Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204839
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2515204839.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so

sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Q.. B. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ž. D. XX/X, V., zastúpená: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10,
Piešťany, o zaplatenie 2.190,45 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.340,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 1.340,12 Eur od 22.06.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.06.2015, doručenou súdu dňa 13.07.2015 domáhal, aby súd uložil
pôvodne žalovaným 1 až 3 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.190,45 Eur a
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.190,45 Eur od 22.06.2015 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete
vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu

zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje
pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je
okrem iného i distribúcia plynu. Na odbernom mieste v užívaní žalovaných 1 až 3 bola pôvodne uzavretá
zmluva o dodávke plynu. Žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu zastrešuje
komplexnú nepretržitú dispečerskú činnosť. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie
distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň
vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi

množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete
odobratý. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej
siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu, a to
tak z hľadiska zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Žalobca
uviedol, že spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je spotrebou plynu patriaceho žalobcovi,
pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosť na
úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle

slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav
8 836 m3. Pri kontrole dňa 30.07.2013 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 13
883 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa
01.08.2013 túto škodu vyčíslil na 2.190,45 Eur. Žalobca vystavil žalovaným 1 až 3 faktúru na uvedenúsumu, ktorú žalovaní nezaplatili. Podľa podkladov žalobcu k úhrade dlhu žalovaných zostáva suma vo
výške 2.190,45 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2013, splatná dňa 28.08.2013. Žalobca si
žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania až od 22.06.2015 v sadzbe 5,05 % ročne.

2. Platobným rozkazom, č.k. 9C/126/2015-14 zo dňa 03.05.2016 súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaná 1 podala prostredníctvom svojho opatrovníka proti platobnému rozkazu včas odpor, v
ktorom uviedla, že je osobou nespôsobilou na právne úkony a Domov sociálnych služieb Plavecké

Podhradie je jej súdom ustanovený opatrovník. Tiež uviedla, že v nehnuteľnosti, pre ktorú je predmetné
odberné miesto zriadené už dlhú dobu nikto nebýva a túto nikto neužíva. K žiadnej neoprávnenej
spotrebe nemohlo prísť, a ani neprišlo. Mala za to, že takýto záver žalobcu je pravdepodobne výsledkom
chybne vykonaných zápisov jeho zamestnancami alebo chybného vyhodnotenia interných dokumentov.
Navrhla, aby súd zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu.

4. Žalovaná 3 (aktuálne žalovaná) podala proti platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom vzniesla
proti nároku žalobcu námietku premlčania. Súčasne uviedla, že žalovaná 1 je nespôsobilá na právne
úkony a žalovaný 2 v čase podania žaloby už nežil. Žalovaná 3 namietla žalovaný nárok aj z vecného
dôvodu, keď uviedla, že podľa LV č. XXXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. V., parciel registra „D.“ evidovaných na

katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX a rodinného domu so súp. č. XXXX postavený na
parc. č. XXX/X, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12. Ďalšími dvoma podielovými spoluvlastníkmi
je žalovaná 1 a nebohý žalovaný 2. Žalovaná 3 a žalovaný 2 boli partnermi, ktorí sa rozhodli postaviť
novostavbu na mieste starého rodinného domu so súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X, a preto za
týmto účelom došlo k darovaniu nehnuteľností v rozsahu 5/12 na žalovanú 3 v roku 2008. Žalovaná

3 a žalovaný 2 požiadali v roku 2008 o stavebné povolenie, ktoré bolo stavebným úradom vydané
30.01.2009 a právoplatnosť nadobudlo dňa 02.03.2009. Žalovaná 3 a žalovaný 2 začali s výstavbou
nového rodinného domu, ktorý bol postavený na miesto pôvodného rodinného domu so súp. č. XXXX
avšak bez pripojenia na odber plynu, keďže išlo o novostavbu a napokon z dôvodu úmrtia žalovaného 2 k
dokončeniu stavby ani nedošlo. Stavba je nedokončená, neskolaudovaná, bez pripojenia na inžinierske

siete. Žalovaná 3 tiež uviedla, že aj rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/X, zapísaný
na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany bol napojený na jedno odberné miesto. To, že dochádzalo
k odberu plynu rodinným domom so súp. č. XXXX je skutočnosť, ktorá preukazuje, že odberateľom
nebolažalovaná3,keďžeanitechnickykodberuplynudonedokončenejstavbynemohlodôjsť.Žalovaná
3 doložila dôkaz o demontáži starého meradla a montáži nového meradla, ktorým preukazovala, že

meradlo bolo evidované na odberné miesto: Š. XXXX/XX, V., čo je rodinný dom zapísaný na LV č.
XXXX OÚ Piešťany, ktorého žalovaná 3 nie je vlastníčkou. Na záver žalovaná 3 uviedla, že žalobca
zanedbal svoje základné povinnosti, keď 3 roky (od roku 2010 až do roku 2013) nekontroloval existujúce
meradlo na odbernom mieste. Nameraná spotreba 13 883 m3 pri demontáži meradla dňa 30.07.2013
neznamená, že toto množstvo bolo spotrebované v tento deň, ale že k spotrebe dochádzalo už skôr a

že žalobca o tomto stave vedel (mal vedieť) už skôr. Preto postup žalobcu, výkon jeho práv, považovala
žalovaná 3 za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené žalovaná 3 navrhla, aby
súd platobný rozkaz zrušil a návrh zamietol.

5. Súd uznesením, č.k. 9C/126/2015-40 zo dňa 09.06.2017 zastavil konanie voči žalovanému 2 s

odôvodnením, že v čase podania žaloby žalobcom neboli splnené podmienky konania vo vzťahu k
žalovanému 2, ktorého procesná subjektivita zanikla ešte pred začatím konania.

6. Uznesením, č.k. 9C/126/2015-42 zo dňa 31.10.2017 súd platobný rozkaz zrušil.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.06.2018 uviedol, že berie žalobu voči žalovanej 1 v
celom rozsahu späť a navrhol, aby súd voči žalovanej 1 konanie zastavil. K vyjadreniu žalovanej 3
uviedol, že na odbernom mieste žalovanej 3 (Š. XXXX/XX, V.) došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke
zemného plynu spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ako dodávateľom zemného plynu
so stavom plynomera na odbernom mieste 8 836 m3. Dňa 30.07.2013 žalobca vyslal pracovníkov

na vykonanie kontroly odberného miesta Š. XXXX/XX, V., plynomeru č. XXXXXXXXXXXX, POD: W..
Uvedenú skutočnosť preukazuje montážny list meradla číslo XXXXXXXXXX, v ktorom je okrem iného
uvedené, že stav počítadla plynomeru je 13 883 m3. Na odbernom mieste Š. XXXX/XX, V., dochádzalo
k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s ust. § 82 odsek 1 písm. a ) zákona o energetike,čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčísli spolu na sumu 2.190,45 Eur a ktorú vyfakturoval
dokladom č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2013, splatným dňa 28.08.2013. Žalobca mal za to, že
pokiaľ žalovaná 3 uvádza, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo na odbernom

mieste: Š. XXXX/XX, V., že uvedené závery nemožno prijať. Plynová prípojka, a teda aj samotné
meradlo - plynomer je umiestená na odbernom mieste žalovanej 3, t.j. Š. XXXX/XX, V., a nie na adrese
Š.K. XXXX/XX, V. tak, ako to tvrdí žalovaná 3. Žalobca tvrdil, že uvedené vyplýva aj z predloženého
montážneho listu meradla číslo XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmé, že meradlo bolo dňa 30.07.2013
demontované na odbernom mieste žalovanej 3, a to Š. XXXX/XX, V.. Vzhľadom na argumentáciu

žalovanej 3 v podanom odpore ohľadom námietky premlčania, ako aj v záujme možného ukončenia
sporu súdnym zmierom, zaslal žalobca „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu“ zohľadňujúci argumentáciu žalovanej 3 ohľadom vznesenej námietky premlčania, v zmysle
ktorého bola celková škoda vyčíslená na sumu 850,33 Eur, t.j. za obdobie neoprávneného odberu
zemného plynu od 13.07.2012 do 30.07.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené vzal žalobca žalobu späť
v sume 1.340,12 Eur (istina) a navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

sumu 850,33 Eur a 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 850,33 Eur od 22.06.2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

8. Súd uznesením, č.k. 9C/126/2015-85 zo dňa 08.06.2018 zastavil konanie voči žalovanej 1, voči ktorej
vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť.

9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 14.06.2018 opakovane uviedol, že pokiaľ žalovaná (pôvodne
žalovaná 3) uviedla, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo na odbernom mieste:
Š. XXXX/XX, V., mal žalobca za to, že uvedené závery nemožno prijať. Plynová prípojka, a teda aj
samotné meradlo - plynomer je umiestené na odbernom mieste žalovanej, t.j. Š.K. XXXX/XX, V., a nie na

adrese Š. XXXX/XX, V. tak, ako to tvrdí žalovaná. Uvedené vyplýva aj z predloženého montážneho listu
meradla číslo XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmé, že meradlo bolo dňa 30.07.2013 demontované na
odbernom mieste žalovanej, a to Š.K. XXXX/XX, V.. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej v podanom
odpore ohľadom námietky premlčania, ako aj v záujme možného ukončenia sporu súdnym zmierom,
žalobca poukázal na „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“ zohľadňujúci

argumentáciu žalovanej ohľadom vznesenej námietky premlčania, v zmysle ktorého bola celková škoda
vyčíslená na sumu 850,33 Eur, t.j. za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od 13.07.2012
do 30.07.2013. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 850,33 Eur a 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 850,33 Eur od 22.06.2015 do
zaplatenia, a aby žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sumy 1.340,12 Eur a

žalobcovi v rozsahu sumy 850,33 Eur.

10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.09.2018, doručenom súdu dňa 13.09.2018 uviedla, že náhrada
škody, ktorú si žalobca uplatňuje žalobou, je náhradou škody, ktorá sa v otázkach, ktoré nie sú špeciálne
upravené v § 82 zák. č. zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len "zákon o energetike") riadi ustanoveniami § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Hlavnými
predpokladmi vzniku škody sú: protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody a zavinenie na strane škodcu. K protiprávnosti konania žalovaná uviedla,
že v posudzovanom prípade žalobca v žalobe ani v žiadnom inom svojom podaní neopísal (skutkovo),
o aké konkrétne protiprávne konanie v danom prípade ide, v príčinnej súvislosti s ktorým si uplatňuje

náhradu škody. Nie je postačujúce iba všeobecné tvrdenie žalobcu, že k neoprávnenému odberu
plynu došlo bez uzatvorenej zmluvy, keď zákon o energetike (§ 82 ods. 1 písm. a)) rozlišuje 3 typy
neuzatvorenej zmluvy. V nadväznosti na skutočnosť neuzatvorenia konkrétnej zmluvy sa potom rozlišuje
subjekt dotknutý (poškodený) neoprávneným odberom (viď § 82 ods. 2 zákona o energetike) a to
alebo dodávateľ plynu alebo prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete

alebo prevádzkovateľ zásobníka. Žalovaná mala za to, že v posudzovanom prípade žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný, nakoľko ide o situáciu kedy zmluva o dodávke plynu existovala (viď zmluva
o dodávke plynu uzavretá medzi SPP, a.s. ako dodávateľom plynu a Q. Y., st., nar. XX.XX.XXXX,
ako odberateľom plynu k odbernému miestu na Š. XXXX/XX, V., zo dňa 03.01.2006), a.s. a následne
zanikla (odstúpením od zmluvy SPP, a.s. dňa 08.09.2010). To znamená, že došlo k odberu plynu bez

zmluvy o dodávke plynu (§ 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike) vo vzťahu k dodávateľovi
plynu, ktorým je SPP, a.s., ktorý by bol aktívne vecne legitimovaný žiadať skutočnú škodu v rozsahu
neoprávneného odberu plynu. K vzniku škody žalovaná uviedla, že žalobca v žalobe uviedol, že v čase
ukončenia zmluvného vzťahu medzi Q. Y., st., nie žalovanou, a SPP, a.s. ako dodávateľom plynu bolstav odobratého plynu zmeraného na dotknutom meradle 8 836 m3, a že stav odobratého plynu pri
kontrole toho istého meradla dňa 30.07.2013 bol 13 883 m3. Rozdiel odobratého plynu za obdobie
od skončenia zmluvného vzťahu od 08.09.2010 (odstúpenie od zmluvy) do 30.07.2013 bol 5 047 m3.

K príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody žalovaná poukazovala na to, že
dňa 30.07.2013 došlo k demontovaniu meradla (nie jeho kontrole). Žalovaná predložila - Montážny list
meradla zo dňa 30.07.2013, vypísaný rukou a znejúci na odberateľa Y. X., odberné miesto: Š.I. XXXX/
XX, V.. V rozpore s týmto montážnym listom žalobca predložil iný listinný dôkaz - Montážny list meradla
- ktorý sa síce vzťahoval na to isté číslo meradla s identickým množstvom stavu odobratého plynu,

avšak už bol vyplnený počítačovou technikou, bolo doplnené číslo XXXXXXXXXX, a ako odberateľ bola
uvedená Q. Y. (nie Y. X. ako v montážnom liste predloženom žalovanou) a odberné miesto Š. XXXX/XX,
V. (nie Š. XXXX/XX, V. ako v montážnom liste predloženom žalovanou). V posudzovanom prípade sa
meradlo (jediné), ktoré bolo demontované dňa 30.07.2013 nachádzalo na mieste verejne dostupnom z
ulice Š., na uličnej čiare. Do tohto meradla viedli prípojky z 2 rodinných domov - rodinného domu so
súp. č. XXXX, orient. č. XX (zadný dom) ako aj z rodinného domu so súp. č. XXXX, orient. č. XX (predný

dom z pohľadu od ulice). Z uvedeného vyplýva, že odber plynu mohol byť realizovaný z dvoch domov,
pričom demontážou dotknuté meradlo nerozlišovalo rozsah odobratého plynu od každého rodinného
domu jednotlivo. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť významnú z pohľadu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, že k neoprávnenému odberu (neriešiac subjekt, ktorý
neoprávnene odobral plyn) došlo i z dôvodu, že SPP, a.s., resp. žalobca, ktorého úlohou je starostlivosť

o distribučnú sieť, neodmontoval predmetné meradlo v čase kedy k odmontovaniu malo dôjsť, a to ihneď
po ukončený zmluvného vzťahu SPP, a.s. s Q. Y., st., čím zanedbal svoje povinnosti riadne sa starať
o distribučnú sieť v oblasti plynárenstva podľa zákona o energetike, ale aj všeobecnú preventívnu a
zakročovaciu povinnosť. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca ani nevie preukázať (vzhľadom na námietku
premlčania žalovanej), že za obdobie od 13.07.2012 do 30.07.2013 došlo k neoprávnenému odberu

práve ním uvádzaných 1 852 m3 tak, ako odvodzuje od Výpočtu škody doloženého k podaniu zo dňa
06.06.2018, keď k 13.07.2012 žalobca nevykonal kontrolu stavu na dotknutom meradle, a ním uvádzaná
východisková hodnota 12 031 m3 nie je skutočným stavom, ktorý by bol výsledkom riadnej fyzickej
kontroly stavu meradla, o ktorej by žalobca predložil riadny dôkaz. K zavineniu žalovaná uviedla, že
po zániku zmluvy o dodávke plynu mohlo dôjsť k odberu plynu na základe faktického stavu výlučne z

rodinného domu so súp. č. XXXX a nie z rodinného domu so súp. č. XXXX, čím absentuje zavinenie
vzniku škody zo strany žalovanej. Poslednou namietanou otázkou zo strany žalovanej bol výpočet výšky
škody, kedy žalobca použil nesprávny výpočet škody. Žalobca mal k dispozícii meradlo, mal k dispozícii
skutočný stav odobratého plynu a aj napriek tomu použil ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike
v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob

výpočtu škody spôsobenej podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Teda aplikoval pravidlá výpočtu výšky škody používané v prípade, ak nie
je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, čo nie
je posudzovaný prípad. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.10.2018, doručenom súdu dňa 24.10.2018 uviedol, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti v spoluvlastníctve
žalovanej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. K tomu poukázal na to, že žalovaná
nepreukazuje, že by v období neoprávneného odberu zemného plynu uvádzaného žalobcom, na

odbernom mieste v nehnuteľnosti, ktoré je v jej spoluvlastníctve, zemný plyn nebol spotrebúvaný.
Dodávateľ zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., vystavil poslednú faktúru, a
to vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, pričom dodávka zemného plynu na základe zmluvy o
dodávke zemného plynu bola ukončená ku dňu 21.09.2010 so stavom spotreby 8 836 m3. Dňa
30.07.2013 žalobca vyslal pracovníkov na vykonanie kontroly odberného miesta Š. XXXX/XX, V.,

plynomeru č. XXXXXXXXXXXX, POD: W.. Uvedenú skutočnosť preukazuje montážny list meradla
číslo XXXXXXXXXX, v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla plynomeru je 13 883 m3.
V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca tvrdil, že v tomto konaní si uplatňuje nárok voči žalovanej
za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie, kedy preukázateľne nebola pre odberné miesto
žalovanej platne uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu so žiadnym z dodávateľov zemného

plynu, dochádzalo teda k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalobca poukázal i nato, že je aktívne
vecne legitimovaný v tomto konaní. Pokiaľ pre odberné miesto spotreby plynu nie je uzatvorená zmluva
o dodávke zemného plynu so žiadnym z dodávateľov zemného plynu, dochádza k spotrebe zemného
plynu vo vlastníctve žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila, žebola v období neoprávneného odberu zemného plynu spoluvlastníčkou nehnuteľností. Poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica z 30.10.2013, sp. zn. 41 Cob 122/2013, rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne z 28.3.2017, sp. zn. 5 Co 169/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

25.5.2017, sp. zn. 10Co/92/2017. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že je možné jednoznačne
konštatovať, že v takomto prípade neoprávneného odberu zemného plynu je vlastník nehnuteľnosti
zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu.
Ďalej poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. z 18.12.2017, sp. zn. 20Csp/46/2016,
rozsudok Okresného súdu Galanta z 18.4.2017, sp. zn. 8C/113/2016, kedy súdy žalobcovi pri rovnakej

argumentácii vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody nárok na zaplatenie náhrady škody
priamo voči vlastníkovi priznali. Taktiež žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní 7 Cdo 201/2014. Vo vzťahu k námietke výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu uviedol, že táto je vyčíslená správne, keď spôsob výpočtu škody je upravený
vyhláškou č. 449/2012 Z.z. ministerstva hospodárstva, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Súčasne žalobca uviedol, že žalobca uplatňuje

svoj nárok za neoprávnený odber zemného plynu, a to za skutočné množstvo spotrebovaného zemného
plynu.

12. V podaní zo dňa 12.11.2018, doručenom súdu dňa 13.11.2018 žalovaná uviedla, že aktuálny
stav rodinného domu potvrdený predloženou správou o odbornej skúške a odbornej prehliadke je

nezmeneným stavom od doby, kedy došlo na základe stavebného povolenia v roku 2009 k stavebným
úpravám na pôvodnom rodinnom dome XXXX/XX a faktickému odpojeniu rodinného domu XXXX/XX
od prívodu plynu (dodnes nie je rekonštrukcia rodinného domu skolaudovaná).

13. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.11.2018 uviedol, že ak žalovaná poukazuje na „Správu o

odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia podľa vyhlášky MPSV a R SR č. 508/2009
Z.z. § 13 ods. 1“ (ďalej aj ako „Správa“) mal žalobca za to, že žalovanou predložená Správa v tomto
konaní nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Poukázal na to, že predložená Správa bola vypracovaná
ku dňu 08.11.2018, t.j. viac ako 5 rokov odo dňa konca neoprávneného odberu zemného plynu
uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Pokiaľ bola predmetná Správa spracovaná až 08.11.2018,

táto potom objektívne nereflektuje, neodráža reálny stav a skutočnosti v čase žalobcom tvrdeného
neoprávneného odberu zemného plynu. Plynová prípojka, a teda aj samotné meradlo - plynomer je
umiestené na odbernom mieste žalovanej, t.j. Š. XXXX/XX, V., a nie na adrese Š.K. XXXX/XX, V. tak,
ako to tvrdí žalovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovanou predložená
Správa preukazuje výlučne stav nehnuteľnosti, resp. odberného miesta žalovanej ku dňu 08.11.2018,

nie však stav v čase neoprávneného odberu zemného plynu, a preto mal žalobca za to, že predmetná
Správa žiadnym spôsobom nepreukazuje žalovanou prezentované tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalovanej je „bez pripojenia na inžinierske siete“.

14. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu

v súlade s § 180 CSP.

15. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

16.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 146 ods. 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.340,12 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.340,12 Eur od 22.06.2015 do zaplatenia späť skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení
konanie v uvedenej časti zastavil a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej a to aj bez súhlasu žalovanej,

ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

19. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalovanej a listinami, a to žalobou zo dňa
22.06.2015, faktúrou - daňový doklad č. XXXXXXXXXX, výpočtom škody spôsobenej neoprávnenýmodberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013, vyfakturovaním škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 18.05.2016,
odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 23.05.2016, výpisom z LV č. XXXXX, čiastočným výpisom z

LVč.XXXX,informatívnoukópiouzmapy,stavebnýmpovolenímzodňa30.01.2009,reklamácioufaktúry
zo dňa 23.08.2013, reklamáciou faktúry zo dňa 31.01.2014, reklamáciou faktúry zo dňa 31.01.2014,
montážnym listom meradla, čiastočným späťvzatím žaloby, vyjadrením, výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013, situačným nákresom plynovej prípojky,
montážnym listom meradla č. XXXXXXXXXX, vyjadrením doručeným súdu dňa 14.06.2018, žiadosťou

- odpoveďou zo dňa 13.08.2018, zmluvou o dodávke plynu zo dňa 03.01.2006, odstúpením od zmluvy
zo dňa 08.09.2010 a poštovou zásielkou, vyúčtovacou faktúrou: XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2009,
vyúčtovacou faktúrou: XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2010, opravnou faktúrou: XXXXXXXXXX zo dňa
08.07.2010, vyúčtovacou faktúrou: XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2010, znaleckým posudkom číslo
63/2010, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 12.09.2018, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa
24.10.2018, správou o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia podľa vyhlášky

MPSV a R SR č. 508/2009 Z.z. § 13 ods.1 zo dňa 08.11.2018, doložením správy o odbornej skúške a
odbornej prehliadke zo dňa 12.11.2018, vyjadrením zo dňa 20.11.2018, ako i s obsahom celého spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností, a to pozemkov s parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX, parcely registra „D.“ a domu
so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXX/X, vedených Okresným úradom Piešťany,
katastrálny odbor Piešťany, katastrálne územie Piešťany, obec Piešťany, v podiele 5/12 k celku.

21. Dňa 03.01.2006 uzavreli Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a Q. Y., nar. XXXX, Zmluvu o

dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok plynu
Q. Y. a povinnosť Q. Y. platiť Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. za dodaný zemný plyn. Ako
odberné miesto bola uvedená ulica Š. XXXX/XX, V..

22. Z listu adresovaného Q. Y. označeného ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.09.2010 vyplýva, že

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. odstúpil od zmluvy o dodávke plynu z dôvodu, že neuhrádzala
riadne a včas platby za dodávky zemného plynu. Zároveň ju Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
upozornil, že je povinná umožniť dodávateľovi plynu sprístupniť meradlo z dôvodu demontáže. Zásielka
sa vrátila Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. neprevzatá dňa 16.09.2010 s oznámením, že
adresát dňa 13.09.2010 zomrel.

23. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP“) v liste zo dňa 13.08.2018 uviedol, že
SPP evidoval na POD W., adresa V., Š. XXXX/XX, zákazníka Q. Y., a to v období od 31.07.1999 do
21.09.2010. Zmluvu o dodávke zemného plynu SPP ukončil jednostranne odstúpením od zmluvy z
dôvodu neplatenia. Zákazníčku SPP o tejto skutočnosti informoval písomne, listom zo dňa 08.09.2010.

List bol odoslaný doporučene s doručenkou. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá z titulu, že adresát
zomrel. Následne SPP požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosť SPP-distribúcia, a.s.
(ďalej len „PDS") o demontáž meradla. Či PDS meradlo zdemontoval fyzicky alebo len účtovne, nie je
spoločnosti SPP známe. Ku dňu ukončenia zmluvy, t.j. k 21.09.2010 PDS dodal SPP konečný stav
meradla vo výške 8 836 m3.

24. Podľa Stavebného povolenia, č.j. XX XXX/XX/X/XXXX - Z. zo dňa 30.01.2009, právoplatného dňa
02.03.2009 bola povolená zmena dokončenej stavby domu - prístavbou a nadstavbou a stavebnou
úpravou na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX v k.ú. V., Š. T.., V..

25. V listine - Znaleckom posudku číslo 63/2010 vypracovanom znalcom H.. Q. S. ku dňu 29.04.2010,
ktorého úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu s. č. XXXX na parc. č. XXX/X,
XXX/X, XXX s príslušenstvom a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX v k. ú. Piešťany, obec Piešťany,
okres Piešťany, je uvedené, že v rámci rekonštrukcie bol pôvodný dom odstránený, okrem prevažnej
časti základov. Nehnuteľnosť bude napojená na všetky inžinierske siete. Stavba je ku dňu ohodnotenia

nedokončená, je v štádiu rozpracovanosti. V objekte je nainštalovaný rozvod zemného plynu.

26. Z Montážneho listu meradla číslo XXXXXXXXXX predloženého žalobcom vyplýva, že dňa
30.07.2013 bola vykonaná demontáž plynomeru. Ako odberateľ bola uvedená Y. Q. a ako odbernémiesto bolo uvedené Š. XXXX/XX, V.. Stav počítadla na plynomery bol uvedený vo výške 13 883 m3
s tým, že majiteľ nebol prítomný.

27. Z Montážneho listu meradla predloženého žalovanou vyplýva, že dňa 30.07.2013 bola vykonaná
demontáž plynomeru. Ako odberateľ bol uvedený Y. X. a ako odberné miesto bolo uvedené Š.K. XXXX/
XX, V.. Stav počítadla na plynomery bol uvedený vo výške 13 883 m3.

28. Podľa Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013 bola

Zmluva o dodávke zemného plynu ukončená dňa 21.09.2010, ku ktorému dňu bol stav na meradle 8
836 m3. Neoprávnený odber zemného plynu bol ukončený dňa 30.07.2013, ku ktorému dňu bol stav na
meradle 13 883 m3. Neoprávnene odobratý plyn bol 5 047 m3, čo bolo vyčíslené na 2.190,45 Eur.

29. Faktúrou - daňovým dokladom č. 9000162450 splatnou dňa 28.08.2013 žalobca vyúčtoval Q. Y., X.
Y. a žalovanej sumu 2.190,45 Eur.

30. Podľa Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013 bola
Zmluva o dodávke zemného plynu ukončená dňa 13.07.2012, ku ktorému dňu bol stav na meradle 12
031 m3. Neoprávnený odber zemného plynu bol ukončený dňa 30.07.2013, ku ktorému dňu bol stav na
meradle 13 883 m3. Neoprávnene odobratý plyn bol 1 852 m3, čo bolo vyčíslené na 850,33 Eur.

31. Podľa Správy o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia podľa vyhlášky MPSV
a R SR č. 508/2009 Z.z. § 13 ods. 1 zo dňa 08.11.2018 vyplýva, že v objekte na ul. Štefánikovej 1199/79,
Piešťany, nie je plynové zariadenie schopné bezpečnej prevádzky, domový plynovod nie je vybudovaný
a je bez spotrebičov.

32. Právna zástupkyňa žalovanej pri prednese na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 k preukázaniu
možnosti objektívne odoberať plyn z predmetnej domovej nehnuteľnosti v rozhodnom období uviedla,
že je pravdou, že nemajú z tohto obdobia žiadny dôkaz a poukázala na dôkaz - znalecký posudok v
období pred rozhodným obdobím a na aktuálnu správu. Upriamila pozornosť aj na nepriamy dôkaz, a to

montážny list meradla zo dňa 30.07.2013, ktorý predložila žalovaná, a ktorý je práve rukou písaný, kde
je uvedený ako odberateľ Y. X. a odberné miesto Š. XXXX/XX. Pri tejto demontáži meradla žalovaná
nebola prítomná, túto správu, tento montážny list si našla v schránke a práve preto mala za to, že
ide síce o nepriamy dôkaz, ale nastala pravdepodobne situácia, že pán Y. X. bol pri tejto demontáži,
ktorý nie je ani vlastníkom nehnuteľnosti Š. XXXX/XX, ani nehnuteľnosti na Š.K. XXXX/XX. Tvrdila, že

pokiaľ by správne postupovali, tak odberným miestom je práve tá nehnuteľnosť XXXX/XX, tak by v tom
montážnom liste uviedli toto odberné miesto.

33. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

34. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

36. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

37. Podľa 511 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak dlžník v rozsahu
uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na
všetkých ostatných.38. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

39. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

40. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

41. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mala
žalovanáspôsobiťneoprávnenýmodberomplynubezuzatvorenejzmluvyododávkeplynunaodbernom
miesteŠ.XXXX/XX,V.,vobdobíod13.07.2012do30.07.2013(počiastočnomspätvzatížalobyzdôvodu
námietky premlčania vznesenej žalovanou).

42. Súd sa v spore primárne pred vecným preskúmaním žaloby zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Žalobca sa pritom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu domáhal ako vlastník a
prevádzkovateľ distribučnej siete, keď dôvodil, že v prípade neoprávnených odberov, je plyn odoberaný
priamo z distribučnej siete a škoda spôsobená neoprávneným odberom vzniká priamo žalobcovi. V

súčasnosti je pritom v Slovenskej republike jediným vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej siete
žalobca, pričom na trhu pôsobia viacerí dodávatelia zemného plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy o dodávke
plynu s jednotlivými odberateľmi. Na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu platí odberateľ za
odobratý plyn dodávateľovi, s ktorým je v zmluvnom vzťahu. Dodávateľ pritom fakturuje odberateľom
množstvo odobratého zemného plynu na základe údajov, ktoré mu oznamuje žalobca, ktorý je aj

vlastníkom meracích zariadení, vykonáva ich montáž, kontrolu a údržbu. Podľa ustanovení § 42 ods. 4
a 7 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, dodávateľ
v mene koncového odberateľa plynu požiada distribútora siete o pridelenie distribučnej kapacity, pokiaľ
je táto distribučná kapacita pridelená, dôjde k reálnemu napojeniu koncového odberateľa do distribučnej

siete žalobcu. Podľa ustanovení § 67 ods. 2 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., je jednou z povinností distribútora
vyvažovanie tlaku plynu v plynovej sústave, ktoré tlakovanie realizuje žalobca pomocou vlastného plynu,
ktorý je do sústavy povinný dodávať. Preto ak odberateľ plyn neodoberá od dodávateľa plynu (ako je
tomu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu), dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu,
ktorému sa uvedený odber prejaví ako pokles tlaku plynu, ktorý je povinný doplniť. Neoprávnený odber

plynu sa tak prejaví u distribútora plynu ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn.

43. Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že v prípade neoprávneného odberu zemného
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o energetike, aktívna legitimácia žalobcu, ako
prevádzkovateľa distribučnej siete podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike proti žalovanej, je daná. V

prípade neoprávneného odberu plynu sa jedná o plyn z kapacity žalobcu slúžiacej na vyrovnávanie
tlaku v prepravnej sieti. Žalobca tak v danom prípade je osobou oprávnenou domáhať sa náhrady škody
spôsobenej odberom zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu.

44. V zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike má odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn,

povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, prípadne aj ušlý zisk.
Za odberateľa v zmysle § 3 písm. c) uvedeného zákona je potrebné považovať v zásade osobu,
ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby. Ide o osobu, ktorá má uzatvorenú zmluvu na dodávku
plynu, pretože len o takejto osobe platí, že plyn nakupuje. Ak ale takejto osoby niet, pretože naodbernom mieste, kde dochádza k odberu plynu nemá žiadna osoba na dodávku plynu uzatvorenú
zmluvu, je potrebné za odberateľa plynu, ktorý má povinnosť k náhrade škody považovať osobu, ktorá
je vlastníkom odberného miesta. Len táto osoba je v zásade oprávnená užívať svoju nehnuteľnosť,

prípadne kontrolovať užívanie nehnuteľnosti. Ak vlastník, prípadne osoba, ktorá užíva túto nehnuteľnosť
nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu,
tak musí byť samotný vlastník na účely náhrady škody podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike
považovaný za odberateľa plynu.

45. V tomto spore bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v období od 21.09.2010 do 30.07.2013
bol na odbernom mieste - nehnuteľnosti Štefánikova 1199/79, Piešťany, v spoluvlastníctve žalovanej
odoberaný plyn, pričom žiadna osoba nemala na odber plynu na tomto odbernom mieste uzatvorenú
zmluvu o dodávke plynu. V zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ide o neoprávnený
odber plynu, za ktorý podľa vyššie uvedeného zodpovedá žalovaná ako spoluvlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti - odberného miesta. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v podielovom spoluvlastníctve

viacerých spoluvlastníkov, ktorí majú vo vzťahu k žalobcovi povinnosť plniť spoločne a nerozdielne,
je výhradne na žalobcovi, ktorého dlžníka si vyberie ako stranu konania na strane žalovaného (§ 511
Občianskeho zákonníka).

46. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že medzi žalobcom a žalovanou nejde o

spotrebiteľský spor, nakoľko žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve (§ 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s
neoprávneným odberom zemného plynu, preto žalovaná v konaní nemala postavenie spotrebiteľa.

47. Ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike,

upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu
a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim
všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu.

48. Predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. porušenie právnej

povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Prípady osobitnej

zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto
prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá to
síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä
rozsah náhrady škody.

49. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. a) bod 2. v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike, sú teda 1.
porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď

rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn bez uzatvorenej zmluvy
o dodávke plynu, ktorým konaním odberateľa skutočne vznikla škoda prevádzkovateľovi distribučnej
siete. Znamená to, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie,
nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné
zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny

úkon spočívajúci v odoberaní plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, 2. vznik skutočnej škody
na strane prevádzkovateľ distribučnej siete a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným
odberom a vznikom tejto škody.

50. Nakoľko žalobca sa domáhal náhrady škody, súd skúmal prvé tri predpoklady vzniku škody, a to

porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Zavinenie neskúmal, keďže v danom prípade sa jednalo o objektívnu zodpovednosť.
Žalovaná porušila právnu povinnosť, pretože na odbernom mieste nachádzajúcom sa na nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, dochádzalo v období od 21.09.2010 do 30.07.2013 k odberuzemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, t.j. k neoprávnenému odberu plynu. Pod
pojmom škoda, treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Bolo potrebné
teda zistiť, akú škodu žalovaná spôsobila a túto okolnosť bol povinný preukázať žalobca. Tento síce

predložil zápis a spôsob výpočtu škody s tým, že túto vyčíslil za obdobie od 13.07.2012 do 30.07.2013
(po čiastočnom späťvzatí žaloby) na sumu 850,33 Eur, avšak na to, aby mohol byť žalobca v konaní
úspešný musel by preukázať, že skutočne mu zo strany žalovanej vznikla škoda v takej výške v akej si
ju uplatnil. Jedná sa o dôkaznú povinnosť žalobcu a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Podľa
Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013 predloženého
žalobcom bola Zmluva o dodávke zemného plynu ukončená dňa 13.07.2012, čo však nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k ukončeniu
zmluvnéhovzťahunazákladeuzatvorenejZmluvyododávkeplynukodbernémumiestuŠ.XXXX/XX,V.,
uzatvorenej medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a Q. Y., nar. XXXX, došlo jednostranne
odstúpením od zmluvy z dôvodu neplatenia, a to ku dňu 21.09.2010. Z Výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 13.08.2013 tiež vyplýva, že ku dňu 13.07.2012 bol

stav na meradle 12 031 m3, z ktorého údaju žalobca vychádzal pri výpočte výšky škody. Žalobca
však v konaní nepreukázal, na základe čoho dospel k uvedenému údaju. Žalobca ani netvrdil, že by k
tomuto dňu bol vykonaný skutočný odpočet plynu na predmetnom meradle. Súd pritom poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací
súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej

siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku
je existencia skutočne vzniknutej škody.“ Teda na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musel by
preukázať, že skutočne mu zo strany žalovanej vznikla škoda v takej výške v akej si ju uplatnil. Nakoľko
však súd výšku škody nemal za preukázanú, súd žalobu vo zvyšnej časti pre neunesenie dôkazného
bremena žalobcu ako nepreukázanú zamietol, nakoľko z iných predpokladov nemôže súd vychádzať a

nevychádza ani zákon o energetike, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Súd navyše uvádza, že
je na ujmu žalobcu, že za obdobie takmer tri roky nevykonával odpočet plynomeru.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.190,45 Eur s príslušenstvom. Súd konanie

v časti o zaplatenie sumy 1.340,12 Eur (61,18 % žalovanej sumy) zastavil, keďže žalobca vzal žalobu v
tejto časti späť z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovanou. Zastavenie konania v tejto časti tak
nemožno pričítať na umu žalovanej. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (38,82 % žalovanej sumy),
čo predstavuje taktiež úspech žalovanej. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 100 %. Vzhľadom na
uvedené súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262

ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Piešťany.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).