd zistil, že skutočné náklady za tento
rok predstavovali sumu 1 206,35 Eur. Z predchádzajúceho roku teda roku 2013 tu existoval preplatok vo
výške 258,53 Eur. Na konto žalovaného boli poskytnuté platby za obdobie od januára 2014 do decembra

roku 2014 vo výške 957,26 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že k 31. 12. 2014 existoval na konte
žalovaného preplatok vo výške 9,44 Eur. Zároveň však v roku 2014 zaplatil žalovaný ešte platbu 101,98
Eur v decembri roku 2013. Z uvedeného potom vyplýva, že preplatok na jeho konte mal predstavovať
sumu 111,42 Eur.

22. Z vyúčtovania služieb za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 vyplýva, že skutočný náklad
na byte žalovaného predstavoval sumu 967,78 Eur a príjmom na jeho konte predstavoval preplatok z
predchádzajúceho roku vo výške 111,42 Eur a skutočne zaplatených zálohových platieb zaplatených od
01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 v rozsahu 683,49 Eur. Konto žalovaného potom bolo v pluse v rozsahu
794,91 Eur. Pokiaľ skutočný náklad predstavoval sumu 967,78 Eur, vyplýva z toho, že žalovaný má

nedoplatok z vyúčtovania v rozsahu 172,87 Eur.23. Z uvedeného dôvodu potom súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný práve vo výške
tejto sumy a preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 172,87 Eur od žalovaného, ktorého
nedoplatok z posledného vyúčtovania predstavuje uvedenú sumu.

24. Súd zároveň zdôrazňuje, že nie je na strane žalovaného právo vo všeobecnosti a bez ďalšieho
nerešpektovaťvýškuzálohovéhopredpisumesačnéhostým,žeonsámrozhodneojejprípadnejúprave,
či poskytnutí platby len v nižšej sume do tej miery, pokiaľ on sám ju považuje za oprávnenú. Výšku
takéhoto preddavku určujú vlastníci bytov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pokiaľ

pripomienky vlastníka nie sú akceptované, má možnosť právnymi prostriedkami upravenými v zmysle
zákona č. 182/1993 Z. z. domáhať sa ich prípadnej úpravy. Nie je však dovolené, aby svojvoľne každý z
vlastníkov nerešpektoval záväzný mesačný zálohový predpis a prispieval do týchto fondov len čiastku,
ktorú sám on považuje za vhodnú.

25. Súd z uvedeného dôvodu preto žalobe v rozsahu o zaplatenie 172,87 Eur vyhovel, pričom nemohol

priznať právnu relevanciu námietkam žalovaného ohľadne stanovenej výšky zálohového predpisu, ktorú
sám v konaní len namietal, pričom žiadny nárok z takejto námietky procesným spôsobom nevzniesol a
vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

26. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP a nasledujúce, kedy

žalobca bol úspešný v rozsahu 54 % a neúspešný v rozsahu 46 %, čo súd považoval za stav, kedy je
možné aplikovať ustanovenie § 255 ods.2 CSP tak, že strana v spore mala úspech len čiastočný a v
danom prípade môže súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdeliť resp. vysloviť, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uvedeného dôvodu potom súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.