Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205931
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416205931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI SLOVENSKO, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XX, XXX XX U., o zaplatenie 55,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok č.k. 2Csp/71/2016-41 zo dňa 29.06.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľa§44ods.1,§43ods.1písm.a),§43ods.12písm.a)ab)zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, Občianskeho
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasledujúcich zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Právo uplatňované žalobcom v tomto prípade je právom zo spotrebiteľskej zmluvy. Faktúry, ktoré sú
obsahom žaloby, a ktoré sú k nej pripojené, boli splatné 23.5.2013,23.6.2013 a posledná 23.7.2013.
Žaloba bola súdu doručená dňa 14.10.2016, teda niekoľko mesiacov po uplynutí premlčacej doby.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že aplikáciou ust. §
5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie
podľačl.12ods.1a2ÚstavySRačl.3ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd,kporušeniuochranypred
svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a
ochranuvlastníckehoprávapodľačl.20ods.1ÚstavySR,čl.11ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôda
čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup

knezávislémuanestrannémusúdupodľačl.46ÚstavySR,čl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Súd v čase rozhodovania síce vychádzal z platného a účinného zákonného ustanovenia,avšak aplikovaním ustanovenia § 5b ZoOS porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa
ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade Ústavou SR. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR zo

dňa 07.02.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016. Vo veci konajúci súd mal vedomosť o tom, že na Ústavnom
súde Slovenskej republiky prebieha konanie o súlade ust. § 5b ZoOS s Ústavou SR. Za takého stavu
mal súd postupovať v zmysle ustanovenia § 162 CSP a konanie prerušiť až do skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, alternatívne aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §

381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným ako vzťah uzavretý medzi dodávateľom (právny predchodca
žalobcu) a spotrebiteľom (žalovaný) ako vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval
ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

9. Je zrejmé, že splatnosť faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnej veci domáha nastala viac

ako tri roky pred podaním žaloby. Uplatnená pohľadávka žalobu je preto premlčaná.

10. Odvolací súd konštatuje, že premlčané právo nezaniká, dochádza len k jeho oslabeniu. Oslabenie
práva účinne nenastáva až prihliadnutím súdu na premlčanie, ale oslabená pohľadávka v dôsledku
premlčania objektívne existuje od momentu, kedy k premlčaniu došlo, spravidla uplynutím trojročnej

premlčacej doby, plynúcej od momentu, kedy sa mohlo právo prvýkrát uplatniť (§ 101 Občianskeho
zákonníka).Jeevidentné,žežalobcavpredmetnejveciuplatniloslabenéprávoavtomtosmereodvolací
súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu prvej inštancie.

11. Iná vec je, kedy súd na premlčanie prihliadne, teda kedy nastávajú účinky vyvolania

procesnoprávnych dôsledkov z toho, že na súde bolo uplatnené oslabené právo. K procesnoprávnym
následkom spravidla dochádza uplatnením námietky premlčania (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V predmetnej veci však po určitý čas platila právna úprava, podľa ktorej k procesnoprávnym následkom
premlčaniasúdprihliadalzúradnejmociä§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa).Odvolací
súd je toho názoru, že ak súd prvej inštancie v súlade s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou vyvodil

konzekvencie voči právu oslabenému premlčaním, konal v súlade so zákonom, princípom právnej
istoty. Je dôležité, že ak už raz súd privodil konzekvencie z premlčanej pohľadávky v súlade s vtedy
platnou právnou úpravou, nemôžu sa tomu zodpovedajúce právne následky už nijako konvalidovať,
a to ani stratou platnosti právneho predpisu, ktorý také ex offo opatrenie súdu zaviedol. Ak v súlade
s vtedy platným a účinným zákonom súd posúdil právo ako oslabené, takéto oslabené právo už

nemôže nadobudnúť silu práva neoslabeného. Následky vyplývajúce z účinkov premlčania možno riešiť
osobitnými postupmi, ako je napr. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za bezdôvodné
obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre
nedostatok formy. Súdu však nijako neprichodí meniť stav naturálnej obligácie na stav plnohodnotného
záväzku. Odvolací súd si nevie predstaviť, že by sa v početných skončených veciach, ktoré boli založené

na právnych následkoch premlčania práva za obdobných okolností, tento právny stav zmenil z naturálnej
obligácie na stav nedotknutý premlčaním.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie konanie neprerušil do skončenia konania
vedeného na ústavnom súde o súlade ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s ústavou odvolací súd uvádza,

že uvedený postup nemožno označiť ako nezákonný. Súd vychádza z prezumpcie ústavnosti právnych
predpisov. V predmetnej veci súd prvej inštancie nepodal Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie
nesúladu právneho predpisu s ústavou, preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie konanie prerušiť
(§ 162 ods. 1 písm. b) CSP).13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

14. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

15. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).